Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

54Cb/38/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcov: 1) PETRONIUS s.r.o., so sídlom Štvrť SNP 123, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 31 597 891, 2) SLOVAKIA INVEST, a.s., so sídlom Odeská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 35 793 911, proti žalovaným: 1) TECH-ARROW, a.s., so sídlom Kazanská 5B, 821 06 Bratislava, IČO: 45 914 290, 2) Aukčný Dom s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073, o určenie neexistencie záložného práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu spoločne so žalobou o určenie neexistencie záložného práva dňa 05.08.2021, sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému v prvom rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, k nehnuteľnosti, ktorým je zabezpečená pohľadávka žalovaného v prvom rade k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese F. R., k.ú. Q. evidovaných na LV č. XXXX, ako parcely E- KN č. XXXX - orná pôda o výmere 60.647 m2, a parcela E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere 8632 m2, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II v tejto veci. Zároveň sa žalobcovia domáhali, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému v druhom rade povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby č. DDr 041/2020, zaregistrovanú v NCRDr pod č. XXXX/XXXX, na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F. R., k.ú. Q., evidovaných na LV č. XXXX, ako parcely E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere 60.647 m2, a parcela E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere 8632 m2 (ďalej len „dotknutá nehnuteľnosť“), až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II v tejto veci.

2. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca v prvom rade uzatvoril so žalovaným v prvom rade dňa 27.09.2018 Zmluvu o obstaraní veci, ktorej predmetom bolo obstaranie kompletnej poradenskej činnosti a zmluvný servis v oblasti právnych služieb, ním vybranou advokátskou kanceláriou, podnikateľského poradenstva, so zámerom uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti IT - komplexná služba zabezpečenia informačných služieb s treťou osobou, a to so spoločnosťou SPP - distribúcia a.s., pričom súčasťou zmluvy bola aj odmena obstarávateľa a záloha pre obstarávateľa. Podľa čl. III Zmluvy o obstaraní veci mal žalovaný v prvom rade zložiť zálohu v celkovej výške 200.000 Eur bez DPH v troch splátkach 80.000 Eur v deň podpisu zmluvy, 50.000 Eur do 15.11.2018 a 70.000 Eur do 31.12.2018. Podľa čl. III zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak objednávateľ nebude úspešný vo výberovom konaní na uzatvorenie zmluvy v oblasti IT a príslušná zmluva nebude uzatvorená do 30.06.2019, je povinný obstarávateľ zálohu vrátiť. Aj po vyššie uvedenom termíne však spolupráca zmluvných strán pokračovala. Až dňa 07.10.2020 bola žalobcovi v prvom rade doručená výzva na úhradu dlžnej sumy a aj SMS správou bola potvrdená skutočnosť, že túto výzvu treba pokladať za odstúpenie od zmluvy o obstaraní. Žalobcovi v prvom rade bola žalovaným z celkovej ním poukázanej čiastky 150.000 Eur do dnešného dňa vrátená čiastka 45.000 Eur. Žalovaný v prvom rade požaduje vrátiť sumu 105.000 Eur mimo DPH,

