Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/34/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : F. Š., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, H., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Margaréta Chlebová, Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, proti žalovaným : 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO : 00 151 653, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO : 36 233 935, zastúpená advoconsulting s.r.o., advokátska kancelária, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1, 2 proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. 11. 2023 č.k. - 22, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v prospech záložného veriteľa : Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome v H., poschodie X, vchod M. XX, súpisné číslo XXXX, trvalo postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X, v podiele 1; spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v pomere 8471/90863 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to Parcely registra „C“ evidované ako pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel 8471/181726, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný 1 je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok I ).

2/ Zároveň rozhodol o uložení povinnosti žalovanému 2 zdržať sa alebo upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome v H., poschodie X, vchod M. XX, súpisné číslo XXXX, trvalo postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X, v podiele 1; spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v pomere 8471/90863 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to Parcely registra „C“ evidované ako pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel

8471/181726, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný 2 je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok II ).

3/ V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 09.11.2023 bolo tamojšiemu súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým sa domáhala, aby súd vydal proti žalovaným neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného v prospech záložného veriteľa, Slovenskej sporiteľne, a.s., na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúce sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to bytu č. X, nachádzajúceho sa v bytovom dome v H., poschodie 1, vchod M. XX, súpisné číslo XXXX, trvalo postavený na pozemku parc. č. XXXXX/X, v podiele 1; spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve v pomere 8471/90863 a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec H.-T. I., katastrálne územie T. I., a to Parcely registra „C“ evidované ako pozemok parc. č. XXXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel 8471/181726; a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči žalovanému 2 sa žalobkyňa domáhala, aby mu súd uložil povinnosť zdržať sa alebo upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby vyššie uvedených nehnuteľností, ako aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetom dražby až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému 1 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a žalovanému 2 povinnosť zdržať sa alebo upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne. Žalobkyňa žiadala aj náhradu trov konania vo výške 100 %.

4/ Svoj návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1 k celku, pričom k nim nadobudla spoluvlastnícke právo titulom dedenia na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č. k. -66 zo dňa 28.03.2022. S nadobudnutím predmetných nehnuteľností nadobudla žalobkyňa i dlhy, okrem iného aj voči žalovanému 1, titulom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.01.2021, ku dňu smrti poručiteľky vo výške 146.242,36 €. Žalobkyňa uviedla, že sa so žalovaným 1 dohodla na splátkovom kalendári a splátkach v sume 800 € mesačne na obdobie piatich rokov, pričom tieto začala pravidelne uhrádzať. Žalovaný 1 mal podľa tvrdení žalobkyne zmeniť podmienky, na ktorých sa pred tým dohodli a vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a oznámiť žalobkyni začatie výkonu záložného práva. Žalobkyňa sa ohrádza voči postupu žalovaného 1, vrátane spôsobu, akým jej doručoval písomnosti. Žalobkyňa býva v byte, ktorý je predmetom výkonu záložného práva a má tam nahlásený aj trvalý pobyt.

5/ Súd prvej inštancie posúdil predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , , , , , , , . Poukázal na to, že môže nariadiť neodkladné opatrenie vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, ak je potrebný zásah súdu, aby sa zabránilo zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení nemusí pri ich nariadení dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na jeho nariadenie, aspoň osvedčené. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, ďalej osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ako aj preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na

osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , súčasne s podaním ktorého sa žalobkyňa domáhala aj vydania rozhodnutia vo veci samej.

