Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-2T/166/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ

REPUBLIKY

Okresný súd Čadca na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.08.2021 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou takto

rozhodol:

Obžalovaný Ing. N. G. , nar. XX.XX.XXXX v G. v Č., trvale bytom P. Č.. XXX, okres Č., štátny občan N. G.,

j e v i n n ý , ž e

1/ ako predseda predstavenstva a zodpovedná osoba za firmu B. F., a.s. so sídlom P. Č.. XXXX, okr. Č., v období od 15.5.2000 do 21.9.2000 v zmysle o Sociálnej poisťovni vo vtedy platnom znení, zrážal poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a v zmysle o daniach z príjmov vo vtedy platnom znení, zrážal daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za svojich zamestnancov, pričom zrazené poistné neodviedol Sociálnej poisťovni - pobočka Č. v celkovej sume 108.283,- Sk (3.594,34 €) a zrazenú daň neodvádzal Daňovému úradu v Č. v celkovej sume 39.483,27 Sk (1.310,60 €), tieto si ponechal, čím mu vznikol dlh voči týmto inštitúciám v celkovej sume 147.766,27 Sk (4.904,94 €),

2/ ako predseda predstavenstva a zodpovedná osoba za firmu B. F. a.s. so sídlom P. Č.. XXXX, okr. Č., v termínoch do: 25.05.2000, 25.08.2000 a 25.09.2000 nezaplatil v zmysle o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení, splatnú daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 207.670,96 Sk (6.893,41 €) a v zmysle o cestnej dani vo vtedy platnom znení, nezaplatil do 31.01.2000 a do 05.05.2000 splatnú cestnú daň za rok 2000 v sume 79.109,73 Sk (2.625,96 €), a to i napriek tomu, že v termínoch splatnosti disponoval finančnými prostriedkami na úplnú, alebo aspoň čiastočnú úhradu splatných daní, čím celkovo nezaplatil Daňovému úradu v Č. splatnú daň

- daň z pridanej hodnoty a cestnú daň v sume 286.780,69 Sk (9.519,37 €),

t e d a

v bode 1/ rozsudku

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, ktoré zrazil a vybral podľa zákona,

v bode 2/ rozsudku

- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň, -

t ý m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

-trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a/ ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005,

v bode 2/ rozsudku

- trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b/ ods.1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 148a/ ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2005, sa obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, sa u r č u j e skúšobná doba vo výmere 1 (jeden) rok.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu Žilina, spisová značka zo dňa 28.11.2019, krajský súd podľa , zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca, spisová značka zo dňa 28.05.2019 a vec podľa vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia citovaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd v ňom konštatuje, že zo spisu vyplýva, že prvostupňový súd, po zrušení predchádzajúceho rozsudku krajským súdom, doplnil dokazovanie, avšak toto, podľa názoru Krajského súdu Žilina, nebolo vykonané v potrebnom rozsahu, pričom aj skutkové zistenia prvostupňového súdu uvedené vo výrokoch napadnutého rozsudku nezodpovedajú právnym vetám uvedeným vo výrokoch napadnutého rozsudku. Predchádzajúcim uznesením Krajský súd Žilina uložil prvostupňovému súdu zákonným spôsobom vykonať výsluchy svedkov Ing. S. U., Ing. A. C. a O. C.. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne O. C., tento nebol vykonaný v potrebnom rozsahu, nakoľko prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2019 (č.l. 800) prečítal za účelom odstránenia rozporov len zápisnicu o jej výpovedi z č.l. 167 - 169. V tejto súvislosti Krajský súd Žilina poznamenáva, že prvostupňový súd bez bližšieho zdôvodnenia neprečítal aj podstatnú výpoveď svedkyne z prípravného konania na č.l. 172. Práve v tejto výpovedi - z 12.03.2003, sa svedkyňa O. C. vyjadruje ku skutočnostiam podstatnými pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že obžalovaný aj v odvolaní poukazuje na výpoveď svedkyne O. C., ktorá uviedla, že si nepamätá, kto dával pokyny na nakladenie s peniazmi v pokladni, pričom obžalovaný to nebol. Aj z tohto dôvodu bude preto potrebné, aby prvostupňový súd opätovne vypočul svedkyňu O. C., a to aj v súvislosti s jej výpoveďou z prípravného konania z 12.03.2003. Z obsahu tejto výpovede podľa názoru krajského súdu vyplývajú podstatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Pokiaľ ide o samotný rozsudok prvostupňového súdu a najmä jeho odôvodnenie, tento považuje krajský súd za nejasný a nepreskúmateľný. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol pri svedkyni O. C. len jej výpoveď z hlavného pojednávania, pričom bez akékoľvek vysvetlenia neuviedol aj jej, na hlavnom pojednávaní prečítanú, výpoveď z prípravného konania. To isté platí aj pri svedkovi Ing. S. U., keď prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol vôbec jeho, na

hlavnom pojednávaní prečítanú, výpoveď z prípravného konania. Prvostupňový súd, na rozdiel od prechádzajúcich rozsudkov, upravil skutkovú vetu v bode 1/, aj v bode 2/. Pokiaľ v bode 1/ uviedol, že obžalovaný neodviedol zrazené poistné Sociálnej poisťovni - pobočka Č. a zrazenú daň Daňovému úradu Č.. V právnej vete k bodu 1/ konštatuje, že zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazil a vybral podľa zákona. Táto právna veta však zodpovedá skutku uvedenému v obžalobe a nie upravenému skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku. Pokiaľ prvostupňový súd upravil v bode 1/ skutok tak, že obžalovaný neodviedol poistné Sociálnej poisťovni

- pobočka Č. a zrazenú daň Daňovému úradu Č., v právnej vete má byť správne konštatované, že neodviedol poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Vzhľadom na úpravu skutku v bode 1/ prvostupňovým súdom, bude postačovať, aby v skutkovej vete bolo uvedené, že zrážal poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle , nakoľko iné zrážky uvedené v napadnutom rozsudku - prevzaté z obžaloby, nezodpovedajú zrážkam pre sociálnu poisťovňu. Pri daňových zrážkach je správne konštatované, že ide o zrážky z dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v zmysle Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto potrebné, aby prvostupňový súd vo vzťahu k bodu 1/ napadnutého rozsudku uviedol správne právnu vetu pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorá bude zodpovedať upravenej skutkovej vete v bode 1/, pretože právna veta vo vzťahu k bodu 1/ napadnutého rozsudku zodpovedá skutku v obžalobe, pričom okresný súd oproti obžalobe v bode 1/ zásadne upravil skutok. Pokiaľ ide o skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku kvalifikovaný ako trestný čin nezaplatenie dane podľa Tr. zák. účinného do 31.12.2005, tak ako ho upravil prvostupňový súd, tento podľa názoru Krajského súdu Žilina nie je zrozumiteľne odôvodnený, nakoľko odôvodnenie tohto skutku je v rozpore s jeho znením v bode 2/. V skutkovej vete v bode 2/ je uvedené, že obžalovaný nezaplatil splatnú daň z pridanej hodnoty v termínoch do 25.05.2000, 25.08.2000 a 25.09.2000, a to v celkovej sume 207.670,96 Sk. Na rozdiel od obžaloby prvostupňový súd vypustil termín do 25.07.2000, pričom pri vypustení tohto termínu konštatuje daň vo výške 207.670,96 Sk (6.893,41 €). V odôvodnení napadnutého rozsudku (č.l. 833) však prvostupňový súd vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty uvádza aj termín do 25.07.2000, hoci tento bol zo skutku v napadnutom rozsudku vypustený a výšku nezaplatenej dane konštatuje 207.670,96 Sk, teda takú ako je uvedená v skutku v bode 2/, a to bez mesiaca júl 2007, čiže prvostupňový súd, napriek vypusteniu jedného mesiaca, konštatuje rovnakú výšku nezaplatenej dane. Naviac v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vypočítava nezaplatenú daň za jednotlivé mesiace, a to k 25.05.2000 sumu 86.521,- Sk, k 25.07.2000 sumu 34.138,70 Sk, k 25.08.2000 sumu 56.059,22 Sk a k 25.09.2000 sumu 951,99 Sk a konštatuje, že spolu je to 207.670,96 Sk, pričom súčet týchto súm predstavuje len čiastku 177.670,90 Sk, čiže v tomto smere je skutok v bode 2/ napadnutého rozsudku nepreskúmateľný, nakoľko jeho odôvodnenie si zjavne odporuje so skutočnosťami uvádzanými v skutkovej vete. Pokiaľ ide o cestnú daň uvedenú v bode 2/ napadnutého rozsudku vo výške 106.600,- Sk, krajský súd poznamenáva, že takáto výške dane v rozsudku uvedená byť nemôže, bez ohľadu na to, či ide o sumu správnu alebo nie. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že v rozsudku Okresného súdu Čadca zo dňa 21.10.2015 bola konštatovaná nezaplatená cestná daň vo výške 79.106,73 Sk, a keďže tento rozsudok bol zrušený len na základe odvolania obžalovaného, nemôže byť v neskoršom rozsudku uvedená vyššia suma cestnej dane, a to v výške 106.600,- Sk, tak ako ju uviedol prvostupňový súd, nakoľko by išlo o úpravu skutku v neprospech obžalovaného, čo odporuje ustanoveniu , na čo poukázal krajský súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo 07.04.2016, a to pri úprave dane z pridanej hodnoty, preto pri nezaplatenej cestnej dani za rok 2000, môže byť v bode 2/ uvedená čiastka 79.109,73 Sk. V súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného, že ako predseda predstavenstva spoločnosti B. F., a.s., nebol nositeľom oprávnenia konať v mene spoločnosti samostatne, tu krajský súd poznamenáva, že z výpovedí svedkov Ing. S. U. a Ing. A. C. z prípravného konania vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých možno objektívne posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, pričom po doplnení dokazovania prvostupňovým súdom vo vyššie naznačenom smere, a to prečítaním svedeckej výpovede svedkyne O. C. z prípravného konania na č.l. 172, bude možné podľa názoru krajského súdu ešte objektívnejšie posúdiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namieta, že ako predseda predstavenstva nebol nositeľom oprávnenia konať navonok v mene spoločnosti samostatne, pre posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti je podstatným fakt, či a akým spôsobom on sám ovplyvňoval nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti, a to aj pokiaľ ide o platby voči subjektom uvedeným v bode 1/ a v bode 2/ napadnutého rozsudku. Krajský súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou obžalovaného vo vzťahu k insolventnosti firmy B. F., a.s., a nemožnosti si riadne plniť záväzky vo vzťahu k sociálnej poisťovni, resp. k daňovému úradu. Z

doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä znaleckých posudkov, možno dospieť k objektívnemu záveru o schopnosti spoločnosti B. F., a.s., plniť si záväzky voči sociálnej poisťovni a daňovému úradu v rozsahu tak ako to bude v zmysle vyššie uvedeného usmernenia upravené prvostupňovým súdom. Tak ako prvostupňový súd, ani krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by objektívne spochybňovali správnosť a úplnosť záverov posudku znalca Ing. C. a jeho doplnkami. Naviac z vykonaných dôkazov vyplýva aj skutočnosť, na ktorú poukázal v odvolaní obžalovaný, že okrem finančných prostriedkov, ktoré boli v pokladni, boli vyplácané aj preddavky - zálohy pre zamestnancov, ktorí sa mohli podľa vyjadrenia obžalovaného pohybovať až do výšky 700.000,- Sk. Z doposiaľ vykonaných dôkazov, aj podľa názoru krajského súdu, možno považovať za bezpečne preukázané, že spoločnosť B. F., a.s, v obdobiach uvedených v obžalobe, disponovala dostatkom finančných prostriedkov, aby mohla uhradiť svoje záväzky voči sociálnej poisťovni a daňovému úradu a pokiaľ k takejto úhrade nedošlo, bolo to v dôsledku toho, že finančné prostriedky boli prednostne používané na zabezpečenie chodu firmy. Z doposiaľ zabezpečených dôkazov, aj podľa názoru krajského súdu, vyplýva, že na chod firmy boli použité finančné prostriedky vo forme preddavkoch v omnoho vyššej výške, než predstavovali čiastky, ktoré mala spoločnosť uhradiť sociálnej poisťovni, resp. daňovému úradu. Za neopodstatnenú považuje krajský súd námietku obžalovaného, že úpravou skutkov došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Pokiaľ prvostupňový súd, na rozdiel od obžaloby, špecifikoval postavenie obžalovaného ako

