Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-12-2021.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
G. súd R. P. sudkyňou T.. C. V. v právnej veci navrhovateľa: J. Q., nar. XX.XX.H., trvale bytom L. M. G. Č.. XX a jeho manželky: M. Q., rod. B., nar. XX.XX.H., trvale bytom C.. M. H./XX, U., dlhodobo bytom P. Xa, Q., A. D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: P. Q., nar. XX.XX.H., bytom ako matka - P. Xa, Q., A. republika, takto
rozhodol:
I. P. manželstvo navrhovateľa: J. Q., nar. XX.XX.H. a jeho manželky: M. Q., rod. B., nar. XX.XX.H., uzavreté dňa XX.XX.H. pred L. úradom U., zapísané na L. úrade U., vo zväzku XX, ročník H., strana XX, por. číslo H. r o z v á d z a. II. P. v y h l a s u j e, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a vo veci vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu nemá právomoc konať. I.. P. konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a vo veci vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu z a s t a v u j e. IV. S. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. M. doručeným dňa XX.XX.XXXX, sa manžel (otec) domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého dieťaťa do výchovy obom rodičom, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou H.,- eur mesačne, bez obmedzenia styku otca s maloletým dieťaťom. v návrh uviedol, že s manželkou žili spoločne v A. republike, kde manželka s dcérou naďalej žijú. M. sa z ich spoločnej domácnosti v A. republike odsťahoval v lete XXXX. od uvedeného času spolu nežijú, nehospodária, intímne sa spolu nestýkajú. V manželstve došlo k ochladnutiu citov, častým hádkam, k strate citovej náklonnosti, čo vyústilo v návrat navrhovateľa na P.. L. tak považuje za nefunkčné, trvalo a nenapraviteľne rozvrátené, preto ho žiada rozviesť. K návrhu doložil sobášny list. Na výzvu súdu navrhovateľ doplnil, že dcéra s manželkou sa dlhodobo zdržiavajú na adrese v A. republike (ako v záhlaví tohto rozsudku). Na výzvu súdu doložil rodný list maloletého dieťaťa.
2. L., ktorý návrh na rozvod nepodal (ďalej len „manželka“), k návrhu uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ako aj so všetkým, čo v návrhu uviedol jej manžel. E., že žije a pracuje v zahraničí a nevie sa dostaviť na pojednávanie na P., preto žiada, aby súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.
3. P. vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, vyjadrením manželky navrhovateľa, lustráciami účastníkov konania v D. obyvateľov a správou G. L. M. G., pričom súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, keďže na to boli splnené všetky procesné podmienky, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. H. uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v U., u navrhovateľa ide v poradí o prvé manželstvo u jeho manželky v poradí o druhé. G. účastníci sú štátni občania P. republiky, ich posledné spoločné bydlisko mali na adrese v A. republike. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - P. Q., nar. XX.XX.H.. G. manželia majú evidovaný trvalý pobyt na území P. republiky.
5. F. na skutočnosť, že v danej veci ide o konanie s cudzím (medzinárodným) prvkom, pričom tak P. republika ako i A. republika sú ku dňu začatia konania členskými štátmi V. únie, a predmetom konania je návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, je súd v konaní povinný skúmať svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného. S poukazom na ustanovenie § 2 zákona č. XX/ XXXX Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyvodil súd povinnosť na daný právny vzťah aplikovať M. D. (ES) č. XXXX/XXXX z XX. novembra XXXX o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. XXXX/XXXX (ďalej len „M. D. (ES) č. XXXX/XXXX“), ako aj M. č. X/XXXX z XX. decembra XXXX o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „M. D. (ES) č. X/XXXX“).
6. U. článku X bodu X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území: - majú manželia obvyklý pobyt, alebo - manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo - má odporca obvyklý pobyt, alebo - v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo - má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade F. Q. a B. tam má „domicil“, b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade F. Q. a B., ak tam majú obaja manželia „domicil“.
7. S ohľadom na skutkový stav veci bolo preto potrebné aplikovať M. D. (ES) č. XXXX/XXXX, pričom súd založil svoju právomoc podľa čl. X bodu X písm. b) M. D. (ES) č. XXXX/XXXX, pretože obaja manželia sú štátnymi príslušníkmi P. republiky. M. súd uvádza, že kritériá právomoci súdov členských štátov sú v článku X bode X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX alternatívne a rovnocenné, t. j. žiadne z nich nie je nadradené inému.
8. U. § 18 S. č. XX/XXXX Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „S. o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. U. § 23 ods. X S. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
XX. S. o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. A. mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. I. porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. U. obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.
XX. H. manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. U. žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. U. vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
XX. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. D. manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.
XX. F. hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. V. vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. S. predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. G. rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.
XX. U. názoru súdu je manželstvo účastníkov nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel, je len formálnym zväzkom.
XX. E. mal súd preukázané predovšetkým z nepopretého tvrdenia navrhovateľa, ktorý v návrhu uvádzal, že manželstvo s manželkou uzavreli po trojročnej známosti, spočiatku bol ich vzťah funkčný, neboli v ňom vážnejšie nezhody alebo konflikty. P. sa neskôr zmenila, ako to popísal navrhovateľ v návrhu, a od leta XXXX už s manželkou spolu nežijú, nehospodária, nestýkajú sa, navrhovateľ opustil ich spoločné bydlisko v A. republike a vrátila sa na P.. L. s dcérou ostali naďalej žiť v A.. F. na obsah písomného vyjadrenia manželky navrhovateľa súd ustálil, že manželstvo je nefunkčné a obaja manželia majú záujem sa rozviesť.
