Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Ek-1472-2023.pdf
PDF · 95.43 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1472/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zast.: JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 83/20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti povinnému: C. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie 3.000,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. 290EX 607/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vrátane trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024, n e p r i z n á v a.
III. Výrok III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024 sa z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024 vyššia súdna úradníčka rozhodla o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok"), zastavuje. II. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie vo výške 36,- Eur súdnemu exekútorovi Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 31. 05. 2023 a vykonateľnosť dňa 06. 06. 2023. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal riadne doručenie rozsudku, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia, teda jeho formálnu nevykonateľnosť. Na základe toho si exekučný súd vyžiadal z Okresného súdu Stará Ľubovňa potvrdenie o doručení rozsudku povinnému a následne si súd vyžiadal aj uvedenie, na akú adresu bolo povinnému doručované predvolanie na pojednávanie a na akú adresu bol doručovaný rozsudok. Na základe poskytnutej súčinnosti z Okresného súdu Stará Ľubovňa vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo povinnému doručované na adresu Kozelec 148, 085 45 Hromoš a rozsudok mu bol doručovaný na adresu trvalého pobytu: G. XXX/XX, XXX XX D. E.. Obe tieto listinné zásielky sa nepodarilo povinnému doručiť z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Konaniu pred Okresným súdom Stará Ľubovňa predchádzalo konanie na upínacom súde v Banskej Bystrici, kde súd nahliadnutím do súdneho spisu pod sp. zn. 37Up/11405/2021 zistil, že v predmetnom konaní bol
dňa 10. 01. 2022 vydaný platobný rozkaz, voči ktorému povinný podal v zákonom stanovenej lehote odpor zo dňa 17. 03. 2022. V predmetnom odpore povinný zároveň uviedol ako doručovaciu adresu: Kozelec 148, 065 45 Hromoš. Pokiaľ ide o skúmanie vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom, súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/2009 zo dňa 09. 12. 2009, v ktorom judikoval, že „exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne, čo v neposlednom rade vyplýva z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“ (pozn.: § 53 ods. 1 Exekučného poriadku v aktuálnom znení). V zmysle uvedeného je exekučný súd oprávnený sám preskúmať, či je rozhodnutie (exekučný titul) skutočne vykonateľné. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností a okolností doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal, pričom súd tieto skutočnosti skúma aj v prípade, že rozhodnutie je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jej správnosť zo strany povinného spochybňovaná, keďže súd ňou nie je bezvýhradne viazaný. Súd podotýka, že nejde o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Poukázaním na vyššie uvedené východiská, ktorými sa súd zaoberal pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že na prijatie správneho právneho záveru o účinkoch doručenia exekučného titulu povinnému, bolo nevyhnutné v prvom rade skúmať oprávnenosť a zákonnosť použitia fikcie doručenia v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorá mala položiť predpoklad doručenia exekučného titulu povinnému, a o ktorú sa opieral aj súd, ktorý exekučný titul vydal. Aby mohla nastať zákonná fikcia doručenia exekučného titulu do vlastných rúk povinnému v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku, musí byť splnených niekoľko predpokladov, predovšetkým súd mal doručovať písomnosti povinnému na adresu, ktorú na doručovanie uviedol. Z uvedeného je teda zrejmé, že na aplikáciu fikcie doručenia rozsudku podľa Civilného sporového poriadku nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov, a to doručovanie povinnému na adresu, ktorú povinný označil ako adresu na doručovanie, čo má za následok, že okresný súd nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie doručenia rozsudku. Ako už bolo uvedené, základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu. Vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyššia súdna úradníčka konštatovala, že nenastali účinky doručenia rozsudku a z toho dôvodu nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, nemôže tvoriť materiálny podklad pre výkon exekúcie, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavila podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že uznesenie vydané vyšším súdny úradníkom považuje za vydané v rozpore zo zákonom. Okresný súd Stará Ľubovňa listom zo dňa 29. 