- predsedu predstavenstva, takéto označenie vyplývajúce z dôkazov nie je podľa názoru krajského súdu skutočnosťou, na ktorú by mal byť obžalovaný vopred upozornený prvostupňovým súdom za účelom prípravy jeho obhajoby, nakoľko v oboch skutkoch, a to aj v podanej obžalobe, je jednoznačne uvedené, že týchto sa obžalovaný dopustil ako zodpovedná osoba spoločnosti B. F., a.s., naviac takouto úpravou skutkov sa žiadnym spôsobom nemení ich právna kvalifikácia, ale prvostupňový súd v podstate len reagoval na predchádzajúce odvolacie námietky obžalovaného. Za opodstatnenú považuje krajský súd odvolaciu námietku obžalovaného týkajúcej sa dĺžky trestného konaniu pred prvostupňovým súdom. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom dňa 01.10.2014. Doposiaľ došlo k opakovaným zrušeniam rozsudkov prvostupňového súdu krajským súdom na základe odvolaní podaných obžalovaným, pričom teraz ide v poradí už o štvrté rozhodnutie krajského súdu vo veci. Ako vyplýva z rozhodnutí krajského súdu, opakovane bol rozsudok prvostupňového súdu zrušovaný aj pre nedostatky samotného rozsudku, z dôvodov ktorých bol rozsudok nepreskúmateľný a nejasný, najmä pokiaľ ide o rozsudok zo dňa 21.10.2015 a rozsudok teraz napadnutý odvolaním obžalovaného. Vzhľadom na chyby týchto rozsudkov vytknuté krajským súdom možno konštatovať, že došlo k ním výlučne z dôvodu nedostatočnej pozornosti samosudkyne pri vypracovaní rozsudku, nakoľko z týchto rozsudkov vyplýval logický rozpor medzi výrokmi rozsudku a odôvodnením rozsudku, preto bude potrebné, aby samosudkyňa venovala v budúcnosti prípadnému vypracovaniu rozsudku náležitú pozornosť tak, aby nedošlo k opätovným logickým rozporom medzi výrokmi rozsudku a jeho odôvodnením spôsobujúcim nejasnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku. Dôkaznú situáciu považuje v súčasnom štádiu konania krajský súd za dostatočnú, keď po doplnení dokazovania vo vyššie naznačenom smere - výsluch svedkyne O. C., prečítanie jej výpovede z prípravného konania, bude môcť podľa názoru krajského súdu, prvostupňový súd vo veci objektívne rozhodnúť. Je preto potrebné, aby prvostupňový súd vzhľadom na dĺžku konania, vytýkanú obžalovaným v odvolaní, venoval vypracovaniu rozsudku náležitú pozornosť tak, aby rozsudok zodpovedal všetkým príslušným ustanoveniam a najmä bol zrozumiteľne a logicky odôvodnený. V súvislosti s dĺžkou samotného trestného konania krajský súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval, že táto skutočnosť by v prípade odsudzujúceho rozsudku nesporne bola významnou skutočnosťou pri rozhodovaní o treste.

Podľa súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu, vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva. Súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pokiaľ zmenou skutkových zistení na novom hlavnom pojednávaní, nestratili svoj pôvodný skutkový podklad. Okrem dôkazov a úkonov, ktoré nariadil odvolací súd, súd 1. stupňa je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy a úkony, vykonanie ktorých vyplynulo z doplneného dokazovania a sú potrebné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu.

S poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom Žilina, Okresný súd Čadca doplnil dokazovanie a na hlavnom pojednávaní opätovne vypočul svedkyňu O. C. a prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne O. C. z prípravného konania z 12.03.2003 z č.l. 172.

Svedkyňa O. C. na hlavnom pojednávaní dňa 24.08.2021 uviedla, na otázku, či si trvá na výpovediach, ktoré doposiaľ urobila alebo či chce tieto zmeniť, či doplniť, že si pamätá niečo z výpovedí na súde. To, čo vypovedala pred policajtom, to si už nepamätá. Keď vypovedala, vypovedala pravdu. Tieto výpovede s odstupom času nechce ani zmeniť a ani doplniť. O skutkoch, ktoré sú predmetnom obžaloby nevie nič, lebo to riešila účtareň. Asi to riešil pán C.. Pokyny na nakladanie s peniazmi dával pán A.h, pán Husák a niekedy aj pán N.. Oni mali na starosti zákazky, a keď sa išlo niekde napr. frézovať, tak oni dali pokyn, že sa majú dať peniaze a aj komu. Pán A. to mal vo firme na starosti. On robil všetky veci, zháňal, nakupoval, rozhodoval, bolo to viac-menej s tými frézami. Pán C. bol vedľa v kancelárii, bol ako taký šéf. N. mal na starosti obchodné vedci. Ona obžalovaného ani nepoznala, neprichádzala s ním do kontaktu. Nevie, či obžalovaný dával niekomu pokyny, možno pánu C., ktorý jej priniesol do kancelárie bianco šeky, ktoré podpísal obžalovaný. Tie šeky boli do banky. Do banky za spoločnosť chodil pán C. a tiež s ním niekedy aj ona išla, ale to bolo až tak neskôr, nemala žiadne podpisové právo. Pán C. mal podpisové právo. Nepamätá si, že by obžalovaný chodil niekedy do banky. Zdá sa jej, že sa chodilo až do A. N.. Do banky chodil pán C. aj s ňou a niekedy pán N. ako šofér. Každý týždeň, či dva, prišiel za ňou pán C. s dvoma dievčatami a urobili jej revíziu pokladne, a čo mala výdavkové pokladničné doklady a príjmové pokladničné doklady, tak jej všetky schválili. Na otázku, kto bol štatutárom uvedenej spoločnosti, uviedla, že to nevie, takéto veci nesledovala. Na otázku, na čo slúžili bianco šeky, uviedla, že to boli šeky do banky na výber peňazí. Na otázku, kto rozhodoval a podpisoval tieto doklady nevyhnutné na nakladanie s finančnými prostriedkami, uviedla, že pán C. a niekedy prišiel aj pán N.. Pamätá si, že raz jej doniesol pán C. dva šeky podpísané obžalovaným a tie boli na výber peňazí z banky. Nevie, ako sa inokedy vyberali peniaze z banky. Peniaze do banky chodievali vyberať vždy pred výplatou. Na otázku, aké doklady mali na výber peňazí z banky, uviedla, že to nevie, ona v tej banke priamo nebola. Pána C. len doviezla, vždy išiel s ním nejaký šofér do banky. S pánom C. vždy išiel nejaký šofér a peniaze v banke vyberal pán C.. Do banky vždy išiel sám, ona čakala v aute. Priamo pri prepážke vo vnútri v banke s ním nebola. Doklad, na základe ktorého vyberal peniaze, videla, lebo jej ho vždy dal do pokladne. Ten lístok musel byť v pokladni. Ona následne podpísala, že peniaze z banky prijala do poklade. Pamätá si, že peniaze z banky vyberal na základe nejakého šeku. Keď jej doniesol ten šek, tak si pamätá, že tam bol iba jeden podpis, a to pána G., to boli tie dva šeky, čo spomínala, inokedy si nepamätá, že by videla takéto šeky. Na otázku, či okrem toho, že mala na starosti pokladňu, spracovala aj účtovníctvo, uviedla, že nie. Ako zamestnankyňa firmy do styku s inými finančnými operáciami neprišla. Mala na starosti len pokladňu, nič iné. Nepamätá si, že by jej obžalovaný dával nejaké príkazy. Do kontaktu s ním neprišla, nikdy sa s ním nerozprávala, až potom neskôr. Obžalovaný do firmy chodieval strašne málo, ona nevedela, že firma dlhuje nejaké peniaze inštitúciám. Na páske mala riadne zrazené všetko. Na otázku, aby sa vyjadrila k listinným dôkazom, ktoré sa nachádzajú v doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 22.11.2010 na č.l. 518-519, teda či pozná tieto doklady, či jej niečo hovoria, či ich niekedy videla, uviedla, ten prvý doklad, čo sa nachádza v hornej časti č.l. 518, to je taký šek, videla ten šek, je to šek s jedným podpisom. Ten šek nevidela v takej podobe, ako sa nachádza na č.l. 518, videla ho iba s jedným podpisom, tým prvým, to je podpis pána G.. Nevie presne, či je to ten šek, ktorý videla, ale takéto dva šeky videla. Všetko, čo robila, jej schvaľoval pán C.. Ďalšie doklady schvaľoval pán C.. Následne, vzhľadom na rozpor medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného konania zo dňa 12.03.2003 z č.l. 171-172, na návrh prokurátora bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania. Svedkyňa bola vyzvaná na odstránenie rozporu medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného konania. Konkrétne svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že neprichádzala do styku s obžalovaným a v prípravnom konaní uviedla, že za chod spoločnosti bol zodpovedný obžalovaný, svedkyňa k rozporu uviedla, že si nepamätá, že by vtedy niečo také uviedla, ako je v zápisnici z 12.03.2003, ani nevie, kto bol štatutárom, nevie, odkiaľ by si mala niečo také „vycúcať“. Ju takéto veci ani nikdy nezaujímali. Vôbec si nepamätá, či čítala zápisnicu z 12.03.2003. Podpis v zápisnici na č.l. 172 je jej. Nepamätá si, že by niečo také povedala. Nevie, prečo je to tam uvedené. Pamätá si len tak matne, že chodili na políciu, aj pán A., ale nikdy nehovorila o štatutároch, lebo to nevedela. Nevie, kto to tam dal. Pamätá si nejakú výpoveď. Zdá sa jej, že bol pri nej pán Rojček. Pokiaľ ide o zvyšnú časť výpovede zo dňa 12.03.2003 uvedenú v treťom odseku, tak isto si pamätá, že uvádzala a vylučuje, že by povedala niečo také o tom, že kto je štatutár a podobne, a že sa vyjadrovala o obžalovanom tak ako je to uvedené v zápisnici. Nevie, prečo je to v zápisnici napísané. Nepamätá si, ako prebiehal výsluch v prípravnom konaní. Boli tam nejakí policajti. Nepamätá si okolnosti predmetného

výsluchu. Nepamätá si, či tam bol pán F.. Je to už dávno, trvá na tom, čo uviedla na dnešnom hlavnom pojednávaní. Na otázku, čo rozumie pod pojmom finančné operácie, uviedla, že je to niečo uhradiť alebo nakúpiť. Na otázku, čo myslela tým, keď uviedla vo výsluchu, že každá peňažná operácia musela byť obžalovaným schválená, uviedla, že každá peňažná operácia, musela byť schválená pánom C., teda nie obžalovaným. Nikdy nemohla urobiť nič bez pána C.. Nevie, či pán C. mal nejaké pokyny akým spôsobom nakladať s peniazmi, či sa oni tam nejako rozhodli. Nevie, aká bola úloha obžalovaného vo firme. Na otázku, že uviedla, že v pokladni peniaze neboli, keď sa tam objavili, odkiaľ prišli a na čo slúžili, uviedla, že si to presne nepamätá. Vie, že aj pán N. niekedy doniesol peniaze od firmy, ktorá im dlhovala, a to všetko zasa išlo na frézovanie, na výplaty. Nevie, aké peniaze chodili, to robili v účtarni, ona robila len s peniazmi v hotovosti v pokladni. Pamätá si, že keď niekedy neboli peniaze, bolo to v čase, keď neboli peniaze na uhlie, tak si bola požičať peniaze od jej sestry. Keď neboli peniaze v pokladni, nevie, či boli nejaké peniaze na účte. Nevie, že by povedala niečo v zmysle, že obžalovaný bol zodpovedný za chod spoločnosti, že mal podpisový vzor v peňažných ústavoch a každá peňažná operácia musela byť ním schválená. To ako komunikoval C. s obžalovaným, to ona nevie. Pán C. bol prísny, ona sa ho aj bála.

