Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-174-2021.pdf
PDF · 125.2 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/174/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, O., zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, O., zast. JUDr. advokátom Mariánom Ševčíkom, CSc., AK so sídlom Nezábudková 22, Bratislava a otca - R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, B., zast. advokátom JUDr. Pavlom Krajčírikom, AK so sídlom Konventná 636/6, Bratislava, v konaní na návrh otca a na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, O., zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, O., zast. X.. advokátom Q. B., D.., AK so sídlom K. XX, O. a otca - R. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. oslobodenia XXX/XX, B., zast. advokátom JUDr. Pavlom Krajčírikom, AK so sídlom Konventná 636/6, Bratislava, v konaní na návrh otca a na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd dočasne zveruje mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 68P/135/2021.
II. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu mal. J. B., nar. XX.XX.XXXX, sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov k rukám matky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/135/2021.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou J. B., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň vždy v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 68P/135/2021.
Otec si mal. J. v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ju odovzdá matke v mieste jej bydliska.
Matka j e p o v i n n á mal. J. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi.
IV. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.
V. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 09.08.2021 domáha nariadenia neodkladného opatrenia , ktorým by súd: 1) zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú by matka zabezpečovala počas párnych týždňov od nedele v nepárnom týždni od 19:00 hod. do nedele v párnom týždni do 19:00 a otec by ju zabezpečoval počas nepárnych týždňov od nedele v párnom týždni od 19:00 hod. do nedele v nepárnom týždni do 19:00 hod, 2) zastupovaním a správou majetku maloletej by poveril oboch rodičov , 3) výživné neurčil.
1.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že ich vzájomné práva a povinnosti k maloletej nie sú upravené žiadnym súdnym rozhodnutím, nie sú ani zosobášení, matka odišla z ich spoločnej domácnosti dňa 20.6.2021, pričom od tohto dňa je otcovi bránené v styku s maloletou. Frustrácia matky vyústila do podania účelového trestného oznámenia na otca dňa 02.08.2021 za údajné nebezpečné vyhrážanie, v dôsledku čoho otca zadržala dňa 03.08.2021 polícia na základe príkazu prokurátora. Trestné oznámenie bolo v plnom rozsahu vyvrátené dôkazmi a otec bol prepustený na slobodu. Pred uvedeným zadržaním otec podal dňa 03.08.2021 trestné oznámenie na matku za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy. Otec sa snaží domôcť práva vídať svoju dcéru, pričom ak príde do Bratislavy a domáha sa styku matka naňho hneď volá políciu. Tá mu okrem iného o maloletej neposkytuje žiadne informácie, čo potvrdila aj vo svojej svedeckej výpovedi v trestnej veci vedenej OR PZ v Bratislave V ČVS: ORP-789/PS-B5-2021. Uviedla, že zo začiatku sa navzájom o maloletej informovali, no postupom času sa ho začala strašne báť, aby nezisťoval nejaké informácie o jej osobe a v posledných dňoch pred výsluchom mala taký strach mu napísať kde je, tak napísala že je malá OK alebo v poriadku. Matka však na adresu otca maloletej uviedla, že ten je dobrý, má ju rád, lenže jej veľmi ubližuje tým čo robí jej a jej rodičom a aj tým, že maloletú odtrhne na dva týždne od matky a nechce jej ju dať alebo jej ju trhá z rúk. Otec podotýka, že matke nikdy nebránil v styku s maloletou, práve naopak- v prípade ich dohody bol ochotný priniesť maloletú aj v skorší deň ako pôvodne mal. O maloletú sa zaujíma, po viacdňovom neodpisovaní matky na jeho správy sa ich snaží vždy vyhľadať a dopytuje sa na možný styk s maloletou. Na výsluchu konanom dňa 04.08.2021 psychológ aj vyšetrovať navrhli, aby matka dala obhajcovi otca na seba telefónne číslo a aspoň cez neho sa vedel otec dostať k informáciám o maloletej. Právny zástupca otca sa tak v zmysle ich dohody dopytoval na realizáciu styku dňa 06.08.2021, pričom matka odkázala na jej právneho zástupcu, ktorý však odpovedal, že s tým nič nemá a nerozumie, prečo matka na neho odkazuje ohľadom odovzdania maloletej. Matka po ozrejmení situácie odvetila, že ju to stresuje a otec sa má dohodnúť s jej právnym zástupom. Na základe uvedeného sa otcovi opätovne nepodarilo stretnúť s maloletou. Vzhľadom na uvedené a na fakt, že otcovi sa dlhodobo nedarí dostať k svojej dcére, podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie špecifikovaný v bode 1 tohto odôvodnenia. 