Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, J., zastúpený opatrovníčkou - matkou: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, J., na základe rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. -55 zo dňa 7. novembra 2019, právoplatného dňa 30.11.2019, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.06.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2020, vydaným na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) od 10.07.2019 priznala invalidný dôchodok v sume 387,90 Eur mesačne, ktorý podľa a zákona o sociálnom poistení od 01.01.2020 zvýšila na sumu 399,20 Eur mesačne. 2. Podkladom na vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 04.12.2019, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa ZSP, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 90 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na účely ZSP bol žalobca uznaný invalidným od narodenia. Na účely ZSP bol dátum vzniku invalidity určený pred dovŕšením veku, kedy končí povinná školská dochádzka. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu prvého stupňa podala opatrovníčka žalobcu odvolanie, v ktorom žiadala o prepočet invalidného dôchodku jej syna, nakoľko nebolo zohľadnené zaplatené dobrovoľné dôchodkové poistenie, ktoré bolo zaplatené načas. K odvolaniu pripojila príjmový pokladničný doklad zo dňa 17.06.2019 a zo dňa 30.08.2019. 4. Na odvolanie opatrovníčky žalobcu proti rozhodnutiu vo veci priznania invalidného dôchodku generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej v texte len „žalovaná“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa zákona o sociálnom poistení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2020 podľa ZSP potvrdil a podané odvolanie zamietol v celom rozsahu. 5. Žalovaná zopakovala priebeh administratívneho konania predchádzajúceho vydaniu správneho rozhodnutia prvého stupňa a s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení právne

odôvodnila podmienky nároku a výpočtu invalidného dôchodku žalobcu. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalobcu žalovaná s poukazom na obsah administratívneho spisu uviedla, že žalobca bol dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou od 07.06.2019 do 21.06.2019 a od 28.06.2019 do 01.07.2019, pričom podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia žalobca zaplatil dňa 17.06.2019 poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a za obdobie od 28.06.2019 do 01.07.2019. V tejto súvislosti žalovaná dôvodila, že nakoľko mal žalobca v čase posudzovania zdravotného stavu status poistenca, bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia v odbornom posudku o invalidite zo dňa 04.12.2019 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 ZSP na účely § 70 ods. 1 a invalidita vznikla od narodenia. Vzhľadom k tomu, že invalidita žalobcu podľa § 71 ods. 1 ZSP na účely § 70 ods. 1 vznikla od narodenia, t. j. vo veku, kedy žalobca nemohol byť dôchodkovo poistený, a teda nezískal ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. Z uvedeného dôvodu nie je možné pre nárok na invalidný dôchodok hodnotiť obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a od 28.06.2019 do 01.07.2019, kedy bol žalobca dobrovoľne dôchodkovo poistený, a preto námietku žalobcu, na základe ktorej žiadal o prepočet invalidného dôchodku a zohľadnenie zaplateného dobrovoľného dôchodkového poistenia, žalovaná vyhodnotila ako nedôvodnú. 6. Rozhodnutie žalovanej bolo opatrovníčke žalobcu doručené do vlastných rúk dňa 16.06.2020.

II. Rozsah a dôvody žaloby

7. Proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.06.2020 podal žalobca prostredníctvom svojho opatrovníka v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej vyjadril nesúhlas s týmto rozhodnutím žalovanej, pretože pri posúdení zdravotného stavu žalobcu nebolo zohľadnené dobrovoľné poistenie zaplatené v zákonnej lehote, pretože žalobca mal status poistenca, a nie nezaopatrenej osoby. 8. Na výzvu správneho súdu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) opatrovníčka žalobcu doplnila žalobu v časti petitu tak, že žiadala o zrušenie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.06.2020, zopakujúc dôvody správnej žaloby, teda že žalobcovi pri posúdení jeho zdravotného stavu nebolo zohľadnené dobrovoľné poistenie zaplatené v zákonnej lehote v sume 1 321,95 Eur, z čoho bol opatrovníčke vrátený preplatok 537,48 Eur. Opatrovníčka žalobcu mala za to, že v čase zaplatenia dobrovoľného poistenia mal je syn (žalobca) status poistenca, a nie nezaopatrenej osoby. Zároveň pre prípad zamietnutia správnej žaloby požiadala o vrátenie zostávajúcej čiastky dobrovoľného sociálneho poistenia.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhla, aby správny súd túto ako nedôvodnú zamietol. 10. Zopakovala priebeh administratívneho konania, dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia a zotrvala na skutkovom a právnom závere, že žalobca bol uznaný invalidným v čase jeho nezaopatrenosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a od dovŕšenia osemnásteho roku veku mu bol priznaný invalidný dôchodok, pretože do dovŕšenia plnoletosti nezískal ani jeden deň obdobia sociálneho poistenia. 11. Ohľadom dobrovoľne zaplateného dôchodkového poistenia žalobcom za obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a za obdobie od 28.06.2019 do 01.07.2019 žalovaná uviedla, že toto mu nezakladá nárok, aby mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože invalidita žalobcu podľa § 71 ods. 1 ZSP na účely § 70 ods. 1 ZSP vznikla od narodenia, t. j. vo veku, kedy žalobca nemohol byť dôchodkovo poistený, a teda nezískal ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 12. Žalobca právo na podanie repliky na vyjadrenie žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom nevyužil.

