Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_16C-45-2021.pdf
PDF · 123.07 KB
Case nature
Subarea
16C/45/2021
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v spore žalobcu v 1.rade: F.. Z. H., J.. XX.XX.XXXX a žalobkyne v 2. rade: M. H., J.. XX.XX.XXXX, Q. Y. G. N. J. I., Č.. M. XXXX/XX, obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou VIŠŇOVSKÁ, s.r.o., Radničné námestie 279/4, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Ľ. Č., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. N. J. I., G. XX, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia , takto
rozhodol:
I. Zamieta sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia .
II. Nepriznáva sa žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 27.07.2021 doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by súd žalovanému uložil povinnosť · nevstupovať na miesto a to na parcely U. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX nachádzajúce sa v katastrálnom území SS.M., Q. N., Q. N. J. I., L.apísané na LV č. XXXX, kde sa zdržiavajú a pravidelne navštevujú žalobcovia v prvom a v druhom rade - osoby, vo vzťahu ku ktorým je dôvodne podozrivý z násilia, a to až do odpadnutia dôvodov, · nevstupovať na miesto a to na parcely U. Č.. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX nachádzajúce sa v katastrálnom území N., Q. N.M., Q. N. J. I., zapísané na LV č. XXXX, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti miesta, kde bývajú, zdržiavajú sa alebo ktoré pravidelne navštevujú žalobcovia v prvom a druhom rade
- osoby, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, · nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 15 m k žalobcovi v prvom a druhom rade - osobám, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, a to až do odpadnutia dôvodov, a zároveň im nahradiť trovy konania.
2. Tento svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., Q. N., Q. N. J. I., zapísaných na LV č. XXXX, a zároveň podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., Q. N., Q. N. J. I., zapísaných na LV č.XXXX. Toho času sa spolu so synom zdržiavajú na vyššie uvedenej nehnuteľnosti - chate. Žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, má len zriadené vecné bremeno spočívajúce v jeho práve užívať nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX spôsobom bežným a obvyklým tak ako doteraz a to až do jeho smrti. Od prelomu mesiacov marec/apríl roku 2017 začal žalovaný výkon vlastníckeho práva žalobcov narúšať, kedy začal nosiť pokosenú trávu, porezané konáre a aj iný komunálny odpad k pozemku a nehnuteľnosti žalobcov. Títo ho dlhodobo žiadali, aby to tam nedával, on však odmietal prestať tam tie veci vyvážať. Následne sa žalobca v 1. rade so žalovaným kvôli tomuto dostal do slovného konfliktu, pri ktorom žalovaný do tohto žalobcu strčil, načo žalobkyňa v 2.rade brániac žalobcu taktiež strčila do žalovaného, kedy jej tento nadával, že je prasnica a pod. a tiež sa jej vyhrážal, že keď bude niekedy sama na chate tak že ju zabije. Zároveň na pozemok žalobcov nahádzal kamene. Dňa XX.XX.XXXX v popoludňajších hodinách, kedy žalobca v 1. rade kosil spoločné parcely zapísané na
LV č. XXXX, k nemu prichádzal žalovaný a začal po ňom kričať, aby už konečne vypadol do starobinca alebo niečo také, pričom mu aj vulgárne nadával. Tiež hovoril, že prístupová cesta k chatám má ísť inak, ako je teraz využívaná. Následne odobral časť provizórneho dreveného oplotenia spoločného pozemku žalobcov a hodil ho na zem. Žalobca si ho nevšímal. Asi po 10 minútach sa žalovaný vracal smerom k tomuto žalobcovi a v ruke držal palicu. Potom, čo sa ho žalobca opýtal, že prečo chodí po ceste, s ktorou nesúhlasí, žalovaný vzal tú palicu a zahnal sa s ňou na tohto žalobcu s tým, že ho udrie. Žalobca reflexne zareagoval tak, že zodvihol obe ruky nad hlavu, aby sa v prípade úderu vedel ako tak brániť a predišiel tak prípadnému úderu do hlavy a zároveň na neho skríkol, aby prestal, aby to nerobil. Žalovaný na to uvedenú palicu stiahol a potom žalobcovi už len nadával. Žalobkyňa v 2. rade, ktorá videla ako tú palicu skladá smerom dole, sa žalovaného opýtala, či je normálny a čo to robí, načo jej žalovaný povedal, že „my dvaja sme ešte neskončili a