6/ Súd prvej inštancie posudzujúc vec v nadväznosti na vyššie uvedené zásady a zistený skutkový stav dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobkyni nariadením neodkladného opatrenia v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Zastal názor, že žalobkyňa v konaní preukázala existenciu vzťahov medzi účastníkmi konania a osvedčila trvanie a dôvodnosť jej nároku, ktorý má byť neodkladným opatrením dočasne chránený. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiele 1 k celku a bolo jej doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Obč. zák., v ktorom jej žalovaný 1 oznámil, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. V súvislosti s dobrovoľnou dražbou je potrebné zdôrazniť, že ide o verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Rovnako žalobkyňa osvedčila naliehavosť a existenciu ujmy, ktorá jej bezprostredne hrozí, a na odvrátenie ktorej je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, a teda osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Je tomu tak za situácie, že žalovaný 1 začal realizovať výkon dobrovoľnej dražby. Súd pri svojom rozhodovaní považoval za potrebné zohľadniť i charakter práva, ktorému sa poskytuje dočasná ochrana. Niet pochýb, že predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnostiam, a to i k bytu, ktorý slúži žalobkyni na bývanie, a v prípade nevyhovenia jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do jej práva na ochranu obydlia skôr, než súd rozhodne vo veci samej. Nariadené neodkladné opatrenie nevytvorí v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko má iba dočasný charakter, pričom má trvať do skončenia konania vo veci samej a následky plynúce z tohto neodkladného opatrenia pre žalovaných sú v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobkyňu nezávažné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu.

7/ O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie nerozhodol, s poukazom na ust. , v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. predmetné uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

8/ Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2. 9/ Žalovaný 1 napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. voči obom výrokom; výrok II síce ukladá povinnosť žalovanému 2, dražobníkovi, avšak aj toto rozhodnutie je tiež v neprospech žalovaného 1, ako záložného veriteľa, nakoľko výkon záložného práva môže žalovaný 1 realizovať výlučne prostredníctvom dobrovoľnej dražby a túto môže uskutočniť len prostredníctvom subjektu s osobitnou odbornou starostlivosťou, t.j. dražobníkom, ako nositeľom oprávnenia na organizáciu dobrovoľných dražieb. Žalovaný 1 napadol uznesenie súdu prvej inštancie na základe ust. , , d/, , , , . Postup súdu označil žalovaný za rozporný s , 2 a 144 SR, ktoré popiera základné práva žalovaného 1, vrátane práva na ochranu majetku a na spravodlivý proces. Žalobca poukazoval na ust. , a ako aj ust. , ktoré stanovujú, aké náležitosti musí obsahovať jednak žalobný návrh a tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci; z ich obsahu je však zrejmé, že v nich nie sú uvedené všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo malo byť dôvodom na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani z odôvodnenie samotného rozhodnutia nie je zrejmé, akému nároku má byť poskytnutá ochrana. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá slúžiť na získanie nejakého „časového priestoru“ žalobkyni, bez skúmania opodstatnenosti nároku. 10/ V súdenej právnej veci súd prvej inštancie svojím rozhodnutím uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený, vopred neurčený čas, čím neprimerane zasiahol do práva žalovaného 1 ako záložného veriteľa uspokojiť sa v budúcnosti z predmetu záložného práva cestou predaja vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 29. 1. 2019, z ktorého vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie cieľom dočasného opatrenia bolo eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať v priebehu konania, t.j., že by mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobcov k ich obydliu zo strany žalovaného ako záložného veriteľa.

