Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/3/2021

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v sporovej veci žalobcu Mesto Sliač, IČO 003 202 77, 962 31 Sliač, Letecká 1 proti žalovanému Mgr. C. C., G.., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T., K. XXX/XX, zast.: R. Kováčechová, advokátka, so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Komenského 21, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o ich výške k rukám jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 09.02.2021 doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že je vlastníkom miestnej komunikácie (C Y./C v k. ú. Y.. Komunikácia bola delimitovaná do majetku mesta Sliač z majetku štátu na základe zákona č. XXX/XXXX Zb. o prechode nehnuteľného majetku štátu, ku ktorému mali k 24.11.1990 právo hospodárenia národné výbory, delimitačným protokolom č. 41/1991. Delimitačný protokol v prílohe ako predkladajú v obsahu, s akým bol žalobcovi vystavený bývalým ONV v likvidácii. A v stave zodpovedajúcom 30 rokom od jeho vyhotovenia. Žalobca svoje vlastníctvo preukazuje aj záväzným stanoviskom vydaným podľa a 140 o územnom plánovaní a stavebnom konaní. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon), miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Komunikácia Hájnická/C je zapísaná v Dokumentácii cestnej siete a chodníkov, ktorú mesto vypracovalo na základe cestného zákona. Miestna komunikácia sa nachádza v trvalom zábere časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 1309, k. ú. Hájniky, obec Sliač, okres Zvolen, ako pozemok parcela registra C KN č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, vo vlastníctve žalovaného v podiele X/X k celku. C. a osoby odvodzujúce od neho svoje práva sú oprávnené držať a užívať časť pozemku parcela č. XXX/X v trvalom zábere pod miestnou komunikáciou Hájnická/ C na základe vecného bremena. Žalovaný ako povinný z vecného bremena je povinný strpieť užívanie komunikácie (prechod chodcov, vlastníkov okolitých nehnuteľností, prejazd motorových a nemotorových vozidiel) oprávneným a osobami odvodzujúcimi od žalobcu svoje práva. Vecné bremeno bolo zriadené od 01.07.2009 o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa zákona, „ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona (01.07.2009) k pozemku pod stavbou dohodnuté iné práva, vzniká vo verejnom záujme pod stavbou užívanej vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Rozsah tohto trvalého záberu časti pozemku (vecného bremena) je určený zameraním a odčlenením dielu X o výmere Z.

mX od parcely registra Q. č. Z./X vo vlastníctve žalovaného geometrickým plánom č. Z.-XX zo dňa 24.06.2020, úradne overený Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom, XX.XX.XXXX pod č. L Žalobca z opatrnosti, poučený priebehom stavebného konania o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením na žiadosť žalovaného a následným právoplatným rozhodnutím stavebného úradu č. SÚ 3342/2019-Oh zo dňa 01.10.2019, 18.01.2021 podal Okresnému úradu Zvolen, katastrálnemu odboru, návrh na zápis tohto zákonom č. XX/XXXX Z. z. zriadeného vecného bremena. Napriek tomu, že zápis jeho vzniku zo zákona v príslušnom operáte katastra nehnuteľností podľa o katastri nehnuteľností má podľa deklaratórny, nie konštitutívny charakter. Návrh je evidovaný na Okresnom úrade Zvolen pod číslom Z-XXX/XXXX. Podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov obce sú povinné pri územných zmenách usporiadať svoje vlastnícke vzťahy. Od tejto povinnosti môže mesto podľa zákona o majetku obcí upustiť len vtedy, ak dôvody pre trvalé alebo dočasné upustenie definuje v zásadách o hospodárení s majetkom mesta. Takúto dispozíciu majetkom mesta Sliač (upustenie) platné zásady hospodárenia s majetkom mesta neumožňujú. Zámerom mesta je nadobudnúť do vlastníctva pozemky nachádzajúce sa pod komunikáciami v jeho vlastníctve. Mestské zastupiteľstvo Sliač uznesením č. 363 zo dňa 12.08.2020 schválilo majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou Hájnická/C vo vlastníctve fyzických osôb, v tom aj žalovaného, kúpou. V prípade neprijatia ponuky tak vyvlastnením vo verejnom záujme podľa a ) cestného zákona. Podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s cestného zákona žalovanému riadne doručili písomnú ponuku s priloženým návrhom kúpnej zmluvy pre trvalý záber pozemku. V návrhu zmluvy boli uvedené všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, vrátane informácie o výške kúpnej ceny určenej znaleckým posudkom, o rozsahu trvalého záberu podľa vypracovaného geometrického plánu na zameranie a odčlenenie dielu. Ponúkali mu kúpnu cenu dohodou podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad nehnuteľností, v čase uzavretia zmluvy ako všeobecnú hodnotu pozemku. Žalovaný ponuku neprijal v 15 dňovej lehote (do 15.09.2020), namiesto toho ponúkol prenájom pozemku, čo je pre žalobcu neprijateľné. Preto podľa zákona o vyvlastňovaní a cestného zákona podali na príslušný orgán štátnej stavebnej správy (Okresný úrad v Banskej Bystrici, odbor štátnej stavebnej správy) 16.12.2020 návrh na začatie vyvlastňovacieho konania a obmedzenie vlastníckych práv žalovaného k časti pozemku parcela C KNč. XXX/X v trvalom zábere miestnej komunikácie Y./ C, v ktorej trvalom zábere, v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom (XXX m2), je časť pozemku parcela registra C KN č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. V. stavebných úprav prikladá v prílohe návrhu. Žalovaný na prelome rokov 2020/2021, v presne nezistený deň, vykonal stavebné úpravy, ktorými vytvoril pevnú prekážku a obojstranne uzavrel miestnu komunikáciu Y./C, v ktorej trvalom zábere v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom (XXX mX), je časť pozemku parcela registra Q. č. XXX/X vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný v rozpore s ustanovením cestného zákona, bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu (žalobcu) vytvoril pevnú prekážku na miestnej komunikácii. Podľa cestného zákona, na miestnych komunikáciách sa nesmú, s výnimkou dopravných značiek a dopravných zariadení, umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v lehotách určených vykonávacím predpisom odstrániť. V odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky z tohto zákazu cestný správny orgán, ktorý tiež môže určiť odchylné lehoty na odstránenie stĺpov nadzemných vedení. Žalobca má za to, že konanie žalovaného napĺňa všetky znaky vedomého protiprávneho konania. Žalovaný je informovaný o právnom režime miestnej komunikácie Hájnická/C, ako to vyplýva z už opísanej predchádzajúcej komunikácie so žalovaným. Okrem toto žalobca ako povinná osoba podľa o slobodnom prístupe k informáciám sprístupnil žalovanému informácie o miestnej komunikácii Hájnická/C, o ktoré podľa tohto zákona žiadal. Podľa cestného zákona závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Žalobca, keď zistil, že žalovaný uzatvoril uvedenú miestnu komunikáciu, vyhotovil z miesta fotodokumentáciu. Bez zbytočného odkladu žalobca vyzval žalovaného, aby v určenej lehote odstránil stavebnú uzáveru. Ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie tak neurobil. Žalovaný nekontaktoval a neinformoval žalobcu o dôvodoch svojho konania. Žalobca požiadal Okresný úrad, odbor dopravných prostriedkov, Banská Bystrica o preskúmanie prvostupňového právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ XXXX/XXXX-Oh zo dňa 01.10.2019 mimo odvolacieho konania podľa ustanovenia a nasl. o správnom konaní. Žalobca začal voči žalovanému viacero konaní (vyvlastňovacie konanie, preskúmanie rozhodnutie mimo odvolacieho konania, zápis vecného bremena podľa katastrálneho zákona, priestupkové konanie) na obranu svojich vlastníckych práv, nerušenej držby a užívania vecného bremena, už pred podaním tohto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ani jedno z konaní nie je právoplatne

