Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Pc-3-2021.pdf
PDF · 87.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-13Pc/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Sopkovou, PhD., v právnej veci navrhovateľky Mgr. O. O., rod. T., narodenej XX.XX.XXXX, a manžela navrhovateľky Ing. U. O., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom N. XXX, v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Mgr. O. O., rod. T., narodenej XX.XX.XXXX a manžela navrhovateľky Ing. U. O., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X , r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva. Uviedla, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila manželstvo v B. O. v N.. Z ich manželstva pochádzajú dve dcéry O. a O., ktoré sú obe už plnoleté. Spoločným bydliskom manželov je N. XXX a u oboch sa jedná o prvé manželstvo. S manželom sa zoznámil ešte ako deti počas prázdnin u starej matky, kde pravidelne chodievala. Počas štúdia na VŠ navrhovateľka otehotnela a tak uzavreli manželstvo a začali bývať u jej rodičov. Manžel chodil domov iba na víkendy a to z dôvodu pokračovania riadneho štúdia v Bratislave. Po narodení dcéry O. navrhovateľka pokračovala v štúdiu diaľkovo. Už v tom čase prispievala do domácnosti sumou cca 500,- Sk mesačne, nakoľko si privyrábala rôznymi brigádami a malou čiastkou jej na štúdium prispievali jej rodičia. Manžel na domácnosť a dcéru finančne neprispieval, občas jej priniesol nejaké kúpené oblečenie. Keď mala dcéra 2 roky, navrhovateľka začala pracovať a všetky náklady súvisiace s domácnosťou, štúdiom a starostlivosťou o dcéru znášala sama. Dcéra dostávala pri rôznych príležitostiach finančné darčeky, ktoré jej navrhovateľka ukladala na vkladnú knižku a táto suma po dvoch rokoch činila cca 12 000,- Sk. Manžel navrhovateľky túto sumu bez jej vedomia postupne vybral a minul. V čase druhého tehotenstva sa manžel v spoločnej domácnosti zdržiaval ešte menej. Stále študoval na vysokej škole a cez víkendy chodil so švagrom za zábavou alebo navštevoval jeho matku, ktorej pomáhal s domácnosťou a dokončením rodinného domu. Po skončení štúdia začal manžel navrhovateľky pracovať, avšak do domácnosti prispieval nepravidelne. Po častých nedorozumeniach a hádkach sa Q. P. XXXX manžel navrhovateľky zo spoločnej domácnosti odsťahoval k jeho matke. Po dvoch rokoch odlúčenia sa navrhovateľka po manželovom naliehaní presťahovala k jeho matke, zobrali si pôžičku z banky na prerobenie a dostavanie domu matky manžela, za ktorý si nakoniec manžel kúpil motorku. Postupne sa medzi nimi stále stupňovali nedorozumenia aj vďaka manželovej matke a vzťahy začali byť veľmi narušené a začali sa prejavovať charakterové a názorové odlišnosti. Následne navrhovateľka z finančných dôvodov odišla za prácou do zahraničia na obdobie cca 10 rokov, kedy im pomáhali len rodičia navrhovateľky. V manželovej rodine sa vzťahy vyostrili a po 3 rokoch rekonštrukcií a investícií z domu odišli a kúpili si byt v F. s tým, že pôžičky riešili rodinný príslušníci navrhovateľky. Keď sa ako tak z dlhov pozviechali, manžel navrhovateľky si bez jej vedomia kúpil auto na leasing
a jeho dlhy splácala navrhovateľka sama. V roku XXXX prestala zo zdravotných dôvodov pracovať v zahraničí a odporca si opäť kúpil nové auto. Posledné obdobie sa nedorozumenia medzi manželmi začali výraznejšie stupňovať, mali odlišné názory na spoločný život a ich predstavy o ďalšom spolužití sa diametrálne rozchádzali. Manžel navrhovateľky tvrdil, že je to pre ich finančné problémy spojené s pôžičkami a navrhol riešenie, aby sa dom, ktorý bol vlastníctvom matky navrhovateľky, prepísal na nich, zaťažil hypotékou a problémy sa vyriešia. V P. XXXX si tak zobrali hypotéku vo výške 16 000 eur a splatili sa všetky manželove úvery, o ktorých navrhovateľka ani nevedela. V Y. XXXX sa navrhovateľka opätovne dozvedela, že jej manžel si zobral ďalšiu pôžičku vo výške 3 000 eur bez jej vedomia. Manželia finančne spolu nehospodária, takmer nekomunikujú a navrhovateľka je pod veľkým psychickým tlakom z čoho má zdravotné problémy. Manželstvo považuje od začiatku za nie veľmi funkčné, nakoľko jej manžel nie je partner do rovnocenného manželského zväzku, nie je schopný robiť kompromisy, dodržiavať dohody a komunikovať. Manželia sa intímne za posledných 8 rokov stýkajú len sporadicky a nežijú ako rodina a manželstvo existuje len formálne. K návrhu pripojila Potvrdenie o poslednom spoločnom pobyte manželov, Sobášny list a Rodné listy.
2. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Veci, ktoré uviedla manželka vo svojom návrhu, sú ako ich uviedla, ale tieto boli ovplyvnené situáciou, v ktorej sa nachádzali. Keďže prvá dcéra sa narodila počas ich štúdia na VŠ, nemohol byť zároveň zárobkovo činný a teda nemohol prispievať do rodinného rozpočtu a vzhľadom k tomu, že štúdium bolo finančne náročné, tak v Bratislave chodieval na rôzne stavebné brigády. Peniaze od jeho rodičov nedostával, nakoľko jeho otec nežil a matka mu odmietala dávať peňažné prostriedky ako aj sirotské po otcovi. Vždy sa však snažil doniesť a kúpiť aspoň oblečenie pre ich deti. Ďalej uviedol, že už pri prvej žiadosti navrhovateľky o rozvod s týmto nesúhlasil, hoci sa mu navrhovateľka priznala s neverou. Od H. XXXX s navrhovateľkou začali stavať rodinný dom, ktorý si svojpomocne postavili. Do výstavby vložili spoločný byt, ktorý previedli na matku navrhovateľky, čím ručili a matka navrhovateľky vystupovala ako žiadateľka o stavebný úver. Na začiatok stavby vzali úver vo výške cca 26 000 eur a ďalšie financie pokryli z predaja bytu a z ich finančných prostriedkov. Celú stavbu, práce ako aj projekt si robili svojpomocne a manžel navrhovateľky ich vykonával sám. Pri kolaudácii rodinného domu trval manžel navrhovateľky na prepise tohto domu z matky navrhovateľky na oboch manželov. Čo sa týka navrhovateľkou spomínaných pôžičiek tieto investoval do stavebných materiálov a výstavby rodinného domu, prípadne spoločných dovoleniek, ktoré financoval. Situácia v manželstve sa vyostrila na konci roku 2020 pri ochorení COVID-19, kedy museli zostať obaja v karanténe doma celý mesiac. Do toho času normálne ako manželia aj fungovali. Po karanténe ostal manžel navrhovateľky ešte zo zdravotných dôvodov mesiac PN. Vzťah sa začal vyostrovať, nakoľko oznámil navrhovateľke, že sa s ňou zo zdravotných dôvodov nebude intímne stýkať, čo spôsobilo ochladenie citov medzi manželmi.
3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXPc/X/XXXX - XX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX súd prerušil konanie z dôvodu, že obaja manželia to zhodne navrhli na pojednávaní za účelom obnovenia manželského spolužitia.
4. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené písomné podanie navrhovateľky, v ktorom uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá, nakoľko je stále medzi manželmi veľký komunikačný problém, výrazné rozdiely hodnôt a nulová snaha manžela zachrániť ich manželstvo, ktoré existuje iba na papieri. Manželova neustála pošta z nebankových inštitúcií a zaťažovanie spoločného majetku úvermi, ignorovanie splatných pohľadávok, sú prejavom jeho nespoľahlivosti a nezodpovednosti. Navrhovateľka naozaj nemá vedomosť o tom, kde jej manžel míňa peniaze a ani o skutočnej výške jeho dlhov. Manžel jej neustále klame, manipuluje a vymýšľa si. Manželka si myslí, že je s ňou iba kvôli ich spoločnému majetku, ktorý neustále ohrozuje a ktorý im pomohla nadobudnúť rodina navrhovateľky. Na záver uviedla, že má taktiež dôkaz o manželovej nevere a preto žiadala súd o vytýčenie pojednávania a rozvod manželstva.
5. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené spoločné podanie manželov v ktorom uviedli, že manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasí a obaja žiadali súd o rozvod manželstva v ich neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželov, oboznámením obsahu sobášneho listu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Účastníci uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX Q. N., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X. U navrhovateľky ako aj manžela sa jedná o manželstvo prvé. Obaja sú štátni príslušníci Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko majú účastníci na adrese N.G. XXX, čo mal súd za preukázané z potvrdenia Obce N..
8. Na pojednávaní vo svojej výpovedi navrhovateľka uviedla, že návrh podala z dôvodu, že v ich manželstve viazne už roky komunikácia. Navrhovateľka s manželom intímne nežila od októbra 2020, s manželom spolu nehospodária. Ich deti sú plnoleté a jedna dcéra je na nich ešte finančne závislá. Žijú spolu v jednom dome. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manželovi neverí a chodí kvôli nemu k psychológovi so psychosomatickým problémom, ktoré nastali z dôvodu nedorozumení v manželstve. Navrhovateľka nemá záujem ani o manželskú poradňu. Keď podala návrh o rozvod prvý krát, tak ho zobrala späť a skúsila manželskú poradňu, avšak jej manžel o to nemal záujem. Zároveň uviedla, že ju hnevá, že manžela celý život zachraňovala, nakoľko má celý život problém s peniazmi. Neustále splácali úvery a deťom zabezpečovala veci sama. S manželom majú veľký problém v komunikácii. Navrhovateľka taktiež uviedla, že nemá novú známosť.
9. Manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že pracuje ako plánovač výroby v spoločnosti I. a nemá inú známosť. Vzťah manželov sa zhoršil v novembri a decembri 2020, kedy boli obaja v karanténe z dôvodu ochorenia COVID-19. Kvôli zdravotným problém začali spávať oddelene a vzájomne sa odcudzili. Zároveň uviedol, že peniaze, ktoré spláca a ktoré si zobral z nebankových subjektov, vždy použil do domácnosti.
10. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
12. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, o uspokojenie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
15. Podľa § 19 ods. 2 zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
16. Podľa § 19 ods. 3 zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
17. Účelom manželstva je tak vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc.
18. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené a ani do budúcnosti nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi manželmi, čo bolo preukázané aj tým, že hoci súd prerušil konanie za účelom obnovenia manželského spolužitia a návštevy psychológa, navrhovateľka podala opätovne žiadosť o pokračovanie v konaní a trvala na jej
návrhu na rozvod manželstva. Účastníci spolu nehospodária a hoci žijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú od októbra 2020. Príčinou, ktorá viedla k vážnemu odcudzeniu medzi manželmi bola najmä ich finančná situácia - neustále pôžičky od bankových a nebankových subjektov manžela navrhovateľky bez jej vedomia a taktiež ich viaznuca komunikácia, čo následne viedlo k ochladeniu citov navrhovateľky a jej manžela. Manžel s rozvodom ich manželstva napokon súhlasil. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka si podľa jej slov nevie predstaviť ďalší život s manželom a zotrvať s ním v manželskom zväzku, ktorým hlavným dôvodom jej negatívneho postoja sú finančné problémy jej manžela ako aj viaznuca komunikácia manželov, ako i na skutočnosť, že manžel s návrhom vzhľadom na uvedené skutočnosti súhlasil, súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko toto neplní svoj spoločenský účel a od manželov nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine).