Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/65/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: 1. A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, F., 2. A. G. F., D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., J. D., právne zastúpené: JUDr. Adelaide Emilia Kuhn, Hlavné námestie 36, Kežmarok, IČO: 53 774 108, žalovaný: A. I., D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, F., právne zastúpený: JUDr. Michal Kováč, Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, žaloba o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyne v 1. a 2. rade sú p o v i n n é zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalovaného JUDr. Michala Kováča, advokáta, Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o jej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd 30.11.2022 sa žalobkyne v 1. a 2. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd zriadi v ich prospech a v prospech všetkých ďalších vlastníkov nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“ č. 2162 o výmere 277 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a rodinného domu s. č. XXX stojaceho na pozemku parc. č. registra „C“ č. 2162, evidovaných na LV č. XXX vedenom pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F., vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a nemotorovými dopravnými prostriedkami cez pozemok evidovaný ako parcela registra „C“ č. 3198/2 o výmere 50 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vedený na LV č. XXXX pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F., uloží žalovanému a všetkým ďalším vlastníkom pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 3198/2 o výmere 50 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F., povinnosť toto právo strpieť, a obom im uloží povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne peňažnú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 467,14 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu zástupca žalobkýň odôvodnil tak, že žalobkyne v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 2162 o výmere 277 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a rodinného domu s. č. XXX stojaceho na pozemku parc. č. registra „C“ č. 2162, zapísaných na LV č. XXX vedenom pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F.. Žalobkyňa v 1. rade v podiele o veľkosti celkom 3 v pomere k celku, žalobkyňa v 2. rade v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 3198/2 o výmere 50 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vedeného na LV č. XXXX pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F.. Jediný prístup k rodinnému domu žalobkýň s. č. 923 je cez predmetný pozemok žalovaného. Za účelom zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok žalovaného bol znalcom Ing. Petrom Repčákom vypracovaný znalecký posudok, vedený v denníku znalca pod č. 199/2022. V zmysle tohto znaleckého

posudku žalobkyne zaslali žalovanému návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý žalovaný neakceptoval. Právny základ žaloby odôvodnil poukazom na ust. , podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

3. V prílohe žaloby zástupca žalobkýň predložil súdu výpisy z LV č. XXX a LV č. XXXX vedené pre Okres: F., Obec Kežmarok, Katastrálne územie: F., zo dňa 30.11.2022, písomný návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a odpoveď žalovaného zo dňa 27.10.2022.

4. Uznesením zo dňa 21.01.2023 č.k. -25 súd podľa vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie spolu so žalobou a prílohami bolo žalovanému riadne doručené dňa 26.01.2023. Písomným podaním zo dňa 06.02.2023 zástupca žalovaného navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z viacerých dôvodov. V prvom rade z dôvodu, že pozemok, cez ktorý žalobkyne žalobou žiadajú zriadiť v ich prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu, nie je v zmysle ust. 151o ods. 3 pozemkom priľahlým k stavbe rodinného domu žalobkýň s.č. 293. Aj keď v zmysle tohto zák. ust. za priľahlý pozemok možno považovať aj pozemok, ktorý bezprostredne nesusedí so stavbou, v danom prípade medzi stavbou rodinného domu žalobkýň s.č. XXX a pozemkom žalovaného evidovaným ako parc. č. 3198/2, sa nachádzajú ďalšie pozemky, cez ktoré žalobkyne nevyhnutne musia k ich rodinnému domu prechádzať, a ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného. Ide o parcely registra „C“ č. 3198/6 a č. 3286/4, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. K prechodu týmito pozemkami žalobkyne nemajú žiadne vecné, ani obligačné právo. Preto ani v prípade vyhovenia žalobe žalobkyne nebudú mať zabezpečený nevyhnutný prístup k ich rodinnému domu.

5. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby považuje to, že žalobkyne nepreukázali splnenie ani ďalšieho zákonného predpokladu pre zriadenie práva vecného bremena podľa , a to, že ako vlastníčky stavby rodinného domu, ku ktorému nemajú zabezpečený prístup, si tento prístup nemôžu zabezpečiť inak. Žalobkyňa v 1. rade síce listom zo dňa 05.10.2022 požiadala žalovaného o uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, avšak iba formálne, bez reálneho záujmu o dosiahnutie dohody. Žalobkyňa v 2. rade nepožiadala žalovaného o zriadenie vecného bremena vôbec. Na list žalobkyne v 1. rade žalovaný reagoval listom zo dňa 27.10.2022, ktorým vyjadril záujem o zriadenie vecného bremena dohodu, ale za iných podmienok, než žalobkyňa v 1. rade navrhla. Žalovaný v liste zrozumiteľne popísal svoje výhrady, a to predovšetkým to, že nemôže súhlasiť so zaťažením celej jeho parcely č. 3198/2 o výmere 50 m2 s tým, že aj znalecký posudok č. 199/2022 doručený mu v prílohe listu uvažuje s obmedzením pozemku len v rozsahu cca 30 %. Listom navrhol uzavretie dohody o užívaní časti pozemku, ktorá by akceptovala potreby a hrozby oboch strán. Na tento list žalobkyne nereagovali, z čoho žalovaný vyvodzuje, že o dohodu nemali skutočný záujem. Požiadavky žalovaného boli legitímne a pri skutočnom záujme žalobkýň by rokovania mohli dospieť k dohode. Namiesto toho však žalobkyne podali žalobu na súd. Takéto konanie žalobkýň je pre žalovaného nepochopiteľné a pôsobí značne arogantne. Namietol, že ani odplata za zriadenie vecného bremena stanovená znaleckým posudkom č. 199/2022 neodráža náhradu za zaťaženie celého pozemku o výmere 50 m2 tak, ako to žalobkyne žalobou žiadajú. Navyše, znalecký posudok vykazuje rozpory, keď znalec napriek úvahe o zaťažení pozemku žalovaného len v rozsahu 35%, resp. 50%, právo prechodu a prejazdu nevymedzuje geometrickým plánom. Uviedol, že podľa judikatúry pri určení náhrady za zriadenie vecného bremena je nevyhnutné zohľadniť ujmu, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena utrpí, cenu pozemku, okolnosti, za ktorých stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, a všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej prístupovej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Parcela žalovaného č. 3198/2 má šírku cca 5 m, pričom na prejazd a prechod je podľa STN normy č.73 6110 je potrebných menej ako 3 m. Nie je preto žiadny dôvod obmedziť vlastnícke právo žalovaného k celej parcele.

6. Ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby vidí v tom, že prístup k rodinnému domu žalobkýň je možné zabezpečiť aj inou trasou, a to zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez iné pozemky, a to cez parcelu registra „C“ č. 2169/2 vo vlastníctve spoločnosti WHITEWINE s.r.o., evidovanej na LV č. XXXX, pokračujúc v krátkom úseku cez pozemok žalovaného evidovaný ako parcela registra „C“ č. 2171, čím by žalovaný bol obmedzený omnoho menej.

