Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/86/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: ATYP ROYAL, s.r.o., so sídlom Vrútky, Ul. l. čsl. brigády č. 24, IČO: 36 373 681, právne zast.: Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žilina, Obchodná , IČO: 50 158 121, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Chlumeckého č. 1941/2, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdková č. 36, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: VoÚ 30/2020/Sl zo dňa 06.05.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Martin, katastrálny odbor rozhodnutím Zn. V 277/2020 zo dňa 05.02.2020 ako príslušný správny orgán podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v spojení s ust. katastrálneho zákona vo veci účastníkov konania: Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom a spoločnosti ATYP ROYAL, s.r.o. v konaní o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodol tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností s poukazom na ust. katastrálneho zákona zamietol. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že dňa 20.01.2020 bol správnemu orgánu prvého stupňa doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy č. 03399/2019-PKZ-K-40844/19.00 zo dňa 18.12.2019 uzavretej medzi účastníkmi: Slovenskou republikou zastúpenou Slovenským pozemkovým fondom (SPF) ako predávajúcim a spoločnosťou ATYP ROYAL, s.r.o. ako kupujúcim (ďalej len „kúpna zmluva“). Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Y. a zapísanej na LV č. XXXX - pozemok registra C KN parcelné číslo 6962 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 300 m2 (ďalej len „predmetný pozemok“). Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že účastníci konania predložili dňa 04.02.2020 ako prílohu návrhu na vklad:

- kópiu Znaleckého posudku číslo 056/2019 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty predmetného pozemku,

- kópiu Zmluvy o budúcej zmluve o odovzdaní a prevzatí prístupovej komunikácie do užívania zo dňa 12.09.2019 uzatvorenej medzi ATYP ROYAL, s.r.o. ako budúcim vlastníkom a budúcim užívateľom - Urbár Martin, pozemkové spoločenstvo, ktorej predmetom bola dohoda o vybudovaní

prístupovej komunikácie spoločnosťou ATYP ROYAL, s.r.o. na predmetnom pozemku a jej následnom užívaní budúcim správcom - Urbár Martin, pozemkové spoločenstvo,

- Čestné prehlásenie zo dňa 25.10.2019 predsedu Urbáru Martin, pozemkového spoločenstva, ako budúceho správcu cestnej komunikácie na predmetnom pozemku. Správny orgán prvého stupňa predmetný návrh zamietol dôvodiac najmä tým, že ide o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že SPF môže realizovať odplatný prevod vlastníctva k pozemkom len v prípadoch, vymedzených platnými predpismi. Jedným z týchto dôvodov je zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti iného vlastníka, pričom podrobnosti o podmienkach predaja nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Zároveň, nevyhnutným prístupom k nehnuteľnosti iného vlastníka v nevyhnutnom rozsahu; takýmto prevodom nesmie byť obmedzený prístup k nehnuteľnostiam iných vlastníkov vrátane fondu. Správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že predložená zmluva svojim účelom odporuje zákonu, a to nariadeniu vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom, (ďalej len „“), z nasledovných dôvodov:

- vyplývajúc z polohového určenia v katastrálnej mape a predloženého znaleckého posudku predmetný pozemok slúži ako nevyhnutný prístup viacerým vlastníkom rekreačných chát a pozemkov v tejto oblasti; následkom predaja pozemku vo vlastníctve štátu len jednému z týchto vlastníkov by došlo k obmedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam iných vlastníkov vrátane fondu; z pohľadu verejného záujmu je dôležitá aj skutočnosť, že predmetný pozemok zároveň tvorí jediný prístup do úzkeho ústia Veľkej doliny, v ktorej sa nachádza celoslovensky známa, verejnosťou celoročne navštevovaná Ferrata HZS Martinské hole;

- pozemok svojou západnou časťou nachádzajúcou sa už v ústí Veľkej doliny, presahuje nevyhnutný rozsah potrebný na prístup k nehnuteľnosti vlastníka ATYP ROYAL, s.r.o.; zároveň podľa prešetrenia údajov v rámci konania o návrhu na vklad, vlastníctvo k tejto časti pozemku je duplicitné; technicko- hospodárskym mapovaním v r. 1991 časť predmetného pozemku C KN 6962 bola vytvorená z pozemku E KN 4186/1, ktorý je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti Urbár Martin, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Hrdinov SNP č.43, IČO 14225557 (LV č. XXXX v katastrálnom území Y.), predmetný pozemok C KN 6962 bol však zapísaný v prospech Čs. štátu v celosti (pod číslom zmeny 800/91 na pôvodnom LV XXXX v katastrálnom území Y.).