Svedkyňa O. C. vo svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 12.03.2003 uviedla, že pracovala v spoločnosti B. F., a.s. P. ako pokladníčka od mesiaca február roku 1998 do mesiaca marec 2001. Predsedom predstavenstva, teda aj štatutárnym orgánom spoločnosti B. F., a.s., P., bol od jej založenia pán N. G.. Okrem neho boli členmi predstavenstva uvedenej spoločnosti Ing. S. U., trvale bytom F. a Ing. A. C., trvale bytom v Č.. Pokiaľ ide o N. G., tento bol v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. Pán G. mal podpisový vzor v peňažných ústavoch a každá peňažná operácia musela byť ním schválená. Pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré mala spoločnosť B. F., a.s. v pokladni, k tomu uviedla, že z týchto peňazí boli hradené len mzdy zamestnancom a náklady zabezpečujúce nevyhnutný chod firmy. Položky, ktoré boli z pokladne vydávané, je možné si overiť v príslušnej pokladničnej knihe. K veci taktiež uvádza, že fyzicky v pokladni peniaze neboli , aj keď sú vedené v pokladničnej knihe, pričom na vysvetlenie v tejto súvislosti uviedla, že bola dávaná záloha zamestnancom v rôznych výškach na výdavkové pokladničné bloky, ktoré boli zapísané až vtedy, keď zamestnanec doniesol všetky doklady na vyúčtovanie za nákupy - napr. PHM, ubytovanie, náhradné diely a iné. Pri vyúčtovaní zálohy zamestnancom výdavkový doklad na zálohu pred jeho očami roztrhala a do pokladne zaúčtovala skutočný nákup podložený potvrdenkami. Keď bola záloha vyššia, zamestnanec do pokladne peniaze vrátil a keď bola záloha nižšia, tak mu z poklade doplatila finančný rozdiel.

Svedok Ing. S. U. na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2019 uviedol: „je to teraz pre mňa dosť ťažké, je to už dosť dávno, je to pomaly 20 rokov a ja som 13 rokov na dôchodku a v tom období som prakticky u tej firmy ani zamestnaný nebol, takže aká situácia tam mohla nastať, to si nespomínam, ani som to nemohol vedieť, čo sa tam vlastne stalo. Nespomínam si na nič. Ku skutkom sa vyjadriť teraz neviem. Bol som tam v predstavenstve, v období, keď som tam bol zamestnaný. V období, keď som tam bol ja zamestnaný, tak som manažment firmy robil ja. Neviem, kto riadil firmu v roku 2000, pretože som tam nebol. Ja neviem presne ohraničiť od kedy do kedy som bol vo firme.“ Na otázku obžalovaného, akým spôsobom fungovali zálohy dané zamestnancov, keď bol riaditeľom B. F., na to, aby mohli ísť pracovať a vykonávať prácu mimo P., svedok uviedol: „vtedy bola taká zaužívaná prax, nakoľko sa jednalo o viacero pracovísk po Z. a aj v Č., takže tí pracovníci, ktorí pôsobili na týchto pracoviskách, boli tam zamestnaní niekoľko týždňov alebo mesiacov, z toho dôvodu si vyberali z pokladne tzv. zálohové peniaze, aby mohli vykonávať svoju činnosť, na nákup pohonných hmôt, v prípade nejakých porúch náhradných dielov, zabezpečenie ubytovania, stravovania. Tieto zálohy, keď sa vrátili naspäť do firmy, keď sa ukončila akcia, zúčtovali potom. Neviem, akým spôsobom sa to zúčtovalo. Zálohy sa pohybovali v dosť veľkom objeme, boli to dosť veľké čiastky, pretože spotreba PHM bola dosť veľká, pretože sa pracovalo každý deň a spotreba PHM bola veľká., napr. veľká fréza mala spotrebu aj 500 - 600 litrov denne. Konkrétne sumy, koľko a v akej výške boli zálohy, uviesť neviem. Zálohy sa poskytovali cez pokladňu. Pokiaľ si spomínam, zálohy z pokladne si zaznamenávala pokladníčka na nejaké svoje lístky a keď sa chlapi vrátili z práce, tak potom sa to oficiálne zúčtovalo. Čo trvalo niekedy aj po mesiaci dvoch, čo sa chlapi vracali z práce.“

Svedok Ing. S. U. v prípravnom konaní dňa 14.04.2003 (č.l. 163-164 spisu) uviedol: „ja som v spoločnosti B. F., a.s., P., pôsobil ako člen predstavenstva od jesene roku 1995 do mesiaca apríl 1998. Predsedom predstavenstva, teda aj štatutárnym orgánom spoločnosti B. F., a.s., P., bol od jej založenia N. G.. Okrem mňa bol členom predstavenstva spoločnosti aj Ing. A. C.. Pokiaľ ide o N. G., tento v plnom rozsahu zodpovedal za celkový chod, teda riadenie spoločnosti B. F., a.s. A. G. mal aj svoj podpisový

vzor v jednotlivých peňažných ústavoch a každú peňažnú operáciu schvaľoval jedine on. Pokiaľ ide o nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, ja sa neviem bližšie vyjadriť k vzniknutým nedoplatkom, nakoľko, ako som už hore uviedol, v spoločnosti som pôsobil ako člen predstavenstva, a aj ako zamestnanec len do mesiaca apríl 1998. Z toho dôvodu sa ani neviem bližšie vyjadriť do kedy si spoločnosť B. F., a.s., plnila všetky svoje daňové a odvodové povinnosti a kedy po mojom odchode vznikli v spoločnosti vážnejšie finančné problémy. Taktiež chcem k veci uviesť, že nemám vedomosť o tom, od kedy vznikli nedoplatky zo strany spoločnosti B. F., a.s., P., na dani z pridanej hodnoty, neviem sa vyjadriť ani k výške nedoplatkov na cestnej dani.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu svedka Ing. A. C. zo dňa 12.03.2003 z č.l. 161-162 vyplýva, že svedok uviedol: „Ja som pracoval v spoločnosti B. F., a.s., P., ako vedúci úseku správy majetku a personalistiky od 01.08.1998 do 31.05.2001. Predsedom predstavenstva, teda aj štatutárnym orgánom spoločnosti B. F., a.s, P., bol od jej založenia N. G.. Okrem neho som bol členom predstavenstva spoločnosti aj ja a Ing. S. U., ktorý býva v F.. Pokiaľ ide o N. G., tento bol v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. A. G. mal aj svoj podpisový vzor v jednotlivých peňažných ústavoch a každú peňažnú operáciu schvaľoval jedine on. Pokiaľ ide o nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, príslušné nedoplatky vznikli z toho dôvodu, že spoločnosť B. F., a.s., P.Č., mala nedostatok finančných prostriedkov. V tejto súvislosti chcem uviesť, že do prvého kvartálu roku 2000 si spoločnosť plnila všetky svoje daňové a odvodové povinnosti, pričom vážnejšie problémy nastali vtedy, keď v mesiaci máj 2000 bola uvalená na účty spoločnosti B. F., a.s., P. a na majetok spoločnosti exekúcia zo strany VÚB, a.s. Taktiež chcem k veci uviesť, že mám vedomosť o tom, že nedoplatky na dani z pridanej hodnoty vznikli od mesiaca apríl 2000. Pokiaľ nejaké finančné prostriedky boli k dispozícii, tieto sa využili na nákup pohonných hmôt, náhradných dielov, teda na zabezpečenie chodu frézovacích strojov, a na úhradu miezd zamestnancov. Ďalšie problémy sa nahromadili aj vtedy, keď spoločnosť v poslednom kvartáli roku 2000 prestala vykonávať frézovacie práce. Pokiaľ ide o nedoplatky na cestnej dani za rok 2000 chcem uviesť, že spoločnosť B. F., a.s., P., evidovala vo svojom majetku dopravné prostriedky, ktoré využívala k podnikateľskej činnosti, cestná deň taktiež nebola zaplatená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.“

Znalec v doplnku č. 3 znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 21.11.2018 uviedol na otázku, aký je dlh spoločnosti B. F., a.s. so sídlom P. XXXX, okres Č. v období od 15.05.2000 do 21.09.2000 vo vzťahu k Sociálnej poisťovni - pobočka Č., VšZp - pobočka Č., Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo - pobočka A., Spoločnej zdravotnej poisťovni N., NÚP - OÚP Č. a Daňovému úradu Č. s tým, aby bola výška dlhu uvedená samostatne k jednotlivým subjektom, a aby z vyčíslenia dlhu bolo zrejmé, za ktorého mesiace a v akej výške vznikol dlh voči jednotlivým inštitúciám, že dlh voči: Sociálnej poisťovni - pobočka Č. za obdobie od 15.05.2000 do 21.09.2000 v období 04/2000 (splatný 31.05.2000) je 69.817,- Sk, za 05/2000 (splatný 30.06.2000) je 95.767,- Sk, za 06/2000 (splatný 31.07.2000) je 93.218,- Sk a za 07/2000 (splatný 31.08.2000) je dlh 112.600,- Sk, spolu je to 371.492,- Sk, po prepočte na eurá 12.331,28,- €, VšZP - pobočka Č. od 15.05.2000 do 21.09.2000 je za obdobie 06/2000 (splatný 31.07.2000) 17.928,- Sk, za 07/2000 (splatný 31.08.2000) 41.589,- Sk, spolu 59.517,- Sk, po prepočte na eurá 1.975,60 €, Chemickej zdravotnej poisťovni Apollo - pobočka A. od 15.05.2000 do 21.09.2000 je za obdobie 04/2000 (splatný 01.06.2000) 835,- Sk, za 05/2000 (splatný 01.07.2000) 6.341,- Sk, za 06/2000 (splatný 01.08.2000) 7.020,- Sk, za 07/2000 (splatný 01.09.2000) je 6.581,- Sk, spolu 20.777,- Sk, po prepočte na eurá 689,67 €, Spoločnej zdravotnej poisťovni N. od 15.05.2000 do 21.09.2000 dlh nevznikol. Dlh voči NÚP - OÚP Č. od 15.05.2000 od 21.09.2000 za obdobie 04/2000 (splatný 31.05.2000) je 10.520,- Sk, za 05/2000 (splatný 30.06.2000) 12.361,- Sk, za 06/2000 (splatný 31.07.2000) 12.834,- Sk, za XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk, spolu XX.XXX,- Sk, po prepočte na eurá X.XXX,XX €. W. voči W. úradu Č. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX za obdobie XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) je XXX,- Sk (dlžná daň zo závislej činnosti), za XX/XXXX (splatná XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk (dlžná daň zo závislej činnosti), za XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk (dlžná W.), za XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk (dlžná daň zo závislej činnosti), za XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk (dlžná daň zo závislej činnosti), za XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk (dlžná W.), v roku XXXX (splatná XX.XX.XXXX) X.XXX,- Sk (dlžná cestná daň), XX/XXXX (splatný XX.XX.XXXX) XXX.XXX,- Sk (dlžná W.), XX/XXXX (splatná XX.XX.XXXX) XX.XXX,- Sk (dlžná daň zo závislej činnosti), XX/XXXX (splatná XX.XX.XXXX) X.XXX,- Sk (dlžná daň zo závislej činnosti). Za toto obdobie spolu predstavuje dlžná daň zo závislej činnosti XXX.XXX,- Sk, dlžná cestná daň X.XXX,- Sk

a dlžná W. XXX.XXX,- Sk, teda spolu dlžné dane prestavujú sumu XXX.XXX,- Sk, po prepočte na eurá XX.XXX,XX €.