7. Ďalej uviedol, že je potrebné dôsledne posúdiť aj všetky ďalšie okolnosti prejednávanej veci. A to, že parcela žalovaného č. 3198/2, cez ktorú žalobkyne žiadajú zriadiť nevyhnutnú prístupovú cestu k ich rodinnému domu, je bezprostredne priľahlá k rodinnému domu žalovaného s. č. XXX, na ktorom sa nachádza plynomer. Tento plynomer by prejazdom vozidiel mohol byť poškodený. Prejazdom nákladných vozidiel okolo rodinného domu žalovaného došlo už v minulosti k poškodeniu domu. Tiež je potrebné posúdiť, či žalobkyňami navrhovaná prístupová cesta je vôbec technicky možná, nakoľko sčasti sa jedná o pobrežné pozemky, na ktorých môže hroziť riziko erózie pôdy pri väčšom zaťažení. Žalobkyne by tiež mali objasniť, akým spôsobom mal ich rodinný dom zabezpečený prístup z verejnej komunikácie v minulosti, aký prístup bol deklarovaný za účelom vydania stavebného povolenia a následnej kolaudácie rodinného domu. Na dokreslenie prístupu žalobkyne v 1. rade k dodržiavaniu vlastníckych práv iných osôb považuje za vhodné spomenúť, že žalobkyňa v 1. rade bez stavebného povolenia či ohlásenia, a bez súhlasu vlastníka pozemkov, vybudovala na parcelách registra „C“ č. 3286/5 a časti parcely č. 3198/6 vo vlastníctve Slovenskej republiky prístrešok pre autá, ktorý je neoprávnenou stavbou.

8. Na záver poukázal na to, že petit žaloby je sčasti v priamom rozpore s ust. , ktoré umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty len v prospech vlastníka stavby, nie aj v prospech vlastníka pozemku. Žalobkyne žalobou žiadajú zriadiť vecné bremeno „in rem“ v ich prospech nie len z titulu vlastníčok rodinného domu, ale aj ako vlastníčky pozemku, parcely registra „C“ č. 2162 o výmere 277 m2, na ktorej rodinný dom stojí, pričom parcela č. 2162 nie je v celosti geometricky zameraná len pod stavbou rodinného domu s. č. 923.

9. Uznesením zo dňa 02.03.2023 č.k. -47 súd podľa vyzval zástupcu žalobkýň na vyjadrenie k vyjadreniu zástupcu žalovaného k žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo zástupcovi žalobkýň riadne doručené dňa 02.03.2023. Písomným podaním zo dňa 13.03.2023 zástupca žalobkýň oznámil, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. V podaní uviedol, že je pravdou, že parcela žalovaného č. 3198/2, cez ktorú žalobkyne žalobou žiadajú zriadiť prístupovú cestu, nie je pozemkom priľahlým k parcele č. 2162, a medzi týmito parcelami sa nachádzajú ešte parcely č. 3198/6 a č. 3286/4, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobkyne však sú v kontakte so správcom týchto pozemkov a prebiehajú rokovania aj s mestom F., ktoré má o pozemky záujem. Zo strany Slovenskej republiky, a ani zo strany mesta Kežmarok, nebude žiadny problém prístupu cez tieto pozemky, čo je už predrokované. Ďalej uviedol, že prístupová cesta k rodinnému domu žalobkýň cez parcelu žalovaného č. 3198/2 je od roku 1947 jediná. Poprel, že by žalobkyne nemali záujem o dohodu so žalovaným. Žalobkyňa v 1. rade komunikovala so žalovaným cez právneho zástupcu. Žalovaný síce reagoval na list, ale neponúkol žiadne riešenie. Aj keď ide o výmeru pozemku len 50 m2, žalobkyne sa nebránia vymedzeniu vecného bremena geometrickým plánom v menšom rozsahu. Žalobkyne majú stále záujem o mimosúdne riešenie. Pokiaľ ide o rodinný dom žalovaného s. č. XXX stojaci na pozemku parcele č. 2170, dom od roku 1948 nebol opravovaný a žalovaný sa o neho nestará. Plynomer na tomto rodinnom dome je umiestnený už roky a nikdy k jeho poškodeniu nedošlo. Žalovaným navrhovanú prístupovú cestu cez pozemok parcelu č. 2169/2 vo vlastníctve spoločnosti WHITEWINE s.r.o. a následne cez pozemok parcelu č. 2171 vo vlastníctve žalovaného považuje za irelevantnú.

10. Uznesením zo dňa 04.05.2023 č.k. -54 súd podľa vyzval zástupcu žalovaného na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkýň k vyjadreniu žalovaného k žalobe. Podaním zo dňa 19.05.2023 zástupca žalovaného oznámil, že trvá na zamietnutí žaloby a jej dôvodoch. Namietol, že zástupca žalobkýň sa nijako nevyjadril k jeho požiadavke, aby žalobkyne preukázali, aký prístup z verejnej komunikácie k rodinnému domu deklarovali ich právni predchodcovia za účelom vydania stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia. Bez ďalšieho iba uviedol, že prístupová cesta k rodinnému domu žalobkýň je od roku 1947 jediná. Toto tvrdenie rozporuje a považuje za potrebné objasniť genézu stavby rodinného domu a prístupu k nej v minulosti. Uviedol, že materiál na stavbu rodinného domu dostavaného v roku 1947 otcom žalobkyne v 1. rade p. E. vozil brat matky žalobkyne v 1. rade na konskom povoze z ulice Biela Voda a ukladal ho do stodoly k rodičom matky žalobkyne v 1. rade (stodola Olšavských), ktorá bola na parcele č. 2169/2, ktorej bol vlastníkom, a ktorej vlastníkom je dnes spoločnosť WHITEWINE s.r.o. (bývalá Drevona). Neskôr, keď sa vlastníkmi parciel č. 2162 a č. 2163 stali rodičia žalobkyne v 1. rade, materiál vozili z parcely č. 2169/2 cez parcelu č. 2156/4 (súčasný vlastník p. A.). V období okolo roku 1950 rodičia žalobkyne v 1. rade k rodinnému domu prechádzali peši (automobil nemali) cez parcelu č. 2169/2 (dnes vlastníctvo WHITEWITE s.r.o.)