účty si vyrovnáme“. Následne žalobca v 1. rade hneď privolal policajnú hliadku, ktorej opísal celú udalosť a dňa XX.XX.XXXX v tejto veci podal na žalovaného aj trestné oznámenie. Ďalej žalobcovia v návrhu uviedli, že dňa XX.XX.XXXX žalobca v 1. rade doručil trestné oznámenie aj na Okresnú prokuratúru pre skutok spáchaný žalovaným dňa XX.XX.XXXX. V ten deň žalovaný sypal na miesto, ktoré je ešte parcelou suseda žalobcov - pána K. nejaký štrk alebo niečo podobné, kedy ho uvedený pán žiadal, aby nič nesypal na jeho pozemok, načo žalovaný reagoval tým, že to nie je pozemok menovaného, ale že je to cesta. Pán K. mu povedal, že to je jeho pozemok a že si ho ohraničí s obrubníkmi po opakovanom zameraní geodetom. Raz už geodet hranicu pozemku pána K. zamerať bol, no žalovaný mu vytyčovací bod - roxor vyhodil a pán K. si ho musel nabiť nanovo. Na toto mu žalovaný oznámil, že tam žiadne obrubníky nebudú , a následne v zúrivosti vbehol do chaty jeho súrodencov, odkiaľ vzal sekeru, rýchlou chôdzou šiel šermujúc ňou k danému vytyčovaciemu bodu
- roxoru, ktorý pod tlakom zúrivosti, hnevu sekerou vybil zo zeme a následne od rohu pozemku svojich súrodencov hodil krížom uvedený roxor cez pozemok pána K. smerom k chate žalobcov, kde sedela žalobkyňa v 2. rade aj s ich synom. Roxor dopadol od žalobkyne v 2. rade a syna na vzdialenosť možno 2 - 3 metrov. Uvedené agresívne konanie žalovaného považujú žalobcovia za neprijateľné a majú so svojou rodinou dôvodnú obavu o zdravie a život, keďže v poslednej dobe správanie žalovaného stúpa na intenzite agresivity, čo je zrejmé z dvoch nezávislých konaní žalovaného v priebehu jedného mesiaca. Majú za to, že toto správanie žalovaného je protiprávne, je zásahom do integrity človeka, do osobnostných práv a podobne a týmto správaním ich žalovaný ohrozuje. Poukázali tiež na tú skutočnosť, že sa žalovaný dopúšťa skutku na nich oboch ako chránených osobách v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ako osôb vyššieho veku. So zreteľom na doterajšie konanie žalovaného možno dôvodne predpokladať, že v násilnom správaní k nim bude žalovaný aj v budúcnosti v prípade osobného kontaktu pokračovať, a preto majú za to, že je potrebné ich návrhu vyhovieť. Tiež uviedli, že nariadením uvedeného neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi nimi a žalovaným a preto nie je dôvod zo strany súdu na uloženie povinnosti žalobcom podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP. Takouto úpravou pomerov vo vzťahu k žalovanému bude zabezpečený pokojný výkon vlastníckeho práva aj iných susedov v záhradkárskej osade.
3. Žalobcovia svoj návrh doložili Listami vlastníctva č. XXXX, XXXX M. XXXX vedenými pre k.ú. N., Grafickým znázornením z katastrálnej mapy, fotodokumentáciou zachytávajúcou žalovaného, Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj Trestným oznámením adresovaným Q. K. N. J. I. zo dňa 26.07.2021.
4. Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalobcovia sú toho času bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 k celku nehnuteľností - parciel registra „U.“ evidovaných na katastrálnej mape ako parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Záhrada o výmere XXX m2, parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Záhrada o výmere XX m2, parcela s parcelným číslom: XXXX/X- druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 a parcela s parcelným číslom: XXXX/X- druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, to všetko v katastrálnom území: N., Obec: N.: Okres: N. J. I. podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX.
5. Žalobcovia sú tiež toho času podielovými spoluvlastníkmi a to spoločne v podiele 1 k celku nehnuteľností - parciel registra „U. evidovaných na katastrálnej mape ako parcela s parcelným číslom: XXXX/X- druh pozemku : Orná pôda o výmere XXX m2, parcela s parcelným číslom: XXXX/ X- druh pozemku : Trvalý trávnatý porast o výmere XX m2,parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Orná pôda o výmere XXX m2,parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku :
Trvalý trávnatý porast o výmere XXX m2, to všetko v katastrálnom území : N., Obec : N.: Okres : N. J. I. podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX.