skončené. Je vo verejnom záujme, aby bola miestna komunikácia priechodná. Verejný záujem je daný tým, že miestna komunikácia Hájnická/C je obslužná. Zabezpečuje dopravnú obsluhu miestnej časti kat. úz. D. pre vozidlá záchranného systému a odvoz komunálneho odpadu. Rovnako slúži na prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami majiteľom okolitých chát. Je aj vyhľadávaným turistickým a rekreačným chodníkom. Podľa o obecnom zriadení, obce sú povinné svoj majetok chrániť, zveľaďovať. Žalobca má z uvedených dôvodov naliehavý právny záujem na ochrane svojho majetku a verejného záujmu na nebránenom prechode a prejazde komunikácie až do právoplatne ukončených konaní. Preto sa žalobca domáha, aby súd neodkladným opatrením nariadil žalovanému odstrániť stavebnú uzáveru a súčasne sa zdržal do budúcna vytvárania prekážok brániacich žalobcovi v riadnom užívaní miestnej komunikácie. Podáva ho v presvedčení, že týmto neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť efektívnu ochranu ich vlastníckych práv a riadneho užívania miestnej komunikácie Hájnická/C vo verejnom záujme. Formulácia povinnosti či obmedzenia, ktoré navrhujú uložiť žalovanému, v petite žalobného návrhu, je objektívne spôsobilá ochrániť objektívne právo žalobcu. Žalovaného neobmedzia neprimeraným a neproporcionálnym spôsobom. Ide o obmedzenie len v nevyhnutnom rozsahu, iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie výkonu a ochrany oprávnených záujmov žalovaného. Jeho účinky na vlastnícky režim pozemku v trvalom zábere miestnej komunikácie nevytvárajú nový a už vôbec nie nenávratný stav, len reštituujú stav, ktorý tu pretrvával minimálne od roku 1976, kedy bola miestna komunikácia postavená. Najneskôr do roku 1991, kedy bola delimitovaná do majetku mesta Sliač. K návrhu pripájajú všetky skutkovo a právne relevantné dôkazy, ktorými disponujú, na osvedčenie ich práva, ktoré vznikli z ich rozhodovacej činnosti pri prenesenom výkone štátnej správy a samosprávnych funkcií alebo z komunikácie žalobcu so žalovaným.

2. Súd vydal neodkladné opatrenie č. k. -10 zo dňa 02.03.2021. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil nasledovne: Predmetom konania o neodkladnom opatrení je povinnosť žalovaného odstrániť bariéry, ktoré sa nachádzajú na údajnej miestnej komunikácii Hájnická/C vo vlastníctve žalobcu (ďalej aj „sporná komunikácia“), a umožniť tretím osobám prechod a prejazd motorovými vozidlami po tejto komunikácii. V danej veci ide o úzky pás komunikácie s asfaltovým povrchom, ktorý je na viacerých miestach narušený a poškodený. Ide o neudržiavané cestné teleso, vlastníctvo ktorého si nárokuje žalobca. Údajná miestna komunikácia sa nachádza na pozemku parcela registra C KN c. XXX/X -- trvalý trávny porast, vedenom na LV č. XXXX k. ú. Y., obec D. okres X.. Ako vyplýva z uvedeného listu vlastníctva, jediným a výlučným vlastníkom predmetného pozemku je žalovaný. Na tomto liste vlastníctva ani na žiadnom inom sporná komunikácia nie je evidovaná. Pozemok vo vlastníctve žalovaného, na ktorom má byť sporná komunikácia umiestnená, je svojím druhovým označením trvalý trávny porast, podľa údajov na LV trvalo porastený trávami alebo pozemok dočasne využívaný pre trvalý trávny porast. Tento pozemok využíva žalovaný ako súčasť svojej záhrady. Na tomto pozemku v katastri nehnuteľností nikdy nebola evidovaná žiadna komunikácia. Je teda nesporné, že ide o stavbu komunikácie postavenú na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke právo vlastník stavby (žalobca), ale žalovaný, ktorý s jej umiestnením na svojom pozemku nesúhlasí. Napriek tomu prvostupňový súd rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť prekážku na miestnej komunikácii, zdržať sa umiestňovania ďalších prekážok a strpieť prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami žalobcovi aj ďalším osobám. Žalobca na podporu svoj ich tvrdení predložil „Delimitačný protokol č. XX/XXXX“. V odôvodnení namietaného rozhodnutia súdu sa uvádza, že „Žalobca riadne osvedčil svoj nárok voči žalovanému, nakoľko súdu preukázal listinnými dôkazmi, že je správcom cestnej komunikácie, vlastníctvo ku ktorej naňho prešlo na základne zákona č. 138/199] Zb. o prechode nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, delimitačným protokolom č. “ Delimitačný protokol však vlastnícke právo žalobou k spornej komunikácii nepreukazuje. Ide totiž o dokument, ktorý je len veľmi všeobecný (navyše ťažko nečitateľný) a z ktorého nie je preskúmateľné, že by sa tento dokument (ak by sa mu mali priznať nejaké právne účinky) mal vzťahovať aj na spornú komunikáciu a/alebo na parcelu V. vo vlastníctve žalovaného, a teda že sporná komunikácia umiestnená na tejto parcele by mala byť predmetom delimitácie. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v Delimitačnom protokole nie sú uvedené, rovnako ako v ňom nie je uvedená sporná komunikácia. Delimitačný protokol preto neosvedčuje žiadne skutočnosti, ktoré súvisia s predmetom konania, predovšetkým neosvedčuje vlastnícke právo žalobou k spornej komunikácii. V odôvodnení namietaného rozhodnutia sa ďalej uvádza: „súd mal za osvedčené, že podľa vzniklo žalobcovi právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalovaného vedeného na LV č. C KN XXX/X k. ú. Y., ktorého obsahom podľa tohto ustanovenia je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide

o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok“. Tento predpoklad súdu je nepravdivý. Citované ustanovenie ods. l znie: „Ak nemá vlastník stavby ku dnu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“ Podľa „Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.“ Zo vyplýva viacero skutočností: - usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, - k tomu vzniká zo zákona vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou právo zodpovedajúce vecnému bremeno v prospech vlastníka stavby (teda obce), - zákon predpokladá, že vznik vecného bremena sa v katastri nehnuteľností eviduje záznamom, - toto všetko platí do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Y., obec D., okres X., po nadobudnutí účinnosti predmetného (t. j. po 01.07.2009), ale ani dovtedy, nebolo na tomto liste vlastníctva vyznačené žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu vo prospech žalobcu. Zároveň zo zákona vyplýva, že ide len o dočasné provizórne riešenie, ktoré malo platiť do času, kým sa v príslušnom katastrálnom území vykonajú pozemkové úpravy. V katastrálnom území Y. boli pozemkové úpravy vykonané v období od 01.02.2005 do 02.08.2013, pričom dňa 03.07.2013 bolo vydané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene č. OP/XXXX/XXXXX-8 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2013. Do katastra nehnuteľností bolo zapísané dňa02.08.2013. V súlade ust. uvedeným dňom zaniklo dočasné zákonné vecné bremeno, ktoré bolo zriadené v prospech žalobcu a z ktorého bol povinný žalovaný (resp. jeho právni predchodcovia) ako vlastník parcely C KN č. XXX/X v k. ú. Y., obec D., v časti pod spornou komunikáciou. (vyplýva to z Oznámenia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy č. M.-M zo dňa 08.03.2021, ktoré je prílohou tohto odvolania.) Vecné bremeno malo vzniknúť zo zákona ( ), ten však zároveň vychádzal z predpokladu, že oprávnený z vecného bremena (v tomto prípade mesto D.) zabezpečí jeho evidenciu v katastri nehnuteľností, pričom sa tak malo stať vykonaním záznamu. Záznamom sa nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam, plní len evidenčnú funkciu, nemá teda konštitutívne účinky ( zákona č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)). Vecné bremeno vo vzťahu k spornej komunikácii však v katastri nehnuteľností nebolo nikdy evidované, hoci až vpísaním práv k nehnuteľnostiam na list vlastníctva sa tieto stávajú hodnovernými a záväznými ( katastrálneho zákona). Kým vecné bremeno nie je zapísané v katastri nehnuteľností, hocikto (povinný) sa môže úspešne brániť tvrdením, že o vecnom bremeno nevedel. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nie je pravda, že žalobca disponuje právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, pretože ak takéto vecné bremeno aj vzniklo (podľa ), žalobca svojím správaním spôsobil, že zaniklo najneskôr ku dňu 02.08.2013 a odvtedy nebolo zriadené. V namietanom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že súd ,,z Návrhu na preskúmanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ 3342/2019-Oh zo dňa 01.10.2019, a to zo dňa 01.08.2021, zistil, že žalobca dosiahol uvedeným rozhodnutím zmenu stavebného povolenia - postavenie plotu okolo celého pozemku žalovaného č. XXX/X Q. k. ú. Y.. Toto konštatovanie je zmätočné - (zamieňa označenie žalobcu so žalovaným, odkazuje na dátum, ktorý v kalendári ešte nebol (01.08.2021), súd ho navyše ďalej nevysvetľuje, a teda nie je zrejmé, čo má k predmetu konania vlastne preukázať. Skutočnosť je nasledovná: nie žalobca, ale žalovaný podal návrh na zmenu stavby pred jej dokončením a Mesto D., spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, rozhodnutím č. SU XXXX/XXXX-Oh zo dňa 01.10.2019 žalovanému povolil zmenu stavby Rodinný dom Sliač na pozemku C KN parc. č. XXX/X v k. ú. Y., a to okrem iného v takom rozsahu, že povolil ,,umiestnenie a realizáciu oplotenia pozemku - oplotenie kopíruje hranicu pozemku v celom rozsahu“, pričom žalovaný mal na oplotenie použiť drôtený pozinkovaný (poplastovaný) plot do výšky X,X m, resp. X,X m, ktorý mal byť chytaný do stĺpikov s priemerom XX mm. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa okrem iného uvádza, že stavebný úrad, ktorým bolo C. D., „preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v stavebného zákona a zistil, že realizáciou zmeny alebo jej užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi“. Rozhodnutie podpísala primátorka mesta D.. Na základe uvedeného rozhodnutia

(ktoré vydal žalobca) mohol žalovaný ohradiť celý pozemok C KN par. č. XXX/X v k. ú. Y. pozdĺž parcely č. XXX/X, čo znamená, že mohol ohradiť aj celú spornú komunikáciu a zahradiť vjazd na oboch stranách na hranici pozemku parc. č. XXX/X. Inými slovami - žalobca v roku 2019 povolil žalovanému ohradiť jeho pozemok, vrátane spornej komunikácie (ktorej vlastníctvo si nárokuje žalobca), a následne v roku 2021 podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby súd uložil žalovanému zrušiť zátarasy brániace prístupu na cestu (hoci žalovaný postupoval v súlade s platným rozhodnutím stavebného úradu). Uvedené dokladá, že žalobca nemá právny dôvod, na základe ktorého môže brániť žalovanému disponovať so svojím pozemkom parc. č. XXX/X v k. ú. Y., navyše, žalovaný má pre takúto dispozíciu právoplatné rozhodnutie stavebného úradu. V tejto súvislosti je tiež dôležité stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy. Okresný úrad posudzoval návrh žalobcu na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, o zmene stavby pred dokončením a tomuto návrhu nevyhovel, pričom svojím Oznámením č. OU-BB-M zo dňa 08.03.2021 jednoznačne skonštatoval, že nezistil také porušenie hmotnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, a preto rozhodnutie mesta D. číslo XXXX/XXIX-Oh z 01.10.2019 ponecháva v platnosti. Aj toto rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, ako nadriadeného stavebného úradu, dokazuje, že žalobca nemá právo brániť žalovanému v plnom rozsahu nerušene užívať svoju nehnuteľnosť (vrátane používania akýchkoľvek bariér na nej), a teda že žalovaný mohol zatarasiť vjazd na spornú komunikáciu, dokonca ju mohol spolu s celým pozemkom parc. č. XXX/X oplotiť. Navyše, žalobca ako orgán verejnej správy postupoval zmätočne, keď najskôr žalovanému umožnil a povolil oplotenie jeho parcely, aby sa následne domáhal formou neodkladného opatrenia odstránenia bariér na spornej komunikácii. Namietané rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia ďalej poukazuje na ponukové konanie zo strany žalobou, konkrétne na „Ponuku na kúpu zo dňa 24.08.2020“, ktorou žalobca oslovil žalovaného. Žalovaný na túto ponuku odpovedal, že má záujem o prenájom uvedenej nehnuteľnosti žalobcovi. Ani táto korešpondencia nijako neosvedčuje vzťah žalobou k spornej komunikácii a predovšetkým k pozemku vo vlastníctve žalovaného, nepotvrdzuje totiž žiadne právo žalobou, ktoré by vyžadovalo a odôvodňovalo obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného. V tejto súvislosti nie je zrozumiteľný ani záver uvedený v bode II. namietaného rozhodnutia, v zmysle ktorého údajne žalovaný „na výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy odpovedal s podmienkami, ktoré nie je možné akceptovať. Nie je zrejmé, či ide o citát žalobcu alebo iného subjektu, alebo ide o konštatovanie súdu (ktoré by však bolo v danej situácii neodôvodnené a bez zrejmej súvislosti s predmetom konania). Aj v tomto prípade totiž ide o dokumenty, ktoré svedčia skôr o tom, že žalobca nedisponuje právami k časti pozemku žalovaného a usiluje sa ich získať napríklad aj tým, že zaslal žalovanému ponuku na kúpu. To však nijako neodôvodňuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalovaného, a teda neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako je formulované v namietanom rozhodnutí súdu. K uvedenému súd tiež uvádza, že žalobca podal návrh na vyvlastňovacie konanie. Z odôvodnenia však nie je ďalej zrejmé, čo má uvedené tvrdenie žalobou preukazovať vo vzťahu k predmetu konania. Samotné začatie vyvlastňovacieho konania (o ktorom žalovaný doposiaľ nebol informovaný) neznamená, že žalobca môže žalovanému brániť v užívaní jeho nehnuteľností spôsobom, akým uzná za vhodné. Naopak, podanie návrhu na vyvlastňovacie konanie skôr preukazuje, že zatiaľ (do právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu) neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by mohol žalobca predmet vyvlastňovania užívať. Z tohto hľadiska sa preto rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia javí ako predčasné. V namietanom rozhodnutí súd ďalej uvádza, že „podľa § 20 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na vozovke a krajniciach diaľnic, ciest a miestnych komunikácii“ nesmú sa, s výnimkou dopravných značiek a dopravných zariadení, umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Žalovaný teda porušuje aj toto ustanovenie.“ Uvedený záver súdu sa neopiera o žiadny relevantný dôkaz, nemožno ho označiť inak ako svojvoľný. Žalovaný tvrdí, že sporná komunikácia nie je súčasťou cestnej siete a ak ňou má byť, žalobca má túto skutočnosť preukázať a vyvíjať úsilie, na ktoré je ako správca komunikácie povinný. Žalobca predložil súdu „Dokumentáciu cestnej siete a chodníkov mesta Sliač“. Uvedená dokumentácia by mala byť spracovaná v súlade s ust. § 3d ods. 8 zákona č. lXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorého „Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácii vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu“. Technická evidencia (tzv. pasportizácia) miestnych komunikácií sa vypracúva na báze informačných systémov, mali by sa využívať štandardizované formáty dát, ktoré umožňujú interoperabilitu s ďalšími systémami a poskytujú užívateľom možnosť opakovaného použitia informácií, koordináciu a zdieľanie informácii efektívnym a účinným spôsobom. Pasportizáciu miestnych komunikácií tvorí textová časť, tabuľková časť a mapová časť. Výstupom pasportizácie sú výkazy o pasportizačných prvkoch tvorené pre obec ako celok, a tie sú spracované a prezentované v papierovej forme (textové zostavy, tabuľky a výkresy), ako aj v digitálnej forme. Je otázne, aký