cez bránku, ktorá sa nachádzala medzi areálom bývalej Drevony a pozemkom p. A.. Žalovaný presne nevie, ale je presvedčený, že ak rodičia žalobkyne v 1. rade mali osobný automobil, parkovali ho pred areálom bývalej Drevony a odtiaľ chodili pešo. Otec žalobkyne v 1. rade zomrel v roku 1978. Odvtedy žalobkyňa v 1. rade s matkou chodili k rodinnému domu peši tak, ako tento prístup požadujú žalobou. Od roku 2002, kedy si žalobkyňa v 1. rade kúpila prvé auto, jazdí tak bez kohokoľvek právneho dôvodu. Žalobkyňa v 1. rade podpilovala a odstránila niektoré stromy, ktoré jej bránili v prejazde, a to aj nad rozsah povolenia na výrub po silnom vetre. V roku 2005 svojvoľne zasypala priekopu pred jej bránkou. Od roku 2005 cez pozemok žalovaného jazdia aj nákladné autá. To všetko bez zmluvného, či zákonného, oprávnenia na užívanie parciel, ktoré sú sčasti aj vo vlastníctve Mesta Kežmarok, Slovenskej republiky a žalovaného. Takáto prístupová cesta k rodinnému domu žalobkýň nebola nikdy povolená, ani skolaudovaná. Zástupca žalobkýň tiež neuviedol, z akého dôvodu by mala byť prístupová cesta cez parcelu č. 2169//2 vo vlastníctve spoločnosti WHITEWINE s.r.o., pokračujúc cez parcelu č. 2171 vo vlastníctve žalovaného, irelevantná, keď v minulosti mali žalobkyňa 1. rade a jej predchodcovia prístup práve touto cestou. Napriek všetkému žalovaný je stále prístupný k dohode so žalobkyňami tak, aby mali zabezpečený prechod a prejazd k ich rodinnému domu cez jeho pozemok parcelu č. 3198/2, a za tým účelom uzavrieť so žalobkyňami dohodu, ale ako zmluvné oprávnenie v prospech oboch žalobkýň, nie vo forme vecného bremena. Opakovane zdôraznil, že je potrebné posúdiť, či navrhovaná prístupová cesta, ktorú žalobkyne v súčasnosti bez akéhokoľvek oprávnenia užívajú, je vôbec technicky spôsobilá na uvedený účel, nakoľko parcely č. 3286/5 a č. 3286/4 v minulosti tvorili vodný tok. V súčasnosti podľa rozhodnutia OÚ Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 06.07.2021 č. OÚ- KK-OSZP-2021/005915-009 tieto parcely sú pobrežnými pozemkami vodného toku Kežmarská biela voda, na ktorých v zmysle o vodách je vlastník povinný zdržať sa činnosti, ktorá môže ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku. Z predmetného rozhodnutia tiež vyplýva stanovisko správcu vodného toku Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p., že ide o vodný tok s neupraveným prirodzene meandrujúcim korytom, a pri zvýšených tokoch môže dôjsť k podmývaniu brehov, v dôsledku čoho je nutné ponechať pozdĺž vodného toku priebežný prístup min. 10 m od brehovej čiary.

11. Na deň 05.09.2023 súd nariadil predbežne prejednanie sporu, na ktoré sa dostavili obe sporové strany a ich zástupcovia. Po výzve súdu na pokus o vyriešenie sporu zmierom zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný je ochotný uzavrieť so žalobkyňami zmluvu nielen ohľadne cesty cez parcelu č. 3198/2, cez ktorú žalobkyne žalobou požadujú zriadenie práva prístupovej cesty, ale aj cez ďalší jeho pozemok, a to cez parcelu č. 3198/3, cez ktorú žalobkyne tiež aktuálne prechádzajú, a to s tým, že predmetom bude právo nájmu, vecného bremena alebo iné zmluvné oprávnenie oprávňujúce žalobkyne k prechodu a prejazdu cez tieto parcely. Následne súd na žiadosť zástupcov oboch sporových strán predbežné prejednanie sporu odročil a poskytol stranám lehotu na mimosúdne rokovania do 30.09.2023. Podaním doručeným súdu dňa 02.10.2023 zástupca žalovanej strany oznámil, že dňa 19.09.2023 mu bol zástupcom žalobkýň predložený návrh zmluvy o dočasnom užívaní oboch parciel žalovaného žalobkyňami, ktorý v prílohe predložil. Na návrh reagoval pripomienkami, na ktoré však už žalobkyne nereagovali. Zástupca žalobkýň podaním zo dňa 29.09.2023 oznámil, že pripomienky žalovaného nie sú žalobkyňami akceptovateľné, nakoľko žalovaný nad rámec sporu vyjadril záujem o kúpu parcely č. 3198/6, resp. podielu na nej, od Slovenskej republiky, s čím žalobkyne nesúhlasia.

12. Na deň 12.03.2024 súd nariadil termín prvého pojednávania. Predvolanie na toto pojednávanie bolo zástupcom oboch sporových strán riadne doručené dňa 14.11.2023. Podaním zo dňa 08.02.2024 zástupca žalobkýň súdu oznámil, že došlo k ukončeniu splnomocnenia udeleného mu žalobkyňami. Podaniami zo dňa 28.02.2024 následne obe žalobkyne požiadali súd o odročenie pojednávania z dôvodu, že sa im do tejto doby nepodarilo zabezpečiť nové právne zastúpenie, ktoré považujú za nevyhnutné. Súd ich žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil na 03.05.2024. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobkyni v 1. rade riadne doručené dňa 05.03.2024 a žalobkyni v 2. rade dňa 20.03.2024. Dňa 29.04.2024 bolo súdu doručené podanie žalobkyne v 1. rade, ktorým oznámila, že pojednávania dňa 03.05.2024 sa nemôže zúčastniť zo zdravotných dôvodov. Uviedla, že dňa 24.04.2024 v čase, keď bola na návšteve u dcéry v Ostrave, musela byť pre veľké bolesti pri pohybe ošetrená na neurologickej ambulancii, čo dokladuje potvrdením o lekárskom vyšetrení. V podaní ďalej uviedla, že vzhľadom na dlhodobé zdravotné problémy a skutočnosť, že nie je právne zastúpená a svoju účasť preto považuje za nevyhnutnú, žiada o odročenie pojednávania na september 2024. Podaním doručeným súdu dňa 26.04.2024 o odročenie pojednávania z pracovných dôvodov na september 2024 požiadala aj žalobkyňa v 2. rade. Žiadosť odôvodnila zamietnutím dovolenky primárom oddelenia, na ktorom

