Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41P-65-2023.pdf
PDF · 91 KB
Case nature
Area
Subarea
41P/65/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice a oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. X, zastúpený matkou, obaja deti rodičov, matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., C. X, a otec/povinný: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. X, toho času na neznámom mieste, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje výživné zo strany povinného otca na oprávneného plnoletého syna A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 70,-€ mesačne na sumu 135,-€ mesačne, a to počnúc dňom 19.7.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného.
II. Súd zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 70,-€ mesačne na sumu 120,-€ mesačne, a to počnúc dňom 19.7.2023 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Dlžné výživné, ktoré vzniklo na oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX zo strany povinného otca, v celkovej výške 1271,55 € za obdobie od 19.7.2023 do 30.4.2024, je povinný otec zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku k rukám oprávneného.
IV. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 19.7.2023 do 30.4.2024 vo výške 1130,31 € je povinný otec zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti tohto rozsudku k rukám matky.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II spisová značka 14P/114/2017 zo dňa 4.12.2018 v časti výšky výživného zo strany otca/povinného na maloleté dieťa aj na oprávneného.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2023 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca/povinného na deti, v tom čase obe maloleté. Uviedla, že naposledy bolo upravené výživné v roku 2018, kedy na maloleté deti bolo určené výživné zo strany otca po 70 € mesačne. Od uvedeného času prešlo viac rokov a toho času deti majú oveľa vyššie výdavky na svoje odôvodnené potreby. A. toho času navštevuje gymnázium a A. druhý stupeň základnej školy. Požadovala zvýšiť výživné na sumu 200 € na A. a sumu 150 € na A. a poukázala na to, že od roku 2018 až do roku 2023 poberá náhradné výživné z ÚPSVaR, nakoľko otec maloletých detí neprispieva žiadnou sumou, o otcovi detí nemá žiadnu vedomosť a jeho súčasné bydlisko jej nie je známe. Otec sa s deťmi nekontaktuje.
2. V priebehu konania dosiahol plnoletosť maloletý A. B., ktorý sa stal účastníkom konania a na zastupovanie v tomto konaní splnomocnil svoju matku.
3. Otec/povinný sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril a jeho terajší pobyt sa súdu nepodarilo zistiť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, spisová značka 14P/114/2017 zo dňa 04.12.2018 bolo manželstvo rodičov detí, C. B. a D. B. bolo rozvedené. V tom čase maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX boli zverení do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bolo určené výživné po 70 € na každé dieťa a styk otca s maloletými deťmi nebol upravený. V čase predchádzajúcej úpravy bola matka opatrovateľkou maloletého syna A., poberala opatrovateľský príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v sume 470 € mesačne, náhradné výživné na obe deti v úhrnej výške 140 € mesačne a prídavky na deti vo výške 47 € mesačne. Priebežne pracovala aj na dohodu v spoločnosti LUX, ako upratovačka. Vzhľadom na nízky príjem túto prácu ukončila. Následne si prácu nehľadala, nakoľko by sa jej to finančne nevyplatilo, pretože by musela vracať z opatrovateľského príspevku príslušnú sumu. Maloletý A. bol v tom čase žiakom 7. ročníka Základnej školy Krosnianskej v Košiciach so zdravotným handicapom tým, že je na 80 % nevidiaci. Maloletá A. bola v tom čase žiačkou 3. ročníka základnej školy. Otec detí už v tom čase bol na neznámom mieste, nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, ani rodičovský príspevok, ani iné sociálne dávky, nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ani nebol nikde zamestnaný na Slovensku.
5. Kolízny opatrovník sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril správou zo dňa 06.09.2023 a navrhol zvýšiť výživné na v tom čase ešte maloletého A., ako aj na maloletú A., zo strany otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí a s poukazom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili pomery na strane detí.