náklady spojené s uplatnením záložného práva. Žalovaný v prvom rade odstúpil od zmluvy o obstaraní. Vyššie uvedená záloha na odmenu bola zabezpečená zriadením záložného práva na majetok žalobcu v druhom rade a to na dotknutú nehnuteľnosť. V rozpore so Zmluvou o obstaraní veci takáto záloha nebola v deň podpisu záložnej zmluvy žalovaným v prvom rade poskytnutá, iba čiastka 80.000 Eur bez DPH, ďalšie časti v rozsahu 70.000 Eur dlhý čas po termíne a čiastka 50.000 Eur nebola uhradená vôbec. Žalovaný v prvom rade aj formou SMS správy dňa 22.07.2021, potvrdil odstúpenie od zmluvy o obstarní veci, čo je možné považovať za zánik zmluvy. Odstúpením od zmluvy o obstaraní veci zaniká zmluva od počiatku. Vzniknuté záložné právo na majetok žalobcu v druhom rade odstúpením od zmluvy zaniklo. Zánik záložného práva ako akcesorického záväzku nemôže z povahy veci samo o sebe obstáť a je vždy naviazané na hlavný záväzok. Žalobca v druhom rade nemá inak ako súdnou cestou zistiť, či dané záložné právo existuje alebo neexistuje, preto sa jeho postavenie stane istejšie, pretože je zároveň začatý proces výkonu záložného práva na majetok žalobcu v druhom rade a hrozí bezprostredné speňaženie zaťažených nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu v druhom rade dobrovoľnou dražbou organizovanou žalovaným v druhom rade. Konaním žalovaného v druhom rade je ohrozený výkon vlastníckych práv žalobcu v druhom rade k jeho nehnuteľnostiam, voči ktorému sa už začal výkon záložného práva žalovaným v druhom rade dobrovoľnou dražbou. Žalovaný v prvom rade pristúpil k výkonu záložného práva a to predajom vo forme dobrovoľnej dražby pod č. DDr. XXX/XXXX prostredníctvom žalovaného v druhom rade, ktorá sa má konať 24.08.2021 o 12:00 hod. v priestoroch žalovaného v druhom rade. Ak by súd zamietol neodkladné opatrenie a žalovaný v druhom rade by uspel s vydražením dotknutej nehnuteľnosti, pričom by zaniklo záložné právo, došlo by k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, a teda žalovaný v druhom rade by nemohol vydražiť zaťaženú nehnuteľnosť, resp. žalovaný v prvom rade by stratil aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na výkon dobrovoľnej dražby. Nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho a užívacieho práva žalobcu v druhom rade, pričom účel sledovaný žalobcom v druhom rade nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Súd sa oboznámil s obsahom podania žalobcov a listinnými dôkazmi nimi predloženými a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 27.09.2018 uzatvorili žalovaný v prvom rade ako objednávateľ a žalobca v prvom rade ako obstarávateľ Zmluvu o obstaraní veci (001/2018).

Podľa čl. 2.1. zmluvy, obstarávateľ sa zaväzuje pre objednávateľa podľa tejto zmluvy zaobstarať kompletnú poradenskú činnosť a zmluvný servis v oblasti právnych služieb, ním vybranou advokátskou kanceláriou, podnikateľského poradenstva so zámerom uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti informačných technológii (ďalej len ako „IT-Zmluva“) - komplexná služba zabezpečenia informačných služieb s treťou osobou a to SPP distribúcia a.s.

Podľa čl. 3.1. zmluvy, zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že pri podpise tejto zmluvy, objednávateľ zadá príkaz na bankový prevod, na základe ktorého prevedie obstarávateľovi na jeho bankový účet zálohu z celkovej minimálnej zmluvnej odmeny za poskytnuté služby celkovo čiastku 200.000 Eur bez DPH nasledovne: a) 80.000 Eur bez DPH v deň podpisu zmluvy, b) 50.000 Eur bez DPH do 15.11.2018, c) 70.000 Eur bez DPH do 31.12.2018.

Podľa čl. 3.2. zmluvy, obstarávateľ je povinný vystaviť príslušné daňové doklady objednávateľovi do 10 dní po obdŕžaní zálohových platieb.

Podľa čl. 3.3 zmluvy, v prípade, že objednávateľ nebude úspešný vo výberovom konaní na uzatvorenie predmetnej vyššie uvedenej dodávateľskej zmluvy, a táto nebude uzatvorená do 30.06.2019, je obstarávateľ povinný vrátiť celú zálohu, ktorá bola vyplatená podľa bodu 3.1. tejto zmluvy, a to do 15 dní.

V zmysle čl. 3.4. zmluvy, pri podpise tejto zmluvy poskytne obstarávateľ ako garanciu vrátenia zálohy, záložné právo na dotknutú nehnuteľnosť, vo vlastníctve spoločnosti SLOVAKIA INVEST, a.s., pričom v zmysle príslušnej záložnej zmluvy, bude táto garancia - záložné právo uvoľnené do 15

pracovných dní po právoplatnom podpise IT-Zmluvy, nadobudnutí účinnosti IT-Zmluvy a vyplatení prvej platby objednávateľovi vyplývajúcej z IT- Zmluvy podľa čl. II bod 2.1. tejto zmluvy. V prípade, že príslušná kvitancia nebude vystavená najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa písomnej výzvy obstarávateľa zaslanej po tom, čo IT-Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť a bola vyplatená prvá platba objednávateľovi vyplývajúcej z IT-Zmluvy podľa čl. II bod 2.1. tejto zmluvy, zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že obstarávateľovi patrí od objednávateľa zmluvná pokuta 200.000 Eur. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody a právo domáhať sa zrušenia záložného práva na príslušnú nehnuteľnosť súdom.

