Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Sa-15-2020.pdf
PDF · 112.07 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: I. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX R. - P., právne zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava, IČO: 17 328 284 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie ako orgán verejnej správy 1. stupňa priznala žalobcovi predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v sume 334,30 Eur mesačne.
2. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 1,0822, obdobia dôchodkového poistenia 26,5507 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657, znížený o každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje. Za 612 dní bola suma dôchodku znížená o 10,50 %, t. j. o 38,21219641 Eur mesačne.
3. Ďalej bola suma predčasného starobného dôchodku podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšená odo dňa priznania dôchodku o 2,6 %, čo je 8,50 Eur mesačne na 334,30 Eur mesačne.
4. Sociálna poisťovňa ďalej konštatovala, že suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto boli splnené podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok.
5. Žalobca podal proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa odvolanie, v ktorom namietal, že pri priznaní predčasného starobného dôchodku mu nebola zhodnotená doba poistenia 15 rokov a 5 dní služby. Konkrétne náhradná služba od 01.10.1984 do 01.03.1985 a služba policajta od 01.05.1994 do 30.11.2008. V rozhodnutí Sociálnej poisťovne nebola zmienka o tejto dobe poistenia a nebol uvedený ani dôvod vylúčenia tejto doby.
6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
7. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR deklarovaným v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky so zaradením doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a získali potrebnú dobu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na dôchodkovú dávku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia.
8. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nie je možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach týkajúce sa len časti III. - starobného dôchodku.
9. Dohovor bol ČSFR ratifikovaný 11.01.1990 a má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, preto na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonmi o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním Sociálna poisťovňa viazaná pri určení starobného dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom dávky patriacej za tú istú sociálnu udalosť.
10. Ustanovenie § 274 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že účastníkovi konania nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. hodnotiť poistencovi dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku.
11. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-42.231-1/SZ-2008 zo dňa 23.12.2008 bol poistencovi priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58, § 60 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Na nárok na predčasný starobný dôchodok bolo poistencovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia, priložených dokladoch a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
13. Na základe správnej žaloby žalobcu správny súd rozsudkom sp. zn. 30Sa/14/2019 zo dňa 21.05.2020 rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo nedostatočne odôvodnené a že žalobca nedostal od žalovaného zrozumiteľnú odpoveď na jeho odvolacie námietky, navyše podľa správneho súdu vychádzal žalovaný z nesprávneho záveru, že Dohovor č. 128 sa nevzťahuje na predčasný starobný dôchodok a že je vylúčené použitie judikatúry Najvyššieho súdu SR, týkajúcej sa výpočtu starobného dôchodku, na predčasný starobný dôchodok. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť, a zároveň uviedol, že závery, z ktorých pri právnom posúdení veci žalovaný vychádzal, neobstoja.
14. Po zrušení rozhodnutia správnym súdom žalovaný opätovne rozhodol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2020 a to tak, že odvolanie žalobcu opätovne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia zotrval žalovaný na tej argumentácii, ktorú uviedol vo svojom predošlom rozhodnutí. Uviedol, že pri posudzovaní nároku na predčasný starobný dôchodok a pri určení jeho výšky Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol deklarovaný vo viacerých rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórii funkcií, a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok.
15. Zachovanie nárokov spočíva v určení zníženého dôchodkového veku a v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórii funkcie a v určení sumy starobného dôchodku a pozostalostných dôchodkov v súlade s § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Podľa žalovaného ustanovenie § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa nevzťahuje
na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, pretože zákonodarca predpisuje zohľadnenie tohto ustanovenia len pri určení starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že účastníkovi konania nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, preto nie je možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení účastníkovi konania dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128).
16. V rozsudkoch, na ktoré poukazoval účastník konania, bol vyjadrený len právny názor týkajúci sa starobného dôchodku, ktorý Sociálna poisťovňa nemôže analogicky rozširovať aj na iné prípady, to znamená na predčasný starobný dôchodok.