IV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde

13. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 16. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 17. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 19. Podľa článku 39 ods. 1 (ďalej len „“) občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 20. Podľa bodov 1 a zákona o sociálnom poistení (ZSP) sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

21. Podľa § 6 ods. 1 ZSP poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. 22. Podľa § 6 ods. 2 ZSP poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. 23. Podľa § 60 ods. 1 vety prvej ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 60 ods. 4 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku. 25. Podľa § 60 ods. 5 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. 26. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 27. Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 28. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 29. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 30. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 31. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 32. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. 33. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 34. Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 35. Podľa § 142 ods. 3 písm. a) až d) ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 36. Podľa § 145 ods. 1 ZSP Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne 5 eur a viac, b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. 37. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 38. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

39. právny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), za splnenia podmienok podľa a vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 40. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne ( ) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 41. Podstatnou žalobnou námietkou opatrovníčka žalobcu napádala, že pri posúdení zdravotného stavu žalobcu nebolo zohľadnené dobrovoľné dôchodkové poistenie zaplatené žalobcom v zákonnej lehote. Mala za to, že z dôvodu zaplatenia dobrovoľného dôchodkového poistenia (podľa evidencie žalovanej za obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a od 28.06.2019 do 01.07.2019) mal žalobca status poistenca, a nie nezaopatrenej osoby. 42. Medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že žalobca zaplatil dobrovoľné dôchodkové poistenie za obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a od 28.06.2019 do 01.07.2019. Sporná zostala otázka, či dodatočné dobrovoľné zaplatenie uvedeného poistného malo vplyv na zmenu statusu žalobcu z nezaopatreného dieťaťa na poistenca a tým na vznik jeho nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, namiesto nároku na invalidný dôchodok podľa citovaného zákona, podľa ktorého mu bol invalidný dôchodok žalovanou priznaný.

43. Z obsahu administratívneho spisu a z odborného lekárskeho posudku žalovanej zo dňa 04.12.2019 vyplýva, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZSP na účely podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 90 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na účely § 70 ods. 1 ZSP bol žalobca uznaný invalidným od narodenia. Na účely § 70 ods. 2 ZSP bol dátum vzniku invalidity určený pred dovŕšením veku, kedy končí povinná školská dochádzka.

44. Rovnako tak z obsahu administratívneho spisu vyplýva a medzi stranami je nesporná aj skutočnosť, že invalidita žalobcu vznikla od narodenia, teda vo veku, kedy nemohol byť dôchodkovo poistený, ani dobrovoľne dôchodkovo poistený.

45. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 142 ods. 3 písm. a) až d) síce pripúšťa, že poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne, avšak explicitne (výslovne) stanovuje podmienky, za ktorých je možné dodatočné zaplatenie poistného vykonať, a to tým, že určuje osoby a obdobie, za ktoré je možné účinne poistné dobrovoľne zaplatiť. Ide o osoby a obdobia vymedzené nasledovne: poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

