Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-2483-2023.pdf
PDF · 125.88 KB
Case nature
Subarea
7Ek/2483/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EDYPLUS s.r.o., Žilinská cesta 130, 92101 Piešťany, IČO: 36258881, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXXXX C., o vymoženie pohľadávky: 1.112,40 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Peter Bertók, Murgašova 3, 04001 Košice, IČO: 42324793 pod. sp. zn. 403EX 863/23, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 25. 10. 2023 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.112,40 Eura s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: Platobného rozkazu Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 11Ro/142/2013-74, zo dňa 19. 7. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.2013.
2. Poverením zo dňa 30. 11. 2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Peter Bertók, Murgašova 3, 04001 Košice, IČO: 42324793, pod sp. zn. 403EX 863/23.
3. Súdnemu exekútorovi bol dňa 22.12.2023 doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 20.12.2023. Povinná uvádza ako dôvody, že vyšší súdny úradník, ktorý vydal platobný rozkaz, neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v dokumentácii, ktorá má byť dôkazom v danej veci a na základe ktorej bol vydaný platobný rozkaz. Platobný rozkaz nie je spôsobilým exekučným titulom. Bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom základom pre jeho vydanie bola spotrebiteľská formulárová zmluva vykazujúca nedostatky, čo vyšší súdny úradník pri vydávaní platobného rozkazu nezohľadnil. Za tohto stavu sa považuje exekučný titul za materiálne nevykonateľný s poukazom na závery Súdneho dvora Európskej únie vyslovené v rozsudku C- 448/17 z 20.09.2018. Vyšší súdny úradník, rezignoval na povinnosť ex offo identifikovať neprijateľné zmluvne podmienky, prípadne na povinnosť posúdenia platnosti právneho úkonu z hľadiska rozporu, či súladu s dobrými mravmi a podobne. V skutočnosti „bolo rozhodnuté o mne a bezo mňa". Je potrebné preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, lebo ich existencia má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Povinná tiež poukazuje na tlačovú správu č. 45/2022 zo dňa 19.09.2022, v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky („US SR") zverejnil správu s označením „US SR zjednotil svoju rozhodovaciu prax v prospech ochrany práv spotrebiteľov", v ktorej okrem iného uviedol, že ÚS SR v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. US 1/2022 vo veci zjednotenia právneho názoru vysloveného I. senátom ústavného súdu v uznesení č. k. I. ÚS 166/2021 z 20.04.2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 324/2021, takto rozhodol: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote
15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona VR SR č. 23311995 7.. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa ČI. 46 ods. 1 Ústavy SR, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.". Povinná teda podáva návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. Poukazuje na obsah § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku: súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V zmluve o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 0483083102 zo dňa 22.11.2006 („zmluva") je uvedené, že je uzatvorená podľa §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zrejme v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, pričom má za to, že mala byť uzatvorená podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o SOI (...) v znení účinnom od 01.07.2006 do 31.12.2007, t.j. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy („ZoSU"). Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.07.2006 do 30.06.2007 („ZoOS") v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka. Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 23a ods. 2 ZoOS, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Zmluva je v rozpore s ustanoveniami ZoSU ako aj v rozpore s ustanoveniami § 52 až 60 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 13.04.2006 do 28.02.2007 v čase uzatvorenia zmluvy. Pôvodný veriteľ, Slovenská sporiteľňa, a.s., sa v zmluve odvoláva na VOP atď., ktoré mali byť vydané bankou, t.j. Slovenská sporiteľňa, a.s. s účinnosťou od 01.08.2022, ako aj na Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní FO nepodnikaleľom s účinnosťou od 01.02.2006, s ktorými sa povinná nemala možnosť oboznámiť a ktoré jej ani odovzdané neboli a nie sú ani dostupné na webe spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.: D.. Ani základné podmienky ohľadne