Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-11-2021.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: S. C., nar. 1. januára XXXX, trvale bytom Y.-Y. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 873,27 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod spis. zn. EX 5662/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6Er/284/2014-18 zo dňa 17. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 6Er/284/2014-18 zo dňa 17. júna 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“) zastavil exekúciu.
1.1 Súd na odôvodnenie uviedol, že dňa 05.05.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 00427/12 zo dňa 25.04.2012. Dňa 05.02.2016 postúpil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).
1.2 Z predloženého rozhodcovského rozsudku mal okresný súd za preukázané, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 30.05.2011, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent.
1.3 Súd preskúmal aj zmluvu o úvere zo dňa 30.05.2011, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200,- Eur a povinný sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky navýšené o poplatok vo výške 196,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur. Povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom a rodným číslom; vzhľadom na jeho označenie okresný súd ustálil, že zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ.
1.4 Okresný súd aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) dospel k názoru, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 30.05.2011, a teda v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Nakoľko nebolo pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), tvrdil tak, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Oprávnený odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa, pretože úver mu bol poskytnutý na účel povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne povinný následne finančné prostriedky využil už povinný neskúmal. Tvrdil, že v prípade oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa názoru oprávneného aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a súd prvej inštancie zároveň nepostupoval správne, keď exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.
3. Povinná vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nepodala.
4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
4.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 13.02.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 25.04.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd mal ďalej za preukázané, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 30.05.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Tieto v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola súčasne so zmluvou o úvere vystavená neúplná zmenka. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáha vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00427/12 zo dňa 25.04.2012. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 05.05.2014. Oprávnený, plniac si tým povinnosť v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, doplnil návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.
6. Zmluva o úvere uzavretá dňa 30.05.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, keďže z nej nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, naopak, oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno predmetný právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinnou) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale touto je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6.1 Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinnou bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinnou, pričom tento dôležitý údaj, že povinná vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinná mohla zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s
tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnej nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom správne dospel k záveru, že v čase vystavenia zmenky, t.j. dňa 30.05.2011, bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru neprípustné zabezpečenie dlhu zmenkou. Pri vydávaní exekučného titulu teda rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere a najmä neprihliadol na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné.
7.1 Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní, v ktorom súd neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
8. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou založený zmluvou o úvere mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).