17. Je nepochybné, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR bol žalobcovi priznaný od 01.12.2008 výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR bola pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku žalobcovi zhodnotená doba:
- od 01.10.1984 do 01.03.1985 - I. kategória funkcií (doba náhradnej vojenskej služby)
- od 01.05.1994 do 31.12.1999 - I. kategória funkcií (doba výkonu služby)
- od 01.01.2000 do 30.11.2008 - III. pracovná kategória (doba výkonu služby)
18. Žalobcovi teda bola na určenie sumy výsluhového dôchodku celkovo zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 15 rokov a 5 dní. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok od 01.10.1984 do 01.03.1985 a od 01.05.1994 do 30.11.2008 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená.
19. Žalobcovi bolo pre určenie nároku na predčasný starobný dôchodok zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku boli zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia/ poistenia, na priložených dokladoch a z údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.
20. K rozsudkom, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že sa týkajú skutkovo a právne odlišných prípadov, prípadne výšky starobného a nie predčasného starobného dôchodku.
21. Ďalej ešte žalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020, kde bolo rozhodované o kasačnej sťažnosti Sociálnej poisťovne podanej proti rozsudku krajského súdu v obdobnej veci. Žalovaný poukázal na konkrétne závery z tohto rozhodnutia a ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku žalobcu rozhodla tak, že pre účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.
22. Rozhodnutie žalovaného žiadal žalobca preskúmať na základe včas podanej správnej žaloby. V správnej žalobe uviedol, že žalovaný ignoroval právny názor správneho súdu uvedený v rozsudku č.k. 30Sa/14/2019 zo dňa 21.05.2020 a opätovne potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Uviedol, že opätovne nebola pre nárok a výšku predčasného starobného dôchodku zhodnotená doba 15 rokov a 5 dní služby a žalobca opätovne namietal, že výpočet dôchodku mal byť vykonaný teoretickým krátením v zmysle článku 33 Dohovoru č. 128, čo vyplývalo aj z predchádzajúceho rozhodnutia správneho súdu.
23. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 (R83/2013) a sp. zn. 9So/23/2016 zo dňa 31.01.2017. Ďalej uviedol, že podľa názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015 je účelom predčasného starobného dôchodku zabezpečiť poistencovi príjem v starobe pred získaním nároku na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným a predčasným starobným dôchodkom spočíva v tom, že predčasný starobný dôchodok sa poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej hranice dôchodkového veku.
24. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, vyjadreného v rozsudku sp. zn. 10So/41/2015 zo dňa 13.04.2016, je predčasný starobný dôchodok starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č. 128 a ak by Sociálna poisťovňa takto nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku stáva zo zákona dôchodkom starobným.
25. Predčasný starobný dôchodok je starobným dôchodkom, nejde o iný druh dôchodku a má rovnaký charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe v zmysle článku 39 ods. 1 Ústavy SR.
26. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o dávke zohľadnila len prvú časť ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ale vôbec sa nevysporiadala s druhou časťou v citovaných ustanoveniach zákona o sociálnom poistení, t. j. dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok (uvedený za spojkou „a“ v citovaných ustanoveniach).
27. Na základe uvedeného žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
28. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a opätovne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020.
29. Žalovaný zotrval na tom, že bolo postupované správne a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR pri určení sumy predčasného starobného dôchodku a že pre nárok na túto dávku boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. Rozsudky, na ktoré žalobca poukazoval v správnej žalobe, nie sú podľa žalovaného použiteľné, pretože sa týkajú skutkovo a právne odlišných prípadov. V prípade žalobcu nebolo rozhodnuté inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii, inak bolo rozhodnuté len v individuálnych prípadoch, v ktorých súdy SR poisťovňu zaviazali rozhodnúť podľa právneho názoru, ktorý bol vyjadrený v právoplatnom rozhodnutí. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný žiadal, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
30. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného - podať repliku.
31. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 12.07.2021.
32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby(nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci - § 134 a § 203 ods. 3 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
33. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
36. Podľa § 203 ods. 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
37. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovania Sociálnej poisťovne.
38. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 60 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 54 ods. 10 písm. a) a § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa. (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
41. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
42. Správny súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané generálnym riaditeľom pre jeho nepreskúmateľnosť, nakoľko podľa názoru správneho súdu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Zároveň správny súd vyjadril názor, že žalovaný pri hodnotení odvolacích námietok žalobcu, ktoré hodnotenie považoval za nedostatočne
odôvodnené, vychádzal zároveň z nesprávnych východzích záverov, keď uviedol, že spôsob výpočtu starobného dôchodku pri zohľadňovaní účasti poistenca vo všeobecnom a osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, nie je možné analogicky aplikovať pri uplatňovanom nároku na predčasný starobný dôchodok.
43. Žalovaný opätovne rozhodol po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia správnym súdom a zotrval na záveroch svojho predošlého rozhodnutia.
44. Správny súd v tomto konaní, ktoré bolo začaté na základe správnej žaloby žalobcu podanej proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo vydané po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia správnym súdom, správnu žalobu žalobcu zamietol, napriek tomu, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že závery, z ktorých vychádzal žalovaný neboli správne. Za podstatné vo vzťahu k prv vyslovenému právnemu názoru správny súd považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020, na ktoré odkázal žalovaný vo svojom rozhodnutí a aj vo vyjadrení k správnej žalobe. Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo vydané po rozhodnutí správneho súdu vo veci predchádzajúcej správnej žaloby žalobcu, kedy správny súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 30Sa/14/2019 zo dňa 21.05.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, ako bolo uvedené, bol vydaný dňa 24.06.2020.
45. Za podstatné správny súd vo vzťahu k zmene svojho prv vysloveného právneho názoru považuje to, že Krajský súd v Košiciach vychádzal vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Sa/20/2018 zo dňa 25.01.2019, ktoré bolo napadnuté kasačnou sťažnosťou a ktoré bolo zrušené Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020, z obdobných záverov ako vychádzal správny súd vo svojom predošlom rozhodnutí. Krajský súd v Košiciach taktiež vchádzal z analogického použitia postupu pri výpočte predčasného starobného dôchodku, aký je použiteľný pri starobnom dôchodku. Krajský súd poukázal na princíp právnej istoty a potrebu rovnakého riešenia obdobnej právnej otázky. Zároveň vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uložil Sociálnej poisťovni započítať do doby poistenia aj dobu služby I. a II. kategórie funkcií a následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila poistencovi v prípade, že by všetky doby získal vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia a následne z dôvodu, že výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia charakter dávky v starobe, postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128, v zmysle ktorého by sa mal starobný dôchodok, resp. predčasný starobný dôchodok poistenca krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku. Rovnaké východiskové závery, ktoré uviedol Krajský súd v Košiciach, boli aj východiskovými argumentačnými závermi pri zrušení predošlého rozhodnutia Sociálnej poisťovne
- generálneho riaditeľa, avšak Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020 dospel k záveru, že takáto argumentácia neobstojí.
46. V súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR správny súd poukazuje aj na ust. § 139 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku musí obsahovať aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Po oboznámení sa s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, na ktoré odkazoval správny súd vo svojom predošlom rozhodnutí a po podrobnom oboznámení sa s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020 je zrejmé, že posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2020 sa týka skutkovo a právne obdobnej situácie, aká je riešená vo veci žalobcu, kým iné rozhodnutia, z ktorých správny súd vychádzal pri svojom predošlom rozhodnutí, sa týkali prípadov skutkovo a právne odlišnejších. Preto správny súd považuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2020, ako rozhodnutie vydané v časovo najbližšom období predchádzajúcom rozhodovaniu správneho súdu, za zásadné, v dôsledku čoho došlo aj k odchýleniu sa od právneho názoru, ktorý vyslovil správny súd vo svojom predošlom rozhodnutí. Podstatné je aj to, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, preskúmavané v tomto súdnom konaní, boli takmer totožne argumentačne odôvodnené ako rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktoré boli predmetom posudzovania v konaní pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 7Sk/20/2019.