v Městskej nemocnici Ostrave p.o. pracuje, a nevyhnutnosťou jej osobnej účasti na pojednávaní, keďže nie je zastúpená. Dňa 30.04.2024 súd bezodkladne obom žalobkyniam oznámil, že ich žiadostiam o odročenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko dôvody v nich uvádzané nepovažuje za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Ani jedna zo žalobkýň neuviedla a nepreukázala súdu žiadne vážne okolnosti, pre ktoré si po dobu cca 2 mesiacov zastúpenie, ktoré obe prezentovali ako nevyhnutné, nezabezpečila. A to napriek odročeniu pojednávania nariadeného na deň 12.03.2024 na ich žiadosť práve za účelom zabezpečenia nového právneho zástupcu. Žalobkyni v 1. rade súd súčasne oznámil, že iba na základe predloženého lekárskeho potvrdenia bez dôvodných pochybností nemohol prijať záver, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania bez jeho vážnejšieho zhoršenia. Predložené lekárske potvrdenie Městskej nemocnice v Ostrave p.o., neurologickej ambulancie, zo dňa 24.04.2024, nie je potvrdením jej všeobecného ošetrujúceho lekára o jej celkovom aktuálnom zdravotnom stave. Navyše, ide o potvrdenie nemocnice mimo Slovenskej republiky, kde pracuje jej dcéra (žalobkyňa v 2. rade). Podľa lekárskeho potvrdenia žalobkyňa v 1. rade okolo 20.04.2024 „uklouzla“, pričom podľa jej tvrdení v žiadosti o odročenie sa malo jednať o „dlhodobé zdravotné problémy“. Ani pracovné dôvody uvádzané žalobkyňou v 2. rade súd vzhľadom na oznámenie termínu pojednávania s dostatočným časovým predstihom dňa 20.03.2024, ktorý vytváral dostatočný priestor na zosúladenie pracovných povinnosti, neakceptoval. Žalobkyňa v 1. rade následne opakovane požiadala súd o odročenie pojednávania a predložila súdu správu neurologickej ambulancie Městskej nemocnice v Ostrave p.o. zo dňa 30.04.2024 o absolvovaní telefonickej konzultácie jej zdravotného stavu, podľa ktorého jej bol odporúčaný kľudový režim v trvaní 7 dní. Žalobkyňa v 2. rade následne tiež opakovane požiadala o odročenie pojednávania s tvrdením, že sa musí zúčastniť porady, na ktorej budú prejednávané dokumenty, ktoré vyžadujú jej podpis. Podaniami zo dňa 02.05.2024 obe žalobkyne opakovane požiadali o odročenie pojednávania na september 2024 s odôvodnením, že nastali nové skutočnosti, a to, že dňa 29.04.2024 Mestské zastupiteľstvo Kežmarok na svojom zasadnutí schválilo kúpu príjazdovej cesty od Ministerstva hospodárstva SR.

13. Na pojednávanie na deň 03.05.2024 sa dostavila žalobkyňa v 2. rade a nový právny zástupca oboch žalobkýň, ktorý predložil súdu splnomocnenie udelené oboma žalobkyňami na zastupovanie pre celé konanie, datované dňom 03.05.2024 (čl. 172 spisu). Súd neakceptoval žiadosť tohto nového zástupcu žalobkýň prednesenú pred otvorením pojednávania na jeho odročenie za účelom zabezpečenia riadnej prípravy, odôvodnenú udelením splnomocnenia žalobkyňami až dňom 03.05.2024 s tým, že zastúpenie si obe nestihli zabezpečiť skôr. Súd vychádzal zo skutočností, že k oznámeniu ukončenia predchádzajúceho splnomocnenia súdu došlo dňa 08.02.2024. Napriek dobe, ktorá uplynula od ukončenia splnomocnenia do prvého termínu pojednávania nariadeného na 12.03.2024 (cca 1 mesiac), súd vyhovel žiadosti žalobkýň o odročenie tohto pojednávania za účelom poskytnutia časového priestoru žalobkyniam na zabezpečenie právneho zastúpenia. Žalobkyne tak mali časový priestor ďalšie cca 2 mesiace (celkom 3 mesiace) na to, aby si zastúpenie zabezpečili v takom časovom predstihu, aby ich zástupca mal dostatočný čas na prípravu na pojednávanie nariadené na deň 03.05.2024. Dôvody uvádzané žalobkyňou v 2. rade, a to, že žalobkyni v 1. rade to nedovolil jej zdravotný stav, a že sama zastúpenie vzhľadom na to, že žije v Ostrave vzdialenej 250 km od Kežmarku, nebola schopná zabezpečiť, súd vzhľadom na uvedený 3 mesačný časový priestor neakceptoval. Vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobkyne v 1. rade súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa v 2. rade pred otvorením pojednávania potvrdila informáciu zástupcu žalovaného o tom, že žalobkyňa v 1. rade sa dňa 29.04.2024 (3 dní pred pojednávaním) osobne zúčastnila zasadnutia Mestského zastupiteľstva Kežmarok vo veci riešenia pozemkov, cez ktoré využíva prístupovú cestu k rodinnému domu. Uviedla, že zdravotný stav žalobkyne v 1. rade sa práve po tomto zasadnutí, na ktorom bola pod silnými liekmi, zhoršil. Súd mal za to, že všetky vyššie uvedené okolnosti a žiadosti oboch žalobkýň o odročenie pojednávania až na „september 2024“ iba nasvedčujú snahe žalobkýň odďaľovať pojednávanie. To nakoniec výslovne potvrdila aj sama žalobkyňa v 2. rade v svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03.05.2024, keď uviedla, že súd chceli odročiť preto, aby sa vysporiadali pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, aby boli vo vlastníctve mesta F., aby na nich bola zriadená prístupová cesta, a aby až potom sa riešil prístup po pozemku žalovaného, ktorý považuje za jediný problém sporu. Ani ďalšie skutočnosti uvádzané žalobkyňami týkajúce sa zasadnutia Mestského zastupiteľstva Kežmarok súd nepovažoval za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania. Súd tak mal za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie pojednávania a dňa 03.05.2024 vec meritórne prejednal.