S poukazom na právny názor, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil odvolací súd, a ktorým je súd prvého stupňa viazaný, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. A. rozsah nového prejednania veci v tomto konkrétnom prípade si nevyžaduje opakovanie všetkých úkonov vykonaných na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach. Z. si výsledky dokazovania, ktoré bolo vykonané v súlade so zákonom, a ktoré odvolací súd nenamietal, osvojil a rozhodoval na ich základe, pričom ďalšie dôkazy nevykonával, ani neopakoval. Z predchádzajúcich dôkazov vykonaných v súlade so zákonom, a to z výpovede obžalovaného, svedkov, listinných dôkazov, znaleckých posudkov a výpovede znalca, vyplýva, že:

- obžalovaný L.. N. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil podľa ods. X písm. a/ , že je nevinný. O. na svoju obhajobu uviedol, že znalecký posudok, na základe ktorého bola podaná obžaloba, nepopisuje pravdivú situáciu stavu pokladne firmy B. F. a.s. za obdobie uvedené v obžalobe. Q. pokladne bolo vedené p. C., ktorá mala vo zvyku už dlhé roky vydávať zálohy zamestnancom, ktoré neboli zaznamenané do pokladničnej knihy ako výdavky, ktoré mala poznačené na výdavkových dokladoch a pri jej zúčtovaní skutočných nákladov v protihodnote záloh, tieto výdavkové doklady zlikvidovala. H. pádom v pokladni sa objavujú peniaze, ktoré v skutočnosti boli v rukách zamestnancov. On za rok XXXX si pozrel všetky skutočne vydané peniaze, teda skontroloval prvotné daňové doklady a zaradil ich podľa skutočného dátumu výdaja. Z toho vyrátal, že ku koncu každého mesiaca bolo by potrebné opraviť stav peňazí v pokladni. O uvedených skutočnostiach vypracoval tabuľku, ktorú predkladá súdu. H. sumy uvedené v tabuľke - o tieto treba znížiť stav pokladne ku koncu mesiaca, z ktorého vychádzal znalec. Má aj výdavkové doklady, z ktorých vychádzal pri výpočte súm, ktoré sú uvedené v tabuľke, ktorú predkladá súdu a takisto je schopný súdu predložiť aj uvedené doklady. H. je jeden dôkaz a druhým je vyjadrenie p. C.j, ktorá tvrdila, že v pokladni nikdy nejakými veľkými sumami nedisponovali, alebo ak disponovali, tak okamžite sa tieto použili na prevádzku firmy. On roky túto firmu neviedol, bol predseda predstavenstva, a ako taký sa staral o všeobecný chod firmy. Z. bola daňovo kontrolovaná a nepamätá si, že by daňový úrad poznamenal nesprávny spôsob účtovania. A. C. stále viedla pokladňu od vzniku firmy. A. ním tam boli traja riaditelia, on prevzal činnosť dozoru v tejto firme až v roku XXXX. D. nepoučoval, ako má viesť účtovníctvo, pretože mu nebolo známe, že by toto bolo vedené nesprávne. Z koncoročných záverov toto nevyplývalo. Na otázku, ako sa zaúčtovali výdavky firmy p. C. uviedol, že uvedené doklady neboli zaúčtované pravidelne. I., dá sa k nim dostať. D. v decembri roku XXXX bolo zaúčtované cestovné, ktoré vzniklo vo februári, resp. na ktoré bola poskytnutá záloha vo februári XXXX. Q. takto účtovala na základe dokladov, ktoré jej ľudia priniesli. O ekonomickej situácii vo firme v období od mája XXXX uviedol, že pokiaľ ide o ich spoločnosť, v tejto pracujú sezónne, začínajú niekedy v marci-apríli a končia obyčajne v novembri. L. finančné zdroje sú obyčajne maximálne ku koncu roka alebo začiatkom roka nasledujúceho. A. prežiť zimu a naštartovať sezónu. Z tohto dôvodu niektoré dane ako je napríklad cestná daň, vždy platili v polovici roka, pretože potrebovali peniaze na začiatok sezóny. V roku XXXX to bol rok, ako obyčajne. P. toho, že v apríli dostali od exekútora O. z A. výzvu, aby uhradili celkový dlh voči S., ktorý presahoval cca XX miliónov korún. H. dlh vznikol v roku XXXX alebo XXXX prevzatím záväzkov firmy B.-T. voči S. asi v celkovej hodnote XX miliónov Sk s tým, že firma prevzala takisto majetok, na ktorý sa tieto peniaze vzťahovali a dohoda s bankou bola, že firma B. F. postupne tento majetok predá, išlo o nehnuteľný majetok a banku splatí. V období od roku XXXX do XXXX boli úrokové sadzby neprimerane vysoké a zastavil sa obchod s nehnuteľnosťami na Z.. Im sa podarilo časť tohto majetku predať jednej belgickej spoločnosti za XX miliónov Sk a čiastočne im ostal majetok v P., O. a N.. V roku XXXX, keď prišlo k privatizácii bánk, banky postúpili pohľadávky konsolidačnej banke, ktorá ich začala vymáhať exekútormi. P. odhadujú, že majetok, ktorý ešte mali, by pokryl tieto pohľadávky, keby ich mohli na normálnom trhu predať, nakoľko v roku XXXX sa úrokové sadzby už znížili. H. je dôvod, prečo firmu nezlikvidovali okamžite. S., že budú môcť exekútora presvedčiť, aby uvedené nehnuteľnosti predal rozumne. H. trvalo do mája XXXX. O. im exekútor zablokoval účty, takže po X.) prišli o peniaze, ktoré mali na účte a X.) boli nútení prevádzkovať v hotovosti ich práce a platiť ich záväzky v hotovosti. T. situáciu mali veľmi ťažkú, nakoľko mali okolo XX-XX miliónov dlhu a na to, aby fungovali, museli dostávať zálohy a pôžičky od druhých dcérskych spoločností. Ku dnešnému dňu B.-F. dlží dcérskym spoločnostiam zhruba XX miliónov Sk. A. boli firme B.-F. od dcérskych spoločností poskytnuté aj v období od mája XXXX. G. dostali dotáciu od dcérskych spoločností, v pokladničnej knihe bolo uvedené, že peniaze skutočne dostali. H. peniaze od dcérskych spoločností im boli poskytnuté na prevádzku firmy B.-F.. W. spoločnosti im pomohli aj iným spôsobom, a to napríklad, že dcérska spoločnosť odkúpila pohľadávku, ktorú mala firma Z.t proti

firme B.-F., bolo to okolo X,X mil. korún na to, aby mohli od spoločnosti Z. dostať ďalšie zákazky. R. na poistné zamestnancom sa vykonávali účtovne a nakoľko neboli peniaze na odvedenie tejto zrážky, tak uvedená zrážka sa neodviedla príslušným úradom, teda materiálne sa nemalo z čoho zraziť. R. sa snažili vyplácať mzdy načas, nebolo to vždy. Či mzdy boli krátené, ku tomu sa vyjadriť nevie. R. zaplatili vždy celú čistú mzdu, no nebolo to vždy vo výplatnom termíne, a to z toho dôvodu, že neboli peniaze. A. na to mali zdroje, tak vždy platili poistné, keď neboli zdroje, tak sa neplatilo. On nedal však žiaden príkaz na to, aby sa zrazená daň neodviedla. H., ktorí mali pokladňu, ju držali pre seba, lebo z tejto boli platení a uhrádzali sa im z nej ich náklady. P. bol málo prítomný, napríklad v období do júla do novembra XXXX bol veľmi často v cudzine. Q. v priebehu roka nekontroloval. R. sa o účtovníctvo najmä v čase podávania daňových priznaní. R. ho hlavne chod firmy ako takej, či má zákazky. On v roku XXXX z firmy B.-F. nemal žiaden príjem, jediný príjem z týchto firiem má vo forme cestovného, mal iné zdroje príjmu a nebol odkázaný na príjem z firmy B.-F.. K tomu, čo mu je kladené za vinu a teda to, že zrazené poistné neodviedol a tieto sumy si ponechal uviedol, že si ich ponechal jedine účtovne, pričom on osobne ani účtovne, tieto si ponechala spoločnosť. S. za firmu B.-F. ako predseda predstavenstva. R. za to, čo ukladá spoločenská zmluva predsedovi predstavenstva, starať sa o chod firmy. Za to, že zrazené preddavky na daň a poistné budú odvedené príslušným úradom podľa neho zodpovedala účtovníčka a situácia. Na otázku, kto rozhodoval vo firme B.-F., a. s. v prípade, že bolo potrebné dať písomný príkaz na úhradu finančných prostriedkov uviedol, že on v čase, keď nebol vo firme, dopredu podpísal doklady, ktoré následne podľa potreby sa doplnili a uhradilo sa na základe týchto dokladov. V prípade, ak takýto doklad nebol k dispozícii, tak sa neplatilo. H. situácia ale nenastala. P. príslušným úradom sa platili bankovým prevodom. K zablokovaniu účtu firmy došlo niekedy v apríli alebo máji XXXX. P. ako firma nemali dispozičné právo k účtu, teda nemohli nakladať s prostriedkami na účte. Aj v prípade, ak by dali príkaz na prevod z tohto účtu, banka by tento neprijala. Po zablokovaní účtu v prípade, ak firma mala podlžnosti voči verejno-právnym inštitúciám a tieto bolo potrebné uhrádzať, účtovníčka vypočítala výšku preddavku na daň a poistné. D. išla za p. C. a keď jej táto povedala, že nie je z čoho odviesť príslušné sumy, nakoľko by bol ohrozený chod firmy, uvedené peniaze sa neodviedli. O tom, že firma B.-F. nie je schopná plniť svoje záväzky voči štátu a príslušným poisťovniam možno vedel, nie je si istý, pretože podlžností mali habadej. Je možné, že ho účtovníčka alebo p. C. informovali o tom, že nemajú z čoho zraziť poistné a preddavok na daň, ale to ho nejako nebolelo, pretože je to dlh, ako ktorýkoľvek iný dlh. A. len to, čo bolo absolútne nevyhnutné na to, aby bol zabezpečený chod firmy. F. s tým, že v budúcnosti predajú veci, majetok, nehnuteľnosti, získajú peniaze a oddĺžia sa. G. v máji XXXX zistil, že situácia je úplne bezvýchodisková, tak prestali ako firma fungovať, dali výpoveď zamestnancom. V. firma doposiaľ ešte existujú, majú nejaké súdne spory, majú dostať ešte nejaké peniaze. T. nemala ani na čiastočnú úhradu odvodov, nebolo z čoho. O finančnej situácii informoval daňový úrad, príslušné poisťovne, aby sa so svojim nárokom prihlásili u príslušného exekútora. A. z podnikateľskej činnosti išli do pokladne s tým, že mohli ísť z časti aj na účet. Aj napriek tomu, tieto nepostačovali na úhradu všetkých záväzkov firmy. P. na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že sa pripája k návrhu obhajcu na doplnenie dokazovania. A to konkrétne doplnenie dokazovania znalcom, a to podľa hypotézy, pretože si myslí, že súd rozhodoval na základe skutkového stavu, ktorý nezodpovedá skutočnosti, nakoľko stav finančných prostriedkov spoločnosti bol iný, než súd vzal do základu rozhodovania. O. žiada, aby v konaní bolo skúmané a preukázané, v akej časti z vykázaných daňových nedoplatkov bolo neodvedenie dane a nezaplatenie dane a taktiež navrhuje, aby súd skúmal stav celkových záväzkov predmetnej spoločnosti v čase splatnosti jednotlivých daňových nedoplatkov. V tomto prípade je obžalovanému kladená za vinu zodpovednosť za daňové nedoplatky v plnej výške. Je nesporné, že spoločnosť mala aj iné záväzky, na ktoré bolo a musí byť prihliadané. O. uviedol, že svedkyňa C. vypovedala, akým spôsobom bola vedená pokladničná kniha. Z. však toto do úvahy nebral. D., aby sa vychádzalo z prvotných dokladov a to faktúr platených cez pokladňu a nie z toho, kedy boli tieto zapísané v pokladničnej knihe, čo spôsobuje časový rozdiel, kedy pokladňa vykazuje zdroje a tieto tam v skutočnosti nie sú. A. na to, že v priebehu konania predložili súdu rekonštrukciu pokladničnej knihy vypracovanou audítorkou L.. H., pričom súd túto nebral do úvahy.