dokument žalobca predložil, či sú to len ,,tabuľkové prehľady“, alebo skutočne technická evidencia miestnych komunikácií, ktorá má spĺňať určité kritériá a štandardy. Navyše, ide o dokument, ktorý si spracoval sám žalobca a potvrdzuje ním svoje tvrdenia. Nejde teda o relevantný dokument, ktorý je objektívne spôsobilý potvrdiť či osvedčiť nároky žalobou, ale ním vytvorený materiál, na tvorbu ktorého žalovaný nemal žiadny vplyv ani dosah. Či sa nejaká komunikácia v uvedenom dokumente nachádza, môže byť výsledkom svojvoľného rozhodnutia žalobou, bez ohľadu na právny stav. Z tohto dôvodu nie je možné tento dokument použiť ako relevantný dôkaz. Podobne irelevantnými dôkazmi pre tvrdenia žalobou sú aj uznesenie Mestského zastupiteľstva Sliač č. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2020 (ktorým Mestské zastupiteľstvo Sliač schválilo majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou nadobudnutím pozemkov do vlastníctva), záväzné stanovisko žalobou ako miestneho orgánu územného plánovania podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), alebo Zásady hospodárenia s majetkom mesta Sliač účinné od 01.01.2020. Všetko sú to dokumenty, ktorých príprava aj vznik boli plne pod kontrolou žalobcu a ktorých výslednú podobu žalovaný nemohol nijako ovplyvniť, hoci sa týkali nehnuteľností v jeho vlastníctve. Navyše ide o dokumenty, ktoré nijako nezdôvodňujú, prečo by mal žalovaný strpieť zásah do svojho vlastníckeho práva, ktorý spočíva v povinnosti odstrániť obojstrannú stavebnú prekážku na svojom pozemku, zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav a umiestnenia iných prekážok na svojom pozemku a dokonca strpieť prechod ako aj prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami tretích osôb cez pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uvedený dokument skôr svedčí o opaku, a teda že žalobcovi nesvedčí žiadne právo na dispozíciu s pozemkom (jeho časťou) žalovaného, preto sa usiluje túto pre neho (pre žalobcu) nepriaznivú situáciu vyriešiť. Žalobca ohraničuje svoje vlastníctvo viacerými míľnikmi: Delimitačným protokolom z roku 1991, účinnosťou (t.j. od 01.07.2021), prípadne ponukovým konaním v roku 2020. Počas celého tohto obdobia (od roku 1991) si bol žalobca vedomý skutočnosti, že sporná komunikácia, ku ktorej si nárokuje vlastníctvo, sa nachádza na cudzom pozemku, konkrétne na nehnuteľnosti - pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Podľa vyjadrení žalobou bola sporná komunikácia vybudovaná v 70-tych rokoch, bez súhlasu právnych predchodcov žalovaného. Súhlas na jej vybudovanie, existenciu či používanie nedali v minulosti právni predchodcovia žalovaného, ani neskôr sám žalovaný. Ide teda jednoznačne o stavbu na cudzom pozemku, pri ktorej navyše nie je ani zrejmé, či v danom čase vôbec vznikla v súlade s platným právom, pretože túto skutočnosť žalobca nijako nepreukázal. Navyše, podľa „vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Žalobca, ako predstaviteľ samosprávy a zároveň orgán verejnej moci za celý čas neposkytol žalovanému žiadnu náhradu (nehovoriac o primeranosti) za to, že sporná komunikácia, ku ktorej vlastníctvu sa žalobca hlási, sa nachádza a neoprávnene zaberá nehnuteľnosť žalovaného. Podľa tvrdenia žalobou sporná komunikácia má zabezpečiť dopravnú obsluhu miestnej časti obce Sliač (súd ju bližšie neidentifikoval, preto nie je zrejmé, o ktorú časť ide) pre vozidlá záchranného systému a odvoz komunálneho odpadu, okrem toho má slúžiť na prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami majiteľom okolitých chát a tiež má byť údajne vyhľadávaným turistickým a rekreačným chodníkom. Žalobca bližšie nešpecifikoval, ku ktorým nehnuteľnostiam má byť zabezpečený prechod po spornej komunikácii, a súd prvej inštancii tiež neozrejmil, o ktoré nehnuteľnosti ide, v tomto je preto namietané rozhodnutie súdu nepresvedčivé a obsahuje len všeobecné dôvody. Navyše, v danej lokalite existuje aj iný spôsob, ako možno zabezpečiť prepojenie dvoch ulíc, obidve s názvom Sládkovičova (jedna z južnej strany pozemku žalovaného, druhá zo severo-severovýchodnej strany). Pozdĺž pozemku žalovaného parc. č. XXX/X k. ú. Y. totiž vedie pozemok E-KN pare. č. XXX/ X -ostatná plocha, výmera XXX m2, ktorý je evidovaný na LV č. l, k. ú. Y. obec D. okres X., a ktorej výlučným vlastníkom je C. D., teda žalobca. Uvedený pozemok zabezpečuje rovnaké prepojenie ako sporná komunikácia, s tým rozdielom, že nejde o spevnenú komunikáciu (a to ani v tak narušenej forme ako v prípade spornej komunikácie). Znamená to, že žalobca má prakticky rovnocennú možnosť zabezpečiť dopravnú obsluhu miestnej časti obce D. (bližšie neidentifikovanej), nie je preto dôvod, aby neprimeraným spôsobom zasahoval do vlastníctva žalovaného. Rovnako to však znamená, že neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré ako osobitný inštitút upravuje výnimočné situácie. Žalobca si nárokuje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti od roku 1991, počas uplynulých 30 rokov však nevyužil žiadnu možnosť v súlade s platným právom, aby situáciu vyriešil. Naopak, snaží sa využiť neprimerané nátlakové prostriedky, hoci celých 30 rokov si je vedomý skutočnosti, že sporná nehnuteľnosť sa nachádza na pozemku žalovaného, a teda že žalovanému znemožňuje užívať jeho vlastníctvo riadne a v plnom rozsahu. V tomto kontexte je dôležitou aj skutočnosť, že žalobca je orgánom verejnej moci a žalovaný fyzickou osobou. Z uvedeného tiež vyplýva, že nie je pravdou, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, keďže na ich úpravu existuje iné riešenie, resp. žalobca