01. 2024 na žiadosť oprávneného uviedol, že súd doručoval rozsudok na adresu, ktorú žalovaný uviedol na doručovanie, teda na adresu Kozelec 148 a následne, keďže si žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote, súd nad rámec svojich povinností doručoval žalovanému rozsudok aj na adresu jeho trvalého pobytu Okružná 882/66, 064 01 Stará Ľubovňa; ani danú zásielku si povinný neprevzal v odbernej lehote. Napriek danému prípisu súdu oprávnený preveril skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení Okresného súdu Stará Ľubovňa, t.j. že súd doručoval rozsudok na obe adresy a až následne skonštatoval fikciu doručenia rozsudku, ktorý je podkladom tejto exekúcie, a dňa 30. 01. 2024 nahliadol do spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/14/2022. Po nahliadnutí do predmetného spisu zistil, že tvrdenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sú pravdivé a z uvedeného dôvodu exekučnému súdu oprávnený predložil obe doručenky v prílohe tejto sťažnosti. Oprávnený má za to, že Okresný súd Stará Ľubovňa pri doručovaní rozsudku, ktorý je podkladom exekúcie nepochybil, a správne vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktorý je podkladom tejto exekúcie. Je zarážajúce že vyšší súdny úradník exekučného súdu si vyžiadal iba jednu doručenku rozsudku a nie obe doručenky doručovania rozsudku na základe čoho nezákonne rozhodol. Preto oprávnený žiada, aby si sudca pred rozhodnutím o predmetnej sťažnosti pripojil celý spis Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/14/2022, z ktorého bude zrejmé, že povinnému bol doručovaný rozsudok na obe hore uvedené adresy.
3. Povinný k sťažnosti oprávneného uviedol, že má za to, že v danom prípade a to v prípade doručovania rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/14/2022 nemohla nastať fikcia doručenia a to
z týchto objektívnych dôvodov. Na základe Zmluvy o dielo zo dňa 01. 08. 2021 vykonával stavebné a prípravné práce výlučne na území Holandska. Podľa Potvrdenia od objednávateľa o podrobnom rozpise vykonávania prác podľa zmluvy o dielo v čase doručovania rozsudku sa povinný preukázateľne zdržiaval v zahraničí, preto si uvedený rozsudok nemohol prevziať. Ohľadom doručovania písomnosti na adresu Kozelec 148 uviedol, že na tejto adrese je prihlásený na prechodný pobyt tak povinný, ako aj jeho otec C. F., nar. XX. XX. XXXX. Už v minulosti sa viackrát stávalo, že ako adresát na listovej zásielke bolo uvedené iba meno „C. F.“ bez označenia roku narodenia. V takomto prípade bol následne problém s preberaním zásielky. Povinný má za to, že v danom prípade je zrejmé, že povinný z ospravedlniteľných dôvodov nemohol prevziať doručovaný rozsudok a tým pádom mu bola odňatá možnosť využitia opravného prostriedku - odvolania voči jeho výrokom. Naďalej trvá na tom, že rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/14/2022 mu do dnešného dňa nebol doručený, preto nemohla nastať právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozsudku. Pojednávanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku sa konalo v jeho neprítomnosti, bez toho, aby si prevzal predvolanie na pojednávanie, čím boli porušené jeho základe ústavné práva dané Ústavou SR. Žiada, aby bola sťažnosť oprávneného v celom rozsahu zamietnutá a žiada, aby mu bol rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/14/2022 opätovne doručený, aby mohol využiť svoje zákonné právo brániť si voči uloženej povinnosti na zaplatenie.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Podľa § 223 ods. 1 CSP, rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.
10. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
11. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
12. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
13. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 09. 06. 2023 domáha voči povinnému vymoženia sumy 3.000,-Eur
s príslušenstvom na podklade rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 8C/14/2022 zo dňa 15. 02. 2023, ktorý sa podľa doložky stal právoplatným dňa 31. 05. 2023 a vykonateľným dňa 06. 06. 2023 (ďalej len „exekučný titul“).