1.2 Otec k návrhu doložil okrem iného aj rodný list maloletej, zápisnice o výsluchu svedkov zo dňa 04.08.2021, zápisnicu o trestnom oznámení matky a otca, doplnenie trestného oznámenia matkou, zápisnicu o výsluchu matky, o výsluchu zadržaného, o výsluchu otca ako obvineného, sms komunikáciu s matkou zo dňa 06.08.2021. 2. Matka dňa 26.07.2021 doručila prostredníctvom jej právneho zástupcu neúplné podanie na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré po výzve súdu doplnila dňa 10.08.2021. Vo svojom návrhu sa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže styk otca s maloletou. 2.1 Vo svojom návrhu matka uvádza, že s otcom maloletej žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, ktorú po viacerých fyzických inzultáciách zo strany otca maloletej a tiež na jeho výzvu opustila, pričom si so sebou vzala len nevyhnutné osobné veci maloletej. Na seba a ani na výživu maloletej nemala žiadne finančné prostriedky, pretože otec maloletej jej všetky zobral (t. j. jej rodičovský príspevok) a ten nepracoval, nemal žiaden príjem, a spolu s jeho matkou vyhlásili osobný bankrot. Ďalej uvádza, že otec maloletej mal vždy problematické vzťahy, je chorobne žiarlivý a násilníckej povahy čo bolo preukázané jeho výpisom z registra trestov a registra priestupkov, pričom po podaní trestného oznámenia zo strany matky bol políciou zadržaný. Násilie bolo podľa navrhovateľky na nej páchané počas ich celého spoločného spolužitia, teda aj počas jej tehotenstva. Za vyhrážanie voči svojej bývalej manželke bol dokonca odsúdený a mal uložený podmienečný trest odňatia slobody na dva roky. So svojou rodinou trávil podľa navrhovateľky málo času, prednejšia mu bola ulica, kamaráti, ktorým sa venoval. Navrhovateľka má pred otcom maloletej panický strach, nechce sa s ním stretnúť, pretože násilie na nej páchané zanechalo trvalé následky.
2.2 K svojmu návrhu pripojila zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 02.08.2021 a doplnenie trestného oznámenia. 3. Súd uznesením č. k. 68P/177/2021-35 zo dňa 19.08.2021 spojil konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vedené pod sp. zn. 68P/177/2021 a konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vedené pod sp. zn. 68P/174/2021 na spoločné konanie, ktoré sa bude ďalej viesť pod sp. zn. 68P/174/2021. 4. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu otca, ako aj v návrhu matky a ich prílohami ako i ostatným obsahom spisu, pripojeným spisom vedeným ohľadne maloletej pod sp. zn. 68P/135/2021, 68P/138/2021 a zistil tento skutkový stav: 5. Lustráciou poručenských spisov v databáze súdov cez manažment súdu bolo zistené, že na tunajšom súde je vedené konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu pod sp. zn. 68P/135/2021, pričom dané konanie nie je právoplatne skončené. Pod sp. zn. 60C/57/2021 prebieha konanie o nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu priblíženia otca k matke a k maloletej, pričom ani toto konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Pod sp. zn. 68P/138/2021 je vedené na tunajšom súde konanie na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom uznesením č. k. 68P/138/2021- 18 zo dňa 06.07.2021 súd návrh matky zamietol. Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní matky voči predmetnému uzneseniu uznesením č. k. 11CoP/236/2021-48 zo dňa 13.08.2021 potvrdiac prvostupňové rozhodnutie ( súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom). Iné konania ohľadne maloletej aktuálne na súdoch vedené nie sú. 5.1 Matka v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (konanie vo veci samej vedené pod sp. zn. 68P/135/2021) uvádza, že otec na výchovu maloletej nikdy neprispieval, vždy jej odnímal finančné prostriedky patriace matke (materská a rodičovská dávka). Výdavky na maloletú J. matka podrobne opísala v prílohe svojho návrhu /č. k. 68P/135/2021/. Ďalej vo svojich podaniach uviedla, že ju otec maloletej fyzicky napádal, a to nielen pod vplyvom návykových látok a preto aj opustila ich spoločnú domácnosť vzhľadom na ohrozenie jej života a zdravia, ako aj života a zdravia maloletej. Matka požaduje v konaní vo veci samej, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, správou majetku a zastupovaním maloletej poveriť oboch rodičov, zaviazať otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne a styk upraviť za prítomnosti kolízneho opatrovníka v zmysle harmonogramu navrhovaného matkou. Striedavá osobná starostlivosť ani zverenie maloletej do starostlivosti otca neprichádza podľa matky do úvahy z dôvodu etických a zdravotných prekážok na strane otca. 5.2 Krajský súd rozhodol dňa 13.08.2021 o odvolaní matky voči uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 11CoP/236/2021-48 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Otec sa v tomto konaní opätovne vyjadril, že matku ani dcéru nikdy fyzicky či psychicky nenapadol, keďže ich obidve miluje. Maloletá bola u neho šťastná a veselá, nič jej nechýbalo, matku nespomínala a ani za ňou neplakala. Keď mal maloletú u seba, vždy matku informoval a napísal jej, kedy si môže pre maloletú prísť, posielaj jej fotky a podobne. Maloletú však matke odovzdať odmietol zo strachu, že mu ju tá nebude chcieť nikdy dávať, čo sa aj následne potvrdilo. Krajský súd potvrdil rozhodnutie tunajšieho súdu odôvodňujúc to dostatočným neosvedčením potreby navrhovanej neodkladnej úpravy spočívajúcej v zákaze styku otca s maloletou. 6. Z obsahu rodného listu deiťaťa mal súd preukázané, že rodičmi maloletej sú W. W. a R. B., nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá žije s matkou. 7. Lustráciou v Sociálnej poisťovne ohľadom príjmu rodičov mal súd preukázané, že otec maloletej je nezamestnaný a v čase rozhodovania poberá dávku v nezamestnanosti vo výške XX,XX eur mesačne. Matka v čase podania návrhu nepracovala, osobne sa stará o maloletú. 8. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zákazu styku otca s maloletým dieťaťom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. 9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 11. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 12. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 17. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 18. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa §360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 20. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 21. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 22. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný. 23. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 24. Podľa § 28 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 25. Podľa § 34 ods. 1 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. 27. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 28. Podľa § 65 ods. 1,2 Zákona o rodine, (1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
29. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 1.7.2020 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 98,08 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. 30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 31. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy. 32. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. 33. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky/navrhovateľa (rodiča) bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 34. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky/navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 35. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že
nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008). 36. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, resp. pri rozhodovaní v týchto veciach súdy vždy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že pre vývoj každého dieťaťa je najvhodnejšie domáce prostredie. Ak však z určitých objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôže dieťa vyrastať u svojich rodičov, resp. v rodinnom prostredí, prípadne ak osoby zodpovedné za riadnu výchovu dieťaťa túto z akýchkoľvek dôvodov prechodne či dlhodobejšie nezvládajú, pričom dochádza k ohrozovaniu dieťaťa, je potrebné v záujme dieťaťa hľadať optimálne náhradné riešenie. 37. Súd mal preukázané, že rodičia mal. J. nie sú manželmi, v čase podania oboch návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia nebývali v spoločnej domácnosti, pričom matka s maloletou opustila ich spoločnú domácnosť. Matka sa osobne stará o maloletú a otec je v čase vydania tohto rozhodnutia nezamestnaný, poberá dávku v nezamestnanosti. Na tunajšom súde je vedené meritórne konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej, konanie o zákazu priblíženie sa otca k maloletej a k jej matke a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom dňa 13.08.2021 rozhodol Krajský súd o odvolaní matky. Rodičia sa o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej nevedia dohodnúť, matka preukázateľne bráni otcovi v styku s maloletej, pričom v prípade ak sa ho domáha, matka volá políciu. Otec sa pokúšal s matkou a aj prostredníctvom jej právneho zástupcu dohodnúť s matkou na úprave styku, no k žiadnej dohode nedošlo a otec už niekoľko týždňov maloletú nevidel. Matka v zmysle zápisnice zo dňa 02.08.2021 spísanej na OO PZ Bratislava- Petržalka- stred uviedla, že otec maloletej ju neprimerane bombarduje správami a telefonátmi /cca 80 správ za deň/, prosil ju aby sa k nemu vrátila a podobne. Z otca má strach, pretože je agresívny, počas celého vzťahu ju len fackoval, fyzicky napádal. O maloletú a o seba sa bojí, daná situáciu ju psychicky ničí a bojí sa, že otec maloletú zoberie a už ju nikdy neuvidí. V zápisnici zo dňa 03.08.2021 /čl. 14 druhá strana/ matka uviedla, že sa s otcom maloletej dohodli, že jeden týždeň bude maloletá u nej a druhý týždeň u otca, pričom znova uviedla, že má strach o svoj život a zdravie. Otec maloletej v ten istý deň podal trestné oznámenie voči matke maloletej vo veci podozrenia z trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy z dôvodu údajne nepravdivých informácií uvedených matkou na jeho adresu v jej trestnom oznámení. Otec uviedol, že matke maloletej nikdy peniaze nebral, fyzicky či psychicky netýral maloletú J., neprenasledoval jej matku, no domáha sa styku s maloletou, nakoľko tomu je zo strany matky bránené. Dňa 28.07.2021 bol dokonca s maloletou a jej matkou na kúpalisku, pričom si dohodli ďalší výlet na 02.08.2021. Z toho otec usudzuje, že pokiaľ by sa ho matka skutočne bála, na žiadne výlety by s ním nechodila. Ňou podané trestné oznámenie preto považuje za účelové z dôvodu zabránenia jeho styku s maloletou. Matka otcovi odmieta ukazovať dcéru a poskytovať akékoľvek informácie o nej, pričom mu povedala, že za nimi do Bratislavy už chodiť nemusí, že maloletú mu neukáže a ani sa k nej už otec nedostane. Tvrdila, že maloletú uvidí až na súde, čo môže trvať aj rok. Na výsluchu konanom dňa 04.08.2021 /čl. 23/ matka charakterizovala otca ako pozorného, milého, úžasného človeka, s ktorým sa stále len smiala, bol dobrý a vtipný, pričom v minulosti si veľmi dobre rozumeli, chodili na výlety, smiali sa. Po narodení maloletej sa ich život zmenil, ona sa musela o všetko starať a otec si žil život s kamarátmi. Ďalej uviedla, že otca nechce od maloletej odstrihnúť, no on ju zahnal do kúta a preto sa musela obrátiť na súd. Vzťah otca k maloletej opísala ako dobrý, otec ju má rád, no ubližuje jej tým čo robí, tým, že ju od matky odtrhne aj na dva týždne a keď ju nechce vrátiť. Na kúpalisku bola s otcom len preto, že on chcel vidieť maloletú, matka sa bála, že jej ju zoberie na dlhšie, preto sa s ním snažila nejako dohodnúť a byť s ním za dobre, čakajúc na vydanie neodkladného opatrenia zo súdu. 38. Súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. 39. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia čo do zverenia maloletej do starostlivosti matky. Súd mal preukázané, že