Takéto neodkladné opatrenie zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti Záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva...dovolací súd nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Obdobné závery vyplývajú aj z iných rozhodnutí NS SR, napr. sp. zn. , sp. zn. . 11/ Žalovaný 1 v odvolaní zdôraznil, že žalobca v neodkladnom opatrení musí osvedčiť ako vecnú aktívnu tak aj pasívnu legitimáciu strán v konaní. Žalobkyňa samotná uvádza, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, a to vo výške podielu 1 z celku, avšak domáha sa nariadenia neodkladného opatrenia ako aj vyhovenia žaloby vo vzťahu k celku. Potom nemôže osvedčiť aktívnu vecnú legitimáciu úplne vo vzťahu k celej nehnuteľnosti. Žalovaný 1 ďalej uviedol, že SR nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia, t.j. ochranu súkromia. Právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani SR ani Dohovorom. 12/ ÚS SR v rozhodnutí konštatoval, že celý proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. ZDD), záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o. i. ZDD) a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať. 13/ Samotná žalobkyňa tvrdí, že aktuálne v byte býva a má tam aj nahlásený trvalý pobyt, pričom zmenu pobytu neplánuje; z údajov na liste vlastníctva však vyplýva informácia, že má bydlisko v M. S. XXX/XX v H.. V uznesení o prejednaní dedičstva sa uvádza, že poručiteľka zomrela dňa 4. 3. 2021, pričom dedičské uznesenie je zo dňa 28. 3. 2022; žalobkyňa bola povinná hradiť dlh od 4. 3. 2021. Podľa úverovej zmluvy predstavovala mesačná splátka výšku 641,72 €. Odo dňa 4. 3. 2021 do 9. 11. 2023 (kedy bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) je len výška pravidelných mesačných splátok 19.251,60 € (30 x 641,72€). Žalobkyňa uvádza, že uhradila sumu 3.066,20 €. Dlh len na omeškaných splátkach je tak už veľmi vysoký. Banka sa snažila s dlžníkom dlh riešiť, avšak žalobkyňa nemala reálnu vôľu vec riešiť, naopak, po dlhodobom procese pristúpila k difamačnému a verbálne agresívnemu konaniu. Banka má svoje povinnosti pri overovaní bonity pričom dlžník odmieta k uvedenému poskytnúť súčinnosť, napr. vo forme overenia príjmov. Banka umožnila dočasne platiť mesačne po 800 €, len do doby, kým dôjde k posúdeniu schopnosti splácať dlh novým dlžníkom a do prijatia riešenia (napr. novým úverom, novej dohode a pod.). Tvrdenie žalobkyne, že si s bankou dohodla trvalé splácanie po 800 € mesačne je nepravdivé, pričom žalobkyňa o tom nepredložila žiadny doklad. O všetkých vyššie uvedených okolnostiach žalobkyňa súd neinformovala, zamlčala množstvo podstatných informácií, zo strany žalobkyne ide o zneužívajúci postup. Zjavné zneužite práva nepožíva právnu ochranu. 14/ Žalovaný 1 zdôraznil, že ani prípadným konaním dražby by k žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedošlo - samotné vykonanie krokov smerujúcich k vykonaniu dražby, ale ani prípadné vykonanie dražby, nijako do faktického stavu - napr. údajnému užívaniu obydlia - nezasahuje. Ak úspešnému vydražiteľovi záložca neodovzdá vydražený predmet, môže podať žalobu o neplatnosť dražby a ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc; ak nebude úspešný, môže vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby dočasnej úpravy pomerov. 15/ Žalovaný 1 tiež vytkol súdu prvej inštancie, že mu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručil a neumožnil mu vyjadriť sa k nemu, v dôsledku čoho nemohol realizovať svoje procesné práva. Aj konanie o nariadenie neodkladného opatrenia tvorí integrálnu súčasť práva na súdnu ochranu. Naostatok žalovaný 1 vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté uznesenie neobsahuje relevantné odôvodnenie Žalovaný 1 navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, prípadne návrh odmietne a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania. 16/ Odvolanie žalovaného 2 smerovalo proti v poradí druhému výroku uznesenia; žalovaný 2 odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil splnenie procesných podmienok s ohľadom na existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2, tiež že konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej že na základe vykonaných dôkazov dospel súd