mohol uspokojivé riešenie dosiahnuť počas uplynulých 30 rokov. V súčasnosti neexistujú dôvody, pre ktoré by mal súd nariadiť neodkladne opatrenie, nie sú splnené zákonné podmienky a vzniknutú situáciu možno riešiť aj iným spôsobom. Preto sa rozhodnutie súdu prvej inštancie javí ako mimoriadne neprimerané, nesprávne až absurdné. Namietané rozhodnutie súdu I. inštancie je zmätočné aj vo výroku II, ktorý znie: Súd poučuje žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej. Výrok II namietaného rozhodnutia súdu neobsahuje identifikáciu strán ani označenie predmetu konania vo veci samej, je len všeobecným poučením, že žalovaný môže podať bližšie neidentifikovanú žalobu. Takéto rozhodnutie je v rozpore so zákonom, čo potvrdzuje aj judikatúra (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.09.2018, sp. zn. ). Žalovaný tiež namieta zmätočné označenie procesných strán, keď v záhlaví namietaného rozhodnutia sa uvádza, že súd „v sporovej vecí žalobou Mesto Sliač, IČO 003 202 77, Stavebné bytové družstvo Zvolen, IČO: 00222054. 962 31 Sliač, Letecká I...“. Takéto označenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti, je zavádzajúce a zmätočné.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 12.04.2021 doručeným súdu dňa 14.04.2021, v ktorom uviedol, že cestu nadobudol Delimitačným protokolom. Podľa o prechode vlastníctva vecí, o postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstva a organizácie. Podľa obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľnosti. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku. Podľa zákona o majetku obci zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. Mesto Sliač podalo návrh zápisu o prechode vlastníckeho práva štátu na obec v zmysle citovaného ustanovenia 17.06.1991. Prílohou návrhu bol originál delimitačného protokolu č. 41/91 spolu s prílohami. Rozdielne od odvolania žalovaného tvrdíme, že mesto Sliač je legitímnym vlastníkom všetkých nehnuteľností, ktoré mu boli delimitované bývalým Okresným národným výborom vo Zvolene v likvidácii. V prílohe vyjadrenia prikladáme overenú kópiu protokolu so všetkými prílohami. Originál delimitačného protokolu je súčasťou zbierky listín Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru, ako titulárna príloha k návrhu na vklad vlastníckeho práva osvedčujúca vlastníctvo k delimitovaným nehnuteľnostiam z majetku bývalých národných výborov. V delimitačnom protokole nebola mestu uložená, ako nevyhnutná podmienka zápisu vlastníckych práv do príslušného katastra nehnuteľnosti, žiadna povinnosť alebo podmienka dodatočne legalizovať alebo vybaviť nadobudnutý nehnuteľný majetok potrebnou právnou výbavou. Delimitačný protokol je poplatný revolučnej dobe, preto postráda náležitú presnosť. Protokol bol vyhotovovaný z účtovných podkladov bývalého Okresného národného výboru vo Zvolene. Mesto Sliač, ako preberajúci subjekt, akceptovalo zoznam majetku uvedený v jeho prílohách bez možnosti ovplyvniť rozsah a právnu výbavu delimitovaného majetku. Možná nedostatočná identifikácia delimitovaného majetku, nepresnosti, nedostatočné informácie o konfigurácii, v ktorých prešli nehnuteľnosti z vlastníctva štátu na mesto Sliač, nemôže byt' preto na ujmu mesta. Mesto má len toľko práv k delimitovanému majetku, koľko štát na mesto delimitáciou preniesol. Protokol a jeho prílohy obsahujú okrem iného nehnuteľného majetku aj všetky miestne komunikácie v katastrálnom území mesta D., ktoré plnili a stále plnia obslužnú funkciu katastrálnych území Rybáre a Y.. V jednej z príloh, ktorá sumarizuje účtovnú hodnotu delimitovaného nehnuteľného majetku je uvedená pod spoločným názvom „miestne komunikácie ostatné“ účtovná položka 7 063 744 Kčs, ktorá informuje o účtovnej hodnote miestnych komunikácií delimitovaných do majetku mesta Sliač. V tejto položke je aj miestna komunikácia Y./C. Okrem tejto sumarizačnej položky sú v delimitačnom protokole uvedené miestne komunikácie aj pod poradovými číslami 11 ,30,43-48,55,57 a 58. Cieľom a úmyslom zákona o prechode majetku štátu a konajúceho orgánu verejnej moci bolo delimitovať celý známy majetok štátu, ktorý obhospodarovali národné výbory, vrátane miestnych komunikácií a chodníkov pre chodcov. Rovnako je nespochybniteľné, že miestna komunikácia bola postavená pred rokom XXXX. Mesto v dobrej viere tento majetok spravovalo a zapísalo ho do Dokumentácie cestnej siete a chodníkov. Mesto nedisponuje kolaudačnou listinou ani inou verejnou listinou legalizujúcou uvedenú stavbu. Delimitovaný majetok prevzalo, ako stojí a leží. Miestna komunikácia bola postavená pred rokom 1976 podľa vtedy platného zákona č. XX/XXXX Zb. Štát zaťažil obce dôkaznou núdzou ohľadne preukazovania vlastníctva k delimitovanému majetku. Riešil to až následne možnosťou vyvlastnenia pozemkov v trvalom zábere miestnych komunikácií. G. Q. č. XXX/X nebola zahrnutá nebola zahrnutá rozhodnutím M. X. č. XXXX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX do pozemkových úprav vykonaných rokoch 2005 - 2013 tak ako to uvádza žalovaný V odvolaní