- znalec L.. F. C. na hlavnom pojednávaní si v plnom rozsahu zotrval na znaleckom posudku, ktorý vypracoval v tejto trestnej veci. A. záverov tohto znaleckého posudku, prehľad stavu finančných prostriedkov vo firme B. F., a. s. P. k termínom splatnosti poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti vrátane preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb za zamestnancov, sa nachádza v tabuľke č. 2, ktorá je prílohou znaleckého posudku. A. bol vypracovaný na základe predložených účtovných dokladov spoločnosti za účtovné obdobie XXXX a XXXX, správy o plnení odvodových povinností do S. zo dňaXX.XX.XXXX založenej v spise pod č. XXX-XXX, odpovede na dožiadanie zdravotnej poisťovne

V. zo dňa XX.XX.XXXX založenej v spise pod č. XXX-XXX, podania a správy Z. poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX založenej v spise pod č. XXX-XXX, správy W. úradu Č. zo dňa XX.XX.XXXX založenej v spise na stranách č. XXX-XXX, odpovede P. úradu práce Č. zo dňa XX.XX.XXXX založenej v spise na stranách č. XXX-XXX. D. rozdiely medzi stavom finančných prostriedkov, ku ktorému došiel znalec L.. I. M. a ani v účtovných dokladoch neobjavil žiaden účtovný doklad, ktorý by nebol predložený pôvodnému znalcovi L.. I. M.. A. pohybu a stavu finančných prostriedkov v hotovosti v období mesiacov január XXXX až december XXXX podľa predložených účtovných pokladničných dokladov spoločnosti je uvedený v tabuľke č. 1, ktorá je prílohou posudku. W. predložené účtovné doklady zo strany L.. N. G. založené v spise pod č. XXX-XXX sú fotokópiami výdavkových pokladničných dokladov, ktorých prehľad je uvedený v tabuľke č. XX v prílohe posudku, nakoľko tieto doklady nie sú originálne doklady a nie sú k nim priložené ani doklady dokumentujúce a prezentované výdaje, nespĺňajú potrebné náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve a daňových zákonov. Na týchto dokladoch je ako účel výdavku uvádzaný napríklad záloha, preprava, frézovanie, oprava a podobne. V. príjemcovia hotovosti sú uvádzaní zamestnanci spoločnosti B. F.ad, a. s., P.. H. prezentované výdaje sa javia ako zálohy zamestnancom. S. spoločnosti B. F., a. s., P. by sa stali až po predložení potvrdeniek o úhrade výdajov prezentovaných na týchto dokladoch. H. výdavkové doklady sa nenachádzali v účtovnej evidencii (v pokladničnej knihe) spoločnosti. Z uvedeného vychádzajúc nie je možné sa jednoznačne vyjadriť, či tieto doklady potvrdzujú vyplatené zálohy zamestnancom a či tieto mohli mať súvislosť s predmetom činnosti firmy. H. doklady nie sú originálne účtovné doklady a nie sú k nim priložené ani doklady dokumentujúce prezentované výdaje, nemajú potrebné náležitosti v zmysle § 11 zákona č. XXX/XXXX Zb. o účtovníctve a daňových zákonov, preto neboli ním akceptované. Aj napriek uvedeným skutočnostiam vypracoval prehľad dodatočne predložených výdavkových dokladov, ktorý je v prílohe č. XX posudku. Z prehľadu je zrejmé, že ani prípadná akceptácia týchto dokladov by nemala vplyv na schopnosť úhrad ku dňom splatnosti odvodov a daní, nakoľko aj bez zohľadnenia týchto výdavkových dokladov, spoločnosť by už XX.XX.XXXX nemala dostatočné prostriedky na úhradu odvodov a daní tak, ako to vyplýva z prehľadu stavu finančných prostriedkov uvedených v tabuľke č. X tohto posudku. Na predmetných výdavkových dokladoch, okrem vyplatenej čiastky XX.XXX,- Sk dňa XX.X.XXXX, sú uvedené dátumy až z obdobia po XX.XX.XXXX. Na otázku, či sa pri vypracovaní znaleckého posudku zaoberal aj blokáciou účtov firmy B. F., či skúmal, v akom rozsahu boli blokované tieto účty a v akom rozsahu mohla spoločnosť s finančnými prostriedkami na účtoch disponovať uviedol, že v tomto rozsahu sa touto skutočnosťou nezaoberal. S. zo stavu účtov a zo stavu pokladne v tom ktorom období a z účtovných dokladov, ktoré sa nachádzali v spise. A. vypracovaní znaleckého posudku bral do úvahy, že firma mala účty no a tieto boli zablokované, teda táto skutočnosť mohla ovplyvniť platobnú schopnosť firmy. On túto otázku neskúmal, akým spôsobom v prípade disponibility s uvedenými účtami mohla táto skutočnosť ovplyvniť platobnú schopnosť vo vzťahu k odvodom a daniam. W. dodatočne predložené obžalovaným nemajú plne povahu účtovných dokladov. L. iba o nejaké potvrdenky o pohybe peňazí alebo o určité záznamy, ktoré si mohla robiť pokladníčka. A. prepočte ich nebral do úvahy, a to z dvoch nasledujúcich dôvodov. D. neboli k nim priložené doklady o použití týchto prostriedkov, on ich považoval za určitú formu záloh. Ak v tomto hypotetickom prepočte predpokladal, že zálohy boli poskytované, nijakým spôsobom by ich nevedel priradiť k sumám v tabuľke č. XX. W. dôvod, pre ktorý v znaleckom posudku toto neuvádzal, je dátumový, pretože všetky doklady spadajú do obdobia, kedy podľa jeho prepočtov spoločnosť už nemala žiadne finančné prostriedky. O. sa len domnievať, že spoločnosť sa financovala z iných finančných zdrojov, ktoré neboli dostatočne zachytené v účtovníctve. Z., ktorú spoločnosť ku dňu XX.XX.XXXX dlhovala príslušným inštitúciám je kumulatívne stanovená na výšku XXX.XXX,- Sk vrátane cestnej dane a W.. V prípade, ak spoločnosť mala disponibilné prostriedky, dá sa povedať, že mohli byť použité na úhradu dlhu. A. záverov doplnku č. X znaleckého posudku č. X/Q. spoločnosť B. F., a. s. so sídlom P. Č.. XXXX mala v rozhodnom období zablokované účty. K zablokovaniu účtov došlo na základe exekučných príkazov vystavených na spoločnosť v rozhodnom období. Q. boli zablokované od XX.XX.XXXX. T. prostriedky z bankových účtov spoločnosti boli už na základe prvého exekučného príkazu XXX/XXXX vystaveného exekútorským úradom v A. zablokované a spoločnosť nemohla v sledovanom období nimi disponovať. S. predstavuje výber z účtu v Z. sporiteľni, a. s. dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX,- Sk. Z. B. F. sa dostala do platobnej neschopnosti, t. j. do stavu, keď nebola schopná platiť všetky svoje záväzky po začatí exekúcie na základe exekučného platobného príkazu exekútorského úradu A. EX XXX/XXXX, konkrétne od XX.XX.XXXX. R. vo svojom výsluchu ďalej uviedol, že dňa XX.XX.XXXX boli prakticky všetky účty zablokované s výnimkou jednej platby vo výške XXX.XXX,- Sk v hotovosti. T. z týchto peňazí išla na výplatu zamestnancov a odvodov, kde išiel zvyšok z uvedenej sumy, nevie. Do dátumu blokácie účtov bola schopná spoločnosť platiť odvody a poistné, nie v celom rozsahu, ale z časti. A či bola schopná spoločnosť vyplácať hrubé mzdy alebo iba čisté mzdy, sa vyjadriť jednoznačne

nevie. Na otázku, či spoločnosť obžalovaného v čase zablokovania účtov mala finančné prostriedky v hotovosti, napríklad v pokladni, ktoré by postačovali na zaplatenie platieb uvedených v obžalobe uviedol, že finančné prostriedky, ktoré sú vyjadrené v stĺpci XX v doplnku č. 1, tabuľka č. 2, sú všetky disponibilné. H., ktoré boli evidované v pokladni, teda s finančnými prostriedkami uvedenými v stĺpci XX, mohol obžalovaný disponovať. A. záverov doplnku č. X znaleckého posudku č. X/XXXX vyčíslenie stavu finančných prostriedkov ku dňu splatnosti daňových povinností, ako i splatnosti odvodových povinností na základe údajov prezentovaných v doplnku č. X znaleckého posudku X/XXXX na základe tabuľky č. X je uvedené v tabuľke č. X - z výpočtu vyplýva, že spoločnosť B. F., a. s. so sídlom v P. Č.. Q. mohla v termínoch splatnosti uhradiť spolu XXX.XXX,XX Sk z nesplatených daňových a odvodových povinností. Q. vypočítané prokurátorom, ktoré sú súčasťou spisu porovnal so svojím výpočtom a tieto sa zhodujú s výpočtom prokurátora o výške možných platieb.

Z prečítaných výpovedí svedkov A. M., M. A., M. N.a, M. O. bolo preukázané, že svedkovia v podstave zhodne potvrdili, že od pani C. preberali zálohovo peniaze na naftu, ubytovanie, ako i ďalšie potreby, keďže boli vysielaní na rôzne pracoviská po Z. a následne, keď tieto peniaze použili na úhradu, tak priniesli p. C. výdavkové doklady, ktoré sa následne zaúčtovali a doklad o prevzatí zálohovej platby sa zničil. G. zo svedkov sa vyjadril k finančnej čiastke, ktorú ako zálohovú platbu bral so sebou ako zálohu na výdavky na pracovné akcie, pričom výška zálohových platieb sa vyšplhala maximálne do sumy cca XX.XXX,- Sk. K zrážaným odvodom uviedli, že nevedia, či boli skutočne aj odvádzané. D. sa vyjadriť k finančnej situácii zamestnávateľa, pričom mzdu dostávali načas, niekedy sa výplata mzdy oneskorila.