2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: VoÚ 30/2020/Sl zo dňa 06.05.2020, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Po citácii ust. , katastrálneho zákona, , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len ), , o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalšej ), nariadenia vlády SR č. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len ) a ust. , , ako aj s poukazom na Čl. IV bod 2. kúpnej zmluvy konštatoval, že fond môže realizovať odplatný prevod vlastníctva k pozemkom len v prípadoch vymedzených platnými predpismi. Jedným z týchto dôvodov je zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti iného vlastníka. Za nevyhnutný prístup k nehnuteľnosti iného vlastníka (slovník pojmov je zverejnený na webstránke Fondu: <https://pozfond.sk/verejny-pristup-k-informaciam/slovnik-pojmov/>) možno považovať zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žiadateľa v nevyhnutnom rozsahu; takýmto prevodom nesmie byť obmedzený prístup k nehnuteľnostiam iných vlastníkov vrátane fondu; ak nie je možné vytvoriť nevyhnutný prístup predajom časti pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu určenej na základe geometrického plánu, prístup bude zabezpečený zriadením vecného bremena. Žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že predložená zmluva svojim účelom odporuje zákonu ( nariadenia vlády č. ), a to z dôvodu, že: Vyplývajúc z polohového určenia v katastrálnej mape a predloženého znaleckého posudku predmetný pozemok slúži ako nevyhnutný prístup viacerým vlastníkom rekreačných chát a pozemkov v tejto oblasti; následkom predaja pozemku vo vlastníctve štátu len jednému z týchto vlastníkov by došlo k obmedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam iných vlastníkov vrátane fondu. V samotnom znaleckom posudku je predmet prevodu definovaný ako zastavaná plocha - ide o lesnú prístupovú komunikáciu,

ktorá zabezpečuje jediný prístup k modernému uzavretému komplexu rekreačných chát, situovaný pod Martinskými hoľami pod bývalou pivovarskou chatou, ktorá je v súčasnosti prestavaná na penzión. Katastrálny odbor len konštatoval, že pozemok svojou západnou časťou nachádzajúcou sa už v ústí Veľkej doliny presahuje nevyhnutný rozsah potrebný na prístup k nehnuteľnosti vlastníka ATYP ROYAL, s.r.o.; zároveň podľa prešetrenia údajov v rámci konania o návrhu na vklad, vlastníctvo k tejto časti pozemku je duplicitné; technicko-hospodárskym mapovaním v r. 1991 časť predmetného pozemku C KN 6962 bola vytvorená z pozemku E KN 4186/1, ktorý je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti Urbár Martin, pozemkové spoločenstvo so sídlom Hrdinov SNP č.43, IČO 14225557 (LV č. XXXX v katastrálnom území Y.), predmetný pozemok C KN 6962 bol však zapísaný v prospech Čs. štátu v celosti (pod číslom zmeny 800/91 na pôvodnom LV XXXX v katastrálnom území Y.). Katastrálny odbor v tejto súvislosti, však nikdy nevyslovil vo svojom rozhodnutí tvrdenie uvedené v odvolaní, že účastníci zmluvy si mali dať vypracovať geometrický plán na oddelenie iba tej časti pozemku, ktorá priamo a nevyhnutne tvorí prístup k nehnuteľnosti odvolateľa, pričom takáto zákonná požiadavka v zákone neexistuje. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sám SPF prináša súhrnné spracovanie terminologických skratiek a fráz, z jednotlivých odborov Slovenského pozemkového fondu zverejnený na cit. webstránke Fondu, kde pri pojme nevyhnutný prístup k nehnuteľnosti iného vlastníka, je tento podmienený vypracovaním geometrického plánu. Žalovaný ďalej uviedol, že bolo v právomoci správneho orgánu prvého stupňa skúmať s poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v rámci vkladového konania aj to, či zmluva neodporovala zákonu, resp. či zákon neobchádzala. Žalovaný záverom odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval istú pochybnosť v nadväznosti na argumentáciu odvolateľa, že tento „sa zaviazal, že výstavbu pozemnej komunikácie bezodplatne odovzdá do užívania pozemkovému spoločenstvu - Urbár Martin.“ Pozemkové spoločenstvo Urbár Martin by síce dostal bezodplatne do užívania pozemnú komunikáciu (t.j. predmet prevodu), avšak ostáva nejasné, v akej pozícii by ostali vlastníci a nájomcovia okolitých nehnuteľností ako aj samotné SPF, keďže v zmysle znaleckého posudku ide o prístupovú komunikáciu, ktorá zabezpečuje jediný prístup k modernému uzavretému komplexu rekreačných chát. Pri písomných právnych úkonoch ( ) musí byť z ich písomného znenia zrejmé, čo je ich predmetom. Keďže povinnosť kupujúceho zabezpečiť verejný prístup cez predmetný pozemok nevyplýva priamo z obsahu predloženej kúpnej zmluvy a zároveň kúpna zmluva neobsahuje možný právny inštitút zabezpečenia splnenia tejto povinnosti kupujúcim a prípadnými ďalšími vlastníkmi predmetného pozemku do budúcnosti, nemožno považovať preukázanie skutočnosti, že kupujúci podpísal samostatnú dohodu o vybudovaní a verejnom využívaní prístupovej komunikácie, za naplnenie zákonného dôvodu predaja pozemku podľa ustanovenia nariadenia vlády č. , t.j. predaja z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti kupujúceho bez toho, aby nebol prevodom obmedzený prístup k nehnuteľnostiam iných vlastníkov. Na dôvažok žalovaný k odvolacej námietke, v zmysle ktorej na prevádzanom pozemku je postavená verejná cesta zaradená do siete miestnych komunikácií, uvádza, že pokiaľ sa na predmetnom pozemku nachádza miestna komunikácia tak, ako tvrdí odvolateľ, týmto kupujúci ATYP ROYAL, s.r.o. už má zabezpečený prístup k nehnuteľnosti bez toho, aby sa stal vlastníkom predmetného pozemku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.09.2020 uvádza obdobné skutkové a právne dôvody aké obsiahol v napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak ako sú rozvedené v bode 2. tohto rozsudku).

