Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/48/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Táňa Šefčíková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., právne zastúpená: Michal Mrva – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, a otec – F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., t. č. G. XX, H. I. F., právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát so sídlom Rožňavská 2, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. -29 zo dňa 04. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. mení tak, že správne znie:

Otec má právo stretávať sa s maloletým: A. B., nar. XX.XX.XXXX:

- každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 16.30 hod do 18.00 hod;

- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod do 15.00 hod, s tým, že otec si maloletého prevezme a to v mieste bydliska matky a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi ho na určenom mieste a v určenom čase odovzdať.

II. V závislom výroku II. sa uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „I. Otec má právo stretávať sa s maloletým: A. B., nar. XX.XX.XXXX:

- každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 17.30 hod do 19.00 hod;

- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod do 15.00 hod, s tým, že otec si maloletého prevezme a to v mieste bydliska matky a po skončení styku ho odovzdá v mieste bydliska matky maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi ho na určenom mieste a v určenom čase odovzdať. II. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností k maloletému vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .“

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil , a , z. č. (ďalej len „“), , a , , a , , z. č. (ďalej len „“). Vecne tým, že v predmetnej veci je daný naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia. Medzi rodičmi maloletého je potrebné upraviť pomery v zmysle práva otca stretávať sa s maloletým. Z prešetrenia pomerov na strane maloletého orgánom sociálnoprávnej ochrany detí vyplynulo, že medzi rodičmi je prítomný spor o výkon osobnej

starostlivosti o maloletého, ktorý má zjavne svoj pôvod v tom, že otec opustil spoločnú domácnosť a našiel si novú priateľku, ku ktorej sa podľa vyjadrenia matky odsťahoval. Matke boli navrhnuté kolíznym opatrovníkom rôzne alternatívy úpravy styku otca s maloletým, avšak matka nebola ochotná pristúpiť na žiadny návrh. Vzhľadom na to, že matka nerešpektuje žiadne dohody úpravy styku otca s maloletým bolo otcovi kolíznym opatrovníkom odporučené, aby si podal návrh na úpravu práv a povinností k maloletému. Každý rodič má právo budovať si vzťah so svojim dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, ktoré skutočnosti je však možné docieliť len pri realizovaní styku s dieťaťom. Obaja rodičia majú tak svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom medzi základné práva a povinnosti rodiča patrí právo a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje dieťa, ktorá v sebe zahŕňa právo rodiča stráviť so svojim dieťaťom čas, ak má o to záujem. Za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda vylúčená, resp. nedá sa realizovať z dôvodu nespolupráce jedného z rodičov je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah styku, súd prvej inštancie sa stotožnil s návrhom otca, ktorý vzhliadol za súladný so záujmom maloletého a tiež s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov pri úprave styku rodiča s dieťaťom inštitútom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie na základe zistených skutočností a tiež s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým prostredníctvom neodkladného opatrenia bola preukázaná. V súvislosti s náhradou trov konania súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodne v meritórnom rozhodnutí.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa , , , . Podľa matky neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Skutočnosti uvedené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, ako bráni styku otca s maloletým, sú v rozpore s Úradným záznamom spísaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok dňa 26.10.2023. Rodičia sa na styku dohodli dňa 26.10.2023. Ak niekedy nedošlo k styku otca s maloletým, bolo to z dôvodu zdravotného stavu maloletého, čo je uvedené aj vo vyjadrení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 29.11.2023, alebo z dôvodu, že jej otec robil schválnosti. Súd prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia uznesenia konštatuje iba to, že dospel k záveru, že návrh je dôvodný a naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia je daný. Toto konštatovanie je však natoľko vágne, že nevie identifikovať dôvody, pre ktoré bolo podľa prvoinštančného súdu potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Úprava styku je súdom prvej inštancie nariadená tak široko, ako keby išlo o riadnu úpravu styku maloletého s otcom, čo nemá byť výsledkom neodkladného opatrenia, ktoré má len predbežný charakter a nemá prejudikovať výsledok konania o úprave rodičovských práv a povinností. Okrem toho, prvoinštančný súd nerešpektoval vôľu otca byť s maloletým iba v nedeľu a nanútil mu styk aj v sobotu (na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok). Tento odklon od návrhu otca súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné. Je prekvapujúce, ako mohol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok odporučiť takúto dočasnú úpravu styku s maloletým, ktorý má 19 mesiacov. Maloletý je ňou stále dojčený, a preto je úprava styku s maloletým počas sobôt a nedieľ v rozsahu od 09.00 hod. do 15.00 hod. (teda 6 hodín nepretržite) zjavne nevyhovujúca. Nebráni sa tomu, aby otec s maloletým bol počas nedieľ (a prípadne aj sobôt) každý nepárny týždeň, ale tak, aby tento styk bol prerušený za účelom dojčenia a spánku maloletého v čase medzi 12.00 hod. až 15.00 hod. a potom, aby styk otca s maloletým pokračoval do 18.00 hod. Uvedené je odôvodnené najlepším záujmom maloletého, ktorý má prednosť pred záujmom otca. Dieťa, ktoré má 19 mesiacov, nie je vhodné vodiť na výlety, pričom voľnočasové aktivity s takýmto malým dieťaťom sú značne obmedzené. Otec navyše býva od nich len v krátkej vzdialenosti, a preto takýto prerušený styk počas nepárnych nedieľ (a prípadne aj sobôt) nie je pre neho žiadnou prekážkou. Pokiaľ ide o úpravu styku počas utorkov a štvrtkov, matka nenamietala rozsah, ale čas, nakoľko maloletý sa okolo 19.00 hod. už bežne chystá na spánok a je mrzutý. Preto by bolo vhodnejšie styk posunúť zo 17.30 hod. na 16.00 hod. a neukončiť ho o 19.00 hod., ale o 17.30 hod. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, eventuálne aby ho zmenil tak, že otcovi určí právo stretávať sa maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 17.30 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka maloletého na styk s otcom riadne pripraví a otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tomto mieste matke odovzdá.