6. Toho času matka maloletých detí býva spolu s deťmi v prenajatom 3-izbovom byte, ide o kompletne zariadený byt, obe deti majú spoločnú izbu vybavenú potrebným nábytkom. Deti tu majú vytvorený priestor na relax a plnenie školských povinností. Nakoľko syn A. je dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, ide o zrakové postihnutie s 80% nevidomosťou, poberá matka opatrovateľský príspevok vo výške 625 € mesačne, rodinné prídavky v sume 120 € mesačne a náhradné výživné vo výške 140 € mesačne od štátu, nakoľko otec detí si neplní svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške. Iný príjem matka nemá. Matka má problém sa zamestnať, nakoľko sa stará o syna a navyše, ak by aj pracovala na dohodu, tak vlastne jej príjem by bol minimálny a v konečnom dôsledku by musela z opatrovateľského príspevku následne vracať štátu nejaký rozdiel v tejto sume, čiže finančne by sa jej to ani neoplatilo niekde pracovať. Matka zabezpečuje starostlivosť o obe deti. Otec sa s deťmi nekontaktuje, ani ich nenavštevuje. Toho času poberá matka už opatrovateľský príspevok vo výške 669 €, od januára 2024. Výdavky matky sú za prenájom bytu 550 € mesačne, na stravu vynaloží pre seba a deti dokopy mesačne sumu 400 €, kozmetika 60 €, oblečenie pre všetkých dokopy 60 € mesačne. Oblečenie zakupuje podľa toho či má finančné možnosti, 30 € platí za mobilné telefóny - dobíjanie kreditu pre seba a deti. Maloletá A. je toho času žiačkou 8. ročníka základnej školy od septembra 2023. Nosí okuliare s čím sú spojené výdavky približne vo výške 100 €. Za posledný rok jej bolo potrebné 2x zmeniť dioptrie, čiže matka za to uhradila dokopy 150 €. Dcéra sa stravuje v škole, pokiaľ ide o obedy, za čo matka uhrádza poplatok za energie 8 € mesačne. Sára nenavštevuje žiaden krúžok, nakoľko nemá matka na to finančné prostriedky.
7. A. A. v priebehu konania dosiahol plnoletosť. Toho času, od septembra 2023 je žiakom 3. ročníka strednej školy na Gymnáziu na Opatovskej ceste v Košiciach. Má zdravotné problémy, na 80 % je nevidomí. Matka ho každý deň osobne sprevádza do školy a zo školy. Pred kolíznym opatrovníkom ešte v čase keď bol maloletý potvrdil, že býva s matkou a matka sa o neho a o sestru riadne stará. Majú zabezpečené všetko čo potrebujú, matka však má nedostatok finančných prostriedkov. Dokáže im zabezpečiť potrebné veci. A. matka uhradila učebnice v sume 50 € na začiatku roka, školské potreby, uhrádza všetky poplatky do školy, poplatok za stužkovú slávnosť a pod. A. sa nestravuje v škole, takže matka zabezpečuje jeho stravu počas celého dňa, takisto nosí aj on okuliare. Má cylindrické okuliare, čiže tieto sklá sú drahšie, výmena skiel stojí aj 250 € s tým, že naposledy teda toľko matka uhradila, nakoľko mu zakupovala celé okuliare nové aj s rámami. Ročne na učebnice vynakladá matka na obe
deti 180 €, 65 € je ZRPŠ na obe deti. U A. je to 40 €, u Sáry 25 €. Na stužkovú A. matka prispela sumou 400 €, nakoľko jednorázovo mali túto sumu zaslať. A. je nevidiaci tak, že na jedno oko nevidí vôbec a na druhé vidí iba na 20 %. Školské učivo však s týmto svojím handicapom zvláda, s ďalšou starostlivosťou mu vypomáha matka. Za cestovné neplatí za syna A., nakoľko je ZŤP, má zadarmo cestovné, avšak matka keď synovi robí doprovod, musí si uhradiť cestovné, mesačník vo výške 25 € mesačne.