6. Zároveň podľa zápisu v Časti C : Ťarchy na uvedenom Liste vlastníctva č. XXXX má žalovaný zriadené vecné bremeno spočívajúce v jeho práve užívať nehnuteľností na uvedenom liste vlastníctva spôsobom bežným a obvyklým tak ako doteraz, a to až do jeho smrti.
7. Zároveň má žalovaný rovnaké vecné bremeno užívať nehnuteľností spôsobom bežným a obvyklým tak ako doteraz, a to až do svojej smrti aj vo vzťahu k parcelám registra „U. evidovaným na katastrálnej mape ako parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Záhrada o výmere XXX m2, a parcela s parcelným číslom: XXXX/XX- druh pozemku : Záhrada o výmere XX m2, to všetko v katastrálnom území : N., Obec : N.: Q. : N. J. I. podľa zápisu na Liste vlastníctva č. XXXX, čo vyplýva zo zápisu v Časti C : Ťarchy na uvedenom Liste vlastníctva. Uvedené parcely sú v podielovom spoluvlastníctve O. Č. M. F. Č. u každého z nich v podiele 1 k celku, kedy prvý menovaný je podľa obsahu návrhu žalobcov bratom žalovaného.
8. Z Grafického znázornenia z katastrálnej mapy predloženého žalobcami vyplynulo, že parcely zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX vzájomne priamo nesusedia s parcelami zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX.
9. Podľa Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX žalobca v 1. rade podal trestné oznámenie na žalovaného pričom z obsahu zápisnice vyplynulo, že v nej popísal skutočnosti, týkajúce sa konfliktu medzi ním a žalovaným, ktoré bližšie uvádza v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Z Trestného oznámenia adresovaného Q. K. N. J. I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že ho podal žalobca v 1. rade, pričom v nej popísal skutočnosti , týkajúce sa konfliktu dňa XX.XX.XXXX , ktoré bližšie uvádza v odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
20. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
21. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
22. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
23. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
24. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
25. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
26. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
27. V prejednávanom spore bol podaný návrh, ktorý po posúdení jeho obsahu súdom v zmysle § 124 ods. 1 CSP zodpovedá návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez podania žaloby vo veci samej.
28. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností , ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný , avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil , má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pritom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1110).
29. Súd ďalej poznamenáva, že podľa platnej právnej úpravy môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to , ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu , že exekúcia bude ohrozená.
30. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností , ktoré podľa navrhovateľa (v tomto prípade rozumej žalobcov) odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a násl. CSP.
31. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či
a./ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b./ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti)., c./ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu , ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti) , d./ navrhovaným neodkladným opatrením , pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebudú vytvorený nenávratný stav, e./ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality) , f./ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 CSP). (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1092).
32. Všetky vyššie uvádzané zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcami osvedčenému porušeniu ich práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
33. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
34. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. ( porovnaj bod 14 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Co/7/2021 zo dňa 29. 01. 2021).
35. V danom spore je existencia právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovaným aspoň z časti osvedčená, kedy ako žalobcom ako spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, tak aj žalovanému ako oprávnenému z vecného bremena , ktoré je rovnako zapísané na predmetnom liste vlastníctva, svedčí užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam, pričom návrh žalobcov smeruje práve k zamedzeniu užívacie práva žalovaného aj k týmto nehnuteľnostiam.
36. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia subsumujú pod ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f./ a h./ CSP, pričom tomu svedčí aj nimi formulovaný petit ich návrhu v tomto konaní. Súd je týmto ich návrhom viazaný.
37. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f./ až h./ CSP vychádza zo znenia čl.3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( EÚ) č. 606/2013 z 12.júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1098).
38. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu , na pracovisko alebo iné miesto ( písm. f./) , kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ( písm h./) , ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1099).
39. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm e./ CSP , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 1098).
40. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.(porovnaj bod 16 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu Trnava sp.zn. 9Co/11/2020 zo dňa 03. 03. 2020, resp. bod 20 odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Co/4/2021 zo dňa 29. 01. 2021).
41. V kontexte vyššie uvádzaného je predovšetkým potrebné uviesť, že daná úprava § 325 ods. 2 písm. f./ a h./ CSP, je cielená na prípady tzv. domáceho násilia, o čo sa však nejedná v danom sporovom prípade.