úveru uvedené v zmluve nie sú uvedené tak ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ZoSÚ. Z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 449/13, CA Consumer FinanceSA v Bakkaus („rozhodnutie SD EÚ"), bod 28 vyplýva: “(...) obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutností zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. (...)". Podľa § 53 ods. 4 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka („OZ") platí, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. I keď OZ bol niekoľkokrát novelizovaný, tak aj v OZ účinnom v čase uzatvorenia zmluvy boli upravené ustanovenia ohľadne neprijateľných podmienok. Pôvodný veriteľ nedisponuje dôkazmi, na základe ktorých by dokázal preukázať riadne odovzdanie okrem iného VOP, a tým aj splnenie svojich zákonných informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Povinná, ako spotrebiteľ nemala prístup k zmluvným podmienkam, ktoré sú uvedené v zmluve, resp. na ktoré sa zmluva odvoláva, nemala k nim prístup ani po uzavretí zmluvy a ani teraz. Klauzulu uvedenú v článku I. ako aj v článku II., v ktorej sa pôvodný veriteľ odvoláva na VOP, úverové podmienky, sadzobník atď. je treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. a) OZ. Pôvodný veriteľ riadne nesplnil svoje zmluvné a predzmluvné informačné povinnosti, povinná ako spotrebiteľ nemala a nemá prístup k zmluvným podmienkam (ako už uvádza; povinná má len zmluvu) a nemala skutočnú možnosť oboznámiť sa so všetkými zmluvnými dojednaniami pred uzavretím samotného zmluvného vzťahu, ako aj po jeho uzavretí. Pôvodný veriteľ v zmluve, ktorá je formulárovou zmluvou, ani neuviedol náležitosti, ktoré vyžaduje ZoSÚ. Postup pôvodného veriteľa nebol v súlade so zákonom (viď vyššie citované zákonné ustanovenia), čo viedlo k nesprávnemu ekonomickému správaniu povinnej. V čase uzatvorenia zmluvy ešte nebol platný zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak z pohľadu dobrých mravov mal pôvodný veriteľ skúmať aj schopnosť povinnej splácať úver a tiež jej úverovú zaťaženosť v čase čerpania úveru, resp. v čase žiadosti o úver, veď pôvodný veriteľ je profesionál vo finančnom sektore, t. j. banka, ktorá disponuje potrebnými skúsenosťami a vedomosťami ohľadne financií a úverov, ich čerpaní a následnom splácaní atď. Pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi, keď povinnej poskytol úver a nedostatočne zistil jej schopnosti splácať úver. Nepostupovanie s odbornou starostlivosťou má za následok to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Aj keď zmluva bola uzatvorená dňa 22.11.2006, tak povinná poukazuje aj na to, že z rozhodnutia Súdneho dvora EU C-679/18 vyplýva, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Uvedené je potrebné aplikovať na danú vec skrz dobré mravy. Podľa § 39 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, a to, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo so prieči dobrým mravom. Povinná navrhuje exekúciu zastaviť. Ako prílohu dokladá kópiu zmluvy o splátkovom úvere č. 0483083102 (ďalej „ návrh na zastavenie exekúcie“).
4. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený dňa 29.12.2023. Oprávnenému bol doručený návrh na zastavenie exekúcie dňa 27.12.2023. Oprávnený tvrdí, že podanie povinnej je koncipované ako opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, predmetnému platobnému rozkazu. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcii, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie, pričom nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. V ďalšom poukazuje na obsah §61k ods.1 Exekučného poriadku. Oprávnený teda uvádza, že neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by malo byť zastavené predmetné exekučné konanie. Toto je vedené v súlade so zákonom, na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý bol riadne opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Ak povinná nesúhlasila s vydaným exekučným titulom, mala možnosť svoje námietky uplatniť v rámci podania odporu proti doručenému platobnému rozkazu, pričom ako uvádza sama povinná vo svojom písomnom podaní, túto možnosť nevyužila. Oprávnený výslovne popiera skutkové tvrdenie povinnej o tom, že zmluva o splátkovom úvere č. 0483083102 zo dňa 22.11.2006 obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený v uvedenom súdnom konaní predložil aj predmetnú spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd túto podrobil prieskumu a nekonštatoval žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto spotrebiteľská zmluva bola opätovne podrobená prieskumu exekučným súdom, ktorý taktiež nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Oprávnený súčasne výslovne popiera skutkové tvrdenie povinnej, v zmysle ktorého uvádza, že právny predchodca oprávneného jej dal podpísať tzv. formulárovú zmluvu. Z dôvodu právnej istoty oprávnený uvádza, že k inkorporácií Všeobecných obchodných podmienok a Úverových podmienok v rámci zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, došlo v absolútnom súlade s platným právom, ako aj s rozhodovacou praxou vnútroštátnych aj európskych súdnych autorít. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že zmluva, vrátane jej ustanovení o pristúpení k obchodným podmienkam banky, bola zo strany povinnej riadne podpísaná. S poukazom na bod 1. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016, kde je uvedené: „zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na trvalom nosiči“ a v odôvodnení uvedeného rozhodnutia (bod 38) je uvedené: „pojem „písomne“ sa vzťahuje na prostriedok, na ktorom je vyhotovená zmluva, pričom podpis takéhoto nosiča sa nevyžaduje,“ je zrejmé, že na platnosť a záväznosť obchodných podmienok banky, ktoré sú jasne definované v texte uzavretej zmluvy, nie je potrebný osobitný podpis takýchto podmienok. Nejde pritom ani o prípad neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože nejde o prenos dôkazného bremena na žalovaného. Oprávnenie zmluvných strán určiť časť obsahu zmluvy s odkazom na obchodné podmienky vyplýva nielen z ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 37 ods. 1 Zákona o bankách, ale potvrdzuje ho aj konštantná judikatúra slovenských a českých súdov (porovnaj napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 6 Obo 112/2007). V záverečných ustanoveniach úverovej zmluvy je obsiahnuté zmluvné dojednanie, z ktorého nepochybne vyplýva súhlasný prejav vôle zmluvných strán, potvrdený aj podpisom zmluvných strán, aby sa jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán v úverovej zmluve výslovne neupravené, riadili ustanoveniami obchodných podmienok, ktoré sú v úverovej zmluve jednoznačne označené svojim názvom, subjektom ktorý ich vydal, ako aj dátumom, od kedy nadobudli účinnosť. Podľa § 46 odsek 2 a Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Podľa § 43a odsek 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 43c odsek 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie
urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. K záveru, že skutočnosť uvedená v zmluve, má prednosť pred vyhlásením klienta, ktorý by tvrdil opak, dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v konaní pod spisovou značkou 33 Cdo 2547/2011 keď konštatoval, že „nelze přitom přehlížet, že smlouva obsahuje prohlášení žalovaného, že převzetí půjčky od žalobce potvrzuje svým podpisem na smlouvě; o pravosti podpisů smluvních stran na smlouvě není na místě pochybovat, neboť byly úředně ověřeny. Skutečnost, že žalovaný smlouvu o půjčce dne 4. 8. 2008 podepsal, svědčí pro závěr, že předmět půjčky od žalobce převzal. Pokud by totiž předmět půjčky od žalobce neobdržel, bylo by zcela nelogické, aby podepsal smlouvu obsahující jeho prohlášení o převzetí peněz. Účastníci smlouvu o půjčce uzavřeli v rámci smluvní volnosti, kdy jim text smluvního ujednání musel být v době jejího podpisu znám; smlouvu jako projev své pravé a svobodné vůle následně po sepisu opatřili ověřenými podpisy. Za daného skutkového stavu věci odporuje pravidlům logického myšlení uvěřit bez dalšího obraně žalovaného, že předmět půjčky od žalobce nepřevzal, resp. dovozovat, že smlouva o půjčce opatřená ověřenými podpisy účastníků není dostačujícím důkazem pro prokázání opaku. Účastníkům občanskoprávních smluvních vztahů by mělo být naopak umožněno spolehnout se na to, že zcela zřejmý obsah jejich smluvních ujednání nemůže být vyvrácen na základě jeho pouhého popření ze strany účastníka, který nechce nést následky porušení povinnosti ze smluvního vztahu“; pričom s poukazom na ústavno-konformný výklad zákonov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) je právny záver vyplývajúci z rozsudku českého súdu aplikovateľný aj podmienkach Slovenskej republiky. Banka, v zmysle prvej vety ustanovenia § 37 ods. 1 Zákona o bankách, je povinná na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. Podľa § 37 odsek 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. Nakoľko právny predchodca oprávneného uvedenú zákonnú povinnosť preukázateľne spĺňa, zverejňuje aktuálne obchodné podmienky na svojej internetovej stránke, povinná mala (ako aj každý iný potenciálny klient) vždy reálnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok pred