Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-602-1999.pdf
PDF · 104.1 KB
Case nature
Subarea
0Er/602/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice I. v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239, proti povinnému: L. F., S.. X.X.XXXX, Ž. XX, Z., o vymoženie 85,47 € s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Lenka Borovská, Exekútorský úrad so sídlom Kováčska 32, 040 01 Košice, náhradník súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, pod č. 10166/1999, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi 3.2.1999 a poverenia na vykonanie exekúcie D. vydaného Krajským súdom v Košiciach dňa 24.2.1999 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ján Borovský. V priebehu exekúcie došlo k zániku Exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského a jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Lenka Borovská. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 10.3.1999.
2. Dňa 17.6.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 0Er/602/1999-34 zo dňa 14.5.2021 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol.
4. Oprávnený v podaných námietkach uviedol, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na základe Notárskej zápisnice N 2461/2019, Nz 55111/2019, NCRls 56004/2019 o Zmluve o postúpení pohľadávok (ďalej ako „Notárska zápisnica“ ) uzavretej medzi EDMA, s.r.o. ako postupcom a Firenzana s.r.o. so sídlom Vojtešská 211/6, Nové Město, 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 084 28 671 vedená u Městského soudu v Praze pod číslom C 318893 (ako postupníkom, ďalej ako „Nový oprávnený“). Ide o pohľadávku uvedenú na strane 37 Notárskej zápisnice, označenú ako 1538 A, 109236818, 6359046298 a postúpenie vyššie špecifikovanej pohľadávky bolo súdnemu exekútorovi oznamované elektronicky dňa 13.12.2019 v súlade so znením ustanovenia § 37 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako „Exekučný poriadok“). Oprávnený argumentoval, že v prípade postúpenia pohľadávky v rámci exekučného konania začatého do 1.2.2002 bol možný výlučne postup podľa § 37 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, podľa ktorého na všetky dovtedy začaté exekúcie platilo, že: „Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom vlastníctve manželov, účastníkmi konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len
listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu“. Pri prechode práva sa právny nástupca pôvodného oprávneného stáva priamo oprávneným a v exekúcii sa pokračuje bez akéhokoľvek rozhodovania o tomto prechode a teda Exekučný poriadok v konaniach začatých do 1.2.2002 vôbec nepredpokladal rozhodovanie súdu o zmene oprávneného v exekučnom konaní. V tejto súvislosti dáva oprávnený do pozornosti ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého platí, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súdny exekútor mal teda bez toho, aby súd rozhodol o zmene na strane oprávneného doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie novému oprávnenému. Oprávnený považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že určité prechodné ustanovenia v Exekučnom poriadku určujú použitie doterajších právnych predpisov pre dokončenie začatých exekúcii v skoršom období. Napr. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku (exekúcie do roku 2002), resp. § 243b Exekučného poriadku (exekúcie začaté do 1.11.2013) alebo § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (exekúcie začaté do 1.4.2017). Exekučné konania začaté pred týmito dátumami sa majú dokončiť podľa dovtedajších predpisov. Nie je teda možné použiť zákonné ustanovenie limitujúce trovy exekúcie na 35,-EUR, ktoré je účinné od 1.1.2020, nakoľko samotný Exekučný poriadok v prechodných ustanoveniach v rokoch 2002 a 2013, resp. 2017 vylúčil aplikáciu neskôr prijatej platnej úpravy pre prípady týchto exekúcii. Trovy prípadne zastavených exekučných konaní musia byť určené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Podľa názoru oprávneného ide navyše o starú exekúciu, ktorá nebola ku dňu určenému Exekučným poriadkom, teda k 30.6.2016 zapísaná v Centrálnom registri exekúcii a teda nárok exekútora na náhradu trov nevznikol.
5. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam uviedol, že navrhuje súdu námietky oprávneného zamietnuť ako nedôvodné. Argumentoval, že oprávnený dňa 13.12.2019 oznámil postúpenie pohľadávky na spoločnosť Firenzana s.r.o., avšak vzhľadom k tomu, že k 1.1.2020 sa exekúcie staršie ako 5 rokov zastavujú ex lege podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a rozhodná doba (§ 4 ods. 2 citovaného zákona) sa v prípade rozhodovania o zmene účastníka konania na strane oprávneného nepredlžuje, súd po 1.1.2020 ani nemôže rozhodnúť o zmene účastníka konania na strane oprávneného, preto súdny exekútor doručil upovedomenie o zatavení starej exekúcie pôvodnému oprávnenému. Súdny exekútor zároveň uviedol, že stará exekúcia bola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií dňa 29.04.2016, o čom bol predložený súdu dôkaz.
6. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 0Er/602/1999-34 zo dňa 14.5.2021 podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti oprávnený uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, vyšší súdny úradník navyše vec nesprávne právne posúdil. Exekučné konanie v tejto veci začalo v roku 1999. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku platí, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov; toto ustanovenie je rozhodujúcim pre posúdenie toho, či mal súd rozhodnúť o zmene účastníka exekučného konania, alebo nie. 5. Pri použití teleologického výkladu, ktorý je výkladom sledujúcim účel právnej normy na ust. § 238 ods. 1 a 2 v spojení ust. 235 ods. 2 Exekučného poriadku možno dôjsť k záveru, že zákonodarca síce od roku 2005 zaviedol do exekučného poriadku rozhodovanie o pripustení zmeny účastníkov exekučného konania, avšak exekučné konania, ktoré sa začali pred 01.02.2002 ostali touto zmenou nedotknuté.
7. Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučný súd nemôže predmetnú vec právne posudzovať podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom medzi rokmi 2002 a 2005 a neskôr, ako to nesprávne urobil vyšší súdny úradník, nakoľko exekučné konanie sa začalo v roku 1999 a teda je potrebné vec právne posudzovať podľa znenia Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (rok 1999) a ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorých sa tieto konania dokončia podľa predpisov účinných do 01.02.2002 nie je možné ignorovať. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že exekučný poriadok upravoval možnosť prechodu a prevodu práv z exekučného titulu v exekučnom konaní. Okrem univerzálnej sukcesie prichádzala do úvahy aj sukcesia singulárna, ako v tomto prípade, postúpenie pohľadávky. Pokiaľ došlo ku prechodu alebo prevodu, na procesne účinnú zmenu v osobe účastníka bolo potrebné preukázať túto zmenu súdnemu exekútorovi listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. V tejto veci oprávnený postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky vo forme notárskej zápisnice, čo je listina overená oprávneným orgánom. Oprávnený predložením dotknutej listiny súdnemu exekútorovi splnil všetky podmienky, ktoré od neho exekučný poriadok požadoval na to, aby došlo ku efektívnej procesnej zmene účastníka na strane oprávneného podľa exekučného poriadku. Ako je z citácie predmetných ustanovení zrejmé, na to, aby sa hmotnoprávny prevod alebo prechod pretavil do roviny procesnej, nebol potrebný žiaden ďalší
úkon zo strany oprávneného ani osobitné rozhodnutie súdu. Exekučný poriadok v znení do 01.02.2002 upravoval presný a ucelený postup pri zmene účastníka exekučného konania; zároveň platí zásada lex specialis derogat legi generali. Exekučný poriadok v celosti upravoval nielen možnosť zmeny v osobe účastníka exekučného konania, ale aj samotný postup v konaní, akým sa mala zmena pretaviť do roviny procesnej. Nie je dôvodný záver vyššieho súdneho úradníka o tom, že nebol upravený postup pri tejto zmene. Postup pri zmene bol z vyššie citovaných ustanovení zrejmý a len z dôvodu, že bol odlišný od postupu, ktorý bol zavedený od 01.09.2005 neznamená, že bol neúplný a nebol spôsobilý spôsobiť účinnú procesnú zmenu v osobách účastníkov exekučného konania. Správnosti argumentácie oprávnenej svedčí aj dlhodobá prax súdov, ktorý v prípade zmeny v osobe účastníka exekučného konania, ktoré začalo do 01.02.2002 nevydávali rozhodnutia o pripustení zmeny, pričom argumentovali tým, že EP takého rozhodnutie nevyžadoval. Berúc do úvahy uvedené, s prihliadnutím ku zákonu č. 233/2019 Z.z., mal súdny exekútor adresovať upovedomenie o