Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/22/2024

Uznesenie

Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti o maloleté deti A. B., nar. XX.X.XXXX a A. B., nar. X.X.XXXX, deti A. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. E. X, F., C. G., zast. JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Nábr. Sv. Cyrila 47, Prievidza a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, F., C. G. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom takto

rozhodol:

I. Vyhlasuje, že vo veci nemá právomoc.

II. Konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka, matka maloletých detí prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 5.3.2024 žiadala o zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určiť povinnosť otca prispievať na výživu maloletého A. sumou 1.100 CHF mesačne a na výživu maloletej A. sumou 800 CHF mesačne. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti vo Švajčiarskej konfederácii v meste Oberweningen, avšak otec detí neprejavuje záujem o starostlivosť o ne, nijakým spôsobom neprispieva na ich výživu, nehradí školskú činnosť, krúžky, či iné potreby. Za danej situácie ona nie je schopná dlhodobo hradiť výdavky zo svojich finančných prostriedkov na ich starostlivosť. Poukázala na to, že otec detí ako jediný výdavok uhrádza nájomné na prenájom 4-izbového bytu v sume 2.130 CHF mesačne, elektrinu v sume 100 CHF štvrťročne a poplatky za internet a televíziu v sume 200 CHF ročne. Z návrhu ďalej vyplýva, že matka detí poberá príjem v sume 3.300 CHF a rodinné prídavky na obe deti v sume 450 CHF. Otec detí pracuje pre spoločnosť Steinemann Fernwarme, Rem Cal AG, Flawl, pričom sa domnieva, že jeho priemerný plat je okolo 7.000 CHF.

2. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľka je spolu s maloletými deťmi prihlásená k trvalému pobytu na adrese I. X, F., C. G., avšak v súčasnosti žije spolu s nimi na adrese D. E. X, F., C. G..

3. Nakoľko je v konaní medzinárodný prvok, navrhovateľka žije spolu s maloletými deťmi vo Švajčiarskej konfederácii v meste Oberweningen, preto sa Okresný súd Prievidza musel zaoberať otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť. Súd, konštatuje, že určujúcim kritériom pre určenie právomoci, t.j. súdy ktorého štátu majú v danej veci konať a rozhodnúť, je hľadisko obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa.

4. Keďže Švajčiarska konfederácia nie je členským štátom Európskej únie, pri posudzovaní právomoci súdu v prejednávanej veci nie je možné aplikovať nariadenie známe ako tzv. Brusel II a alebo Brusel

II bis. Medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou je uzatvorená zmluva- Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, ktorá bola prijatá 19. októbra 1996 v Haagu a uverejnená v Zbierke (ďalej len ,r“), pričom Slovenská republika podpísala Dohovor 1. júna 1999 a pre Švajčiarsku konfederáciu nadobudla táto zmluva účinnosť 1. júlom 2009. Podľa tohto Dohovoru je potrebné postupovať, pokiaľ ide o úpravu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, ktorá otázka je základom sporu a od tejto otázky sa odvíjajú aj ostatné súvisiace uplatnené nároky, ako je nárok na výživné. Otázka určenia výživného sa však daným dohovorom nespravuje, pričom však Švajčiarska konfederácia je zmluvnou stranou Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach Lugáno, 30.10.2007, Ú.v. EÚ C 319, 23.12.2009, s. 1 (ďalej len ,,Lugánsky dohovor“), ktorý je potrebné na danú vec aplikovať.

5. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.

6. Podľa čl. 5 ods. 2 Haagskeho dohovoru, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ust. čl. 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.

7. Podľa čl. 2 ods. 1 Lugánskeho dohovoru, ak nie je v tomto dohovore uvedené inak, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.

8. Podľa čl. 2 ods. 2 Lugánskeho dohovoru, na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi štátu viazaného týmto dohovorom, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Lugánskeho dohovoru, osoby s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať na súdoch iného štátu viazaného týmto dohovorom len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto hlavy.

10. Podľa čl. 5 Lugánskeho dohovoru, osobu s bydliskom na území štátu viazaného týmto dohovorom možno žalovať v druhom štáte viazanom týmto dohovorom vo veciach výživného: a/ na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživného alebo b/ na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak je vec výživného spojená s konaním o právnom stave osoby, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov, alebo c/ na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností, ak je vec výživného spojená s týmto konaním, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov;

11. Podľa čl. 25 Lugánskeho dohovoru, ak má súd štátu viazaného týmto dohovorom konať o nároku, ktorého podstatou je vec patriaca do výlučnej právomoci súdov iného štátu viazaného týmto dohovorom podľa článku 22, aj bez návrhu tento súd vyhlási, že nemá právomoc.

12. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu je však ako na základe Haagskeho dohovoru (čl. 5), tak aj v zmysle Lugánskeho dohovoru (čl. 5) obvyklý pobyt dieťaťa. Haagsky dohovor neobsahuje legálnu definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie vo veci C-523/07 ESD). Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa

odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň.

13. Maloleté deti vo Švajčiarskej konfederácii navštevujú školské zariadenie, sú zaradení do zdravotnej aj sociálnej starostlivosti. Rodičia maloletých detí vo Švajčiarskej konfederácii dlhodobo žijú, niekoľko rokov, majú zabezpečený príjem a na ich starostlivosť o maloleté deti dohliadajú príslušné orgány Švajčiarskej konfederácie. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že slovenský súd nemá právomoc vo veci konať a rozhodovať a túto právomoc majú justičné orgány Švajčiarskej konfederácie.

14. Pretože súd nemá vo veci právomoc konať, ale tá patrí miestne príslušnému švajčiarskemu súdu súd podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 2 písm. a/ a čl. 25 Lugánskeho dohovoru vyhlásil, že nemá právomoc.

15. Podľa a - , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ""). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 9 cit. zákona, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

17. Nakoľko súd vo veci nemá právomoc, podľa § 9 cit. zákona konanie zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na odvolací súd - súd II. inštancie, písomne v dvoch vyhotoveniach ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).