k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil (, , a ). Žalovaný 2 namietal, že žalobkyňa si nesplnila svoju procesnú povinnosť opísať hodnoverne skutočnosti, osvedčujúce dôvodnosť a trvanie jej nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dodal, že on nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1. Žalovaný 2 poukazoval na to, že z Potvrdenia o úhradách žalobkyne vyplýva, že uhradila len dve splátky vo výške po 800 € (dňa 25. 8. 2023 a dňa 27. 9. 2023), pričom tieto splátky boli uhradené až po zaslaní Oznámenia o začatí výkonu záložného práva, a teda po zosplatnení úveru dňa 24. 4. 2023. Do zosplatnenia úveru žalobkyňa neuhradila ani jednu splátku vo výške 800 € tak, aby predišla zosplatneniu úveru a následnému výkonu záložného práva. Žalobkyňa tiež uvádza, že žiadala žalovaného 1 o doručovanie písomností na jej vtedajšiu adresu, k čomu sa žalovaný 2 nevie objektívne vyjadriť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však žalobkyňa neosvedčila a ani nepreukázala tvrdenie, že by žalovaného 1 upozornila alebo požiadala o doručovanie písomností na jej vtedajšiu adresu. Žalobkyňa tiež zdôraznila, že predmetný záloh je jej obydlím, v ktorom má nahlásený trvalý pobyt, čo zohľadňoval pri svojom rozhodovaní aj súd prvej inštancie. 17/ Žalovaný 2 s uvedeným právnym posúdením súdom prvej inštancie nesúhlasí a poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. - 174 zo dňa 28. 4. 2021, v odôvodnení ktorého skonštatoval, že „žalobkyňa existenciu samotného záložného práva nepopiera, platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje, pričom žalobu, ktorou sa domáhala neplatnosti záložnej zmluvy v spore vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. zobrala bez uvedenia dôvodu späť. Žalobkyňa v konaní namietala iba spôsob výkonu záložného práva zo strany žalovaných, t.j. výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe a to na základe tvrdení ohľadom protiústavnosti zákona o dobrovoľných dražbách. K otázkam ústavnosti a súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 24. 9. 2014, v ktorom posudzoval súlad ust. zákona o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom uviedol, že : „podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastnícka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to, sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) ... právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona. Záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.“ Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29. 1. 2019, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či súd môže meritórnym rozhodnutím (rozsudkom vo veci samej) uložiť strane sporu časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Dospel pri tom k záveru, že rozhodnutie súdu vo veci samej nemohlo nahradiť predbežné opatrenie, pretože takéto rozhodnutie je v podstate nevykonateľné a zasahuje do práv žalovaného bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o platnosti záložnej zmluvy v časti výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe, priamo predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva. Uviedol, že nespochybňuje názor odvolacieho súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Súdna prax dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvoril, že právny názor podľa ktorého bolo možné žalovanému, ako záložnému veriteľovi, uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výlučného vlastníctva, nemožno považovať za správny. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. zo dňa 26. 8. 2019, v ktorom zároveň vyslovil, že rozhodnutie sp. zn. predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.“

18/ Žalovaný 2 dodal, že pozornosti konajúceho súdu zjavne tiež ušlo, že vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti nároku vo veci samej sa žalobkyňa svojím žalobným petitom domáha určenia rovnakej povinnosti ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda zdržania sa výkonu záložného práva, avšak bez časového obmedzenia. V tejto súvislosti žalovaný 2 odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 1. 2019, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že „....právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1 ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny.“ Práve uloženia totožnej povinnosti sa v prejednávanej právnej veci domáha aj žalobkyňa vo veci samej. Žalovaný 2 je tak presvedčený, že v danej veci nemožno považovať za splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 19/ Žalovaný 2 ďalej zdôraznil, že nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1, ktoré zakladajú nárok žalovaného 1 na uspokojenie výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa koná na návrh žalovaného 1. Žalovaný 2 je tak presvedčený o nedostatku svojej vecnej pasívnej legitimácie v konaní. Poukázal na ust. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého „dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.“ Žalovaný 2 je tak názoru, že vykonateľné uznesenie, ktorým súd prvej inštancie ukladá žalovanému 1 (ako navrhovateľovi dražby) povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predstavuje také vykonateľné rozhodnutie, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Je zrejmé, že tu existuje zákonný dôvod, na základe ktorého je žalovaný 2 ako dražobník povinný po preukázaní existencie takéhoto vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho upustiť zo zákona od plánovanej dobrovoľnej dražby. Keďže takúto povinnosť dražobníkovi ukladá priamo zákon, nie je nevyhnutné ukladať dražobníkovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením. Nemôže byť tak dané osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2 vyhovel. 20/ Žalovaný 2 vo svojom odvolaní tiež namietal nedostatočnú presvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie; v rozhodnutí absentujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2. Nesúhlasil tiež s názorom súdu, že nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Svoj názor žalovaný 2 podporil odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 28. 8. 2018, v ktorom ako súd odvolací skonštatoval, že „...žalobcovia 1, 2 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vyvodzovali výlučne z tej skutočnosti, že majú dôvodné obavy, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný predá v dražbe skôr, ako sa rozhodne o predmete konania a bude aj voči žalobcom a ich rodinným príslušníkom postupovať nezákonne a bude sa snažiť všetkých z domu násilne dostať z nehnuteľnosti tak, aby ju boli nútení nedobrovoľne opustiť, ako aj z dôvodu, že je možné sa domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Záložné právo vo vlastníctve žalobkyne k nehnuteľnostiam vzniklo podľa Obč. zák. zápisom do katastra nehnuteľností. Podľa Obč. zák., ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona ( o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Prípady, ak na zálohu vznikne viac záložných práv, upravuje v . Žalovaný začal výkon záložného práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe podľa Výkonom záložného práva evidentne sleduje žalovaný legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 24. 9. 2014, v ktorom posudzoval súlad ust. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže

poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa s poukazom na to odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Hoc je nepochybné, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vzniklo na zmluvnom základe. Žalobcovia ako záložcovia sú povinní strpieť výkon záložného práva a to s poukazom na veta prvá Obč. zák. To že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, nie je dôvodom na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Obydlie občana spomedzi zálohov nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia 1, 2 neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keď záložný veriteľ a dražobník, podľa zistení súdu prvej inštancie do jeho rozhodnutia (podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) postupujú v súlade s , ktorý v pripúšťa výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Vlastnícke právo fyzickej a právnickej osoby podľa SR požíva rovnakú ochranu. Žalobcovia 1, 2 neosvedčili potrebu chrániť ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy vo väčšom rozsahu než právo žalovaného na vrátenie poskytnutého úveru. Sami žalobcovia v žalobe uvádzajú, že ich dlh voči žalovanému predstavuje vychádzajúc zo sumy poskytnutej na účet žalobcom 78.318,93 € a z vykonanej úhrady na účet žalovaného sumy 42.162,35 € (minimálne sumu 36.156,58 €), teda pohľadávka žalovaného voči žalobcom niekoľkonásobne prevyšuje sumu 2.000 € ako hranicu vymedzenú v zák. o dobrovoľných dražbách pre nemožnosť dražiť nehnuteľné veci.“ Žalovaný 2 trval na tom, že v návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2. Žalovaný 2 navrhoval uznesenie súdu prvej inštancie v ním napadnutom II. výroku zmeniť tak, že odvolací súd návrh žalobkyne zamietne a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 21/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili. 22/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, v zmysle , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 je dôvodné. 23/ Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24/ Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25/ Ako už uviedol súd prvej inštancie, v zmysle cit. ustanovenia predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Ustanovenie potom príkladmo (t.j. nie taxatívne) stanovuje prostriedky, ktorými môže súd poskytnúť dočasnú ochranu. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zákon v prípade inštitútu neodkladného opatrenia počíta so situáciou, že skutkový stav nie je ustálený a zistený v takom rozsahu, ako keď súd rozhoduje vo veci samej po vykonanom dokazovaní, a aj preto vyžaduje

pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie, aby boli základné skutočnosti aspoň osvedčené. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