14. Zástupca žalobkýň na pojednávaní trval na podanej žalobe a doterajších vyjadreniach s tým, že parcela žalovaného č. 3198/2 nie je síce priľahlým pozemkom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ale je pozemkom nevyhnutným na to, aby žalobkyne mali prístup k ich rodinnému domu. Uviedol, že žalobkyne sa nebránia vyhotoveniu geometrického plánu na vymedzenie rozsahu parcely č. 3198/2, ktorý je nevyhnutný za účelom zriadenia prístupovej cesty. Avšak vzhľadom na celkovú výmeru parcely 50 m2 a jej šírku 5 m, to považujú za zbytočné. Prezentoval záujem žalobkýň vyriešiť prístupovú cestu k ich rodinnému domu už natrvalo a ich ochotu zaplatiť žalovanému aj vyššiu náhradu, ako bola stanovená znalcom v predloženom znaleckom posudku č. 199/2022. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na zamietnutí žaloby predovšetkým z dôvodu, že pre prístup motorových vozidiel k rodinnému domu žalobkýň je nevyhnutné zriadiť právo cesty aj cez ďalšie 3 parcely, a to okrem parcely vo vlastníctve žalovaného č. 3198/2 (ktorá je predmetom žaloby) aj cez ďalšiu parcelu vo vlastníctve žalovaného č. 3198/3, a cez parcely č. 3198/6 a č. 3286/4 vo vlastníctve Slovenskej republiky, čo je zrejmé zo satelitnej snímky. Argumentoval, že vykonávanie ďalších dôkazov navrhovaných vo veci nemôže preklenúť tento dôvod na zamietnutie žaloby. Ďalej uviedol, že nové skutočnosti tvrdené žalobkyňami, a to že Mestské zastupiteľstvo Kežmarok dňa 29.04.2024 schválilo odkúpenie pozemkov od Slovenskej republiky, nič na merite veci nemení, nakoľko nateraz nie je zrejmé, či mesto Kežmarok vlastníctvo v budúcnosti vôbec nadobudne, a ak aj áno, ako bude s pozemkami nakladať. Navyše, podľa výsledkov dokazovania Mestské zastupiteľstvo Kežmarok dňa 29.04.2024 schválilo výkup parciel vo vlastníctve Slovenskej republiky č. 3198/6 a č. 3286/5, nie aj parcely č. 3286/4, ktorá je nevyhnutná pre zabezpečenie prístupu k rodinnému domu. Prístup len cez parcelu č. 3198/6 nebude postačujúci, pričom prístup cez parcelu č. 3286/5 nie je potrebný. Vyslovil názor, že nemožno ani očakávať, že by mesto Kežmarok vykúpilo aj parcelu č. 3286/4, nakoľko ide o pobrežný pozemok, pozemok pre správu koryta vodohospodárskeho toku, o ktorý má záujem Slovenský vodohospodársky podnik. Žalobkyne preto právo prístupu k rodinnému domu cez túto parcelu nikdy nezískajú. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v spise a výsluchom žalobkyne v 2. rade, a skutkový stav veci na základe týchto dôkazov ustálil nasledovne:

15. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyne, medzi ktorými je blízky príbuzenský vzťah (matka a dcéra), sú podielovými spoluvlastníčkami domových nehnuteľností v meste Kežmarok tak, ako ich špecifikovali v žalobe. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX vedeného pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F. (ďalej už len „LV č. XXX“) žalobkyne v 1. a 2. rade sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky rodinného domu s. č. XXX stojaceho na pozemku parc. č. registra „C“ č. 2162 (ďalej už len „rodinný dom s. č. 923„) a pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 2162 o výmere 277 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Zápis vlastníctva v prospech žalobkyne v 1. rade v podiele o veľkosti celkom 3 v pomere k celku bol vykonaný titulom dedenia D 881/78 – 35/79. Zápis v prospech žalobkyne v 2. rade v podiele o veľkosti 1 v pomere k celku na základe Kúpnej zmluvy V 113/98-116/98.

16. Medzi stranami nebolo ďalej sporným, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku, cez ktorý žalobkyne žalobou žiadali zriadiť vecné bremeno v ich prospech spočívajúce v práve cesty k ich rodinnému domu s.č. 923. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX vedeného pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F. (ďalej už len „LV č. XXXX“) žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ č. 3198/2 o výmere 50 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Podľa výpisu z LV č. XXXX žalovaný je na tomto LV zapísaný ako výlučný vlastník aj ďalších nehnuteľností, a to rodinného domu s. č. XXX stojaceho na parcele registra „C“ č. 2170, a pozemkov evidovaných ako parcela registra „C“ č. 2170 o výmere 705 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, a parcela registra „C“ č. 3198/3 o výmere 80 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Zápis v prospech žalovaného bol vykonaný titulom dedenia (D 992/80-31/81, D a Dodatku k osvedčeniu D XXX/XX- K. 70/06 – 130/06).

17. Žalobou v prejednávanej veci žalobkyne žiadali s poukazom na ust. , aby súd zriadil vecné bremeno v ich prospech ako podielových spoluvlastníčok rodinného domu s. č. XXX a pozemku parcely č. 2162, na ktorom rodinný dom stojí, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného evidovaný ako parcela č. 3198/2 s obmedzením žalovaného v celom rozsahu výmery tejto parcely 50 m2, a to za náhradu 467,14 eur. V priebehu konania zástupca žalobkýň prezentoval ochotu žalobkýň obmedziť žalovaného aj v menšom rozsahu, ktorý bude vymedzený geometrickým plánom, a za inú náhradu, než navrhujú.

18. Podľa ust. ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka

stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Právo cesty je známe už od čias rímskeho práva. Do právneho poriadku Slovenskej republiky bolo právo súdu zriadiť k stavbe právo cesty cez priľahlý pozemok zakotvené do cit. ust. účinnou od 01.01.1992. Táto právna úprava je však pomerne strohá a nedáva odpoveď na mnohé potrebné otázky. Právo cesty naposledy riešil zákon č.140/1896 ř.z. o propujčování nezbytných cest, ktorý bol zrušený tzv. Stredným ( Sb). Pri použití historického výkladu a porovnávacej metódy je možné pri rozhodovaní o zriadení práva cesty k stavbe podľa primerané prihliadať k všeobecným zásadám tohto zákona, a to, že vlastník pozemku má byť zriadením práva cesty k stavbe obmedzený čo najmenej, a že vzťahy medzi vlastníkmi stavby a pozemku majú byť v súlade s dobrými mravmi ( ). Inštitút zriaďovania práva nevyhnutnej cesty k stavbe cez cudzí pozemok je pritom potrebné už svojou povahou považovať za výnimočný, nakoľko slúži k obmedzeniu vlastníckeho práva jedného vlastníka predovšetkým v súkromnom záujme iného vlastníka. Predstavuje tak závažný zásah do práva vlastníka pozemku. Súd preto musí vždy dôsledne dbať na to, aby vlastník pozemku bol týmto zásahom obmedzený čo najmenej, a právo cesty zriadiť len v rozsahu zabezpečujúcom objektívne riadne užívanie stavby. Nemusí sa teda jednať o užívanie stavby úplne komfortné z pohľadu vlastníka stavby. Vždy je potrebné dôsledne zvažovať všetky okolnosti individuálnej veci a spravodlivo pomerovať výhody, ktoré cesta vlastníkovi stavby poskytuje, s ujmou, ktorá zriadením cesty vznikne vlastníkovi zaťaženého pozemku.