starostlivosť o maloletú je zabezpečovaná zo strany matky, pričom otec sa domáha zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko mu matka v styku s maloletou bráni. Vzhľadom na vek dieťaťa ( rok a 10 mesiacov) a nutnosť vytvorenia pravidelného režimu pre maloletú, súd nemá osvedčené, žeby sa otec reálne niekedy sám o dieťa staral, pričom v podaniach rodičov nie je uvedená sústavná starostlivosť o maloletú len zo strany otca. Súd preto nemohol vyhovieť návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko otec hodnoverným spôsobom neosvedčil, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti by bolo v jej záujme a že vôbec otec by vedel takúto formu starostlivosti zvládať (súd nepochybuje, že otec by mohol vedieť zabezpečiť dieťa, postarať sa o ňu a byť dobrým otcom, no vzhľadom na vek maloletej je otázne, či by bolo pre ňu vhodné odtrhnutie od matky, ktorá sa o maloletú doposiaľ stará). Otec tiež nepreukázal svoje osobné a majetkové pomery odôvodňujúce vydanie tak závažného rozhodnutia, ako je danie ani nie dvojročného dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti len formou neodkladného opatrenia. Na druhej strane však otec sám uvádza, že dieťa je s matkou a neznevažuje jej starostlivosť o ňu. Rovnako tak neosvedčil, žeby reálne len on vedel zabezpečiť výživu, hygienu a vyhovieť akýmkoľvek potrebám tak malého dieťaťa, ktoré si vzhľadom na svoj vek vyžaduje osobitnú starostlivosť a zaobchádzanie. Z týchto dôvod súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, u ktorej má maloletá zabezpečené stabilné a bezpečné prostredie pre jej život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jej zdravý psychický a sociálny vývin. 39.1 Súd zároveň upravil styk otca s maloletou, a to bez prespania, pretože súd nemal osvedčené, žeby sa otec o maloletú niekedy sám staral aj cez noc, resp. by s ňou trávil viac dní po sebe a o dcéru sa nepretržite staral. Tiež samozrejme prihliadol aj na vek a režim maloletej, pretože v jej veku (ak má kľud), má aj poobedný spánkový režim a preto súd nemohol rozhodnúť o tom, žeby otec trávil s maloletou celý deň v sobotu a v nedeľu. Matka vo svojich podaniach neosvedčila dôvod pre zákaz styku otca s maloletou, vo viacerých podaniach si protirečí- napr. uvádza, že bola otcom vyhodená zo spoločnej domácnosti, no na inom mieste uvádza, že sa rozhodla spoločnú domácnosť opustiť; ďalej uvádza, že sa bojí o seba, o jej rodičov či dieťa, no toto je konanie o maloletej a nie o jej rodičoch, pričom matka si svojho partnera vybrala sama a dobrovoľne. Aj z jej vyjadrení vyplýva, že viackrát dala otcovi maloletej opätovne šancu vrátiť sa k nej, tvoriť spoločnú domácnosť a spoločne sa starať o maloletú. Poukazujúc aj na názor Krajského súdu vyslovený v rozhodnutí č. k. 11CoP/236/2021-48 zo dňa 13.08.2021 bod. 14 odôvodnenia, súd z obsahu spisov vedených ohľadne maloletej nezistil v aktuálnom štádiu konania akýkoľvek stav ohrozenia maloletej otcom, majúc za následok úvahu o razantnom obmedzení rodičovských práv otca zákazom jeho styku s maloletou. Otec tak žiadnym spôsobom neohrozuje riadny telesný a duševný vývoj maloletej. V zmysle uvedeného bol preto návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnutý, maloletá bola zverená do starostlivosti matky a otcovi bol určený styk s maloletou bez prespania. Takto určený styk je nateraz vhodný s ohľadom na vek maloletej, jej režim a potreby, no súd zároveň dodáva, že v prípade ak sa rodičia dohodnú na širšom styku otca s maloletou, resp. aj na prespaní, či trávení s otcom viac ako pár hodín za víkend, a dané bude v záujme maloletej, je potrebné daný režim vyskúšať a zrealizovať berúc do úvahy potreby dieťaťa, ktoré vystupujú nad záujem, potreby či názory toho ktorého z rodičov. 40. Čo sa týka urečenia výživného na maloleté dieťa, z obsahu podaní rodičov vyplýva, že tí nežijú v spoločnej domácnosti a s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca. 41. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. 42. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletým deťom je ich zákonnou povinnosťou od narodenia detí, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,43 eura). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej výživným, keďže v čase rozhodovania súdu otec na výživu neprispieva, pričom vie, že matka nemá peniaze a jej jediným príjmom je len rodičovská dávka. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. 43. Zároveň však súd rodičov opätovne vyzýva na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú a ktoré neprospievajú ich maloletej dcére. Vzájomnou komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletej. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. 44. Záverom dáva súd do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. 45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).