26/ Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila splnenie zákonom vyžadovaných predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 27/ V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu dočasnej úpravy pomerov. Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala žalobkyňa aj žalobu vo veci, pričom z porovnania navrhovaného petitu neodkladného opatrenia so žalobným petitom vyplýva, že tieto sú v podstate totožné. Zo žaloby žalobkyne je tak možné zistiť, čoho sa vo veci samej domáha, a síce domáha sa uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k označeným nehnuteľnostiam (voči žalovanému 1), bez časového obmedzenia; resp. povinnosti zdržať sa alebo upustiť od vykonania dobrovoľnej dražby označených nehnuteľností (voči žalovanému 2), rovnako bez časového obmedzenia. Jedným z predpokladov, ktoré musia byť splnené na to, aby súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spojeného aj so žalobou vo veci samej, je existujúci súvis medzi návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a konaním vo veci samej. V danom prípade tak bolo možné vyhodnotiť, či žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa neodkladným opatrením upraví, bude navrhovaným konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby predstavovať jeho vyriešenie. 28/ V súdenej právnej veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie neobstojí, keď vzhľadom na navrhovaný žalobný návrh vo veci samej (v podstate totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) neprinesie konečné vyriešenie právneho vzťahu žalobkyne so žalovaným 1. Ako správne akcentujú žalovaný 1 aj žalovaný 2 vo svojich odvolaniach, žalobkyňa ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v žalobnom návrhu vo veci nenapáda platnosť uzavretej úverovej zmluvy, ani platnosť zriadenia záložného práva; rovnako tak žalobkyňa nespochybňuje, že na úvere vznikol dlh, nakoľko úver nebol dlhodobo splácaný. Tvrdí, že sa údajne dohodla so žalovaným 1 na splácaní úveru mesačnými splátkami po 800 €, dohodu však k návrhu nepripojila, pričom žalovaný 1 uzavretie takejto dohody popiera. Z obsahu návrhu žalobkyne plynie, že nesúhlasí s výkonom dobrovoľnej dražby z dôvodu, že chce pokračovať v záväzkovom vzťahu so žalovaným 1 - chce splácať úver tak, že sa s bankou (žalovaným 1) dohodne na podmienkach jeho splácania. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie v spojení so žalobou vo veci samej tak nesmeruje ku konečnému vyriešeniu záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1 (jeho predmetom nemá byť posudzovanie platnosti či neplatnosti úverovej zmluvy či zriadeného záložného práva). 29/ Za týchto okolností možno prisvedčiť argumentu žalovaného 1, že žalobkyňa sa iniciovaním predmetného súdneho konania len účelovo snaží predovšetkým získať čas pre dosiahnutie prípadnej dohody s bankou. Ňou navrhovaný žalobný petit spočívajúci v uložení povinnosti zdržania sa výkonu záložného práva a to bez časového obmedzenia má v podstate len eliminovať legitímne právo žalovaného 1 (ako záložného veriteľa) uspokojiť svoju pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, cestou dobrovoľnej dražby. Prekážkou výkonu dobrovoľnej dražby (v súlade so zákonom) nemôže byť ani okolnosť, že speňažovaným zálohom je nehnuteľnosť, v ktorej dlžník (tu žalobkyňa) býva. Touto otázkou sa už tunajšie najvyššie súdne autority opakovane zaoberali, pričom predaj založenej nehnuteľnosti (slúžiacej dlžníkovi zároveň na bývanie), záložným veriteľom formou dobrovoľnej dražby, nevyhodnotili ako protiústavný (už žalovaným 2 spomínané uznesenie , tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 8. 2019, alebo sp. zn. ). 30/ Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že vo svojom ust. upravuje, že ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Režim teda na rozdiel od predtým platnej právnej úpravy () pripúšťa aj také procesné situácie, kedy sa žalobca bude návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhať rozhodnutia, ktoré bude z hľadiska výroku totožné s prípadným rozhodnutím vo veci samej. Platná právna úprava pristúpila k takejto možnosti z dôvodu veľkej rôznorodosti individuálnych právnych vzťahov, teda, že nemožno dopredu predvídať vznik všetkých možných životných situácií a ani ich právne riešenie. Kritériom pre

posúdenie, či je navrhované rozhodnutie prípustné, bude to, či totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu navrhovanú totožnosť výrokov nemožno akceptovať, a teda žalobkyni nariadením neodkladného opatrenia priznať ochranu jej uplatňovanému nároku, nakoľko, ako už bolo uvedené, toto by nesmerovalo ku konečnému vyriešeniu sporu medzi stranami a naopak, by (v navrhovanej podobe) bolo neprimeraným zásahom do legitímneho práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky dobrovoľnou dražbou, t.j. zákonom aprobovaným spôsobom, za situácie, kedy žalobkyňa nenapáda platnosť ani úverovej zmluvy ani zriadenia záložného práva. Navyše žalobkyni dáva zákon k dispozícii na ochranu svojho práva žalobu o určenie neplatnosti dražby. 31/ Osobitne vo vzťahu k žalovanému 2 sa nariadenie neodkladného opatrenia javí aj ako nadbytočné, z dôvodu, na ktorý poukázal sám žalovaný 2, že v zmysle platnej právnej úpravy, a to § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o dobrovoľných dražbách, predloženie súdneho rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia dražobníkovi (žalovanému 2) mu ukladá povinnosť od dražby upustiť. Uvedené znamená, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 2 neosvedčila potrebu neodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným 2. 32/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti zmenil ( ), keď jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci; žalobkyňa neosvedčila naplnenie zákonom vyžadovaných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia - potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

33/ O náhrade trov (celého) konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodol, keď o týchto rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (, ). 34/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).