zastavení starej exekúcie už novému oprávnenému, a to spoločnosti Firenzana s.r.o. Argumentácia vyššieho súdneho úradníka spočívajúca v tom, že oprávneným v tejto veci je stále EDMA s.r.o. z dôvodu, že súd nerozhodol o zmene účastníka, nie je správna, v rozpore s príslušným ustanoveniami Exekučného poriadku a v konečnom dôsledku poškodzujúca majetkové práva oprávneného. Oprávnenej nie je zrejmé, z akého dôvodu vyšší súdny úradník opomenul vziať do úvahy prechodné ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré je, v dôsledku vyššie uvedeného, kľúčové. Hoci ho v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cituje, vôbec na toto kľúčové ustanovenie neprihliada. Vo vzťahu ku zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií oprávnená poznamenáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či súdny exekútor doložil súdu dôkaz o zápise exekúcie do registra. Jediným relevantným dôkazom v tejto súvislosti je výlučne potvrdenie zo strany Slovenskej komory exekútorov, nestačí tvrdenie súdneho exekútora. Pokiaľ zapísaná do uvedeného dátumu nebola, exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie pri zastavení starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z.
8. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
10. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod alebo prevod práva, resp. povinnosti z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.
11. Podľa § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.1.2002, účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
12. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
13. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, sa ustanovenia §
34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
14. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
19. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
20. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
21. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
22. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
23. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
24. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
25. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
26. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
27. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
28. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
29. Súd v predmetnej exekučnej veci poukazuje na to, že vyššie citované ustanovenie § 37 ods. 3 a 4, podľa ktorých proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41), prechod povinnosti alebo práva možno
preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu, bolo v citovanom znení účinné až do 31.8.2005. Exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo v roku 1999 a podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa predpisu platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 vyplýva, že ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V praxi to znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. V danom prípade by to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenie § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o zmene účastníka konania za predpokladu, ak by súd o zmene účastníka konania uznesením aj rozhodol. S účinnosťou od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005, čo je aj posudzovaný exekučný prípad.
30. Oprávnený v námietkach a sťažnosti argumentuje tým, že pohľadávka, ktorá bola predmetom vymáhania v tomto exekučnom konaní bola dňa 12.12.2019 postúpená na iný subjekt (nový oprávnený), že oprávnený postúpenie pohľadávky súdnemu exekútorovi oznámil dňa 13.12.2019 a že Exekučný poriadok v konaniach začatých do 1.2.2002 vôbec nepredpokladal rozhodovanie súdu o zmene oprávneného a teda súdny exekútor mal bez toho, aby súd rozhodoval o zmene na strane oprávneného doručiť upovedomenie o zastavení starej exekúcie novému oprávnenému. Súd sa s uvedenou argumentáciou oprávneného nestotožňuje. Podľa názoru súdu len súd môže posúdiť, či okolnosti uvedené v oznámení, sú spôsobilé privodiť prevod alebo prechod práv alebo povinností z exekučného titulu a či predložené listiny sukcesiu do práv a povinností oprávneného alebo povinného aj preukazujú. V prípade, ak by bol súdu preukázaný prevod alebo prechod práv alebo povinností z exekučného titulu, súd by mal rozhodnúť uznesením o zmene oprávneného aplikujúc ustanovenia § 9a Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. V danom prípade však súd uznesením nerozhodol o zmene oprávneného.