Na čísle listu XXX-XXX spisu sa nachádza matematický prepočet možnosti úhrady daňových a odvodových povinností, ku ktorým sa vyjadril znalec v doplnku č. X č. X/XXXX, a konštatuje, že tento výpočet prokurátora sa zhoduje s jeho výpočtom. A. tohto výpočtu spoločnosť mohla uhradiť k XX.XX.XXXX sumu XXX,- Sk, k XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,- Sk, k XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,- Sk, k XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,- Sk, k XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,XX Sk, k XX.XX.XXXX sumu X.XXX,- Sk z titulu poistného a preddavku na daň z príjmov. V období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mohol uhradiť cestnú daň k XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,- Sk, k XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,XX Sk a W. k XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,XX Sk, k XX.XX.XXXX vo výške XXX.XXX,XX Sk a k XX.XX.XXXX vo výške XX.XXX,XX Sk.

Z prečítanej výpovede svedkyne C. C.kovej vyplýva, že táto v prípravnom konaní uviedla, že pracovala ako účtovníčka vo firme B. F., a. s. P.. P. zodpovednou za firmu bol N. G.. Vo výpovedi potvrdila, že v mesiaci máj XXXX boli účty zablokované exekútorom na základe požiadavky S., a. s.

A. výpisu z P. registra P. súdu R. zo dňa XX.XX.Q. štatutárnym orgánom spoločnosti B. F., a. s. so sídlom P. XXXX bolo predstavenstvo, ktoré tvoril predseda N. G. a dvaja členovia S. U. a L.. A. C.Á.. Z. zastupujú dvaja členovia predstavenstva alebo jeden člen predstavenstva spolu s generálnym riaditeľom spoločnosti, pokiaľ sú k tomu predstavenstvom písomne splnomocnení, generálny riaditeľ alebo jeho zástupca, prokurista so samostatnou prokúrou alebo spoločne dvaja prokuristi s kolektívnou prokúrou majú zastupovať spoločnosť.

A. výpisu zo R. registra P. súdu, odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa zo dňa XX.XX.Q. štatutárnym orgánom spoločnosti B. F., a. s. so sídlom P. XXXX je N. G. - predseda predstavenstva a členovia predstavenstva L.. S. U. a L.. A. C..

Na čísle listu XXX-XXX spisu sa nachádzajú fotokópie výdavkových pokladničných dokladov vystavené firmou B. F., a. s. P. Č.. Q. jednotlivým zamestnancom firmy o poskytnutých zálohách jednotlivým zamestnancom z pokladne spoločnosti.

Po skutkovej stránke bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. S. obžalovaného bola preukázaná predovšetkým na základe záverov znaleckého posudku a výsluchu znalca L.. S. C., svedkyne O. C., A. M., M. A., M. N., M. O., L.. S. U., L.. A. C.. Z. O. C.Á., svedok A. M., svedok M. A., svedok M. N., svedok M. O. potvrdili, že im boli v predmetnom období peniaze z poklade vydávané ako záloha, o čom nebol vystavený oficiálny účtovný doklad, no následne, s nejakým časovým posunom, sa zálohy zaúčtovali riadne, čo potvrdila svedkyňa O. C.. R. na túto skutočnosť prihliadal aj pri vypracovaní znaleckého posudku a konštatoval, že zálohy vydané z pokladne boli prenesené neskôr do účtovných dokladov a odrážali reálny stav pokladne, aj keď s určitým

časovým posunom, ktorý však nemal vplyv na hodnotenie platobnej schopnosti z dlhodobého hľadiska. Z. O. C. jednoznačne potvrdila a uvedené vyplýva aj zo záznamu v pokladničnej knihe, že spoločnosti neboli vydané peniaze bez toho, že by následne neboli tieto zaúčtované, čo znamená, že v uvedenom čase neboli vystavené žiadne iné doklady. R., aj s poukazom na uvedenú skutočnosť, konštatuje, že spoločnosť v rozhodnom období mala dostatok finančných prostriedkov v pokladni na to, aby plnila svoje zákonné povinnosti, a preto ani blokácia účtov nemala vplyv na jej schopnosť splácať splatné záväzky voči týmto inštitúciám. Z. počas predmetného obdobia riadne fungovala, čo len potvrdzuje fakt, že bola v dobrej finančnej kondícii. R. boli riadne vyplácané mzdy, boli im poskytované zálohy na pracovné cesty, neboli urobené žiadne opatrenia na to, aby hospodárenie firmy bolo prispôsobené nepriaznivej finančnej situácii, o ktorej hovorí obžalovaný. Aj s poukazom na právny názor vyslovený krajským súdom možno považovať za bezpečne preukázané, že spoločnosť B. F., a.s., v obdobiach uvedených v obžalobe, a v rozsudku, disponovala dostatkom finančných prostriedkov, aby mohla uhradiť svoje záväzky voči sociálnej poisťovni a voči daňovému úradu a pokiaľ k takejto úhrade nedošlo, bolo to v dôsledku toho, že finančné prostriedky boli prednostne používané na zabezpečenie chodu firmy. Aj podľa názoru krajského súdu, z doposiaľ zabezpečených dôkazov vyplýva, že na chod firmy boli použité finančné prostriedky vo forme preddavkov v omnoho väčšej výške než predstavovali čiastky, ktoré mala spoločnosť uhradiť sociálnej poisťovni, resp. daňovému úradu, čo znamená, že spoločnosť B. F., a.s., mohla uhradiť svoje záväzky sociálnej poisťovni a daňovému úradu. Po doplnení dokazovania výsluchom svedkyne O. C. a prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne O. C. z prípravného konania zo dňa XX.XX.XXXX z čl. XXX s prihliadnutím na výpoveď svedka S. U. a jeho výpoveď z prípravného konania, výpoveď svedka L.. A. C., bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný ako predseda predstavenstva, bol nositeľom oprávnenia konať navonok v mene spoločnosti B. F., a.s., samostatne. P. nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti aj vo vzťahu k platbám voči sociálnej poisťovni a daňovému úradu. O. podpisové právo na nakladenie s finančnými prostriedkami spoločnosti. O. svoj podpisový vzor v jednotlivých peňažných ústavoch a každú peňažnú operáciu schvaľoval jedine on. P. bol teda v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. W. pokyny ostatným členom predstavenstva, a to L.. A. C. a L.. S. U.. Z výpovede svedkov L.. A. C. a L.. S. U. vyplýva, že obžalovaný bol v plnej miere zodpovedný za celkový chod spoločnosti. Z. O. C. sa na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť k tomu, kto zodpovedal za chod spoločnosti. S obžalovaným neprichádzala do kontaktu. A. jej dával najmä L.. C., pán A. a pán N.. A. je v zápisnici v prípravnom konaní zo dňa XX.XX.XXXX uvedené, že za chod spoločnosti bol zodpovedný obžalovaný, tak toto určite nevypovedala, pretože sa nezaujímala o to, kto je štatutár. A. na zápisnici je jej. Z., s poukazom na tieto rozpory medzi výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou v prípravnom konaní, má za to, že svedkyňa vypovedala v prípravnom konaní po zákonnom poučení o následkoch krivej výpovede. R. riadne podpísala na znak súhlasu s jej obsahom. S. krátko po spáchaní predmetného skutku, a preto súd má za to, že ide o výpoveď objektívnu. H. výpoveď korešponduje aj s výpoveďami ďalších svedkov, a preto súd pri hodnotení dôkazov prihliadal práve na výpoveď svedkyne z prípravného konania, kedy si lepšie pamätala skutočnosti, ktoré sú predmetnom dokazovania. S. na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotil ako neobjektívnu pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Z. svedkyňa spochybňuje iba časť výpovede z prípravného konania, ktorá sa týka trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. V ostatnej časti sa s výpoveďou z prípravného konania stotožňuje. Aj v prípade, ak by súd pripustil, že by svedkyňa tieto skutočnosti v prípravnom konaní neuviedla, nevylučuje to fakt, že trestnoprávnu zodpovednosť za spoločnosť niesol obžalovaný. To, že svedkyňa konala na základe pokynu L.. C. D.evylučuje, že L.. C. konal na základe pokynu obžalovaného. Z. uvedené rovnako tak potvrdila, keď uviedla, že nevie ako obžalovaný komunikoval s pánom C..

G. súd ďalej konštatoval, že pokiaľ P. súd T. upravil v bode 1/ skutok tak, že obžalovaný neodviedol poistné Z. poisťovni - pobočka Č. a zrazenú daň W. úradu Č., v právnej vete má byť správne konštatované, že neodviedol splatnú daň, poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, bude postačovať, vzhľadom na úpravu skutku X/, aby v skutkovej vete bolo uvedené, že zrážal poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. A. daňových zrážkach je správne konštatované, že ide o zrážky z dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. G. súd teda nenamieta skutkovú vetu v bode X./ rozsudku, preto krajský súd má za to, že bolo nepochybne preukázané vykonaným dokazovaním, že obžalovaný ako predseda predstavenstva a zodpovedná osoba za firmu B. F., a.s., so sídlom P. Č.. Q., okr. Č., v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o sociálnej poisťovni vo vtedy platnom znení, zrážal poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. V zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z príjmov vo vtedy platnom znení, zrážal

daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za svojich zamestnancov, pričom zrazené poistné neodviedol Z. poisťovni - pobočka Č. v celkovej sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €) a zrazenú daň neodvádzal W. úradu Č. v celkovej sume XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €), tieto si ponechal, čím mu vznikol dlh voči týmto inštitúciám v celkovej sume XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €). A. s poukazom na výsluch znalca na hlavnom pojednávaní, obžalovaný v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mohol uhradiť platby v termínoch splatnosti poistného a preddavkoch na daň (skutok X./ rozsudku), a to v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, celkom v sume XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €). S prihliadnutím na závery doplnku č. X k znaleckému posudku č. X/Q. zo dňa XX.XX.XXXX, mal súd za preukázané, že spoločnosť B. F., a.s., so sídlom P. XXXX, za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, neodviedla zrazené poistné Z. poisťovni - pobočka Č. v celkovej sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX €) a zrazenú daň W. úradu Č. v celkovej sume XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €). A. ide o ostatné subjekty, ktorým spoločnosť neodviedla dlžné sumy, a to S. zdravotnú poisťovňu - pobočka Č., Y. zdravotná poisťovňa V. - pobočka A., Z. N., D. - pobočka P. Č., súd mal za preukázané, že v tomto období, teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, spoločnosť obžalovaného nemala finančné prostriedky na úhradu záväzkov voči týmto subjektom, preto súd skutkovú vetu upravil a tieto subjekty vypustil zo skutkovej vety rozsudku v bode 1/ a uznal obžalovaného za vinného za neuhradenie poistného, preddavkov na daň, len za obdobie ohraničené v rozsudku, teda za nezaplatenie zákonných platieb, okrem dvoch termínov nezaplatenia poistného a preddavkov na daň, nakoľko odpočítal platby v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a výšku neodvedeného poistného a preddavkov na daň ustálil na sumu XXX.XXX,XX Sk. P. v predmetnom období tieto platby mohol odviesť, čo bolo preukázané predovšetkým výpoveďou znalca a závermi znaleckého posudku a jeho doplnkov. R. vo svojom znaleckom posudku vyčíslil, v ktorých termínoch mohli byť preddavky na daň a poistné uhradené. A v dodatku č. X znaleckého posudku č. X/XXXX presne určil sumy a termíny splatnosti poistného a preddavkov na daň v jednotlivých obdobiach voči jednotlivým inštitúciám. Z. B. F., a.s., P. Č.. Q., mohla, s poukazom na vyššie uvedený dodatok k znaleckému posudku, uhradiť dňa XX.XX.XXXX preddavky na daň daňovému úradu vo výške XXX,- Sk, dňa XX.XX.XXXX preddavky na daň daňovému úradu vo výške XX.XXX,- Sk, dňa XX.XX.XXXX preddavky na daň daňovému úradu v sume XX.XXX,XX Sk, hoci celkový dlh bol XX.XXX,- Sk a dňa XX.XX.XXXX mohla spoločnosť uhradiť preddavky na daň W. úradu v sume X.XXX,- Sk, celkovo teda mohli a neboli odvedené preddavky na daň vo výške XX.XXX,XX Sk. A. ide o platby do Z. poisťovne, spoločnosť B. F., a.s., P. Q., mohla uhradiť dňa XX.XX.XXXX poistné vo výške XX.XXX,- Sk, hoci suma, ktorú mala odviesť bola XX.XXX,- Sk a dňa XX.XX.XXXX mohla uhradiť sumu XX.XXX,- Sk, hoci nedoplatok pre Z. poisťovňu - pobočka Č., bol vo výške XXX.XXX,XX Sk, teda spoločnosť B. F., a.s., P.Č. Q., mohla uhradiť a neuhradila zákonné platby Z. poisťovni - pobočka Č. a W. úradu Č. v celkovej sume XXX.XXX,- Sk. P. inštitúcie, voči ktorým spoločnosť obžalovaného mala dlh, podľa záverov znaleckého posudku a vyjadrenia znalca, tieto platby uhradené nemohli byť, nakoľko v čase splatnosti týchto platieb voči týmto inštitúciám, znalec konštatoval insolventnosť spoločnosti. S poukazom na právny názor krajského súdu, súd zároveň upravil právnu vetu pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, ktorá zodpovedá upravenej skutkovej vete v bod 1/ rozsudku, a to tak, že obžalovaný v bode X/rozsudku vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, ktoré zrazil a vybral podľa zákona.