4. Kolízny opatrovník v reakcii na odvolanie matky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril i otec prostredníctvom právneho zástupcu s tým, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. V návrhu uviedol a preukázal, že matka mu styk s maloletým riadne neumožňuje, jeho snahu tráviť čas s maloletým využíva ako zámienku na konfliktné správanie, sťažuje mu stretávanie s maloletým, pričom nerešpektovala ani dohodu rodičov uzatvorenú pred kolíznym opatrovníkom. S poukazom na správu, ktorú mu matka zaslala dňa 23.11.2023, matka direktívne a svojvoľne určovala výkon jeho rodičovských práv. Takéto správanie matky pokračuje aj po nariadení neodkladného opatrenia a má stupňujúcu tendenciu. Nakoľko sa matka z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dovtípila, že je odovzdávanie maloletého zaznamenávané na zvukový záznam, dočasne upustila od akékoľvek ústnej komunikácie s ním a odovzdávanie maloletého prebiehalo tak, že ho matka vyložila pred dvere a dvere maloletému doslova zatreskla za chrbtom. Následne mu vyčítala, že maloletý je po návrate k nej „úplne iný“. Neskôr sa však už vrátila k obvyklému komunikačnému štandardu. Obštrukcie matky vyvrcholili dňa 20.02.2024, kedy matka po obvyklom bizarnom monológu o milenke odmietla maloletého odovzdať. Matka otvorila dvere bytu, predniesla monológ, že jej klamal, že ide k sestre a išiel k milenke na H. (teda do miesta svojho bydliska), monológ zakončila slovom ďakujem“ a zabuchla dvere. Po celý čas držala maloletého na rukách. Po treťom poďakovaní matky a zabuchnutí dverí odišiel. Keďže matka ho krivo obvinila z fyzického napadnutia, chodí si maloletého preberať aj odovzdávať vždy v prítomnosti tretej osoby. Pokiaľ ide o stretávanie s maloletým aj v sobotu, vo svojom podaní zo dňa 04.12.2023 súhlasil s návrhom kolízneho opatrovníka, pričom ponechal na úvahu súdu prvej inštancie, či rozhodne podľa jeho pôvodného návrhu alebo podľa návrhu kolízneho opatrovníka.

6. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že otec sa snaží preukázať akúsi psychickú labilnosť matky, ktorá v niektorých situáciách reaguje možno nervóznejšie, ale opomína spomenúť, že je to práve otec, ktorý matku k takýmto prejavom provokuje. Okrem provokácií otca, ktorý sa verbálnymi útokmi snaží zabezpečiť si dôkazy pre súdne konanie ohľadom toho, že mu matka má údajne brániť v kontakte s maloletým, je otec agresívny aj fyzicky, keď jeho konanie, pri ktorom dňa 11.01.2024 fyzicky a pred svedkyňou (pani J. D.) matku napadol je toho času riešené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pred Okresným úradom Pezinok. Tvrdenie, že by matka maloletému bránila v styku otca nie je pravdivé. Matka, z dôvodu, neustáleho atakovania zo strany otca, ktorý sa snaží umelo navodiť stav, že matka maloletého mu má brániť v styku, ako aj z dôvodu stupňovania agresivity otca, má väčšinou na byte prítomnú tretiu osobu, ktorá je ochotná správanie sa otca potvrdiť. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené má matka maloletého stále za to, že vo veci neboli splnené predpoklady preto, aby súd mohol neodkladné opatrenie nariadiť, nakoľko nebolo a ani nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Matka nebráni styku otca s maloletým a útržky komunikácie a vybrané telefonické hovory a komunikácia bez kontextu (a po provokácii otca) by mali byť nutne vyhodnotené súdom ako irelevantné. Matka prízvukuje, že skutočnosti uvedené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom, ako bráni v styku otca s maloletým sú v rozpore s ostatnými dôkazmi založenými spise, ako aj s dôkazmi, ktoré matka súdu predkladá (SMS správy a potvrdenie od lekára). Ak bolo maloletému zle v škôlke, vie si uvedenú informáciu otec ľahko overiť. S ohľadom na uvedené, predkladá matka toto vyjadrenie (na vedomie) aj Okresnému súdu Pezinok ku konaniu vedenému pred týmto súdom o nútený výkon rozhodnutia, nakoľko nútený výkon v tejto veci je nedôvodný. Otec maloletého v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne rozhodujúce skutočností odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto neboli splnené zákonné predpoklady pre jeho nariadenie podľa . I keď ide o beznávrhové konanie, matka tieto dôvody neidentifikovala ani vo vyjadrení Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 29.11.2023 a ani v rozhodnutí Okresného súdu Pezinok, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Prvostupňový súd na str. 6 odôvodnenia uznesenia v bode 17. konštatuje iba to, že dospel k záveru, že návrh je dôvodný a naliehavý právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia je daný. Toto konštatovanie je však natoľko vágne, že matka nevie identifikovať dôvody, pre ktoré bolo podľa súdu potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Na základe všetkého vyššie uvedeného, matka maloletého žiada, aby odvolací súd postupom podľa 389 ods. 1 zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok vo veci sp. zn. zo dňa 04.12.2023, nakoľko nebola preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov. V prípade, ak by súd toto uznesenie nezrušil, žiada matka, aby ho odvolací súd zmenil postupom podľa , a to tak, že otcovi určí právo stretávať sa maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 do 17.30 a každý nepárny kalendárny týždeň v nedeľu od 09.00 do 12.00 a od 15.00 do 18.00 s tým, že matka maloletého na styk s otcom riadne pripraví a otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho na tomto mieste matke odovzdá.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou, účastníčkou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia .

9. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

14. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

15. Je potrebné uviesť, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej a je prípustné aj počas konania vo veci. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove, styku atď., ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude vo veci samej rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

16. Po oboznámení sa s návrhom otca maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné tomuto vyhovieť, keď rozsah styku ako ho určil zhliadol za súladný so záujmom maloletého. Súd prvej inštancie správne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre nesúhlas s napadnutým uznesením ako i pre nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie pojatej do odôvodnenia napadnutého uznesenia.