20. Základné zákonné podmienky pre zriadenie práva cesty k stavbe súdom cit. ust. vymedzuje nasledovne: 1. právo cesty možno zriadiť iba cez priľahlý pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve vlastníka stavby, 2. právo cesty možno zriadiť iba v prospech vlastníka stavby, 3. prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak, a 4. právo cesty možno zriadiť len za náhradu. Obsahom práva cesty pritom môže byť predovšetkým právo prechodu, ale tiež aj právo prejazdu, spravidla motorovými vozidlami, a to vždy podľa konkrétnych okolností tohto ktorého individuálneho prípadu. Tak, aby bola dodržaná základná zásada, že vlastník pozemku bude zásahom súdu obmedzený čo najmenej, a aby výhody, ktoré cesta vlastníkovi stavby poskytne, boli v proporcionalite s ujmou, ktorá zriadením cesty vznikne vlastníkovi zaťaženého pozemku.

21. V prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporným, a súd nepovažoval za dôvodne spochybnené, že žalobkyne, ktoré žalobou žiadajú zriadiť právo prístupovej cesty, sú podielovými spoluvlastníčkami rodinného domu s.č. XXX, v ktorom žije žalobkyňa v 1. rade. Ďalej, že rodinný dom žalobkýň s.č. XXX stojí na parcele č. 2162, ktorá je tiež v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, a že cez túto parcelu žalobkyne nemajú zabezpečený prístup z rodinného domu k verejnej komunikácii. Nebolo ďalej sporným, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely č. 3198/2 o výmere 50 m2, cez ktorú žalobkyne žalobou žiadali zriadiť právo prístupovej cesty k ich rodinnému domu s.č. 923, a že žalovaný v súčasnosti aj fakticky umožňuje žalobkyniam túto parcelu využívať za účelom prístupu k ich rodinnému domu z verejnej komunikácie na ul. Michalskej. Súd pre rozhodnutie v merite veci v súlade s judikatúrou nepovažoval za rozhodujúce ustálenie skutočnosti, či sa tak dnes fakticky deje na základe toho, že tento stav žalovaný iba trpí, alebo na základe obyčajného súhlasu, ktorý žalovaný k využívaniu cesty cez túto jeho parcelu dal. Za rozhodujúce súd považoval to, že ani jedna zo sporových strán v konaní netvrdila, že by k využívaniu cesty cez predmetnú parcelu žalovaného dochádzalo na základe nejakého existujúceho obligačného alebo vecného právneho vzťahu, a obe strany sa preto aj pokúšali pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu, založiť právo cesty o.i. aj cez predmetnú parcelu v prospech žalobkýň uzavretím mimosúdnej dohody. Podľa judikatúry totiž vlastník stavby nemá zabezpečený prístup k stavbe cez cudzí pozemok, ak vlastník pozemku prechádzanie len trpí alebo mu udelí súhlas, ktorý môže kedykoľvek odvolať (tzv. výprosa), a tým nie je vylúčený úspech žaloby na zriadenie nevyhnutnej prístupovej cesty k stavbe súdom.

22. Podľa zhodných tvrdení strán, kópií katastrálnej mapy, satelitných snímkov a fotodokumentácie v spise, vrátane príloh písomného znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Repčákom na žiadosť žalobkýň pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty vecného bremena zriadeného cez parcelu žalovaného č. 3198/2, pod č. 199/2022 zo dňa 03.10.2022 (ďalej už len „ZP č. 199/2022“), súčasný faktický stav je však taký, že žalobkyne za účelom prístupu k ich rodinného domu s.č. 923 z verejnej

komunikácie na ul. Michalskej dnes využívajú cestu nie len cez parcelu žalovaného č. 3198/2, ale aj cez ďalšie parcely, a to parcely aj iných vlastníkov. A to cez dve parcely evidované na LV č. XXXX vedené pre Okres: F., Obec: F., Katastrálne územie: F. (ďalej už len „LV č. XXXX“) ako parcela registra „C“ č. 3198/6 o výmere 224 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcela č. 3286/4 o výmere 159 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, zapísané v prospech Slovenskej republiky, v správe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Vo vzťahu k týmto dvom parcelám zástupca žalobkýň v priebehu konania tvrdil, že prebiehajú rokovania so správcom pozemkov a mestom F., ktoré má záujem parcely odkúpiť, a zabezpečenie prístupovej cesty k ich rodinnému domu cez tieto parcely nevidia ako problém. Žalovaný v rámci pokusu o mimosúdnu dohodu pritom navrhol o.i. aj odkúpenie parcely č. 3198/6 do podielového spoluvlastníctva sporových strán, resp. do jeho výlučného vlastníctva (čl. 89 spisu). Žalobkyne za účelom prístupu k rodinnému domu z verejnej komunikácie využívajú tiež aj ďalší pozemok vo vlastníctve žalovaného, a to okrem parcely č. 3198/2 aj parcelu č. 3198/3 evidovanú tiež na LV č. XXXX. Na predbežnom prejednaní sporu konanom dňa 05.09.2023 a následne v rámci písomnej komunikácie tak, ako vyplýva z písomného návrhu zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov (čl. 88 spisu) a e-mailovej komunikácie (čl. 89 spisu), sporové strany sa v priebehu konania evidentne pokúšali uzavrieť mimosúdnu dohodu o zriadení práva prístupovej cesty k rodinnému domu žalobkýň aj cez túto ďalšiu parcelu žalovaného. Taktiež podľa kópie katastrálnej mapy, satelitných snímkov, a tiež konštatovania znalca Ing. Petra Repčáka v č. 199/2022 (str. 4) medzi touto parcelou žalovaného smerom k verejnej komunikácií na ul. Michalskej je ešte ďalšia parcela č. 3198/1, podľa znalca vo vlastníctve mesta Kežmarok. Podľa internetového výpisu z katastra nehnuteľnosti však táto parcela č. 3198/1 nie je evidovaná na liste vlastníctva. Prístupová cesta využívaná dnes k rodinnému domu žalobkýň z verejnej komunikácie na ul. Michalskej cez všetky tieto parcely podľa fotodokumentácie a satelitných snímkov v spise predstavuje nespevnený povrch, čiastočne vysypaný makadamom a kamienkami, a čiastočne trávnatý.

23. Jednou zo základných zákonných podmienok pre zriadenie práva cesty k stavbe súdom bolo to, že súd právo cesty k rodinnému domu žalobkýň z verejnej komunikácie mohol zriadiť iba cez priľahlý pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve žalobkýň. Pojem „priľahlý pozemok“ právna prax pre účely ust. vykladá pomerne široko, v prospech vlastníkov stavieb. Vychádza pritom zo záveru, že zabezpečenie riadneho užívania stavieb je potrebné vnímať nie len ako záujem všetkých vlastníkov stavby a okolitých nehnuteľností, ale tiež ako širší všeobecný verejný záujem na riadnom užívaní a udržiavaní stavieb, ktoré môžu byť zdrojom ohrozenia. Za „priľahlý pozemok“ potrebný na zriadenie nevyhnutnej cesty k stavbe tak považuje nielen pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale aj všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie nevyhnutnej cesty k stavbe, cez ktoré má byť prístup fakticky realizovaný. Tzn., všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby nevyhnutne musí dostať k verejnej komunikácii (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Brne sp.zn. , Soudní rozhledy ,2006,č. 5, str184).