uzatvorením úverovej zmluvy oboznámiť, a to bez toho, aby musel vyvinúť neprimerané úsilie alebo vynaložiť neprimerané náklady. Každému klientovi je naviac zamestnancom banky, pred podpísaním úverovej zmluvy, predložené v písomnej forme aktuálne znenie obchodných podmienok, ako aj sadzobník poplatkov, pričom každému klientovi je ponechaný ním požadovaný dostatočne dlhý čas nevyhnutný na preštudovanie si ich obsahu. Zamestnanci banky poskytujúci úvery sú pripravení ktorémukoľvek klientovi pred podpisom zmluvy vysvetliť obsah obchodných podmienok a textu zmluvy. „V občianskom práve neexistuje všeobecná právna úprava podmienok inkorporácie VOP do zmluvy. Preto je potrebné vychádzať z potreby aplikácie bežného mechanizmu uzatvárania zmluvy..... Vzhľadom na to, že VOP sú nepriamymi dojednaniami a nie sú zahrnuté do samotného textu zmluvy, ktorý je podpisovaný, je potrebný osobitný odkaz na VOP. Prvou podmienkou inkorporácie je preto existencia inkorporačnej doložky. Touto doložkou sa odkazuje na celý text VOP (alebo zriedkavejšie iba na určitú časť VOP). Inkorporačná doložka musí byť dostatočne jasná a zrozumiteľná. Inkorporačná doložka predstavuje súhlas s inkorporáciou“. (CSACH, K. Štandardné zmluvy. 1. vydanie. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2009, s. 61 a nasl.). Podľa § 37 odsek 1 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch zrozumiteľne informovať písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a vykonávanie všetkých ďalších obchodov a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. O každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná informovať spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka alebo pobočka zahraničnej banky nedohodla so svojím klientom inak. Banka je tiež povinná o zámere a o následkoch zámeru ukončiť činnosť alebo časť činnosti banky postupom podľa § 28 ods. 1 písm. b), c) alebo písm. d) bezodkladne, preukázateľne a zrozumiteľne informovať klientov, pričom informáciu o príslušnom zámere je banka povinná bezodkladne zverejniť aj na svojom webovom sídle a vo svojich prevádzkových priestoroch so zabezpečením jej nepretržitého zverejnenia až do ukončenia činnosti alebo príslušnej časti činnosti banky. Informačnými povinnosťami podľa tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia § 265 a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Uvedené zákonné ustanovenia zavádzajú minimálny štandard sféry dispozície adresáta, ktorý nie je možné zúžiť zmluvnou úpravou a v tomto ohľade predstavuje lex specialis (alebo
presnejšie spresnenie) všeobecnej normy § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pripúšťa síce existenciu osobitnej normatívnej úpravy regulujúcej určité oblasti bankových činností (napríklad vyššie zmienené spotrebiteľské alebo hypotekárne úvery), neumožňuje však zmluvné obmedzenie tejto minimálnej sféry dispozície (v rámci zmluvného vzťahu s klientom banky je možné dojednať iba jej rozšírenie o iné konkrétne miesto dispozície). Pritom nevyhnutne normuje, že webová stránka banky a jej prevádzkové priestory spadajú do sféry dispozície klienta. Za súčasného stavu všeobecnej dostupnosti prístupu do siete internet, z ktorého predpokladu plne vychádza aj verejná moc pri informatizácii mnohých aspektov svojej činnosti (Obchodný vestník, Vestník verejného obstarávania, dokumenty Národnej banky Slovenska, pripravovaná elektronizácia Zbierky zákonov a pod.), predstavuje webová stránka plne spôsobilý komunikačný nástroj na odovzdanie potrebnej informácie, v mnohých ohľadoch dokonca spoľahlivejší ako oznamovanie prostredníctvom nejakého hmotného nosiča. Súčasne kumulatívne rozširuje minimálnu sféru dispozície aj o prevádzkové priestory banky, aby sa vylúčila aj najmenšia pochybnosť ohľadom technickej stránky fungovania a prevádzky webovej stránky. Samotné pristúpenie k obchodným podmienkam banky a oboznámenie sa s nimi povinná svojim podpisom zmluvy, deklarovala v časti I. čl. II bode 3 Zmluvy o splátkovom úvere. Uvedené vyhlásenie je súčasťou zmluvy, ktorú povinná platne uzavrela po tom, ako sa s ňou oboznámila, a preto pokiaľ by povinná tvrdila, že s príslušnými súčasťami zmluvy nebola oboznámená, a to napriek tomuto zmluvnému ustanoveniu, musí v tomto smere niesť dôkazné bremeno, nakoľko do preukázania opaku platí zásada Pacta sunt servanda, teda to čo je uvedené v zmluve. Oprávnený má za to, že neexistuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k Exekučného poriadku a preto navrhuje zamietnuť návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Oprávnený požaduje aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania 100%.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 29. 12. 2023 na rozhodnutie súdu.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2023, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. okamih podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný včas, do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnej (povinná prevzala upovedomenie dňa 18.12.2023, návrh na zastavenie exekúcie podala na poštu dňa 20.12.2023). Súd na základe všetkých dokumentov a vyjadrení, po opätovnom preskúmaní predpokladov vedenia exekúcie dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