46. Uvedený výpočet zákonných podmienok, ktorých zákon o sociálnom poistení pripúšťa dobrovoľné zaplatenie poistného, je taxatívny, teda nemožno ho rozšíriť o osoby s iným statusom v zmysle zákona o sociálnom poistení (napr. o fyzickú osobu nezaradenú do evidencie nezamestnaných občanov) a ani tento výpočet podmienok nemožno rozšíriť o iné skutkové vymedzenie čo do podmienok stanovených v písmenách a) až d) § 142 ods. 3 ZSP. Ako príklad možno uviesť, že dobrovoľné poistné nie je prípustné zaplatiť fyzickou osobou za obdobie, počas ktorého sa sústavne nepripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Rovnako tak nie je možné zaplatiť dobrovoľné poistné fyzickou osobou za obdobie pred dovŕšením 16 rokov jej fyzického veku.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa stal invalidným od narodenia, nikdy počas svojho života nemohol byť dôchodkovo poistený a do dosiahnutia plnoletosti nemohol dosiahnuť status poistenca podľa § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uvedené vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dátum určenia vzniku invalidity je dôležitý pre posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok v nadväznosti na posúdenie splnenia podmienky zákonom stanoveného minimálneho počtu rokov dôchodkového poistenia za obdobie pred vznikom invalidity (§ 72 ods. 1 ZSP). V tomto ohľade správny súd konštatuje, že dátum vzniku invalidity nemožno vždy stotožňovať s dátumom vzniku nároku zdravotne postihnutej osoby na invalidný dôchodok. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol invalidný od narodenia, neexistuje (s prihliadnutím na jeho lekármi stanovenú diagnózu zdravotného postihnutia) obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, počas ktorého mohol byť dôchodkovo poistený pre účely zistenia počtu rokov jeho dôchodkového poistenia, ktoré (roky poistenia) sú potrebné na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 72 ods. 2 v spojení s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

48. Zároveň je zjavné, že žiadnu z podmienok na dobrovoľné zaplatenie poistného podľa § 142 ods. 3 písm. a) až d) zákona o sociálnom poistení žalobca nespĺňa, preto nie je možné vyhodnotiť zaplatenie dobrovoľného poistenia žalobcom ako včasné, keďže zákon o sociálnom poistení žalobcovi na zaplatenie dobrovoľného poistenia žiadnu lehotu neurčuje a ani dobrovoľné zaplatenie poistného žalobcovi neprikazuje a rovnako tak ani neumožňuje.

49. S prihliadnutím na vyššie uvedené nemožno prisvedčiť názoru opatrovníčky žalobcu, že z dôvodu dobrovoľného zaplatenia poistného za predmetné obdobie mal žalobca status poistenca, a nie nezaopatrenej osoby.

50. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, pričom žalobca bol invalidný od narodenia. Z uvedeného dôvodu boli splnené zákonné podmienky na vznik nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP.

51. Na dobrovoľné zaplatenie poistného žalobcom za obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a od 28.06.2019 do 01.07.2019 neboli splnené podmienky predpokladané ustanovením § 142 ods. 3 písm. a) až d) zákona o sociálnom poistení, a preto ani touto platbou poistného nenastali účinky predpokladané v ustanoveniach § 6 ods. 2 v spojení s § 60 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení a žalobca sa nestal zaplatením dobrovoľného poistného (na ktorého zaplatenie nespĺňal zákonné podmienky) poistencom dôchodkového poistenia a ani predmetné obdobie od 07.06.2019 do 21.06.2019 a od 28.06.2019 do 01.07.2019 nemožno vyhodnotiť ako obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení (v zmysle ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie).

52. Vo vzťahu k dobrovoľne vykonaným platbám zo strany žalobcu, resp. realizovaným jeho opatrovníčkou, ktorými bol nesprávne sledovaný cieľ získania obdobia dobrovoľného dôchodkového poistenia žalobcu podľa § 60 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že tieto platby možno vyhodnotiť ako vykonané bez právneho dôvodu, resp. ako platby, na ktoré nebol žalobca zo zákona povinný.

53. Pokiaľ ide o požiadavku opatrovníčky žalobcu, aby jej bola vrátená zostávajúca suma dobrovoľne zaplateného poistného, správny súd uvádza, že o tejto požiadavke nemá právomoc rozhodovať, pretože vrátenie preplatku na poistnom v prvom rade patrí do pôsobnosti Sociálnej poisťovne (§ 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Zároveň z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že konanie o žiadosti na vrátenie preplatku poistného nebolo predmetom odvolacieho konania a ani rozhodnutia žalovanej, ktorého zákonnosť správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní. Teda vrátenie preplatku poistného, resp. poistného zaplateného bez právneho dôvodu, nie je predmetom tohto súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej.

54. V prípade existencie preplatku na poistnom je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby (§ 145 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení). Opatrovníčka žalobcu môže na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podať žiadosť o vrátenie poistného, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu.

55. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

56. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci správneho súdnictva žalovanému orgánu verejnej správy náhrada trov konania v zásade neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).