14. Povinný sa v návrhu na zastavenie exekúcie bránil tým, že exekučný titul mu nebol doručený. Pojednávanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku sa konalo v jeho neprítomnosti bez toho, aby si prevzal predvolanie na pojednávanie, čím boli porušené jeho základné práva dané Ústavou SR. Povinný má za to, že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom mu bolo odňaté právo brániť sa, právo vyjadriť sa k prejednávanej veci, bolo mu odňaté právo podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.
15. Vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď na základe poskytnutej súčinnosti z Okresného súdu Stará Ľubovňa zistila, že predvolanie na pojednávanie bolo povinnému doručované na adresu B. XXX, XXX XX H. a rozsudok mu bol doručovaný na adresu trvalého pobytu: Okružná 882/86, 064 01 Stará Ľubovňa. Obe tieto listinné zásielky sa nepodarilo povinnému doručiť z dôvodu, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Konštatovala tak, že na aplikáciu fikcie doručenia rozsudku podľa CSP nebol splnený jeden zo zákonných predpokladov, a to doručovanie povinnému na adresu, ktorú povinný označil ako adresu na doručovanie, čo má za následok, že okresný súd nebol oprávnený konštatovať uplatnenie fikcie doručenia rozsudku.
16. V nadväznosti na podanú sťažnosť oprávneného, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu, však musí súd prvej inštancie konštatovať, že právny záver vyššej súdnej úradníčky o nesplnení podmienok pre použitie fikcie doručenia exekučného titulu podľa § 111 ods. 3 CSP vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Treba ale uviesť, že nesprávne skutkové závery boli spôsobené neúplnou informáciou, ktorú na dopyt vyššej súdnej úradníčky, na akú adresu boli povinnému doručované predvolanie na pojednávanie a rozsudok sp. zn. 8C/14/2022 zo dňa 15. 02. 2023, poskytol Okresný súd Stará Ľubovňa. Na základe skutkového stavu zisteného ku dňu rozhodovania o podanej sťažnosti musí sťažnostný súd na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky konštatovať, že exekučný titul treba považovať povinnému za doručený v súlade s ustanovenia CSP o doručovaní, a teda aj za právoplatný a vykonateľný.
17. Možno súhlasiť s povinným, že pokiaľ by exekučný súd zistil pochybenie pri doručovaní exekučného titulu povinnému, išlo by o skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu a bol by to tak dôvod pre zastavenie exekúcie. Na základe vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul bol povinnému doručený riadne v súlade s ustanovenia CSP o doručovaní, aj napriek tomu, že sa o tom povinný nedozvedel. Doručovanie v rámci civilného sporového konania upravuje CSP v § 105 až § 116 CSP, pričom v § 111 ods. 3 CSP (v prípade písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk) zákonodarca upravil inštitút náhradného doručenia súdnych písomností (tzv. fikcia doručenia), kedy platí, že „ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.“ Na to, aby mohla nastať zákonná fikcia doručenia exekučného titulu do vlastných rúk povinnému v zmysle § 111 ods. 3 CSP, musí byť teda splnená podmienka doručovania písomnosti na adresu podľa § 106 CSP, čo v prípade fyzickej osoby znamená adresu, ktorú adresát uviedol a ak adresát neuviedol inú adresu, tak adresu evidovanú v registri obyvateľov SR (t.j. trvalý alebo prechodný pobyt). Premietnutím uvedeného na danú vec tak Okresný súd Stará Ľubovňa mal povinnosť v konaní sp. zn. 8C/14/2022 doručovať povinnému súdne písomnosti na jeho adresu: B. XXX, XXX XX H., ktorú sám povinný označil ako doručovaciu adresu v rámci podaného odporu (čo nebolo sporné), pričom ako v rámci sťažnostného konania oprávnený preukázal, Okresný súd Stará Ľubovňa na túto doručovaciu adresu doručoval aj exekučný titul s tým, že zásielka sa vrátila z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Keďže bola splnená podmienka doručovania na adresu, ktorú povinný označil ako doručovaciu adresu, Okresný súd Stará Ľubovňa správne považoval v súlade s § 111 ods. 3 CSP exekučný titul za doručený (aj keď sa o tom povinný nedozvedel) a na podklade fikcie doručenia mohol bez ďalšieho na exekučnom titule vyznačiť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd prvej inštancie dopĺňa, že pokiaľ Okresný súd Stará Ľubovňa doručoval povinnému aj na adresu jeho trvalého pobytu, možno toto doručovanie považovať za nadbytočné, avšak nie za nesprávne, keď jeho úmyslom bolo, aby sa exekučný titul dostal do dispozičnej sféry povinného a aby sa s ním mohol oboznámiť.