XX. P. potom dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku za súhlasu manželky rozviedol.
XX. M. ďalej žiadal rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a o určení vyživovacej povinnosti.
XX. U. článku X bodu X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
XX. U. článku X bodu X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX záležitosti uvedené v odseku X písm. b) sa môžu týkať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.
XX. U. článku X bodu X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
XX. U. článku X bodu X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX odsek X sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, XX a XX.
XX. U. článku XX bodu X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak: a) aspoň jeden z manželov má rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu a b) manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
XX. U. článku XX M. D. (ES) č. XXXX/XXXX, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. XX. U. článku X bodu X písm. e) M. D. (ES) č. XXXX/XXXX toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.
XX. U. článku X bodu X M. D. (ES) č. X/XXXX toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
XX. U. článku X M. D. (ES) č. X/XXXX v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
XX. U. článku XX M. D. (ES) č. X/XXXX, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
XX. U. § 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. K. mimosporový poriadok (ďalej len „K.“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
XX. U. § 2 ods. X K. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia K. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. U. § 9 zákona č. XXX/XXXX Z. z. K. sporový poriadok (ďalej len „K.“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu P. republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
XX. F. k tomu, že M. D. (ES) neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pojmu „obvyklý pobyt“, jeho určenie sa musí vykonať s ohľadom na kontext ustanovení nariadenia a jeho cieľ. E. obvyklého pobytu sa tak stáva predmetom a výsledkom skutkového skúmania zo strany príslušného súdu a je založené na vyhodnotení celého súboru zistených konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. I. teda o pojem faktický a nie právny, tzn. nezávislý na splnení akýchkoľvek legálnych kritérií na rozdiel napríklad od trvalého pobytu, ktorý má charakter evidenčný a jeho vznik je viazaný na určité členským štátom stanovené právne podmienky.
XX. P. dvor V. únie zároveň podáva vysvetlenie k spôsobu, akým majú súdy pristupovať k určovaniu miesta obvyklého pobytu, resp. bližšie definuje faktory rozhodné pri prijímaní konečného verdiktu súdu. Vo všeobecnosti súbor týchto kritérií umožňuje definovať obvyklý pobyt ako miesto, v ktorom má dotknutá osoba centrum (ťažisko) svojho života. G. fyzickej prítomnosti v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a vykazuje znaky trvalosti. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť, pracovné aktivity, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby osoby v danom štáte. Na druhej strane P. dvor V. únie nepovažuje kritérium štátneho občianstva, či dĺžky pobytu na území členského štátu za výsostne určujúce faktory, ktoré by mali pri určovaní skutočného miesta pobytu osoby rozhodujúci význam. Vo vzťahu k dĺžke pobytu bude nevyhnutné odlíšiť medzi príležitostným pobytom a skutočným úmyslom osoby vytvoriť si v danom štáte zázemie.
XX. Je potrebné uviesť, že M. D. (ES) č. XXXX/XXXX a M. D. (ES) č. X/XXXX určujú len členský štát, ktorého súd má právomoc vec prejednať a právomocou sa v uvedenom kontexte rozumie medzinárodná súdna príslušnosť (čiže to, v ktorom štáte sa bude viesť konanie) a až takto určený štát má podľa svojho vnútroštátneho práva určiť, ktorý z jeho súdov vec prejedná.
XX. M. D. (ES) č. XXXX/XXXX stanovuje odlišné kritériá právomoci súdov členských štátov vo veciach rozvodu a odlišné vo veciach rodičovských práv a povinností, pričom kritériá právomoci súdov členských štátov vo veciach vyživovacej povinnosti stanovuje M. D. (ES) č. X/XXXX.
XX. M. D. (ES) neurčujú však automaticky povinnosť štátu, v ktorom sa vedie konanie o rozvod, konať i o právach a povinnostiach rodičov k deťom, vrátane vyživovacej povinnosti. P. členských štátov sú povinné osobitne skúmať, či majú právomoc na rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (t.j. všetko okrem výživného) podľa M. D. (ES) č. XXXX/XXXX a potom ešte venovať pozornosť úprave M. D. (ES) č. X/XXXX vo veci vyživovacej povinnosti.
XX. F. k tomu, že v zmysle M. D. (ES) č. XXXX/XXXX sa právomoc súdov členských štátov vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu spravuje obvyklým pobytom dieťaťa v čase začatia konania (článok X bod X), keď v danom prípade obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je v A. republike, kde aj s matkou po odchode otca späť na P. ostalo žiť, a pretože nedošlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok uvedených v článku XX bod X M. D. (ES) č. XXXX/XXXX, súd v súlade s článkom XX M. D. (ES) č. XXXX/XXXX aj bez návrhu vo výroku II. rozsudku vyhlásil, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nemá právomoc. D. tak súd rozhodol aj vo vzťahu k vyživovacej povinnosti v zmysle článku XX M. D. (ES) č. X/XXXX, keď síce tunajší súd má právomoc konať o osobnom stave (a vyživovacia povinnosť je s týmto konaním spojená v zmysle § 100 K., podľa ktorého s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode), avšak táto právomoc bola založená výlučne na štátnej príslušnosti účastníkov v súlade s článkom X bod X písm. b) M. D. (ES) č. XXXX/XXXX.
XX. M. v súdenom prípade konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie o vyživovacej povinnosti nepatrí do právomoci súdu P. republiky, súd vo výroku I.. rozsudku v súlade s ustanovením § 9 K. konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a vo veci vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu zastavil.
XX. U. § 251 K. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. U. § 52 K. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. U. § 58 K. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 K., keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil ani naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. K..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.