A. ide o druhý skutok rozsudku, krajský súd konštatuje, že okresný súd v skutkovej vete v bode 2/ uviedol, že obžalovaný nezaplatil splatnú daň z pridanej hodnoty v termínoch do XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, a to v celkovej sume XXX.XXX,XX Sk. P. súd vypustil termín XX.XX.XXXX a konštatuje, aj napriek tomu, daň vo výške XXX.XXX,XX Sk. V odôvodnení rozhodnutia však uvádza aj termín do XX.XX.XXXX, hoci tento zo skutku vypustil a konštatuje daň XXX.XXX,XX Sk a naviac v odôvodnení vypočítava nezaplatenú daň za jednotlivé mesiace, a to k XX.XX.XXXX - XX.XXX,- Sk, k XX.XX.XXXX - XX.XXX,XX Sk, k XX.XX.XXXX - XX.XXX,XX Sk a k XX.XX.XXXX - XXX,XX Sk, teda spolu XXX. XXX,XX Sk, pričom súčet týchto súm je XXX.XXX,XX Sk, čo robí skutok nepreskúmateľným a odôvodnenie odporuje skutkovej vete. S. na uvedené, preto okresný súd, s poukazom na právny názor krajského súdu, upravil skutok 2/ rozsudku, a to tak, že uznal obžalovaného vinným, že ako predseda predstavenstva a zodpovedná osoba za firmu B. F., a.s., so sídlom P. Č.. Q., okr. Č.V., v termínoch do XX.XX.Q., XX.XX.Q. a XX.XX.Q. nezaplatil v zmysle § 41 zákona č. Q./Q. Z.z. o dani z pridanej hodnoty vo vtedy platnom znení, splatnú daň z pridanej hodnoty v celkovej sume Q..Q.,XX Sk (X.XXX,XX €) a v zmysle § X4 ods. 1 zákona č. XX/XXXX o cestnej dani vo vtedy platnom znení nezaplatil do XX.XX.XXXX a do XX.XX.XXXX splatnú cestnú daň za rok XXXX v sume XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €), a to i napriek tomu, že v termínoch splatnosti disponoval finančnými prostriedkami na úplnú alebo aspoň čiastočnú

úhradu splatných daní, čím celkovo nezaplatil W. úradu v Č. splatnú daň - daň z priadnej hodnoty a cestnú daň v sume XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €). P. súd zo skutkovej vety vypustil termín úhrady W. do XX.XX.XXXX, pretože s poukazom na závery znaleckého posudku a výsluch znalca, obžalovaný v tom čase nemal na úhradu dane z pridanej hodnoty, no podľa záverov znaleckého posudku, mohol obžalovaný úplne alebo z časti uhradiť dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,XX Sk, dňa XX.XX.XXXX sumu XXX.XXX,XX Sk a dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,XX Sk. Z. teda mohol uhradiť XXX.XXX,XX Sk, no vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku podal iba obžalovaný, súd nemohol rozhodnúť v neprospech obžalovaného a predtým bolo rozhodnuté, že obžalovaný dlhuje W. vo výške XXX.XXX,XX Sk, súd mohol rozhodnúť o trestnosti len v tejto výške, preto v bode 2/ rozsudku konštatuje výšku splatnej dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €.) A. ide o úhradu cestnej dane, obžalovaný v deň splatnosti, teda XX.XX.XXXX mohol uhradiť XX.XXX,- Sk a XX.XX.XXXX mohol uhradiť XX.XXX,XX Sk, teda spolu mohol uhradiť cestnú daň vo výške XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €). Y. výška dane z pridanej hodnoty a cestnej dane je teda v sume XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €). X. možnosť úhrady týchto splatných platieb vyplýva aj z tabuľky, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, kde v kolónke pre možnosť úhrady platby sú uvedené sumy, ktoré mohol obžalovaný, v tom ktorom období uhradiť z disponibilných finančných prostriedkov. R. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní hovorí o tom, koľko mala spoločnosť obžalovaného v deň splatnosti odvodov, W., cestnej dane uhradiť, a koľko mohla pri konkrétnej dani a poistnom za súčasného zohľadnenia úhrady ostatných splatných záväzkov voči štátu uhradiť aspoň z časti a od kedy už spoločnosť nemala finančné prostriedky na úhradu týchto platieb. Z. si tieto závery osvojil a bral ich do úvahy pri určení celkovej výšky splatných záväzkov tak, ako sú tieto vyčíslené v skutkovej vete rozsudku v bode 1/ a v bode X/, a to aj s poukazom na právny názor krajského súdu, ktorý sa rovnako stotožnil so závermi znaleckého posudku. D. za to, že by sa znalecký posudok mal doplňovať v zmysle návrhu obhajoby. R. jednoznačne potvrdil, že v čase, keď spoločnosť mala uvedené platby uhradiť, teda, keď boli tieto splatné, mala finančné prostriedky na ich úplnú alebo čiastočnú úhradu v pokladni spoločnosti, teda finančné prostriedky, ktoré boli blokované na účtoch spoločnosti, znalec do úvahy, z hľadiska možnej úhrady, nebral. A. znalca, s prihliadnutím na výpoveď svedkyne O. C., pokladničná kniha odrážala skutočný stav peňažných prostriedkov v pokladni, tieto tam reálne boli. A. peňazí sa zaúčtoval vždy, aj keď s určitým časovým posunom, ktorý však nemal vplyv na schopnosť spoločnosti splácať svoje záväzky z dlhodobého hľadiska. P., ako osoba zodpovedná za spoločnosť B. F., a.s., so sídlom P. Q., vedel počas celého obdobia, že spoločnosť má platiť štátu príslušné platby. S., že má neuhradené splatné záväzky voči uvedeným inštitúciám. N. si vedomý toho, že je zodpovedný za úhradu týchto platieb. W. sám uviedol, že bol osobou zodpovednou za firmu, ktorá zodpovedala za úhradu daní a odvodov, a že len on mohol dať príslušný príkaz na úhradu. A. celého obdobia vedel, že spoločnosť má neuhradené splatné záväzky voči uvedeným inštitúciám. D. však žiadne kroky na to, aby uspokojil tieto splatné pohľadávky, a to ani čiastočne, bol pasívny a danú situáciu s dotknutými inštitúciami sa nesnažil ani riešiť. R. potvrdil, že na základe pohybu finančných prostriedkov, boli zamestnancom skutočne zrážané: poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti, pričom zrazené poistné nebolo odvedené do príslušných inštitúcií, a toto bolo použité na iný účel, taktiež obžalovaný, ako osoba zodpovedná za úhradu dane z pridanej hodnoty a cestnú daň, nezaplatil v termínoch splatnosti splatnú daň z pridanej hodnoty a splatnú cestnú daň. A. názoru súdu neobstojí obrana obžalovaného, že k úhrade uvedených platieb nedošlo, pretože spoločnosť mala aj iné záväzky, a že záväzky voči štátu nemali prednosť pred úhradou týchto záväzkov. Je pravdou, že ak sa spoločnosť dostala do situácie, že nemala prostriedky na úhradu všetkých splatných záväzkov, to znamená záväzkov voči štátu a iným subjektom, nemala úhrada záväzkov voči štátu prednosť pred úhradou iných záväzkov, no spoločnosť bola povinná uspokojovať svojich veriteľov pomerne a rovnomerne a zároveň tomu prispôsobiť aj hospodárenie spoločnosti tak, aby si mohli všetky svoje záväzky plniť, príp. podnikanie ukončiť, čo sa v prípade spoločnosti B. F., a.s., nestalo. Z. pri plnení svojich záväzkov voči iným subjektom uprednostňovala úhradu iných záväzkov na úkor záväzkov voči štátu, kedy voči štátu si neplnila záväzky ani čiastočne. P. súd s poukazom na právny názor krajského súdu upravil skutkovú vetu v bode 2/ rozsudku, kedy podľa názoru krajského súdu, cestná daň nemôže byť vo výške XXX.XXX,- Sk, a to bez ohľadu na to, či je správna alebo nesprávna, nakoľko v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX bola konštatovaná suma XX.XXX,XX Sk a rozsudok bol zrušený len na základe odvolania obžalovaného, preto súd mohol do výroku rozsudku uviesť maximálne sumu pri cestnej dani XX.XXX,XX Sk, čím sa zároveň zmenila aj celková suma, ktorú obžalovaný nezaplatil W. úradu v Č. za splatnú daň z pridanej hodnoty a cestnú daň, a to na sumu XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX €).

A. ide o právnu kvalifikáciu uvedených skutkov, okresný súd dal do súladu právnu kvalifikáciu skutkov v bode X/, v bode 2/ s právnou vetou vo vzťahu k bodu 1/ a k bodu 2/ rozsudku. P. v bode 1/ rozsudku sa dopustil trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, lebo vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, ktoré zrazil a vybral podľa zákona, a v bode 2/ trestného činu nezaplatenia dane podľa § X48b ods. X Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, lebo vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň.

A. § 148a/ odsek 1 H. zákona účinného do XX.XX.XXXX, kto v rozsahu nie malom zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom. A. odseku X tohto ustanovenia odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku X písm. a) vo väčšom rozsahu alebo b) opätovne.

A. § X48b/ odsek 1 H. zákona účinného do XX.XX.XXXX, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky alebo peňažným trestom.

A. § 89 odsek XX Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej XX-násobok minimálnej mzdy.

A. zákona č. XX/XXXX Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, je výška minimálnej mzdy za mesiac X.XXX,- Sk pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.

A. § 90 odsek X Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, ak zákon ustanovuje, že páchateľ musí byť nositeľom osobitnej vlastnosti, spôsobilosti alebo postavenia, stačí ak túto vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie spĺňa právnická osoba, v ktorej mene páchateľ koná.