12. Na základe zjednocujúceho uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, súd preskúmal platobný rozkaz, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Uvedeným nálezom bolo rozhodnuté, že: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobného rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky e. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Inak povedané, exekučný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Ro/142/2013, v ktorom bol vydaný exekučný titul súd konštatuje, že ani s ohľadom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 6. 2022 nezistil dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Súd má za to, že konanie povinnej v základnom konaní nebolo obozretné, keď nepodala odpor proti platobnému rozkazu. Povinná všeobecne na svoju obranu uvádza, že vyšší súdny úradník neskúmal v rámci konania o vydanie platobného rozkazu neprijateľné zmluvné podmienky (konštatovanie oprela aj o odôvodnenie rozhodnutia súdneho dvora C
- 488/17 zo dňa 20. 9. 2018 o skúmaní nekalých podmienok, rozhodnutia súdneho dvora EÚ C 679/2018 o skúmaní bonity spotrebiteľa a C-449/13). Súd poukazuje na § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, podľa ktorého v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Povinná, hoci je v postavení spotrebiteľa, nemôže očakávať, že sa prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa zbaví svojho záväzku. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. Pokiaľ by teda exekučný súd aj zistil prítomnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v rámci zmluvy o úvere na podklade ktorej bol vydaný platobný rozkaz a pokiaľ by túto neprijateľnú podmienku bolo možné kvantifikovať, t.j. oddeliť od ostatných nárokov uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, v záujme spravodlivého posúdenia veci by to viedlo k zastaveniu exekúcie len v tej časti nároku, ktorý bol uplatnený z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Inak povedané, zistenie neprijateľnej zmluvnej podmienky neznamená automaticky zastavenie celej exekúcie, ako sa toho domáha povinná. V prejednávanej veci, s poukazom na vyššie uvedené závery, existencia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola zistená. Povinná zaplatila časť svojho záväzku a tak vo zvyšku oprávnený pristúpil k vykonaniu exekúcie. Predmetom vymáhania je neuhradený zostatok v sume 1.112,40 Eur s príslušenstvom (súdny exekútor čiastočne vymohol nárok oprávneného vo výške 1.611,20 Eur).
14. K námietke povinnej, že neobdržala Všeobecné obchodné podmienky (VOP) súd uvádza nasledovné. Len samotná skutočnosť, že povinná neobdržala VOP, nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ povinná naznačovala, že súčasťou VOP boli zmluvné podmienky, s ktorými nemala možnosť sa oboznámiť, tieto zmluvné podmienky povinná nekonkretizovala, a teda nie je
možné ani zistiť, či tieto mali alebo nemali vplyv na vymáhaný nárok. Súčasne, súd ani nezistil, že by vymáhaný nárok pochádzal (hoci aj len sčasti) z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zo spisu sp. zn. 11Ro/142/2013 zo základného konania bolo zistené, že právny predchodca oprávneného uplatňoval nárok na zaplatenie: „ sumu 2.723,60 Eur, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 219.89 Eur od 1.3.2013 do zaplatenia, 18,40% ročne riadny úrok zo sumy 2.219,60 Eur od 1.3.2013 do zaplatenia“, teda požadoval len to, na čo mal nárok v zmysle uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0483083102 zo dňa 22. 11. 2006. Súd má za to, že podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala. Súd zdôrazňuje, že môže prihliadnuť len tie neprijateľné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. VOP jej boli doručené v rámci základného konania ako príloha k exekučnému titulu a k návrhu na vydanie platobného rozkazu (zo spisu č.k. 11Ro/142/2013 je zrejmé, že povinná A. B., ktorej totožnosť bola overená, viackrát nazerala do spisu a boli jej dňa 22.09.2022 vyhovené fotokópie).