24. V prejednávanej veci súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že za „priľahlý pozemok“ k stavbe rodinného domu žalobkýň s.č. 923 nie je možné pre účely aplikácie ust. považovať len parcelu vo vlastníctve žalovaného č. 3198/2, ale aj parcely vo vlastníctve Slovenskej republiky č. 3198/6 a č. 3286/4, ďalšiu parcelu vo vlastníctve žalovaného č. 3198/3, a parcelu č. 3198/1, na ktorú nie je založený list vlastníctva. Žalobou žalobkyne žiadali zriadenie prístupovej cesty k ich rodinnému domu len cez jednu parcelu žalovaného č. 3198/2, pričom netvrdili, a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by k ostatným parcelám, ktoré spolu pre účely prístupu k ich rodinnému domu dnes fakticky využívajú, a ktoré všetky je potrebné považovať za „priľahlý pozemok“, mali zabezpečené právo prístupovej cesty na základe obligačného alebo vecného právneho vzťahu s vlastníkmi týchto parciel. Zástupca žalobkýň v konaní iba tvrdil, že vo veci zriadenia prístupovej cesty cez pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Ministerstva hospodárstva, (parc.č. 3198/6 a č. 3286/4) žalobkyne rokujú s mestom F., ktoré už dlhšiu dobu plánuje tieto pozemky od štátu odkúpiť s tým, že následne nebude problém zriadiť cez tieto parcely v prospech žalobkýň právo prístupovej cesty. V priebehu konania žalobkyne poukazovali na uznesenie o schválení výkupu parciel č. 3198/6 a č. 3286/5, ktoré prijalo Mestské zastupiteľstvo Kežmarok na svojom zasadnutí dňa 29.04.2024. Vo vzťahu k ďalšej parcele vo vlastníctve žalovaného č. 3198/3 sa žalobkyne v priebehu konania pokúšali uzavrieť mimosúdnu dohodu (viď návrh zástupcu žalobkýň na uzavretie zmluvy o dočasnom využívaní aj tejto parcely na čl. 88 spisu). Podľa pre rozhodnutie súdu je vždy rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto súd pri svojom rozhodovaní aj v prejednávanej veci mohol vychádzať iba z právneho stavu tak, ako bol ustálený ku dňu rozhodovania,

a na žalobkyňami tvrdené v budúcnosti predpokladané právne zmeny nemohol prihliadať. Súd tu len dodáva, že je treba prisvedčiť zástupcovi žalovaného, že podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva Kežmarok zo dňa 29.04.2024 (čl. 163 a čl. 164 spisu), zverejneného na webovej stránke mesta F., mestské zastupiteľstvo dňa 29.04.2024 prijalo uznesenie o schválení výkupu len parcely č. 3198/6 od Slovenskej republiky, nie aj parcely č. 3286/4. 25. Vzhľadom na uvedené závery, podľa ktorých pre účely rozhodnutia v prejednávanej veci je za „priľahlý pozemok“ potrebné, okrem parcely žalovaného č. 3198/2, považovať aj ďalšie parcely, a to aj vo vlastníctve ďalších subjektov, a skutočnosť, že žalobkyne žalobou žiadali zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prístupovej cesty k ich rodinnému domu len cez jednu parcelu žalovaného č. 3198/2, pričom nepreukázali, že by k ďalším parcelám mali v čase rozhodovania súdu zabezpečené právo prístupovej cesty na základe nejakého právneho titulu (spravidla obligačného titulu), súd nemohol žalobe žalobkýň vyhovieť. Súd tu opakovane zdôrazňuje, že skutočnosti, že žalobkyne dnes fakticky za účelom prístupu k ich rodinnému domu z verejnej komunikácie využívajú, okrem parcely žalovaného č. 3198/2, aj všetky ďalšie parcely tvoriace „priľahký pozemok“ k ich rodinnému domu, ako aj presvedčenie žalobkýň, že nevidia problém v budúcnosti sa na prístupovej ceste cez niektoré z týchto parciel dohodnúť (čo aj podložené niektorými objektívnymi skutočnosťami), súd nepovažoval pre rozhodnutie za právne relevantné. Za daného právneho stavu súd prisvedčil zástupcovi žalovaného, že rozhodnutie súdu by v prípade vyhovenia žalobe žalobkyniam nezabezpečilo právo prístupovej cestu k ich rodinnému domu z verejnej komunikácie. Navyše, súd sa zriadením práva cesty cez parcely vo vlastníctve iných subjektov, rozdielnych od osoby žalovaného, nemohol v konaní zaoberať z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovanej. Konanie vo veci zriadenia vecného bremena spočívajúceho v zriadení práva prístupovej cesty súdom podľa patrí síce medzi konania, v ktorých spôsob usporiadania právneho vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu ( ), a súd preto v týchto konaniach nie je viazaný návrhom. To znamená, že pokiaľ aj žalobca navrhuje zriadiť právo cesty nevhodne alebo v neprimeranom rozsahu, súd môže zriadiť právo cesty aj inde a v inom rozsahu. To však neznamená, že súd môže rozhodnutím podľa usporiadať právne pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, a zaťažiť tak vlastníka pozemku, ktorého vlastník stavby ako žalobca neoznačil ako stranu v konaní. Za danej situácie súdu neostávalo nič iné, iba návrhy na ďalšie dokazovanie (či už výsluchom svedkov, obhliadkou miesta samého, či vyhotovovaním geometrického plánu) v súlade so zásadou hospodárnosti, a žalobu zamietnuť.

26. Súd tu dodáva, že inštitút zriadenia práva nevyhnutnej prístupovej cesty k stavbe cez cudzí pozemok súdom je potrebné vnímať ako núdzové riešenie, ktoré prichádza do úvahy iba vtedy, ak nemožno zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu na základe obligačného práva (napr. nájomnej zmluvy a pod.). Žalobkyniam nič nebráni, aby sa pokúsili zabezpečiť si obligačné právo, prípadne iný titul na riadne využívanie prístupovej cesty k ich rodinnému domu cez všetky uvedené parcely tak, ako ich dnes fakticky využívajú. Navyše, toto právo sa nepremlčuje, nakoľko ide o právo na vydanie konštitutívneho rozhodnutia súdu, a žalobkyniam tak nič nebráni, aby prípadne podali novú žalobu na súd smerujúcu voči vlastníkom všetkých parciel (porovnaj napr. R 23/2003).

