Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/43/2021

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44A, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: 1/ Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, 2/ P.. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, M., 3/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie sumy 160,42 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.03.2021 v rámci upomínacieho konania domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 160,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,42 Eur od 01.04.2021 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 01.04.2021 platobný rozkaz sp.zn. , proti ktorému podali žalovaní v 1., 2. a 3. rade odpor, preto Okresný súd Banská Bystrica dňa 22.06.2021 postúpil vec miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava.

3. Podaním zo dňa 14.06.2021 žalobca zobral žalobu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil s odôvodnením, že žalovaní dňa 30.03.2021 uhradili sumu 160,42 Eur, ktorá predstavuje žalovanú istinu. K späťvzatiu žaloby v časti žalovanej istiny zo strany žalobcu došlo až po uhradení žalovanej istiny, preto si žalobca uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania. Totožným podaním žalobca zobral žalobu späť aj v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 160,42 Eur od 01.04.2021 do zaplatenia.

4. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia.

Žalobca týmto spôsobom svojvoľne disponuje sporovým konaním ako celkom, prípadne niektorou jeho časťou. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

8. Vzhľadom na uvedené, keďže súhlas žalovaných v 1., 2. a 3. rade so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s ustanovením výrokom I. konanie zastavil.

9. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2010). Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 , či došlo v konečnom dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca zobral žalobu späť po úhrade žalovanej pohľadávky žalovanými dňa 30.03.2021 (pripísaním na účet žalobcu). Túto skutočnosť mal súd za preukázanú potvrdením o transakcii zo dňa 29.03.2021, predloženým žalovaným v 2. rade. Žaloba podaná na súd dňa 11.03.2021, bola teda podaná dôvodne, keďže v čase jej podania na súd pohľadávka žalobcu uhradená nebola. Pre posúdenie vzniku nároku niektorej zo strán sporu na náhradu trov konania, súd s poukazom na ustanovenie skúmal, ktorá zo strán zapríčinila zastavenie konania. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že zastavenie predmetného konania zavinili žalovaní, ktorí uhradili pohľadávku po podaní žaloby.

14. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré súd neprizná nárok na náhradu trov konania úspešnej strane.

15. Aplikácia ustanovenia predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ), pričom z ustanovenia vyplýva, že k jeho aplikácii môže súd pristúpiť len výnimočne a v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

16. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že pohľadávka žalobcu predstavuje faktúru zo dňa 16.03.2020, splatnú dňa 30.03.2020 za fakturačné obdobie od 02.01.2020 do 09.03.2020. Žalovaní uhradili dlžnú sumu dňa 30.03.2021, t.j. až po podaní žaloby žalobcom na súd, avšak ešte pred jej samotným doručením žalovaným v 1., 2. a 3. rade, keďže platobný rozkaz sp.zn. bol

vydaný dňa 01.04.2021 a spolu so žalobou doručený žalovanému v 2. rade dňa 01.04.2021, žalovanej v 1. rade dňa 09.04.2021 a žalovanému v 3. rade dňa 09.04.2021. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní pohľadávku žalobcu uhradili ešte pred tým ako sa vôbec dozvedeli o podanej žalobe. V podaných odporoch žalobcovia zhodne uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu so súp. č. XXX v P.. Žalovaná v 1. rade je kontinuálne odberateľom zemného plynu od roku 1997 a jedinou neuhradenou pohľadávkou, ktorú žalobca doposiaľ voči žalovanej mal, bola žalovaná pohľadávka, ktorá zanikla uspokojením dňa 30.03.2021. Zo žalobcom predloženej prihlášky č. Y. zo dňa 07.11.1997 je zrejmé, že účastníkom zmluvného vzťahu bola okrem už A.. U. D., A.. XX.XX.XXXX, N.. XX.XX.XXXX aj jeho manželka, žalovaná v 1. rade. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní úmrtie pôvodného odberateľa neoznámili, nakoľko žalovaná v 1. rade žiadosťou zo dňa 05.03.2020, doručenou žalobcovi dňa 09.03.2020 požiadala o zmenu odberateľa. Z vyúčtovacej faktúry zo dňa 16.03.2020 je zrejmé, že táto bola adresovaná v tom čase už nebohému manželovi žalovanej v 1. rade, ako aj listina, ktorú žalobca dňa 21.09.2020 (vyplýva z podacieho hárku) doručoval opäť nebohému, pôvodnému odberateľovi.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd potom v danom prípade zistil, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Tieto dôvody spočívajú v okolnostiach sporu, ktorý zavinil žalobca, nakoľko nevyzval žiadneho z právnych nástupcov pôvodného odberateľa na úhradu pohľadávky. Samotný žalobca disponoval úmrtným listom pôvodného odberateľa, keďže ho predložil spolu so žalobou a aj zo žalobcom predloženého výpisu z katastra nehnuteľností je možné vyvodiť okruh právnych nástupcov pôvodného odberateľa, ktorí sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp.zn, zo dňa 29.03.2019. Žalobca mal na úhradu nedoplatku vyzvať tieto osoby a nie nebohého, ako vyplýva z podacieho hárku zo dňa 21.09.2020. Žalovaní v 1. až 3. rade nemali o nedoplatku vedomosť, keďže žalobca faktúru aj výzvu na úhradu doručoval nebohému pôvodnému odberateľovi. Z následného konania žalovaných pritom je zrejmé, že mali záujem pohľadávku uhradiť a predísť tak sporu. Súd preto v prejednávanej veci vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach sporu.

18. Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, keď súhlas žalovaných s týmto späťvzatím nebol potrebný, súd nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie dopytom na žalovaných. Ďalej súd považoval za potrebné uviesť, že súd aplikáciu ustanovenia skúma ex offo a opätovne nepovažoval za hospodárne zasielať žalobcovi na vyjadrenie predbežné právne posúdenie súdu, ku ktorému by sa žalobca vyjadroval, keďže takýto postup by neúčelne navyšoval trovy súdneho konania.

19. Z uvedených dôvodov súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a a žalobcovi, ktorý zastavenie konania nezavinil, nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobitnej povahe a okolnostiach daného sporu.

20. Nakoľko došlo k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním, súd rozhodne o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v súlade s ustanovením o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).