Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-60-2021.pdf
PDF · 81.66 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/60/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, proti žalovanému: X. B. W. X., F..M.., so sídlom X. XXX, XXX XX X. O.., IČ: XXXXXXXX, J. republika, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/51/2021-22 zo dňa 30.06.2021 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 159, § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mu mal spôsobiť krivým obvinením proti jeho osobe, urážkou na cti, psychickou ujmou, týraním a terorom, trestnými činmi a podvodmi, porušením zákonníka práce a pracovnej disciplíny, porušením zákona a Ústavy J. a smerníc EÚ žalovaný spôsobom, ktorý v žalobe opísal. Súd zistil, že na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 6C/91/2020 sa vedie spor rovnakých strán sporu, ktorého predmetom je rovnaké konanie žalovaného opísané žalobcom, pričom toto konanie sa začalo dňa 21.12.2020.
2. Súd predmetné konanie zastavil s odôvodnením, že o rovnakej veci (o náhrade nemajetkovej ujmy) už na súde konanie prebieha, pričom ide o konanie s totožným predmetom (ochranou osobnosti) a s totožnými stranami sporu, a napriek tomu, že žalobca sa domáha zaplatenia inej sumy, je zrejmé, že ide o nárok založený na rovnakých skutkových okolnostiach. Keďže v prípade sporu takéhoto charakteru nie je súd viazaný návrhom žalobcu (pokiaľ ide o výšku nároku), ide o vec totožnú ako v konaní sp. zn. 6C/91/2020. Ide o prekážku veci začatej, ktorá bráni tomu, aby súd o rovnakej veci rozhodoval dvakrát. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 257 CSP tak, že dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol v tom, že žiadnej zo strán sporu trovy konania dosiaľ nevznikli.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že uznesenie je nezákonné a v rozpore s Ústavou SR, zákonmi a právom EÚ. Na základe predvolania súdu na výsluch na deň XX.XX.XXXX sa dostavil k výsluchu na súd, ktorý sa snažil, aby vzal žalobu späť, pretože je zle podaná a súd umožňuje podať novú žalobu zvlášť na ochranu osobnosti na Okresnom súde Nové Zámky a žalobu o náhradu mzdy, dovolenky, stravného, 13. a 14. platu a školenia vodičov na Okresnom súde v Topoľčanoch. Žalobca navrhol rozdelenie žaloby, čo však súd nezohľadnil. Nevidí dôvod na zastavenie konania, keď bol súdom poučený o podaní novej žaloby. Namietal, že súd je od začiatku na strane žalovaného a porušuje jeho práva a Ústavu SR. Poukázal na to, že J. súdy rozhodujú tak, ako
im diktuje vláda, poukázal aj na podivnú smrť jeho kolegu i manželky, ktorí boli nepohodlní pre štát. On sa preto musel odsťahovať z J. L..
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po prejednaní veci uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.06.2021 domáhal náhrady nemajetkovej ujmy za krivé obvinenie proti jeho osobe, za urážku na cti proti jeho osobe, za psychickú ujmu proti jeho osobe, za psychický teror proti jeho osobe, za zločiny, trestné činy a podvody spáchané proti jeho osobe žalovaným. Súd prvej inštancie v konaní konštatoval, že v tej istej veci sa už skôr začalo iné konanie sp. zn. 6C/91/2021, v rámci ktorého sa žalobca domáhal rovnako ochrany osobnosti, okrem pracovnoprávnych nárokov na náhradu mzdy, dovolenky, stravného, nákladov na školenie O., zaplatenia 13. a 14. platu. Súd prvej inštancie mal za to, že v oboch konaniach ide o rovnaké strany sporu ako aj predmet sporu, založený na rovnakých skutkových tvrdeniach. Súd vychádzajúc z uvedeného rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie zastavil z dôvodu prekážky začatej veci (litispendencie). Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
9. Podľa § 9 ods. 1 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
10. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
11. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania), vrátane možného rozhodnutia v nadväznosti na prekážku začatej veci. Zákon výslovne procesné podmienky neuvádza a možno ustáliť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a strán, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného sporového konania. K podmienkam konania potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí právomoc súdu, ale tiež jeho vecná, funkčná a miestna príslušnosť. K podmienkam konania patria aj také vlastnosti strán sporu, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a aj procesnú spôsobilosť. U zástupcov strán prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a preukázať oprávnenie na zastupovanie. K tzv. negatívnym procesným podmienkam, či prekážkam, patrí aj prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka veci rozsúdenej (res iudicata).
12. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Pri zistení nedostatku neodstrániteľnej podmienky konania súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí o. i. aj nedostatok právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť. Ak súd zistí, že spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, konanie bezodkladne zastaví (§ 9 ods. 1 CSP). Samotná
právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 3 a 4 CSP. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon, čo vyplýva z ustanovenia § 4 CSP. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Relevanciu majú najmä nariadenia Rady EÚ týkajúce sa právomoci, ktoré sa aplikujú v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej normy. Až následne sa môžu aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, resp. dvojstrannej medzištátnej zmluvy.
13. Súd má povinnosť skúmať v každom štádiu konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, ustanovenú v § 161 CSP. V tomto prípade však z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, ako súd prvej inštancie skúmal svoju právomoc vo veci konať, keďže žalovaným subjektom je právnická osoba sídliaca v J. republike. Je nesporné, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa s otázkou, či má právomoc konať vo veci, vrátane rozhodnutia o zastavení konania pre prekážku litispendencie. Danú otázku právomoci súdu bolo potrebné posúdiť s poukazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel I."). Podľa tohto nariadenia je základným kritériom pre určenie súdnej právomoci bydlisko žalovaného. V zmysle článku 2 bod 1 Brusel I. ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Osobu s bydliskom v členskom štáte možno v zásade žalovať len na súde tohto členského štátu (článok 2). Za určitých podmienok možno takúto osobu žalovať aj na súde iného členského štátu (odlišného od toho, v ktorom má bydlisko). Tieto podmienky sú uvedené v oddieloch 2 až 7 nariadenia. V prípade výlučnej právomoci podľa čl. 22 nariadenia ide o právomoc bez ohľadu na bydlisko, a to v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdu členského štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. V prípade čl. 23 nariadenia postačí bydlisko aspoň jednej zo strán.
14. S ohľadom na uvedené bolo potrebné v prvoinštančnom konaní skúmať, či súd má vôbec právomoc konať vo veci. Neskúmaním právomoci, resp. neopísaním výsledku tohto skúmania v odôvodnení napadnutého uznesenia, došlo k procesnej vade v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pretože súd sa vlastne zaoberal len skúmaním procesnej podmienky konania, t. j. či nejde o prekážku začatého konania (litispendencia). Pri správnom postupe mal súd prioritne skúmať procesné podmienky na strane súdu, následne na strane strán sporu, vecné procesné podmienky a až potom mal skúmať negatívne procesné podmienky. V predmetnom spore súd prvej inštancie konanie zastavil na základe negatívnej procesnej podmienky - prekážky začatého konania (litispendencie). Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že odôvodnenie predmetného uznesenia nespĺňa zákonnú požiadavku presvedčivosti a tým aj preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 posledná veta CSP), pretože súd prvej inštancie sa v ňom nezaoberal posúdením svojej právomoci podľa vyššie uvedených kritérií. Navyše z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie si síce pripojil prechádzajúci spis sp. zn. 6C/91/2020, na základe ktorého dospel k záveru o litispendencii, avšak tento spis bol následne vylúčený bez zaznamenania konkrétneho zistenia súdu (napr. úradným záznamom a zaradením skôr podanej žaloby do spisu). Predmetné uznesenie odvolací súd teda zhodnotil ako nedostatočne odôvodnené a tým pádom v odvolacom konaní aj nepreskúmateľné.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť svoju právomoc v predmetnom spore v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu a v prípade
zistenia danosti jeho právomoci na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom opätovne posúdiť dôvody pre rozhodnutie o prekážke začatého konania (litispendencie) podľa § 159 v spojení s § 161 ods. 1, 2 CSP v nadväznosti na aktuálne zistenie obsahu a štádia konania sp. zn. 6C/91/2020. Ak súd dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc, v zmysle § 9 ods. 1 CSP konanie zastaví.
16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí rozhodne súd i o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).