Žalobca predložil súdu záložnú zmluvu podľa , medzi záložným veriteľom

- žalovaným v 1. rade záložcom - žalobcom v druhom rade k dotknutým nehnuteľnostiam, zo dňa 27.09.2018, na základe ktorej malo dôjsť k zriadeniu záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o obstaraní veci, ako garanciu na vrátenie zálohy poskytnutej záložným veriteľom žalobcovi v prvom rade vo výške 200.000 Eur. Na predmetnej zmluve predloženej žalobcami však absentujú podpisy zmluvných strán.

Z odpovede spoločnosti SPP distribúcia, a.s., adresovanej žalovanému v prvom rade vyplýva, že uvedená spoločnosť odmietla ponuku žalovaného na spoluprácu, ktorú spoločnosti predložil 02.12.2019.

Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalovaného v druhom rade č. DDr. XXX/XXXX, zo dňa 22.07.2021, vyplýva, že žalovaný v druhom rade ako dražobník na návrh žalovaného v prvom rade ako navrhovateľa dražby, vykoná dňa 24.08.2021 o 12:00 hod., dražbu dotknutej nehnuteľnosti.

Z výpisu z LV č. XXXX, vedeného na katastri nehnuteľností pre Okres: B., Obec: F. R., kat. územie: Q., ku dňu 05.08.2021 vyplýva, že k uvedenému dňu bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1 tam dotknutých nehnuteľností (pozemky druhu orná pôda), žalobca v druhom rade. V časti „C: Ťarchy“, je evidované záložné právo v prospech žalovaného v prvom rade, na zabezpečenie úveru na p.č. reg. „E“ XXXX,XXXX, podľa zmluvy V-8375/2018, zo dňa 20.11.2018, 605/18.

4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť v prípade, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť

budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne (najmä z dôvodu bezprostredného vzniku protiprávneho stavu alebo bezprostrednej hrozby protiprávneho konania) vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré taxatívne vymedzuje vo vyššie uvedenom ustanovení . Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

6. Po preštudovaní návrhu žalobcov a k nemu priložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Žalobcovia sa podaným návrhom domáhali, aby súd uložil žalovanému v prvom rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému v druhom rade povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby. Nepredložili však súdu žiadne relevantné dôkazy pre to, aby súd mohol konštatovať, že žalovaní k takémuto postupu nie sú v zmysle zákonných predpisov a vyplývajúceho skutkového stavu oprávnení, alebo, že by v prípade, ak dôjde k výkonu záložného práva, dôjde zo strany žalovaných ku konaniu v rozpore so zákonom.

7. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že záložné právo na dotknutej nehnuteľnosti malo vzniknúť za účelom zabezpečenia vrátenia sumy 200.000 Eur, ktorú žalovaný v prvom rade poskytol žalobcovi v prvom rade, na základe zmluvy o obstaraní veci, a to ako zálohu z celkovej odmeny za poskytnuté služby.

8. Súd však nemal za osvedčené, že by záložné právo k dotknutej nehnuteľnosti malo vzniknúť na základe záložnej zmluvy, ktorú žalobca k svojmu návrhu predložil, nakoľko táto zmluva je nepodpísaná a je datovaná na deň 27.09.2018. Z výpisu LV č. 1168 katastra nehnuteľností ku dňu 05.08.2021, ktorý žalobca súdu predložil však vyplýva, že jediné tam zapísané záložné právo k dotknutej nehnuteľnosti vzniklo na základe zmluvy zo dňa 20.11.2018. Iné záložné právo na predmetom LV nebolo zapísané ani ku dňu rozhodovania súdu o návrhu žalobcov. Zmluva, ktorú tak žalobcovia súdu predložili nebola podkladom pre zápis záložného práva do katastra a preto táto ani nemôže mať žiadnu relevanciu pre posúdenie, či žalovaní sú na jej základe oprávnení vykonať záložné právo, ako aj za akých podmienok záložné právo k dotknutej nehnuteľnosti vzniklo, akú pohľadávku v skutočnosti zabezpečuje a či naozaj súvisí so zmluvou o obstaraní veci. Je tiež na tomto mieste potrebné uviesť, že v rámci vkladového konania do katastra nehnuteľností preskúmava okresný úrad zmluvu z hľadiska, či obsahuje všetky podstatné náležitosti ako aj či je úkon urobený v predpísanej forme ( ). Pokiaľ teda zmluva, ktorú žalobcovia súdu predložili nie je podpísaná, a teda neobsahuje jednu zo základných formálnych náležitostí, takáto zmluva ani nemohla byť podkladom pre zápis záložného práva do katastra nehnuteľností.