(body 6 - 11 odvolania). V prípravnom konaní sa preukázalo, že uskutočnenie pozemkových úprav v tejto časti katastrálneho územia (Trebuľa) nie je účelné a opodstatnené. Na dôkaznej sile tak stráca aj argumentácia žalovaného o zániku vecného bremena ex lege s odkazom na Žalovaný a jeho predkovia, od ktorých odvodzuje vlastníctvo nehnuteľnosti pozemku v trvalom zábere miestnej komunikácie Hájnická/C, rovnako ako ostatní spoluvlastníci susednej parcely v zábere miestnej komunikácie, poznali a poznajú jej právny režim a minimálne od roku 1991 ho rešpektovali ako vlastníctvo mesta Sliač. Okrem iného mesto zabezpečuje od roku 1991 každoročne zimnú údržbu miestnej komunikácie. V uplynulých rokoch bolo mesto v intenzívnych rokovaniach so všetkými majiteľmi pozemkov v trvalom zábere miestnej komunikácie. V prílohe návrhu prikladáme zápisy pre pamäť z týchto rokovaní. Spoločné pre všetky rokovania a zápisy z nich je to, že ich predmetom bola rekonštrukcia miestnej komunikácie a snaha mesta Sliač o majetkoprávne usporiadanie pozemkov v jej trvalom zábere. V rokovaniach nikto z vlastníkov, ani žalovaný, nespochybnil vlastnícke právo mesta D.. Z obsahu priložených zápisov pre pamäť je zrejmé, že sa navrhovali rôzne spôsoby (zámena, kúpa, nájom) ako usporiadať vlastníctvo pozemkov pod miestnou komunikáciou. Rovnako je z nich čitateľný postoj žalovaného. V súčasnej dobe mesto podpísalo kúpne zmluvy s viacerými vlastníkmi pozemku v trvalom zábere miestnej komunikácie. Spôsob akým stavebnými úpravami zatarasil miestnu komunikáciu na prelome rokov 2020/2021 považujeme za šikanózny výkon vlastníckeho práva v rozpore s dlhoročným obslužnou funkciou, ktorú plnila vo verejnom záujme. Dokumentácia obsahuje predpísanú textovú, tabuľkovú a mapovú časť. Je relevantnou a systémovou pasportizáciou miestnych komunikácií a chodníkov. Bola vypracovaná na objednávku mesta Sliač v štandardnom obchodnom vzťahu. Miestna komunikácia Hájnická/C je autorizovaným a zákonným spôsobom zaradená do cestnej siete na území mesta Sliač.

4. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 05.05.2021 nasledovne: Delimitačný protokol č. 41/1991 nepreukazuje vlastníctvo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti (ceste), keďže tento dokument je len všeobecný a nikde neuvádza, že predmetom delimitácie je aj nehnuteľnosť nachádzajúca sa na pozemku parc. č. Q. XXX/X, k. úz Y., obec D.. Túto skutočnosť tvrdí nielen žalovaný, ale potvrdzuje ju aj napr. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor v dokumente označenom ako Oznámenie - Z- 141/2021 zo dňa 09.03.2021. Uvedeným dokumentom OÚ Zvolen, katastrálny odbor, informoval žalobou, že nevykoná zápis vecného bremena záznamom, pretože neboli splnené zákonné povinnosti. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zápis prechodu vlastníckeho práva na obec majú vykonať príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. Nič také sa neudialo. Dokonca v samotnom Delimitačnom protokole sa uvádza, že ,protokol o prechode nehnuteľného majetku spolu s prílohami v jednom vyhotovení je nutné v zmysle §-fu 14 ods. 2 zákona čís. 138/199] Zb. o majetku obcí predložiť na zápis Stredisko geodézie vo Zvolene, a to najneskôr do 30. apríla 1992. “ Takýto návrh bol predložený na Stredisko geodézie vo Zvolene podaním zo dňa 17.06.1991, avšak žiadny zápis k spornej nehnuteľnosti na základe tohto návrhu vykonaný nebol. To potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že predmetná nehnuteľnosť (cesta) nachádzajúca sa na jeho pozemku parc. č. XXX/X k. ú. Y., obec D., nebola predmetom Delimitačného protokolu, na ktorý poukazuje žalobca. Dokumentáciu cestnej siete žalobca spracoval až v roku 2019 (Í !) a v skutočnosti ide o „tabuľkový prehľad cestnej siete“ (ako ho aj sám nazval). Ide o dokument, ktorý vyjadruje len vôľu a predstavy žalobou a ktorý nezodpovedá forme a obsahu, ktorý by takýto dokument mal mať. Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor už dňa 09.03.2021 Oznámením adresovaným Mestu Sliač (žalobcovi) uviedol, že zápis nevykoná, pretože mesto Sliač nepredložilo relevantné a dostatočné dokumenty na vykonanie takého zápisu, predovšetkým nepreukázalo vlastnícke právo k stavbe miestnej komunikácie a nepredložilo dokumenty, na podklade ktorých by bolo možné taký zápis vykonať. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, č. OU BB M zo dňa 29.03.2021, ktorým OÚ Banská Bystrica rozhodol o zastavení konania o vyvlastnení pozemkových nehnuteľností na návrh Mesta Sliač trvalým záberom, pričom išlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1105 a LV č. XXXX (kde je zapísaná predmetná parcela vo vlastníctve žalovaného) pre stavbu ,,Miestna obs1užná komunikácia Hájniky/C D., časť Y. zeme“. P. žalobou uvedené v bode 5 vyjadrenia sú ešte absurdnejšie ako väčšina predchádzajúcich jeho tvrdení. Argumentácia, že žalovaný a jeho predkovia „rešpektovali“ údajné vlastníctvo žalobcu k spornej nehnuteľnosti neznamená, že s ním súhlasili. O nesúhlasnom postoji napokon svedčí aj skutočnosť, že žalovaný nesúhlasil s návrhmi žalobcu na odkúpenie časti jeho pozemku Q. č. XXX/X k. ú. Y., obec D.. Navyše tvrdenie o šikanóznom výkone práva žalovaného je hrubo urážajúce v situácii, kedy žalobca desiatky rokov protiprávne a bez súhlasu vlastníkov užíva časť spornej parcely, navyše bez

toho, aby vlastníkom poskytol primeranú náhradu. Navyše, žalovaný pri zahradení časti svojho pozemku postupoval v súlade s rozhodnutím, ktoré mu vydal samotný žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2011 v zmysle ktorého vyplýva, že nepredvídateľné ale facto vyvlastnenie pozemkov nie je zlučiteľné s požiadavkami čl. 1 dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rovnako ani s . Žalovaný sa ocitol v situácii, kedy na jeho pozemku stojí desiatky rokov neželaná stavba, ktorá navyše zjavne nie je ani legálna, keďže žalobca nepredložil žiadne relevantné dokumenty objektivizujúce jej existenciu.

5. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 22.05.2021 tak, že predložil celý Delimitačný protokol, a to jeho kompletný originál zo zbierky listín Okresného úradu vo Zvolene, v ktorej je archivovaný ako príloha k návrhu na vklad. Čo sa týka Dokumentácie cestnej siete a chodníkov C. D., táto bola vypracovaná na objednávku Mesta D. v štandardnom obchodnom vzťahu. Ďalej uviedol, že nikdy netvrdil, že by bola táto komunikácia budovaná žalobcom. Bola vybudovaná pred rokom 1976. Súčasťou delimitácie nebola právna výbava osvedčujúca spôsob a čas jej vybudovania. Predložil stanovisko obce T. zo dňa 10.02.2021. Vyvlastňovacie konanie ešte nie je právoplatne ukončené, nakoľko žalobca podal v ňom odvolanie. Uviedol, že od roku 2016 sa opakovane pokúšajú so žalovaným dosiahnuť dohodu o majetkoprávnom vysporiadaní časti jeho pozemku v trvalom zábere komunikácie Hájnická/C. K. o tom je aj zápis pre pamäť zo dňa 28.09.2016. Účinky neodkladného opatrenia len reštituujú stav, ktorý tu trval minimálne už od roku 1976, najneskôr však od roku 1991.

