Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Csp-31-2021.pdf
PDF · 111.13 KB
No categories available
23Csp/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému C. Š., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. XXXX/XX, XXX XX R. Š., štátny občan SR, o zaplatenie 4.427,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného z a m i e t a.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.427,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.427,78 eur od 10.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným dňa 22.11.2020 na Okresný súd Banská Bystrica podľa zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal v konaní vedenom pod sp.zn. 21Up/2105/2020 voči žalovanému zaplatenia sumy 4.427,78 eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.006732411100616 zo dňa 13.06.2016 (ďalej len „úverová zmluva“), uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške 5.000,-eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v pravidelných mesačných splátkach dojednaných v zmluve. Žalovaný dlžník v rozpore s uzavretou zmluvou svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť predčasnej splatnosti pohľadávky. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 27.03.2018 predčasnú splatnosť pohľadávky z úveru. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa 02.05.2018. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote dlžnú sumu nezaplatil, od 10.05.2018 si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a žiadosti o postúpenie a prevod pohľadávky zo dňa 02.03.2020 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
2. Dňa 16.12.2019 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz sp.zn.21Up/2105/2020, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.427,78 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania vo výške 750,37 eur.
3. Nakoľko sa vydaný platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, pričom pobyt žalovaného sa ani prostredníctvom polície nepodarilo zistiť, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3, resp. 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie tunajšiemu súdu podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zisťovanie skutočného pobytu žalovaného.
5. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
6. Nakoľko sa súdu napriek opakovaným pokusom nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného, a to ani prostredníctvom polície, súd podľa vyššie citovaného § 116 ods. 2 CSP zverejnil dňa 10.05.2021 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu, vzhľadom na čo sa žaloba považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Podľa § 116 ods. 3 CSP, súd doručoval ďalšie písomnosti žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov.
8. Dňa 30.06.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962 (ďalej len „združenie“), zo dňa 28.06.2021, na pribratie do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. V návrhu združenie uviedlo, že spĺňa definíciu osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, a teda má právo vystupovať v konaniach za podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Združenie zároveň požiadalo súd o zistenie stanoviska žalovaného, či súhlasí s pribratím združenia do konania na ochranu ich práv.
9. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
10. Z výpisu registra evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má súd za preukázanú existenciu Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov.
11. Súd najskôr posudzoval splnenie zákonných podmienok a predpokladov na pribratie Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaných a dospel k záveru, že návrh uvedeného občianskeho združenia je potrebné zamietnuť.
12. Súd uvádza, že po nadobudnutí účinnosti CSP dňa 01.07.2016, právnickú osobu založenú alebo zriadenú na ochranu spotrebiteľa môže súd podľa § 95 ods. 1 CSP svojím rozhodnutím pribrať dokonania na ochranu práv strany, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí. Spotrebiteľ sa tiež môže v spotrebiteľskom spore dať zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa ako zástupcom v súlade s § 291 ods. 1 CSP v spojení s § 89 CSP alebo sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom, ktorého si zvolí. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu, a ak si za zástupcu zvolí advokáta, je jeho zastupovanie iným zástupcom podľa § 89 ods. 3 CSP vylúčené.
13. Súd konštatuje, že podľa § 95 CSP o pribratí do konania rozhoduje po splnení zákonných predpokladov výlučne súd, pričom podanému návrhu (a to ani v prípade, že sú splnené zákonné predpoklady) súd nemusí vyhovieť, ak to vzhľadom na okolnosti daného prípadu nepovažuje za potrebné. Ustanovenie § 95 ods. 1 CSP stanovuje súdu možnosť, nie povinnosť rozhodnúť o pribratí osobitného subjektu do konania, čo vyplýva z právnej normy „Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať ...“. Úvaha súdu však nemôže byť svojvoľná. Kritériom na rozhodnutie súdu o pribratí osobitného subjektu do konania je potreba ochrany práv strany (na strane ktorej má osobitný subjekt vystupovať), čo vyplýva z účelu predmetného zákonného ustanovenia. K posudzovaniu dôvodnosti podaného návrhu na základe vyššie uvedeného kritéria však môže súd pristúpiť až po tom, čo má preukázané splnenie zákonných predpokladov pre postup podľa § 95 ods. 1 CSP, t.j. ak bol súdu predložený súhlas strany, na ochranu ktorej práv má osobitný subjekt vystupovať.