8. Pokiaľ ide o príjem otca a jeho schopnosti a možnosti, súdu sa nepodarilo zistiť žiadne nové informácie ohľadne otca, kde sa nachádza, kde pracuje, kde sa zdržiava, kde býva, aký je jeho zdravotný stav, aké sú jeho zárobkové možnosti a schopnosti, či jeho majetok. Súdu nie je ani zrejmé aké je jeho skončené vzdelanie. Matka uviedla, že má vedomosť o tom, že otec naposledy pracoval vo výkupe kovošrotu, kde spreneveril nejaké finančné prostriedky a odvtedy sa vlastne dostal do problémov, je v podstate bezdomovec, od uvedeného času matka nemá o ňom vedomosť. To už však bolo veľmi dávno. Súdu teda vzhľadom na tieto skutočnosti ostávalo iba v zmysle Zákona o rodine vychádzať z potencionality príjmu otca, nakoľko nie je možné zistiť jeho reálne zárobkové možnosti, preto vychádzal z minimálnej mzdy stanovenej nariadením vlády SR, ktorá sa mení vždy k 01. januáru príslušného kalendárneho roka, pričom v roku 2023 bola minimálna mzda 700 € a v roku 2024 je táto vo výške 750 €, preto z tejto sumy bude súd vychádzať pri určovaní vyživovacej povinnosti otca voči deťom, ako z jeho potenciálneho príjmu.
9. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 65 ods.1,2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
14. Podľa ust. § 78 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Podľa ust. § 121 CMP , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
16. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú A. a taktiež návrh oprávneného A. na zvýšenie výživného voči povinnému otcovi je opodstatnený. Pri zvyšovaní výživného súd vychádzal jednak z porovnania pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a terajších pomerov. Od poslednej úpravy pomerov v roku 2018 došlo k značnému nárastu výdavkov na odôvodnené potreby detí v súvislosti s pribúdajúcim vekom a tým súvisiacimi potrebami a záujmami. Súd zistil, že pokiaľ ide o otca/povinného, u toho je potrebné vychádzať z potenciality príjmu, ktorý by mohol dosahovať, a to je vo výške minimálnej mzdy cca 750 € mesačne, nakoľko iné reálne schopnosti a možnosti otca sa súdu nepodarilo zistiť. Z tejto sumy teda vyrátal výživné, aké by podľa metodických pokynov Ministerstva spravodlivosti SR pripadalo na maloletú A., a to v rozsahu 16% z tohto príjmu a na A. v rozsahu 18% z tohto príjmu, nakoľko otec má iba tieto dve vyživovacie povinnosti. Zo 750 € teda 16% je suma 120 € mesačne s tým, že súd nemal za preukázané žiadne výdavky otca/povinného a ani iné prekážky, ktoré by mu bránili v platení takéhoto výživného, určil výživné na maloletú A. v tejto výške 120 € mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré matka špecifikovala v priebehu konania a ktoré sa súdu javili ako primerané a účelne vynakladané na maloletú A. v rámci finančných možností zo strany matky. Pokiaľ ide o oprávneného A., súd taktiež vychádzal z príjmu otca 750 € a teda 18% z tohto príjmu je suma 135 € mesačne, ktorá sa súdu taktiež javila ako opodstatnená. Pokiaľ ide o výdavky oprávneného tie mal súd za preukázané a účelne vynakladané v rámci finančných možností zo strany matky, ktorá syna podporuje nielen finančne a aj sa o neho stará, poberá opatrovateľský príspevok za starostlivosť o neho. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti a schopnosti zo strany matky, súd mal za to, že nakoľko matka sa osobne stará o obe deti a navyše je aj opatrovateľkou syna A., sú jej možnosti sa zamestnať a privyrobiť si značne obmedzené a nie je možné od nej očakávať extra finančný prínos do rodinného rozpočtu. Matka sa nevzdala bezdôvodne výhodnejšieho zamestnania, na rozdiel od otca, u ktorého súd nevidel dôvody, pre ktoré by nemohol pracovať, zarobiť si a riadne prispievať na výživu svojich detí. Preto súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca/povinného voči maloletej A. na sumu 120 € a na oprávneného A. na sumu 135 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu do budúcna. Pokiaľ ide dlžné výživné, tak súd mal za to, že otec/povinný si neplní vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu voči maloletej Sáre, a taktiež ani voči oprávnenému A., preto dlžné výživné vzniklo v celkovej výške na maloletú Sáru 1130,31 € za obdobie od 19.07.2023 do 30.04.2024 a na oprávneného A. za to isté obdobie vo výške 1271,55 €, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti rozsudku k rukám oprávneného A., a pokiaľ ide o maloletú A., tak k rukám matky.
17. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP). Toto právo majú iba účastníci konania, ktorí sa nevzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.