9. Žalobcovia tiež poukazujú, že záložné právo malo vzniknúť za účelom zabezpečenia sumy 200.000 Eur, pričom túto sumu žalovaný v prvom rade žalobcovi v prvom rade nikdy v celosti nevyplatil. Žalovaný v prvom rade mal žalobcovi v prvom rade uhradiť len 80.000 Eur a s odstupom dlhého času po termíne sumu 70.000 Eur. Túto skutočnosť však žalobcovia vo svojom návrhu nijakým spôsobom neosvedčili a svoje subjektívne tvrdenia nepodložili žiadnymi objektívnymi dôkazmi, pričom osvedčenie tvrdených skutočností je jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a toto osvedčenie (ktoré zaťažuje výhradne stranu, ktorá neodkladné opatrenie navrhuje) nemožno ničím nahradiť.

10. Obdobne sa žalobcom nepodarilo osvedčiť ani ďalšiu z tvrdených skutočností podstatných pre posúdenie odôvodnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne, že žalovaný mal dňa 22.07.2021 potvrdiť odstúpenie od zmluvy o obstaraní veci a to formou SMS správy z telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX, čo malo mať zároveň za následok zánik záložného práva na majetok žalobcu v druhom rade, ako akcesorického záväzku, ktoré je vždy naviazané na hlavný záväzok (pričom prvýkrát tak mal žalovaný v prvom rade urobiť už 07.10.2020 rovnako formou SMS správy). Žalobcovia nielenže nepredložili žiadne relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností, súd sa ale zároveň nestotožňuje s tvrdením žalobcov, že SMS správu možno automaticky považovať za

kvalifikované odstúpenie od zmluvy, obzvlášť, pokiaľ zmluva bola vyhotovená písomne a podpísaná vlastnoručne obidvoma zmluvnými stranami a teda strany svojou vôľou a vzájomnou dohodou zaviedli písomnú formu Zmluvy o obstaraní veci, čo znamená, že akékoľvek zmeny, úpravy ale aj zrušenie či odstúpenie od zmluvy je možné iba písomnou formou (pozri a ). Zaiste za takúto formu nemožno považovať SMS správu, ktorá je síce spôsobilá na zachytenie obsahu právneho úkonu, nie je však spôsobilá na určenie osoby, ktorá takýto právny úkon urobila a to bez ohľadu na to či bol takýto úkon urobený zo známeho telefónneho čísla (pozri ).

11. Pokiaľ tak žalobcovia súdu nepredložili relevantnú Záložnú zmluvu, z ktorej obsahu by bolo možné posúdiť opodstatnenosť postupu žalovaných smerujúceho k výkonu záložného práva predajom predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe a zároveň neosvedčili ani ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie opodstatnenosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ako ich súd vyhodnotil vyššie), pričom je žalovaný v prvom rade zároveň platne zapísaný na LV č. XXXX ako záložný veriteľ, súdu neprináleží zasahovať do vzájomného pomeru strán sporu a zabrániť žalovaným vo výkone záložného práva, nakoľko zo žiadnych žalobcami predložených listinných dôkazov ako ani z jeho tvrdení sa nejaví, že by na takéto konanie žalovaní neboli oprávnení alebo že by ich postup bol v rozpore so zákonom. Naopak, súd musí za takýchto skutkových okolností rešpektovať existujúci právny stav a nezasahovať do uplatňovania zákonných oprávnení žalovaných. Navyše, pokiaľ ide o právne postavenie žalovaného v druhom rade ako dražobníka, súd v tejto súvislosti záverom konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči nemu by mohol byť dôvodný jedine v prípade, keby žalovaný v prvom rade nebol oprávnený na výkon záložného práva, no žalovaný v druhom rade by aj napriek tomu podnikal kroky k vykonaniu dobrovoľnej dražby. K takýmto záverom však súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcov nedospel.

12. Na základe uvedených skutočností, keď žalobcovia neosvedčili existenciu takých rozhodujúcich skutočností, ktoré by bez rozumných pochybností odôvodňovali okamžitý zásah súdu do vzájomných práv a povinností strán sporu, súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. Keďže bol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia podaný spoločne so žalobou vo veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s ustanovením , v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.