42. Ďalej súd poznamenáva, že v prípade sporu žalobcov a žalovaného, nie je možné hovoriť o násilí v zmysle prevahy moci jednej strany nad druhou, ale konflikte dvoch rovnocenných strán. Ide o spor v spôsobe užívania spoločných pozemkov s prvkami susedského sporu, ktorý však podľa názoru súdu, nenapĺňa požiadavku nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, ktoré by mala žalobcom vyplývať z konania žalovaného.
43. Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP absentuje jeho základný predpoklad a to preukázanie, resp. osvedčenie takého stupňa intenzity fyzického či psychického násilia zo strany žalovaného, ktorého by sa mal dopúšťať vo vzťahu k žalobcom a ktoré by odôvodňovalo nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
44. V prípade konfliktov datovaných na S. V. XXXX sa jednalo len o slovné konflikty a vzájomné postrkovanie, od ktorých navyše uplynula značná doba. V prípade incidentu zo dňa XX.XX.XXXX opäť šlo o slovnú potýčku, ktorá do fyzického stretu nevyústila.
45. V prípade udalosti zo dňa XX.XX.XXXX šlo o konflikt žalovaného s treťou osobou, u ktorého k odhodeniu roxora, na ktorý zrejme smeruje poukaz žalobcov ako dôkaz agresívneho správania sa žalovaného voči nim, nebolo žalobcami preukázané ako úmyselné konanie namierené zo strany žalovaného voči nim. Pritom tak ako už súd vyššie uviedol integritu osobnosti, ochrana ktorej by mala spadať pod § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, musí narúšať či ohrozovať len úmyselné násilné konanie, aby bolo možné uplatniť uvedenú ochranu skrz uvádzané ustanovenia CSP.
46. Z tohto pohľadu preto podľa názoru súdu nebol naplnený princíp opodstatnenosti pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia.
47. Okrem toho postup, ktorý žalobcovia predmetným návrhom vo vzťahu k pozemkom vedeným na Liste vlastníctva č. XXXX zvolili narúša princíp proporcionality, pretože nimi navrhované neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaného v jeho práve na užívanie predmetných pozemkov neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
48. Užívacie právo oboch strán sporu vo vzťahu k pozemkom zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX prináleží obom stranám v rovnakom rozsahu, aj keď právny titul jeho nadobudnutia je odlišný ( v prípade žalobcov im toto právo vyplýva ako jedna zo zložiek ich spoluvlastníckeho práva k týmto pozemkom ,v prípade žalovaného sa vyvodzuje z jeho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tieto pozemky užívať). Pokiaľ medzi nimi dochádza k nezhode v realizácii tohto atribútu, zákon im dáva možnosť obrátiť sa na súd a v rámci postupu podľa § 139 Občianskeho zákonníka pre analogiam túto otázku vyriešiť v sporovom konaní vo veci samej. V žiadnom prípade však nie je možné to obísť cestou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný vylúči z ich užívania skrz zákazu vstupu na pozemky vedené na liste vlastníctva č. XXXX.
49. Už vonkoncom neproporcionálne pôsobí požiadavka žalobcov obmedziť žalovaného v užívaní pozemkov vedených na Liste vlastníctva č. XXXX, vo vzťahu ku ktorým títo nemajú žiadne (spolu)vlastnícke práva a na rozdiel od žalovaného ani žiadne užívacie práva a navyše tieto pozemky ani nesusedia s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalobcov. V tejto časti návrh žalobcov je v plnej miere neproporcionálny.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak , ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
52. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
57. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
58. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP teda prihliadajúc na pomer jeho úspechu v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila, resp. že jej v danom štádiu konania ani žiadne nemohli vzniknúť.
59. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalovaného bol 100%. Žalovanému ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
60. V danom spore si však žalovaný trovy konania neuplatnil a ani nebol nijako procesne aktívne činný, keďže súd s ním v rámci rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie ani nekonal. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, resp. kedy jej tieto ani vzhľadom na procesný postup ( pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie sa protistrane nedoručuje ani rozhodnutie a ani návrh) nemohli vzniknúť.
61. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona ( analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnený žalovaný síce bol úspešný v spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
62. Súd preto rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 357 písm. a/ a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „ CSP“/). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.(§ 336 ods. 1 prvá veta a § 336 ods. 3 CSP).