15. Ďalej povinná namieta, že úverová zmluva je podľa obchodného zákonníka. Súd však má za to, že odkaz na § 497 až 507 Obchodného zákonníka je totiž správny, pretože aj keď išlo u zmluvu spotrebiteľskú, nič to nemení na fakte, že išlo o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako zmluvný typ len v Obchodnom zákonníku. To, že zmluva nedeklarovala, že sa spravuje aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka, či zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, neznamená, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Súd mohol zmluvu o úvere posudzovať len podľa právnej úpravy platnej v čase jej uzatvorenia a hoci má za to, že posudzovanie náležitostí úverovej zmluvy presahuje rámec neprijateľných zmluvných podmienok, musí doplniť, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (do 31.12.2007), ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorým sa táto zmluva spravovala, stanovilo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (6), obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ako je zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.11.2006 zrejmé, táto obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov: 22,42%, aj v tomto ohľade má spotrebiteľská zmluva požadovanú náležitosť, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). V tomto smere súd poukazuje na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý upravoval, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Tu však treba uviesť, že zmluva jasne a zrozumiteľne uvádzala výšku úrokovej sadzby, ako aj ďalšie údaje, na základe ktorých povinná mohla zistiť celkovú čiastku, ktorú veriteľovi v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatí.
16. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie nekonkretizovala žiadne neprijateľné podmienky, ktoré mali byť obsahom zmluvy o úvere, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul a navyše by mali vplyv aj na vymáhaný nárok. V tomto smere treba poukázať na závery prijaté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23. 11. 2023, a to, že „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní.“ „V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ V intenciách tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR tak nie je úlohou exekučného súdu aktívne „hľadať“ v spotrebiteľskej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, ale túto povinnosť má práve povinná, ktorá musí označiť neprijateľné zmluvné podmienky majúce vplyv na vymáhaný nárok. Totiž len tieto neprijateľné zmluvné podmienky môžu byť dôvodom pre zastavenie exekúcie (v celom rozsahu alebo v časti).“
17. Súd konštatuje, že má riadne doložený vykonateľný exekučný titul v súlade s § 45, § 46 Exekučného poriadku. Povinná dobrovoľne určenú povinnosť nesplnila, najmä nepreukázala úhradu vymáhanej pohľadávky a tiež nijako neosvedčila, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej časti pohľadávky. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody
zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
18. Súd z uvedených dôvodov v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, ako je vo výroku I. tohto uznesenia.
19. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Oprávnený bol v rámci posudzovania návrhu na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný, požadoval priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom výšku takto uplatňovaných trov konania nevyčíslil, v tomto smere nepoukázal ani na konkrétne právne predpisy. Súd k tomuto poukazuje na trovy exekúcie priznané oprávnenému v stave ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie, jednak podľa exekučného titulu, vyjadrené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky: 142,60 Eur + 285,65 Eur, ako aj trovy za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške súdneho poplatku: 16,50 Eur, ktoré všetky zostávajú oprávnenému plne zachované. Nakoľko oprávnený výslovne trovy spojené s posudzovaním návrhu na zastavenie exekúcie povinnej nepožadoval, súd len z tohto dôvodu tieto trovy oprávnenému nepriznal, tak ako je vo výroku II. tohto uznesenia.
25. Povinná podaním návrhu na zastavenie exekúcie úspešná nebola, trovy s týmto spojené nepožadovala, súd preto o týchto trovách nerozhodoval.
26. Nakoľko súd exekúciu nezastavil, o trovách exekúcie v rozsahu podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.