18. Treba zdôrazniť, že právna úprava fikcie doručenia v CSP nevyžaduje, aby sa adresát v čase doručovania aj zdržiaval na doručovacej adrese resp. na adrese trvalého pobytu. Preto okolnosť, že v čase doručovania exekučného titulu sa povinný mal zdržiavať v zahraničí, nie je relevantná a nemožno na ňu prihliadať. Zákonodarca neurčil ani iné ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by sa v konkrétnej veci nemala fikcia doručenia uplatniť. Vyššie spomenutou právnou úpravou doručovania v CSP sa zvýšila zodpovednosť účastníkov konania. Práve účastník konania je totiž zodpovedný za to, aby napr. v registri obyvateľov SR bola evidovaná tá adresa jeho skutočného trvalého resp. prechodného pobytu, na ktorú mu možno aj reálne doručiť súdne zásielky. Nehovoriac o možnosti dať si zásielky preposielať z adresy trvalého pobytu na ľubovoľnú inú adresu, prípadne na určitý čas poveriť preberaním poštových zásielok inú osobu ako splnomocnenca. Pokiaľ si účastník konania túto svoju povinnosť nesplní (v registri obyvateľov si nenahlási adresu, na ktorej sa aj reálne zdržiava, neudelí splnomocnenie na preberanie poštových zásielok, atď.), vystavuje sa riziku, že sa nedozvie o prebiehajúcom súdnom konaní tak, ako tomu bolo aj v prípade konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, pretože, ako už súd uviedol vyššie, CSP upravuje inštitút náhradného doručenia súdnych písomností (teda, že po splnení zákonom predpísaného postupu sa písomnosti budú považovať za doručené aj, keď sa o nich adresát nedozvedel), ktorý v konaní sp. zn. 8C/14/2022 využil aj Okresný súd Stará Ľubovňa. Hoci sa teda právny záver sťažnostného súdu o tom, že exekučný titul treba považovať za doručený, môže povinnému javiť ako nespravodlivý, treba opäť zdôrazniť, že Okresný súd Stará Ľubovňa v danom prípade konal plne v súlade s právnou úpravou CSP o doručovaní. Bolo na povinnom, aby v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bol bdelý pri ochrane svojich práv a aktívne sa o ne zaujímal.
19. V nadväznosti na vyššie uvedené musí sťažnostný súd konštatovať nedôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie, keď povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Predmetná exekúcia je tak vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nie je toho času zrušený a ani inak zmenený. Právo priznané exekučným titulom dosiaľ nezaniklo a nebola zistená ani existencia inej skutočnosti, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo; nekoná v rozpore s právom. Povinný sa tak musí podriadiť nútenému výkonu exekučného titulu.
20. Súd prvej inštancie preto napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024 postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu. Súčasne zrušil aj výrok III. napadnutého uznesenia o trovách súdneho exekútora, ktorý zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie stratil svoj zákonný podklad.
21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd prvej inštancie rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
22. Pretože súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, čím vyhovel sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/1472/2023 zo dňa 19. 01. 2024, nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený si v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie náhradu trov (vrátane trov konania o sťažnosti) neuplatnil, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane trov konania o sťažnosti) nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).