14. Nakoľko obsahom doručeného podania Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zo dňa 28.06.2021, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 30.06.2021, nebol súhlas žalovaného, na ochranu ktorého mienilo predmetné občianske združenie v konaní vystupovať tak, ako to vyžaduje § 95 ods. 1 CSP, súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na pribratie uvedeného združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaných, a vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok (nesúhlasu strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt vystupovať), podaný návrh na pribratie osobitného subjektu do konania na strane žalovaných zamietol (výrok I).
15. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 20.08.2021, na ktoré sa žalobca nedostavil, svoju neúčasť podaním doručeným súdu dňa 13.08.2021 ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal súd u žalovaného vykázané fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal bez prítomností strán sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
18. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
19. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby a pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
20. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 10.06.2016 uzavrel právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľ so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č.XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške istiny 5.000,-eur. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola dohodnutá vo výške 9,70 % p.a. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené sumou 2.292,45 eur. Žalovaný sa v zmysle úverovej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 7.292,45 eur v 95 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 75,71 eur, splatných počnúc dňom 18.07.2016, s termínom konečnej splatnosti úveru 18.05.2024, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 100,-eur splatnom pri poskytnutí úveru, pri RPMN vo výške 10,83 % a priemernej RPMN 15,19 %. Podľa bodu 5 písm. b/ úverovej zmluvy v prípade nesplácania úveru bola banka oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
21. Z predloženého výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaný opakovane porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas.
22. Z upomienky zo dňa 29.01.2018 súd zistil, že veriteľ touto výzvou vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku na splátkach v celkovej výške 252,08 eur s upozornením, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť.
23. Z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 28.03.2018 súd zistil, že veriteľ oznámil žalovanému, že jeho dlh z uzavretej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej čiastky v celkovej výške 4.670,90 eur, s upozornením, že nesplatená istina vo výške 4.427,78 eur sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania.
24. Z predloženej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020 súd zistil, že týmto oznámením pôvodný veriteľ, t.j. postupca oznámil žalovanému, že pohľadávku voči nemu postúpil na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 02.03.2020 na žalobcu, čím má súd preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcu k vymáhanému nároku.
25. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
26. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou úverovou zmluvou podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Žalobca ako poskytovateľ úveru konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny vzťah založený uzavretou zmluvou o úvere je preto zároveň aj spotrebiteľským vzťahom a je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere.
27. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 503 ods. 3 ObchZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 ObchZ, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do 1 mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený do zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva OZ.
Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto zákonnom ustanovení.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o úvere spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko poskytnutý úver nie je možné podľa ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vrátenie poskytnutého úveru spolu s neuhradenými úrokmi a poplatkami.
29. Skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy ani o čerpaní finančných prostriedkov na jej základe vo výške 5.000,-eur neboli medzi stranami sporné. Sporná medzi stranami nebola ani výška žalovaného záväzku, ani vyhlásenie okamžitej splatnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, a ani postúpenie pohľadávky na žalobcu, keďže tieto skutočnosti žalovaný nepoprel a súd ich mal preukázané z predložených listinných dôkazov.
30. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu uplatnenej sumy 4.427,78 eur dôvodná, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, ktorej výšku mal súd preukázanú z predložených listinných dôkazov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, súd zároveň priznal žalobcovi uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo žalovanej sumy.
31. Podľa § 369 ods. 1 ObchZ v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. V danom prípade výšku úrokov z omeškania osobitne upravovala zmluva v bode 6, písm. b) vo výške 25,00 % p.a., ktorá však prekračovala výšku stanovenú podľa predpisov občianskeho práva. Žalobca preto v súlade s právnou úpravou uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,00 % p.a. Takto stanovená výška úrokov z omeškania neprekračuje výšku úrokov z omeškania upravenú vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. k 10.05.2018 bola vo výške 0,00 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 216 CSP zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 10.05.2018 do zaplatenia.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku I, ktorým súd návrh na vstup združenia do konania zamietol, odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).