6. Súd vykonal dokazovanie za účelom zistenia osvedčenia nároku žalobcu a ďalších predpokladov na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca predložil súdu originál Dokumentácie cestnej siete a chodníkov v meste z 01/2019. Je v nej uvedená aj cesta Y./C, ako aj Y./C. Oboznámil sa aj s prílohou 01 - situácia cestnej siete, vypracovanou Ing. J.D., z ktorej zistil, že miestna komunikácia Y./C sa nachádza v blízkosti toku rieky Y. a Q. CK1, kolmo na ne, a je naznačená modrou farbou ako slepá ulica. Miestna komunikácia Y./C sa nachádza vo výreze v ľavom dolnom rohu výkresu, v ľavom hornom rohu výrezu, a okrem už uvedeného názvu je označená ako spojnica T./D..

8. Žalobca ďalej predložil súdu Delimitačný protokol, ktorého obsahom bola identifikácia majetku, ktorý prechádzal z Okresného národného výboru v likvidácii X. na Mestský úrad Sliač. Súčasť protokolu o prechode nehnuteľného majetku tvorí 27 príloh. Taktiež predložil aj návrh zápisu o prechode vlastníckeho práva k tomuto majetku.

9. Z uznesenia číslo 363/2020 Mestského zastupiteľstva Sliač zo dňa 12.08.2020 súd zistil, že mestské zastupiteľstvo v Sliači týmto schválilo majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod miestnou komunikáciou nadobudnutím pozemkov do vlastníctva, a to novovytvorených parciel Geometrickým plánom č. 37594818-20/2020 vyhotoveným Ing. Jurajom Fabiánom, Radvanská 5, 974 05 Banská Bystrica, dňa 24.06.2020, úradne overeným OÚ Zvolen, katastrálnym odborom, dňa 03.07.2020 pod G1

- XXX/XXXX - parcela Q. XXX/XX vo výmere XXX m2, ktorá vznikla odčlenením z pôvodnej parcely R. Q. XXX/X, zapísanej na LV XXXX, k. ú. Y. vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

10. Súd sa oboznámil zo záväzným stanoviskom žalobcu ako miestneho orgánu územného plánovania podľa § 120 stavebného poriadku, zo dňa 02.02.2021.

11. Súd sa oboznámil s LV č. XXXX k. ú. Y. obec D. okres X., podľa ktorého k parcele č. XXX/X o výmere XXXX mX trvalý trávny porast je vyznačená plomba na základe Z-XXX/XXXX, a to záložné právo v prospech Slovenskej Sporiteľne, a. s.

12. Súd sa oboznámil s návrhom na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností na základe ustanovenia zo dňa 18.01.2020.

13. Súd sa oboznámil so zásadami hospodárenia s majetkom Mesta Sliač účinnými od 01.01.2020.

14. Súd sa oboznámil s Ponukou na kúpu zo dňa 24.08.2020, ktorou žalobca oslovil žalovaného. Časť parcela pod miestnou komunikáciou bola identifikovaná ako odčlenenie dielu 1 od parcely C KN XXX/X.

Všeobecná hodnota parcely C KN XXX/XX bola určená znaleckým posudkom znalca Ing. E. E. č. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd sa oboznámil aj s návrhom kúpnej zmluvy pripojenej k ponuke.

15. Súd sa oboznámil s odpoveďou žalovaného na uvedenú ponuku zo dňa 07.09.2020, z ktorej vyplýva, že žalovaný má záujem o prenájom uvedenej nehnuteľnosti žalobcovi. Žalobca mu na uvedené listom zo dňa 16.09.2020 oznámil, že záujem na majetkovoprávnom vysporiadaní považujú za taký naliehavý, že v prípade nesúhlasu spoluvlastníkov podajú príslušný okresný úrad o začatie vyvlastňovacieho konania. Z uvedených dôvodov nie je možný prenájom časti pozemku žalovaného.

16. Súd sa oboznámil s Návrhom na začatie vyvlastňovacieho konania zo dňa 16.12.2020 doručeného Okresnému úradu Banská Bystrica dňa 16.12.2020, kde navrhujú vyvlastniť na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného Ing. Jurajom Fabiánom, Radvanská 5, Banská Bystrica, dňa 24.06.2020, úradne overeným Okresným úradom, katastrálnym odborom, Zvolen, dňa 03.07.2020 pod N (Y. - Y. zeme, k. ú. Y.), LV č. XXXX, parcela registra C KN č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXX m2, odčlenením dielu „X“, novovytvorená parcela registra C KN č. XXX/XX o výmere XXX m2, vlastník - žalovaný podiel X/X k celku, na výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy odpovedal s podmienkami, ktoré nie je možné akceptovať.

17. Súd sa oboznámil s odpoveďou žalobcu na žiadosť o poskytnutie informácií žalovaným zo dňa 20.10.2020.

18. Listom zo dňa 12.01.2021 žalobca oznámil žalovanému, že obhliadkou na mieste zistil, že žalovaný vykonal také technické opatrenia, ktorými zatarasil prechod cez miestnu obslužnú komunikáciu, postavenej na jeho pozemku, ale ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Upozornil ho, že zo zákona vzniklo v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ), Mesto zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy na základe zákona. Je cestným správnym orgánom podľa tohto zákona. Na základe tohto zákona má povinnosť udržiavať cestnú komunikáciu v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Oznámil žalovanému, že tento vykonanými stavebnými úpravami bráni mestu užívať zákonom zriadené vecné bremeno. Súčasne aj bráni v riadnom spravovaní miestnej komunikácie a jej udržiavaní v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Podľa , ods. 1, pís. a2/ cestného zákona, priestupku na úseku pozemných komunikácií sa dopustí ten, kto vykoná uzávierku cesty alebo miestnej komunikácie bez príslušného povolenia. Za tento priestupok je možné uložiť pokutu do výšky 330 €. Na priestupok sa vzťahuje o priestupkoch. Na základe uvedeného ho vyzvali, aby odstránil protiprávny stav a miestnu obslužnú komunikáciu uviedol do pôvodného stavu, aby bola priechodná pre všetkých účastníkov a slúžila svojmu účelu. Upozornil ho, že ak tak neurobí bez zbytočného odkladu hneď po doručení výzvy, mesto ako vlastník miestnej komunikácie odstráni ním urobené technické zábrany na jeho náklady. Okrem toho si vyhradil právo podať návrh na začatie priestupkového konania a oznámil mu, že podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa

19. Z fotografickej dokumentácie fyzickej prekážky na ceste súd zistil, že cesta je zahataná pleteným železným plotom do výšky cca XXX cm, s označením bieločervenou páskou a nápisom vstup zakázaný.

20. Súd sa oboznámil s Návrhom na preskúmanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením č. SÚ 3342/2019-Oh zo dňa 01.10.2019, a to zo dňa 01.08.2021, adresovaným Okresným úradom Banská Bystrica Odbor dopravných prostriedkov, v ktorom uviedol, že žalovaný požiadal o zmenu stavby „Rodinný dom D.“ ešte pred jej ukončením, a to tak, že žiadal o povolenie úpravy a realizácie oplotenia pozemku kopírujúceho hranicu pozemku v celom rozsahu. Stavebný úrad žiadosti vyhovel. V odôvodnení uviedol, že ide o úpravu umiestnenia a realizácie oplotenia pozemku, hoci v pôvodnom stavebnom povolení sa plot neuvádza. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie.