27. Záverom súd vo vzťahu k ďalším zákonným podmienkam zriadenia práva prístupovej cesty v prejednávanej veci v nadväznosti na stranami v konaní uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany dodáva, že súd sa stotožnil so zástupcom žalovaného, že podľa cit ust. , ako aj judikatúry, právo cesty je možné zriadiť iba v prospech vlastníka stavby. Preto pokiaľ žalobkyne petitom žaloby žiadali zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v ich prospech aj ako podielových spoluvlastníčok parcely č. 2162, na ktorej stojí rodinný dom s.č. XXX, žalobe v tejto časti aj z toho dôvodu nebolo možné vyhovieť. Je potrebné odlišovať právo k stavbe a právo k pozemku, keďže podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike stavba nie je súčasťou pozemku ( ).

28. Právo nevyhnutnej prístupovej cesty môže súd zriadiť len vtedy, ak prístup vlastníka k jeho stavbe nemožno zabezpečiť inak. Túto podmienku judikatúra vykladá, o.i., aj napr. tak, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty súd nemôže zriadiť, ak vlastník priľahlého pozemku ponúka zriadenie takéhoto práva za všeobecnú tržnú cenu alebo pozemok na odpredaj (Rc 32/2006), ak zabezpečenie prístupu cez priľahlý pozemok nie je technicky možné, alebo ak je to v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Žalobkyne v konaní nepreukázali, že by prístup k stavbe ich rodinného domu si nemohli zabezpečiť inak, ako zriadením práva vecného bremena súdom konštitutívnym rozhodnutím, ktoré je

núdzovým riešením. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci priľahlý pozemok tvoria viaceré parcely, bolo potrebné, aby sa obe žalobkyne boli pokúsili o zabezpečenie obligačného, prípadne iného titulu na využívanie súčasnej prístupovej cesty komplexne so všetkými vlastníkmi parciel, nie individuálne len so žalovaným. Samé žalobkyne uvádzajú, že nevidia problém zabezpečiť si v budúcnosti právo cesty k rodinnému domu cez parcely č. 3198/6 a č. 3286/4, aktuálne vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa výsledkov dokazovania žalovaný v priebehu celého konania prezentoval záujem o zriadenie obligačného, príp. aj iného práva prechodu a prejazdu v prospech žalobkýň cez obe jeho parcely č. 3198/2 a č. 3198/3, a to aj v celom rozsahu ich výmer. Pokiaľ žalovaný neakceptoval predžalobný návrh žalobkýň na zriadenie vecného bremena práva cesty iba cez parcelu č. 3198/2, nemožno súhlasiť so zástupcom žalobkýň, že žalovaný neponúkol žiadne riešenie. Z odpovede žalovaného zo dňa 27.10.2022 (čl. 9 spisu) je zrejmé, že jeho výhrady smerovali k nesúhlasu so žalobkyňami požadovaným rozsahom zaťaženia celej parcely a k rozporom v č. 199/2022, v ktorom sa znalec s rozsahom zaťaženia tejto parcely, ako aj s výškou náhrady, riadne nevyporiadal (nepreložil geometrický plán; neozrejmil, akému rozsahu zaťaženiu zodpovedá stanovená náhrada). Tieto výhrady nakoniec žalobkyne v priebehu konania nijako nerozporovali. Žalobkyne tiež neuviedli žiadne vážne dôvody, pre ktoré je pre nich neprijateľným žalovaným navrhované komplexné riešenie situácie vo vzťahu k obom jeho parcelám, o.i., za situácie odkúpenia parcely č. 3198/6 vo vlastníctve štátu do podielového spoluvlastníctva strán. Vo vzťahu k tomuto návrhu žalovaného pritom nevyjadrili žiadne výhrady k samotnej výške navrhovanej náhrady (len k navrhovanej dobe trvania zmluvy). Bolo tiež ďalej na žalobkyniach, aby preukázali technickú možnosť zriadenia prístupovej cesty cez parcelu žalovaného č. 3198/2, a to v nadväznosti na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdeniach o poškodení jeho rodinného domu a plynomeru stojaceho pri rodinnom dome. A tiež aj na vyjadrenie Mesta Kežmarok na čl. 39 spisu, podľa ktorého táto parcela tvorí hranicu so stavbou rodinného domu žalovaného s.č. 643 a prejazdom veľkých aut dochádza k poškodzovaniu stavby. Vo vzťahu k parcele č. 3286/4, ktorá je vo vlastníctve Slovenskej republiky, a ktorá vzhľadom na rozhodnutie na čl. 59 a nasl. spisu je pobrežným pozemkom vodného toku Kežmarská biela voda, preukázať, že zriadenie prístupovej cesty cez túto parcelu nie je v rozpore v osobitnými právnymi predpismi upravujúcim režim pobrežných pozemkov vodných tokov. Žalobkyne na preukázanie všetkých týchto relevantných skutočností nenavrhli dôkazy.

29. Záverom súd vo vzťahu k zástupcom žalovaného uvádzaným okolnostiam deklarovania prístupu k stavbe rodinného domu žalobkýň v minulosti pre účely stavebného a kolaudačného konania, a k možnosti zriadenia prístupovej cesty cez iné pozemky (cez parcelu č. 2169/2 evidovanú na LV č. XXXX pokračujúc cez parcelu žalovaného č. 2171), na jednej strane poukazuje na základnú zásadu, ktorou sa nepochybne riadi súd pri zriaďovaní práva cesty k stavbe, a to, že vzťahy medzi vlastníkmi stavby a pozemku majú byť v súlade s dobrými mravmi. Na druhej strane však podľa judikatúry dnes nie je možné žiadosť vlastníka stavby bez ďalšieho odmietnuť len preto, lebo stavbu kúpil bez zabezpečeného prístupu alebo prístup on sám alebo jeho právni predchodcovia nezabezpečili hrubou nedbanlivosťou. Vychádza z toho, že zabezpečenie prístupu k stavbe je aj vo všeobecnom verejnom záujme, a muselo by sa jednať o mimoriadne okolnosti na strane vlastníka stavby, ktoré by viedli k zamietnutiu žaloby z tohto dôvodu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo v prejednávanej veci možné iba konštatovať, že rodinný dom žalobkýň s. č. 923 bol postavený skôr, ako rodinný dom žalovaného s. č. XXX, a pokiaľ aj v minulosti právni predchodcovia žalobkýň prechádzali k rodinnému domu inou trasou, ako dnes, nemožno bez ďalšieho prijať záver, že by zriadenie prístupovej cesty k rodinnému domu žalobkýň tak, ako ju dnes žalobkyne využívajú, bolo v rozpore s dobrými mravmi, alebo že by sa nejednalo vhodnú cestu.

30. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalobkyne boli v celom rozsahu žaloby neúspešné. Preto podľa zásady úspechu v konaní ( ) súd im uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania

v plnom rozsahu. O výške náhrade rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti výrokom I. - II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).