Po právnej stránke konanie obžalovaného v bode X rozsudku naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a/ odsek 1, odsek X písm. a) Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX. H. ustanovením je chránený záujem štátu na riadnom odvedení platcom (zamestnávateľom) zrazenú daň, poistné za poplatníka (zamestnanca). P. konal úmyselne, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. A. tohto trestného činu môže byť iba platca (zamestnávateľ), ktorý vo väčšom rozsahu nesplní za poplatníka (zamestnanca) zákonnú povinnosť odviesť daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevok na poistné v nezamestnanosti. A. je platcom právnická osoba, s poukazom na § 90 odsek X Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, je trestne zodpovednou fyzická osoba, ktorá konala v mene právnickej osoby. H. v tomto konkrétnom prípade je zodpovednou osobou štatutárny orgán právnickej osoby, nakoľko dôsledkom jeho rozhodnutia neboli odvedené zrazené platby. V tomto prípade teda bol zodpovednou osobou obžalovaný, ktorý bol v rozhodnom období predsedom predstavenstva, tak ako to vyplýva nielen z výpisu z P. registra, ale aj z výsluchu obžalovaného, svedkov, spoločníkov predmetnej spoločnosti, ktorí potvrdili, že na základe vnútornej dohody za finančný chod spoločnosti, teda aj za úhradu odvodov a daní, bol zodpovedný obžalovaný. Z. potvrdili, že obžalovaný schvaľoval a podpisoval všetky doklady, ktoré súviseli s úhradou týchto platieb, nie iná osoba. H. podpisoval aj v čase, keď nebol fyzicky prítomný v spoločnosti. W. súvisiace s úhradou daní a odvodov podpisoval dopredu, tzv. bianco. M. úmysel neuhradiť tieto záväzky bol tak isto bez pochybností preukázaný. To, že záväzky neuhradil ani čiastočne bolo preukázané na základe výpovedí svedkov a záverov znaleckého posudku. Aj keď obžalovaný mohol tak urobiť aspoň čiastočne, nestalo sa tak. Z. priznal, že uprednostnil úhradu iných záväzkov, čím uprednostnil iných veriteľov pred štátom. A. ide o stav finančných prostriedkov spoločností, z ktorých mohol obžalovaný plniť svoje záväzky, tento bol potvrdený listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal aj znalec pri vypracovaní znaleckého posudku. To, že išlo o objektívne a vierohodné doklady potvrdili aj svedkovia, najmä svedkyňa O. C., ktorá uviedla, že všetko bolo riadne zúčtované. D. iné doklady, ktoré by do účtovníctva neboli zaevidované. N. účtov spoločnosti a iné záväzky voči iným spoločnostiam mali vplyv na skutočnosť, že obžalovaný nemal k dispozícii finančné prostriedky v takom rozsahu, aby mohol uhradiť celé splatné záväzky. No finančné prostriedky, ktoré mal k dispozícii v pokladni nepoužil na úhradu týchto záväzkov, teda úmyselne tieto

záväzky neuhradil ani čiastočne. Na jednej strane obžalovaný tvrdí, že v čase skutku bol málo na Z., mal malý prehľad o tom, čo sa dialo v spoločnosti, na strane druhej však uvádza a chce, aby boli zohľadňované doklady a ním uvádzané skutočnosti pokiaľ ide o finančné hospodárenie v spoločnosti, teda jedno tvrdenie vylučuje to druhé, pretože ak bol obžalovaný na Z. len sporadicky a nevedel nič o hospodárení spoločnosti, odkiaľ má informácie o tom, ako spoločnosť hospodárila v tomto čase, ako a na čo použila finančné prostriedky z pokladne a odkiaľ mal k dispozícii doklady a informácie, keď ich nemala k dispozícii ani účtovníčka a neboli tieto riadne zaúčtované a tak isto účtovníčka nepotvrdila ich existenciu.

V bode X rozsudku konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane podľa § 148b/ odsek 1 H. zákona účinného do XX.XX.XXXX. P. tohto trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane. L. o trestnoprávny postih za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov. W. je splatná vo vopred určenej výške a zákonom ustanovených lehotách, ktorú fyzická alebo právnická osoba odvádza zo svojich príjmov na základe zákonom ustanovených skutočností, resp. potom, čo ju štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrúbil. Aj v tomto prípade je predpokladom trestnej zodpovednosti solventnosť platiteľa dane. A. trestného činu je taktiež špeciálny subjekt a to platiteľ dane. A. teda ide o právnickú osobu, trestne zodpovedná je fyzická osoba, ktorá koná v mene právnickej osoby, teda štatutárny orgán právnickej osoby, v tomto prípade bol takoutou osobou obžalovaný, s poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti, ktorý na základe dohody s ostatnými spoločníkmi zodpovedal za úhradu splatných záväzkov aj voči štátu. S. dôkazy, najmä výpovede svedkov, potvrdzujú priamu zodpovednosť obžalovaného za vedenie firmy a uhrádzanie poistného a daní. P. ako predseda predstavenstva spoločnosti B. F., a.s., P. Q., priznal svoju zodpovednosť za uhrádzanie povinných odvodov a daní. V prípravnom konaní uviedol, že v období, za ktoré je voči nemu vedené trestné stíhanie, bol len on kompetentný za uhradenie daní a poistného, a len on mohol daň príkaz, aby poistné a dane boli uhradené. F. aj svedkovia L.. C., L.. U. potvrdili, že obžalovaný L.. N. G. bol osobou výlučne zodpovednou za úhradu zákonných platieb za firmu, pretože on schvaľoval príkazy na úhradu a mal podpisový vzor v bankách. R. zo zamestnancov spoločnosti nemal osobitné oprávnenie konať za spoločnosť. Z. I. C. potvrdila vo svojej výpovedi, že každú peňažnú operáciu schvaľoval práve obžalovaný a nikto iný.

A. ide o doplnenie dokazovania v rozsahu, ktorý navrhoval obžalovaný so svojím obhajcom a to doplniť dokazovanie znalcom podľa hypotézy, taktiež návrh na skúmanie stavu celkových záväzkov predmetnej spoločnosti v čase splatnosti jednotlivých daňových nedoplatkov a návrh na skúmanie otázky, či W. nebola zaplatená alebo odvedená, súd tieto návrhy odmietol ako nedôvodné, a to z dôvodu, že doposiaľ vykonané dokazovanie je postačujúce na rozhodnutie o otázke viny a tak isto o otázke trestu. R. vychádzal z reálnych podkladov, pričom pri vypracovaní znaleckého posudku do úvahy nebral fiktívne doklady predložené obžalovaným, s čím sa súd taktiež stotožnil. Sú tu, podľa názoru súdu pochybnosti o vierohodnosti týchto dokladov, a to s poukazom na výpovede svedkov, najmä svedkyne O. C., ktorá potvrdila, že všetky pohyby peňazí v pokladni boli riadne zaúčtované, ktorá skutočnosť vylučuje obranu obžalovaného, že existovali ďalšie doklady (fiktívne doklady), ktoré neboli zohľadnené, no mali vplyv na stav finančných prostriedkov v pokladni. Z. O. C., ktorá mala na starosti pokladňu a účtovníctvo súvisiace s pokladňou, nepotvrdila obranu obžalovaného, že existovali nejaké ďalšie doklady, ktoré neboli zaúčtované. A. naopak, uviedla, že iné doklady tu neexistovali. S. doklady boli riadne zaúčtované, a preto súd návrh obhajoby na zohľadnenie týchto dokladov a doplnenie znaleckého posudku, aby boli tieto doklady zohľadnené, odmietol. A. názoru súdu nemožno prihliadať na doklady, ktoré neodzrkadľovali skutočnosť, sú len účelové, v snahe zmeniť finančný stav v pokladni za účelom jeho zníženia, a tým preukázať neschopnosť spoločnosti hradiť splatné záväzky voči štátu. A. ide o návrh obhajcu na skúmanie celkového stavu záväzkov spoločnosti voči iným subjektom, súd tento odmietol ako nedôvodný, pretože podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, aký bol celkový stav záväzkov, ale či obžalovaný v prípade viacerých záväzkov si plnil tieto záväzky pomerne vo vzťahu ku všetkým veriteľom a nie len voči niektorým. V tomto prípade, ak mal obžalovaný viac veriteľov, na čo aj viackrát poukázal a postavil svoju obranu na tom, že štát nemá prednosť pred ostatnými veriteľmi, a že úhradou záväzkov voči týmto veriteľom bola spoločnosť neschopná plniť splatné záväzky voči štátu, by uvedené skôr potvrdzovalo to, že obžalovaný ako osoba zodpovedná za spoločnosť, iných veriteľov zvýhodňoval na úkor štátu. M. povinnosťou bolo plniť si záväzky voči všetkým veriteľom, teda aj voči štátu, a nie iba voči niektorým, a to pomerne. X. skutočnosti mal súd vykonaným dokazovaním preukázané a netreba ich dokazovať spôsobom navrhovaným obžalovaným. A. ide o skúmanie otázky, či daň z pridanej hodnoty nebola zaplatená alebo odvedená, vzhľadom na to, že dôkazy, ktoré mal súd k dispozícii pri svojom

rozhodnutí, uvedené jednoznačne nepotvrdzujú a strany konania nenavrhli konkrétne dôkazy, ktoré by mali uvedenú otázku dokázať a v konaní táto otázka nebola jednoznačne preukázaná, súd návrh na doplnenie dokazovania o tejto otázke odmietol a rozhodol v prospech obžalovaného a skutok kvalifikoval ako prečin nezaplatenia dane, ktorá právna kvalifikácia je pre obžalovaného priaznivejšia, pretože za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § X48a ods. 1 Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, možno uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden rok až päť rokov, zákaz činnosti alebo peňažný trest a za trestný čin nezaplatenia dane podľa § X48b ods. 1 Tr. zák. účinného do XX.XX. XXXX možno uložiť trest odňatia slobody až na tri roky alebo peňažný trest.

A. ukladaní trestu súd prihliadal na základné zásady ukladania trestov v zmysle § 31 Tr. zák. účinného do XX. decembra XXXX, podľa ktorého pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť. P. v priebehu konania spáchanie skutku nepriznal, svoje konanie neoľutoval, nepripustil svoju zodpovednosť za konanie, ktoré mu je kladené za vinu a za následok tohto konania. P. spáchal dva trestné činy. A. spáchaním predmetnej trestnej činnosti, viedol riadny život, tak, ako to vyplýva z oboznámených listinných dôkazov, a to správ o povesti a registra trestov. Z. obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 35 ods. X Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, nakoľko sa dopustil viacerých trestných činov, pričom trest ukladal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda v tomto prípade súd ukladal trest podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a, ods. 1, ods. X písm. a) Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX, podľa ktorého možno uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere dva roky až osem rokov. S poukazom na osobu obžalovaného a na dĺžku konania súd dospel k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, a preto uložil obžalovanému v súlade s ustanovením ods. X Tr. zák. účinného do XX.XX.XXXX o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej , nakoľko použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej H. zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, a to vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého súd odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Z. považuje uložený trest na dosiahnutia preventívneho aj represívneho účelu trestu za postačujúci, a to aj s poukazom na časový odstup od spáchania predmetného skutku. V priebehu skúšobnej doby bude môcť obžalovaný preukázať, že výkon uloženého trestu nie je potrebný. v bode 1/ rozsudku

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, ktoré zrazil a vybral podľa zákona,

v bode 2/ rozsudku

- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatnú daň,

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať o d v o l a n i e do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Čadca ku Krajskému súdu Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.