21. Súd sa oboznámil s Oznámením k návrhu na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania zo dňa 08.03.2021, ktoré Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky adresoval žalobcovi. V oznámení uviedol, že si vyžiadal administratívne spisy č. XXXX/XXXX, XXXX/ XXXX, XXXX/XXXX vzťahujúce sa k veci, z ktorých obsahom sa oboznámil a uviedol, že na základe zistených skutočností nemohol vysloviť nezákonnosť rozhodnutia a ani nezistil také porušenie hmotno-

právnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a preto rozhodnutie Mesta Sliač číslo SU 3342/2019-Oh z 01.10.2019 ponecháva v platnosti.

22. Súd sa oboznámil s Rozhodnutím o povolením zmeny stavby pred jej dokončením Mesta Sliač, spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy, Námestie slobody 22, Zvolen zo dňa 01.10.2019, ktorým tento stavebný úrad povolil zmenu stavby Rodinný dom D., na pozemku(och) evidencie katastra nehnuteľností register „C“ parc. č. XXX/X v k. ú. Y., v tomto rozsahu: - úprava umiestnenia a realizácie oplotenia pozemku - oplotenie kopíruje hranicu pozemku v celom rozsahu medzi parc. KN C č. XXX/X a parc. KN C č. XXX/X (vlastníci na liste vlastníctva LV č. XXXX v k. ú. Y.) a KN E č. XXXX (vlastník mesto D.) - stavebné riešenie zhodné s pôvodným, povoleným v stavebnom povolení č. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, t. j. drôtený pozinkovaný (poplastovaný) plot do výšky X,XXm, resp. 2,0 m, ktorý bude chytaný do stĺpikov priemeru XXmm.. Okrem uvedených zmien, ktoré sú predmetom tohto konania zostáva stavebné povolenie č. XXXX/XXXX zo dňa 04.09.2017 so zmenami uvedenými v rozhodnutí Okresného úradu v Banskej Bystrici, odboru výstavby a bytovej politiky - oddelenie štátnej stavebnej správy č. OU-BB-M zo dňa 09.11.2017 vrátane podmienok v citovaných rozhodnutiach a projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní v celom rozsahu v platnosti.

23. Súd sa oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č. 1 okres X. obec D. k. ú. Y. a s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX okres Zvolen obec Sliač k. ú. Hájniky.

XX. Súd sa oboznámil so Žiadosťou o sprístupnenie informácií podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. zo dňa 20.10.2020.

25. Súd sa oboznámil s Oznámením Z-XXX/XXXX zo dňa 09.03.2021 Okresného súdu, odbor katastrálny Zvolen Mestu Sliač, ktorým uvedený úrad žalobcovi oznámil, že nevykoná zápis vecného bremena, nakoľko podľa stanovísk prokuratúry je potrebné k zápisu predložiť spolu: 1. návrh spolu so súpisom nehnuteľností, 2. geometrický plán, 3. listinu preukazujúcu legálnosť stavby, 4. listinu preukazujúcu vlastnícke právo žiadateľa.

26. Súd sa oboznámil s Rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica č. OU BB M o zastavení vyvlastňovacieho konania „C. obslužná komunikácia Y./C D. - časť Y. X.“.

27. Súd sa oboznámil s Odvolaním zo dňa 19.04.2021 proti rozhodnutiu OU BB OVBP2-2021-003389:SD o zastavení vyvlastňovacieho konania „Miestna obslužná komunikácia Y./C D. - časť Y. X.“.

28. Súd sa oboznámil s Odpoveďou žalovaného zo dňa 07.09.2020 na list žalobcu zo dňa 24.08.2020, v ktorom žalobcovi ponúka prenájom časti svojho pozemku. Zároveň uviedol, že na plánovanú cyklocestu možno využiť parcelu č. XXX/X na LV č. XXXX, ktorá je evidovaná ako ostatná plocha.

29. Súd sa oboznámil so Stanoviskom obce T. zo dňa 10.02.2021.

30. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p“.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

31. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

32. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

33. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písm. e) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

34. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

35. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

36. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

37. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

38. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

39. Podľa o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10), ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

40. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

41. Podľa o majetku obcí v znení neskorších predpisov, obce musia pri územných zmenách23) usporiadať svoje majetkovoprávne vzťahy.

42. Podľa o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, na vozovke a krajniciach diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nesmú sa, s výnimkou dopravných značiek a dopravných zariadení, umiestňovať predmety tvoriace pevnú prekážku. Jestvujúce pevné prekážky musia sa v lehotách určených vykonávacím predpisom odstrániť. V odôvodnených prípadoch povoľuje výnimky z tohto zákazu cestný správny orgán, ktorý môže tiež určiť odchylné lehoty na odstránenie stĺpov nadzemných vedení.

43. Súd posúdil návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej zo zákonných hľadísk a zistil nasledovné: žalobca sa domáha, aby žalovaný odstránil obojstrannú stavenú prekážku miestnej komunikácie Hájnická/C. G. Prílohy č. 1 Dokumentácie cestnej siete a chodníkov v meste Sliač, ktorú tvorí výkres spracovaný Ing. J. D., miestna komunikácia „Hájnická/C“ sa nachádza v blízkosti toku rieky Hron a cyklocesty, ktorá je na výkrese označená ako Cyklotrasa CK, kolmo na ne. Podľa Geometrického plánu vyhotoveného spoločnosťou Projekt tím, s. r. o., podľa mapy nazvanej - Prehľadná situácia - identifikácia územia, a podľa Geometrického plánu vypracovaného Ing. I. V., parcela Q. č. XXX/X okres X. obec D. k. ú. Y. vlastnená žalovaným (výpis z LV č. XXXX k. ú. Y.) sa nachádza v severnej časti obce T., tzv. P., a v Dokumentácii cestnej siete a chodníkov v meste Sliač je označená ako „Y./C“. Je zrejmé, že z uvedeného vyplýva, že ak by súd vyhovel návrhu žalobcu, uložil by žalobcovi odstrániť prekážku na miestnej komunikácii, ktorá neleží na parcele Q. č. XXX/X k. ú. Hájniky. Podľa názoru súdu nejde o zrejmú nesprávnosť v navrhovanom výroku súdu, ktorú by súd mohol opomenúť, nakoľko miestna komunikácia „Y./C“ existuje v meste Sliač presne v tomto pomenovaní, pričom podľa ustanovenia o odstraňovaní vád sa pri neodkladných opatreniach nepoužijú. Súd preto nemal za preukázaný naliehavý právny záujem na

nariadení neodkladného opatrenia uvedeného znenia z označenej miestnej komunikácie „Y./C“ v k. ú. Y., preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

44. Podľa , na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

45. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ods. 2 cit. ust., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Nová procesná úprava neodkladných opatrení počíta s tým, že neodkladným opatrením budú pomery strán sporu upravené bez toho, aby bolo potrebné viesť konanie vo veci samej. Keďže súd neuložil týmto uznesením žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, môže táto vec skončiť právoplatnosťou tohto uznesenia. Preto bol súd toho názoru, že je potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania. Vzhľadom na to, že súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podľa súd priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto uznesenia rozhodne o výške náhrady trov tohto konania súdny úradník osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Pokiaľ zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.