17. Odvolací súd má osvedčené, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a styk neprebieha podľa dohody rodičov, keď matka sama pred ÚPSVaR priznala, že nerešpektuje rodičovskú dohodu, hoci tvrdí, že niekedy nedošlo k styku zo zdravotných dôvodov na strane maloletého dieťaťa. Otec uvádzal skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdením matky a nakoľko má odvolací súd osvedčené, že styk neprebieha v zmysle dohody rodičov, keď každý prezentuje iné skutočnosti ohľadom styku, je tu naliehavá potreba úpravy styku otca s maloletým.

18. Matka namieta tiež tú skutočnosť, že styk upravený súdom prvej inštancie je upravený veľmi široko, ako keby išlo o riadnu úpravu styku a nemá prejudikovať výsledok konania o úprave rodičovských práv a povinnosti a napokon i to, že otec sa dožadoval užšieho styku než bol súdom upravený.

19. Ako uviedol otec maloletého so súdom určeným rozsahom súhlasí a hoci súd prvej inštancie upravil styk nad rozsah, než ten, ktorý bol navrhnutý otcom, odvolací súd dodáva, že jedným z najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu ( ), keď súdy uplatňujú aj iné metódy konania než v sporovom konaní (napr. súd môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy a pod.). Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu a napokon v takýchto konaniach (kde je možné začať aj bez návrhu) súd môže prekročiť návrh účastníka, ak si to vyžaduje ochrana subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Inak povedané, ak je aj konanie začaté na základe návrhu, nie je súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha (porovnaj ).

20. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z návrhu otca maloletého, ale aj z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Rozsah styku upravený súdom prvej inštancie je v rozsahu, ktorý je najmä s ohľadom na vek maloletého vhodný, kedy je dôležitý pravidelný a rozsiahlejší styk otca s maloletým, preto ani tieto odvolacie námietky matky nie sú dôvodné. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Predpokladá sa, že rodičia svoje dieťa vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda tak ako bolo osvedčené i v danej veci nie je možná. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (resp. sa nachádza iba v starostlivosti jedného z rodičov), keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré uvedená situácia nepochybne pôsobí nepriaznivo. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom maloletého, ako aj jeho otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

21. Matka maloletého poukazovala na to, že maloletý je dojčený a namietala čas jeho odovzdávania, keď maloletý sa v čase okolo 19.00 hod. chystá na spánok. Maloletý je vo veku, keď ho matka ešte pridája, avšak uvedené nebráni v styku otca s maloletým, ktorý vie zabezpečiť v prípade ak si to bude dieťa vyžadovať, aby prerušil styk na túto dobu, avšak pokiaľ ide o námietku času preberania a odovzdávania maloletého počas týždňa, túto považuje odvolací súd za dôvodnú, pretože maloletý má svoj denný režim, na ktorý je zvyknutý a pokiaľ čas okolo 19.00 hod. je časom, kedy sa chystá na spánok, vzhľadom k zdravému vývinu maloletého je v jeho záujme, aby sa tento i naďalej dodržiaval a preto odvolací súd zmenil úpravu styku počas týždňa o hodinu skôr tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. V súvislosti s matkou namietanou nespokojnosťou s odôvodnením súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre nesúhlas s podstatnou argumentáciou súdu prvej inštancie pojatej do odôvodnenia napadnutého uznesenia, i keď odvolací súd posunul čas preberania a odovzdávania maloletého počas týždňa. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že

rozhodnutie vnútroštátneho súdu možno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade, ak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho súdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy a Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).

23. Je možné tiež skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza dôvody, pre ktoré rozhodol ním uvedeným spôsobom. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces(viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. ). Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti a neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia. K relevantným a podstatným argumentom odvolateľky sa odvolací súd vyjadril a z vyššie uvedených osvedčených skutočností nevyplývajú predpoklady, na základe ktorých by odvolací súd mal na základe odvolania matky prehodnotiť daný stav a návrh zamietnuť.

24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil s použitím tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo zvyšnom závislom výroku II v zmysle ust. , potvrdil ako vecne správne.

25. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci samej skončí ( - ).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).