Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-117-2021.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Subarea
27P/117/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: J. K., R.. XX.XX.XXXX O. F. K., R. XX.XX.XXXX, deti rodičov - matky: X.. U. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. C. P. X, D., a otca: S.. X.. K.. U. K.R., N.., K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XXX, K., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 04.08.2021 z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.08.2021, sa otec domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil dátum splatnosti výživného na J. K. a F. K. z 15. dňa v mesiaci na 20. deň v mesiaci. Zároveň žiadal, aby súd určil, že v mesiaci august 2021 je matka povinná platiť výživné na maloleté deti v súhrnnej výške 400,- EUR na obe maloleté deti, pričom otec v mesiaci august 2021 výživné k rukám matky nie je povinný uhradiť.
2. Vo svojom návrhu otec uviedol, že v súčasnosti je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej J. K., R.. XX.XX.XXXX upravený Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.08.2010, sp. zn. 24P/223/2010-23, ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 200,- EUR mesačne a k maloletému F. K., R.. XX.XX.XXXX je upravený Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 49P/264/2012-16,. V oboch prípadoch boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 200,- Eur mesačne na každé dieťa, teda spolu 400,- EUR mesačne vopred k rukám matky, do 15. dňa v mesiaci. Podaný návrh dôvodil tým, že t.č. je od 01.11.2020 nezamestnaný a z dôvodu vyššieho vzdelania si nevie nájsť adekvátnu prácu, pričom jeho príjmy pozostávajúce z výsluhového dôchodku a pod. sú pripísané na jeho účet do 15. dňa v mesiaci, v deň ktorý sú prostriedky trvalým príkazom poukázané na účet matky, avšak vzhľadom na zdĺhavý prevod sú reálne pripísané na účet matky až o niekoľko dní neskôr. Vzhľadom na niekoľkodňové omeškanie sa viackrát dostal do konfliktu s matkou a obdržal od nej aj výzvu. Ďalej uviedol, že na základe dohody rodičov maloleté deti trávia mesiac august s otcom, čím matke nevznikajú zvýšené výdavky spojené s výchovou detí, ale vznikajú práve otcovi a preto žiada, aby v mesiaci august nebol zaviazaný uhrádzať výživné na maloleté deti, ale aby súd zaviazal matku na uhrádzanie výživného a teda deti mali k dispozícii finančné prostriedky, ako keď sú s matkou.
3. Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 17.08.2010, sp. zn. 24P/223/2010-23, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou vo výške 200,- EUR
mesačne, z ktorých sumu 130,- EUR mesačne je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a sumu 70,- EUR mesačne je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobný účet maloletej J.. Zároveň otcovi uložil povinnosť uhradiť k rukám matky zročné výživné na maloletú za obdobie od 19.03.2010 do 31.08.2010 v sume 1.083,85 EUR v mesačných splátkach 80,- EUR spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou ostal neupravený. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 49P/264/2012-16, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 200,- EUR mesačne vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám matky a povinnosťou uhradiť k rukám matky zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.11.2012 do 31.01.2013 v sume 600,- EUR v mesačných splátkach 100,- EUR spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.02.2013. Styk otca s maloletým bol určený bez obmedzenia. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
7. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
8. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
9. Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov dospel záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zmeny dátum splatnosti výživného na maloletú J. K. a F. K. z 15. dňa v mesiaci na 20. deň v mesiaci, dôvodiac, že prostriedky určené na úhradu výživného sú mu pripísané na účet v 15. deň v mesiaci, teda v deň splatnosti výživného a vzhľadom na to, že následný prevod na účet matky trvá niekedy aj niekoľko dní, dostáva sa tak s matkou maloletých do opakovaných konfliktov. Súd v danom prípade nevzhliadol naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by zmenil dátum splatnosti výživného na maloleté deti na neskorší dátum, nakoľko otázka splatnosti výživného nie je takého charakteru, aby o nej bolo nutné rozhodnúť v konaní o neodkladnom opatrení. Podľa názoru súdu v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otec žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy. Konštatovanie otca, že sa s matkou dostáva do konfliktov pre oneskorené pripísanie prostriedkov na jej účet nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti o zmenu dátumu splatnosti výživného zamietol.
10. Rovnako súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ktorej sa domáhal uloženia povinnosti matke platiť výživné na maloleté deti v mesiaci august a dočasného pozbavenia povinnosti otca platiť výživné na maloleté deti. Ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 24P/223/2010-23 a z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 49P/264/2012-16 maloletá J. aj maloletý F. boli zverení do starostlivosti matky, s tým, že styk otca s maloletými upravený nebol. Otec v návrhu uvádza že sa s matkou maloletých detí dohodol na tom, že deti budú počas mesiaca august starostlivosti otca, ten však svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami. Súd síce pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení môže vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, avšak povinnosťou navrhovateľa je opísanie skutočností hodnoverne odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia. Pre komplexnosť právnej argumentácie poukazuje súd na judikát R 73/1969, v zmysle ktorého krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u rodiča, ktorému nebolo zverené do výchovy, nie je spravidla dôvodom na dočasné pozbavenie tohto rodiča povinnosti platiť výživné. Vzhľadom na to, že podľa tvrdení otca sú maloleté detí uňho na prázdninách v trvaní jeden mesiac, považoval súd toto obdobie vo vzťahu k zvyšku roka, keď sú deti v starostlivosti matky za krátkodobý.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).