Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-2008-2020.pdf
PDF · 85.82 KB
Case nature
Subarea
8Ek/2008/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: LawService Recovery, k.s., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, správca úpadcu SOME SLOVAKIA, s.r.o., Štúrova 567/30, 908 51 Holíč, IČO: 36 253 251, zast.: LawService, s.r.o., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723 proti povinnému: T. U., W.. XX. XX. XXXX, bytom L. G. XXX/XXX, XXX XX T., K.: XX XXX XXX o vymoženie sumy 5 061,03 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom R.. R. L., so sídlom exekútorského úradu Q. X, XXX XX V., K.: XX XXX XXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 11. 2020, domáhal od povinného vymoženia sumy 5 061,03 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Trebišov sp.zn. 14Cb/1/2013 zo dňa 03. 10. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01. 11. 2013.
2. Poverením zo dňa 04. 01. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora R.. R. L., so sídlom exekútorského úradu Q.Z. X, XXX XX V., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 12. 01. 2021 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 19. 01. 2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 02. 2021 bol podaný na poštovú prepravu dňa 23. 02. 2020 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 23. 10. 2020. Súd v tomto bode s prihliadnutím na § 8 a § 9 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor predložil súdu dňa 10. 03. 2021 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s poštovou podacou obálkou a „dokladom o úhrade“, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 03. 03. 2021, Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. XXXEX XX/XX, zo dňa 12. 01. 2021, spolu s potvrdením o doručení povinnému. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 61k Exekučného poriadku, nakoľko je toho názoru, že predmetná exekúcia je v celom rozsahu nedôvodná a neoprávnená, pričom ide o duplicitne vymáhanie už raz zaplatenej sumy. Povinný uvádza, že cit.: „Po novembri 2013 som v súlade so schváleným súdnym
zmierom uhradil povinnému (zrejme oprávnenému) celú sumu 5 061,03 EUR, čím došlo k zániku mojej povinnosti“. Ako dôkaz preložil „doklady o úhrade pohľadávky“.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 03. 03. 2021 k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky, pre ktoré by súd exekúciu mohol zastaviť. Oprávnený ďalej vo svojom vyjadrení okrem iného uvádza, že v návrhu na zastavenie exekúcie povinný namieta, že pohľadávku vo výške 5 061,03 Eur uhradil v súlade s uznesením, ktorým bol schválený súdny zmier, a to po novembri 2013. Na podporu svojich tvrdení povinný predložil doklady, ktoré majú preukazovať úhradu pohľadávky. Oprávnený po preskúmaní dokumentov predložených povinným má za to, že tieto nepreukazujú úhradu pohľadávky, a to z nasledovných dôvodov. Z predložených dokumentov podľa názoru oprávneného nevyplýva úhrada pohľadávky a ani úhrada časti pohľadávky podľa dátumu splatnosti určeného v uznesení. Zároveň z predloženého účtovníctva nie je možné určiť kedy mal povinný uhradiť pohľadávku a v akej výške mala byť pohľadávka uhradená. Z uvedených dôvodov má oprávnený za to, že pohľadávka úpadcu proti povinnému nebola uhradená, nakoľko z listín predložených povinným nie je možné objektívne určiť čas uhradenia pohľadávky a rovnako nie je možné určiť ani výšku v akej táto mala byť uhradená.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017Z. z. (ďalej len „CSP“) podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
13. Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a
e)podpis.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 30. 11. 2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky 5 061,03 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Trebišov sp.zn. 14Cb/1/2013 zo dňa 03. 10. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.11.2013. V zmysle exekučného titulu bol povinný zaviazaný k povinnosti zaplatiť oprávnenému (úpadcovi) sumu vo výške 5 061,03 Eur v troch pravidelných mesačných splátkach vo výške 1 687,01 Eur, splatných vždy do 15- tého dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom november 2013, až do úplného vyrovnania, pod stratou výhody splátok.
16. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
17. Povinný sa v konaní domáha zastavenia exekučného konania s odôvodnením, že po novembri 2013 oprávnenému uhradil celú sumu 5 061,03 Eur vyplývajúcu z exekučného titulu. Takéto tvrdenie povinného musí súd vyhodnotiť nielen po právnej, ale aj po skutkovej stránke, teda z pohľadu súdu musí byť v konaní nepochybne preukázané, že pred začatím exekučného konania došlo k zániku celého vymáhaného nároku jeho splnením. Táto okolnosť je medzi oprávneným a povinným sporná. Dôkazné bremeno preukázať skutočnosť, že pohľadávka oprávneného zanikla buď celkom, alebo z časti, spočíva na povinnom. S bremenom tvrdenia o zániku dlhu je tak neoddeliteľne spojené aj bremeno dôkazné. Súd k predmetnému uvádza, že povinný jednoznačným spôsobom nepreukázal splnenie vymáhaného nároku, priznaného exekučným titulom, oprávnenému, nakoľko z predložených dokumentov (pravdepodobne výpisu z účtovníctva povinného) nie je možné jednoznačne preukázať, že povinným bol vymáhaný nárok oprávnenému uhradený. Za dôkaz o splnení vymáhaného nároku oprávnenému by bolo možné považovať napríklad potvrdenie o úhrade poštovým poukazom v prípade hotovostnej úhrady, resp. v prípade bezhotovostného bankového prevodu výpis z bankového účtu, a pod.
18. Súd s poukazom na vyššie citovaný § 123 ods. 2 CSP ešte poznamenáva, že návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) musí obsahovať aj jednoznačné a konkrétne skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená (skutkové tvrdenia), pričom uvedené nie je možné nahradiť len samotným pripojením dôkazov k návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku konštatuje, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle §61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom
pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogialegis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.