Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-39-2024.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd A. sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúca z matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, F. a otca A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, v konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
I. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v znení:
„ Mal. B. C., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,
- obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
- otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. B. sumou 250,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 15.dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 12.02.2024 opakovane do budúcna,
- dlžné výživné za obdobie od 12.02.2024 do 30.04.2024 na mal. B. vo výške 100,00 Eur sa otec z a v ä z u j e zaplatiť jednorazovo do 15.04. 2024,
- styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e.“
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 12.02.2024, žiadala upraviť pomery k maloletej dcére s tým, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti, zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa a otec síce prispieva na jeho výživu, ale matka chcela mať danú dohodu potvrdenú či už prostredníctvom mediátora, alebo súdu.
2. Rodičia spísali dňa 02.02.2024 mediačnú dohodu, následne po podaní veci na súd bola táto čiastočne upravená a uzatvorili rodičovskú dohodu dňa 03.04.2024 a obaja ju žiadali schváliť, podobne aj opatrovník.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom maloletej, vyjadrením účastníkov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
4. Rodičia maloletej nie sú manželia, spoznali sa v roku 2020, postupne sa ich vzťah stal intímnym, avšak v ich spolužití boli aj nezhody, ktoré napriek tomu, že sa narodila maloletá sa neodstránili. Rodičia preto
od 5 mesiacov veku maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje matka, otec na výživu dieťaťa prispieva a podľa možností sa s dieťaťom stretáva.
5. Matka žije u svojej matky v byte v F., v kontakte otca s dcérou nebráni. Podľa možností dcéra u otca aj prespáva, vzhľadom k tomu, že tento pracuje v zahraničí. Otec na výživu prispieval výživným vo výške 200,00 Eur, po nástupe maloletej do materskej školy, matka žiadal 250,00 Eur. Matka svojej matke prispieva sumou 100,00 Eur, poberá rodičovské prídavky na jedno dieťa, inú vyživovaciu povinnosť nemá, poberá rodičovský príspevok.
6. Maloletá B. je zdravé dieťa, je v starostlivosti matky. Nastúpi do materskej školy.
7. Otec pracuje v zahraničí ako živnostník – zvárač, jeho príjem je v hrubom XXXX – XXXX Eur mesačne. Jeho výdavky sú hypotéka 260,00 Eur, pôžička 220,00 Eur, pohonné hmoty do Nemecka 500,00 Eur, inkaso rodičom 100,00 Eur, sociálne a zdravotné odvody 300,00 Eur, paušál telefón 50,00 Eur, bývanie v Nemecku 30,00 Eur za noc.
8. Komunikácia rodičov je na dobrej úrovni, svoje kompetencie nespochybňujú, matka potvrdzuje pozitívny vzťah otca k maloletej. Rodičia sa dohodli aj na dlžnom výživnom, na samotnej výške a na jej splatnosti.
9. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V predmetnom konaní bolo preukázané, že rodičia spolu nežijú, o maloletú sa riadne po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené podmienky, otec s dcérou podľa svojich pracovných možností sa stretáva a na jej výživu prispieva, v súčasnosti bude prispievať podľa dohody rodičov. Rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu v súlade s týmito skutočnosťami, súd mal zato, že rodičovská dohoda je v záujme maloletej. Súd ju teda schválil. Čo sa týka samotného výživného, vzhľadom na príjem otca a potreby maloletej, sa výživné aj v tejto výške javí za odôvodnené, hlavne s poukazom nato, že otec pracuje v zahraničí, podstatnú časť osobnej starostlivosti o maloletú zabezpečuje matka. Súd zároveň poukazuje na nadštandardný príjem otca a na skutočnosť, že matka je v súčasnosti naďalej na rodičovskej dovolenke.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
21. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)