31. Účastníkmi exekučného konania a exekúcie sú iba tie subjekty, ktorým toto postavenie priznáva Exekučný poriadok. Jedným z týchto subjektov je oprávnený, ktorým je ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekúciu možno vykonať iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo naplnenie (aktívna exekučná legitimácia). Po začatí exekučného konania však môže dôjsť k prevodu práva z exekučného titulu v dôsledku postúpenia vymáhanej pohľadávky. Pri prevode práva z exekučného titulu nedochádza automaticky aj k zmene účastníka v exekučnom konaní, ale ustanovenie § 37 ods.3 EP predpokladá, že účastník konania (oprávnený) bez zbytočného odkladu oznámi a preukáže súdnemu exekútorovi, že došlo k prevodu práva z exekučného titulu a súdny exekútor na základe toho predloží súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ktorý o návrhu rozhodne. Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené, sa stáva účastníkom exekučného konania (oprávneným) nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola pripustená zmena účastníka exekučného konania na strane oprávneného.
32. V súvislosti s účastníctvom v exekučnom konaní platí, že v prípade, ak dôjde k hmotnoprávnemu prevodu alebo prechodu práv alebo povinností, ktorých sa konanie týka, z doterajšieho účastníka konania na iný subjekt, tento hmotnoprávny prevod alebo prechod sa automaticky nepremietne do roviny procesnej. Subjekt, ktorému bolo právo z exekučného titulu prevedené sa stáva účastníkom exekučného konania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola pripustená zmena
účastníka konania. Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, t.j. neexistuje rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. Keďže doposiaľ neexistuje právoplatné rozhodnutie exekučného súdu, na základe ktorého by ako oprávneného do konania pripustil akýkoľvek iný subjekt, účastníkom konania na strane oprávneného je toho času oprávnený, t.j. EDMA s.r.o., Hlavná 20, 040 01 Košice, IČO: 36 217 239.
33. Súdny exekútor vydal dňa 20.5.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie pod č. EX 10166/1999 z dôvodu uplynutia rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci ku dňu vydania upovedomenia uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani neboli preukázané dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Až do zastavenia exekúcie ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, preto procesne oprávneným v tomto exekučnom konaní naďalej zostal oprávnený, ktorého súdny exekútor správne označil za oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie a aj mu upovedomenie doručil.
34. Ak oprávnený tvrdí, že súd sa nezaoberal tým, či stará exekúcia bola, resp. nebola zapísaná v CRE, k tomu súd uvádza, že túto skutočnosť si overoval v CRE (čo však nie je povinnosťou tunajšieho súdu) a zistil, že exekúcia bola zapísaná v CRE, je potrebné však súhlasiť s tvrdením oprávneného, že z registra nie je možné zistiť, kedy bola zapísaná v CRE. Zároveň je však potrebné aj uviesť, že zákon ani nevyžaduje, aby pri zastavení starej exekúcie bol aj uvedený deň jej zápisu. Tak ako aj oprávnený uvádza, že výzva na úhradu trov starej exekúcie sa stáva samostatným exekučným titulom, ktorý v prípade neuhradenia trov oprávneným si bude vymáhať súdny exekútor v samostatnom exekučnom konaní prostredníctvom exekučného súdu v Banskej Bystrici, a teda až tento súd bude oprávnený podľa nášho názoru môcť overovať dátum zápisu do CRE.
35. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.
36. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť a poukázať na to, že porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Teda súdny exekútor musí sám zvážiť, či si trovy bude uplatňovať voči oprávnenému, lebo v opačnom prípade, až by bolo preukázané, že stará exekúcia nebola zapísaná v CRE do 30. 6. 2016, mohlo by voči nemu byť začaté disciplinárne konanie.
37. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; v tomto prípade sa jedná o oprávneného, teda ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. 4. 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016).
38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
39. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili jeho tvrdenia, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
40. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).