47. Vo svojom predošlom rozhodnutí správny súd zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ako nedostatočne odôvodnené, vyslovil predbežne, že závery, z ktorých Sociálna poisťovňa pri právnej argumentácii vychádzala, sú nesprávne, avšak pripustil aj možnosť, že Sociálna poisťovňa rozhodne
rovnako s tým, že svoje rozhodnutie musí náležite odôvodniť, pretože predošlé rozhodnutie dostatočne odôvodnené nebolo (bod 73 rozsudku sp. zn. 30Sa/14/2019 zo dňa 21.05.2020).
48. Správny súd vchádzal z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorom bolo zdôraznené, že z § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zachovanie nárokov zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa týka len tých druhov dôchodkov, ktoré boli upravené v zákonnej úprave platnej pred 01.01.2004 t. j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Najvyšší súd uzavrel, že pred 01.01.2004 zákon o sociálnom zabezpečení predčasný starobný dôchodok ako dávku sociálneho zabezpečenia neupravoval a zaradenie zamestnania do troch pracovných kategórií na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných prác bolo možné len do 31.12.1999. Ďalej uviedol, že nárok na predčasný starobný dôchodok, ako sociálne zabezpečenie poistenca v starobe, je možné priznať poistencovi len na základe splnenia zákonných podmienok ustanovených v právnej úprave zákona o sociálnom poistení, pričom nárok na predčasný starobný dôchodok je samostatným nárokom, rozdielnym od nároku na starobný dôchodok, z ktorých dôvodov je povinnosťou tak Sociálnej poisťovne, ako aj súdu v súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, posudzovať splnenie zákonných podmienok pre priznanie starobného alebo predčasného starobného dôchodku samostatne. Na tejto skutočnosti podľa najvyššieho súdu nemení nič ani to, že predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku poistenca sa považuje za dôchodok starobný. Z týchto dôvodov Najvyšší súd aj konštatoval neaplikovateľnosť ust. § 274 pri žiadateľoch o predčasný starobný dôchodok a poukázal aj na rozhodnutie zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 4/2012. Ďalej Najvyšší súdu SR ešte zdôraznil, že nárok na dôchodok vo výške, ktorá nie je nižšia ako jeho výška zistená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, sa teda netýka predčasného starobného dôchodku, lebo takýto druh dôchodkovej dávky právny predpis do tohto dňa neupravoval, a to bez ohľadu na to, že dovŕšením dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení sa predčasný starobný dôchodok stáva starobným dôchodkom, na nový výpočet sumy starobného dôchodku, ktorý vznikne zmenou z predčasného starobného dôchodku dovŕšením dôchodkového veku jeho poberateľa, nie je právny dôvod.
49. Z argumentácie Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nárok na predčasný starobný dôchodok je možné priznať len na základe splnenia zákonných podmienok stanovených v zákone o sociálnom poistení s tým, že ide o samostatný nárok, rozdielny od starobného dôchodku, preto tu nie je priestor na analogické použitie spôsobu výpočtu starobného dôchodku a taktiež nie je možné zohľadňovať tie ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré pri starobnom dôchodku zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.
50. Pokiaľ správny súd vo svojom predošlom rozhodnutí poukazoval na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 a sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27.06.2018, tieto sa týkali uplatňovaných nárokov na starobný dôchodok, a správny súd vychádzal z ich analogického použitia na uplatňovaný nárok na predčasný starobný dôchodok.
51. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 9So/23/2016, ide o rozhodnutia týkajúce sa starobného dôchodku, v ktorých bol ustálený spôsob výpočtu starobného dôchodku pri zohľadnení účasti v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, avšak ako už správny súd vyššie uviedol, nešlo o problematiku predčasného starobného dôchodku, ktorá bola explicitne riešená v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 20.06.2020.
52. K poukazu žalobcu na ust. § 255 ods. 5 a 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je potrebné uviesť, že aj z ust. § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia je možné považovať obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, avšak len obdobie získané do 31.12.2003 s tým, že toto ustanovenie predpokladá buď vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. alebo priznanie invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu.
53. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom bol podľa žalovaného odobrený ním prijatý právny názor, a toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval aj správny súd za zásadné pre svoje rozhodnutie o správnej žalobe žalobcu. Žalobca
v podanej správnej žalobe vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/20/2019 zo dňa 24.06.2020 žiadnu argumentáciu neuviedol.
54. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
55. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).