4. Žalobca v replike zo dňa 08.10.2020 zotrváva na žalobných dôvodoch. Na dôvažok udáva, že z ust. nariadenia vlády č. vyplýva, že za plnenie nariadenia zodpovedá SPF, SPF rozhoduje, v akých prípadoch v zmysle tejto regulácie pozemok predá, prenajme, zriadi vecné bremeno a či teda žiadateľ splnil alebo nesplnil predpoklady na to, aby SPF nejako postupoval. Toto nariadenie neupravuje postup katastrálneho úradu. Vládne nariadenie svojou povahou, avšak aj explicitne svojím textom, sa týka činnosti výlučne SPF a katastrálny orgán nevykonáva revíziu jeho rozhodnutí a takúto revíziu ani nemôže uskutočňovať v rámci katastrálneho konania. Žalobca sa domnieval, že pokiaľ SPF uznalo dôvodnosť uzatvorenia kúpnej zmluvy, tak toto postačuje pre uzatvorenie kúpnej zmluvy a že postup a rozhodovanie SPF nebude predmetom vecného preskúmavania správou katastra, a to až do tej miery, že samotná správa katastra vyhodnotí postup SPF ako nezákonný. Nariadenie vlády je pod zákonným predpisom, čiže žalovaný ani nemôže v rámci svojej právomoci vyhodnocovať zákonnosť zmluvy v zmysle katastrálneho zákona tak, že predložená zmluva je nezákonná, pretože má byť uzatvorená podľa subjektívneho názoru žalovaného v rozpore s nariadením vlády. Nezákonnosť znamená rozpor so zákonom a nie podzákonným právnym predpisom. Žalobca v nadväznosti na žalovaným vyjadrené pochybnosti ohľadne ďalšieho konania žalobcu zdôrazňuje, že nie je mysliteľné, aby katastrálny úrad vopred vyjadroval „pochybnosti“ o tom, či sa bude kupujúci správať voči tretím

osobám zákonným spôsobom, čiže vopred tohto kupujúceho upodozrieval tým, že žalobca katastrálny úrad dostatočne nepresvedčil o tom, že naozaj sa bude správať v budúcnosti slušne. Žalobca rozumie teoretizovaniu v rozhodnutiach správnych orgánov, nakoľko ide o verejnú komunikáciu, tak žalobca ma teoretický zabezpečený prístup (pretože právne ide o verejnú komunikáciu) k svojej nehnuteľnosti, čiže nič od SPF kúpiť nepotrebuje, avšak žalobca by chcel poukázať aj na praktický aspekt veci . Súčasná cesta nachádzajúca sa na pozemkoch SPF je v nevyhovujúcom technickom stave, toto samozrejme vôbec neznamená, že nie je verejnou cestou. Aj verejná cesta môže byť rozbitá a to až do takej miery, že môže byť prakticky nepoužiteľná a aj verejnú cestu je potrebné opraviť. Toto neurobí ani obec (hoci zákonný vlastník) a ani SPF. Za týmto účelom chce pozemok pod touto verejnou komunikáciou kúpiť žalobca od SPF, aby mohol žiadať od stavebného úradu vydanie stavebného povolenia a následne cestu reálne uviesť do dobrého technického stavu. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že ide o verejnú cestu (je dnes a bude aj po rekonštrukcii), chcel tým katastrálnemu úradu vysvetliť to, že ani len teoreticky nebude môcť v budúcnosti po nadobudnutí pozemkov od SPF kohokoľvek obmedzovať v prístupe na zrekonštruovanú cestu, pretože ide o verejnú cestu.

5. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24. augusta 2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len ), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. v medziach žalobných bodoch ( a ) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju s poukazom na ust. zamietol vychádzajúc z nasledovných dôvodov:

7. Žalobca namieta, že správny orgán prvého stupňa mimo svojej právomoci v rámci svojej evidenčnej pôsobnosti - rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva - skúmal, či SPF mohol podľa pravidiel nariadenia vlády SR č. previesť pozemok do vlastníctva žalobcu. Žalobca zastáva názor, že jedine SPF je tým zodpovedným subjektom, ktorý je oprávnený posúdiť, či žalobca spĺňa/nespĺňa podmienky pre nadobudnutie konkrétnej nehnuteľnosti. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah.

8. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 10b) Napríklad o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len ) zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len ""). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. môže zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla

Podľa nie je zriadený na podnikanie. Svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov21a) vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú práva a záväzky. 21a)

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Podľa spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom.22a) nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy22b) okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami,22c) ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy.22b) Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností a objektívne kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky. 22) 22a) o pozemkových spoločenstvách. 22b) a až d) 22c)

Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len ) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov30) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise32) a v a v (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (),33) c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.30aa) 30) v znení neskorších predpisov. v znení neskorších predpisov. 32) v znení neskorších predpisov. 33) v znení neskorších predpisov. 30aa)

Podľa Fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.

Podľa Fond môže pozemky vo vlastníctve štátu predávať alebo zamieňať za pozemky iných vlastníkov na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkovoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde, ako aj na účely uvedené v podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky vydaného podľa osobitného predpisu;a) na tieto účely môže na pozemkoch zriadiť zmluvou vecné bremeno a môže pozemky nadobúdať aj do vlastníctva štátu, s výnimkou pozemkov podľa osobitných predpisov.46b) 46a) v znení 46b) Napríklad o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdanie nehnuteľností Slovenským (ďalej len ) toto nariadenie vlády upravuje podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským (ďalej len „“).

Podľa nariadenia vlády SR č. môže pozemok vo vlastníctve štátu predať, ak osobitný predpis11) neustanovuje inak a okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise,12) z dôvodu a) vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka, ktorý vlastní nadpolovičný podiel, a výmeru najmenej 2 000 m2, alebo ak má pozemok okrem štátu len jedného spoluvlastníka a výmeru menšiu ako 2 000 m2, a nie je možné alebo pre účelné rozdelenie pozemku, b) zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti iného vlastníka,

c) nemožnosti pozemok samostatne účelne využiť, d) založenia trvalých porastov pri splnení podmienok podľa § 2 ods. 6, e) usporiadania vlastníctva k pozemkom v zastavaných areáloch poľnohospodárskych podnikov alebo správcov lesného majetku štátu, f) usporiadania vlastníctva k pozemkom zastavaným inými stavbami a primeraným priľahlým pozemkom, g) vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkových osadách, v ktorých vlastnícke právo sa nevyporiadava podľa osobitného predpisu,13) h) vyporiadania vlastníctva k pozemku, na ktorom je založený vinohrad, ovocný sad alebo chmeľnica. 11) o ochrane prírody a krajiny. 12) Napríklad v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 13) o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest. Podľa premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; 1f) v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno- technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. 1f) Napríklad o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9. Správny súd vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa neprekročil medze svojej právomoci danej citovaným ustanovením katastrálneho zákona pokiaľ posudzoval platnosť vkladovej zmluvy v intenciách citovaného ustanovenia .

10. Na úvod považuje správny súd za potrebné vo všeobecnosti predostrieť, že vkladové konanie je katastrálnym konaním v intenciách ustanovenia § 22 ods. 1 katastrálneho zákona a je teda aj osobitným druhom správneho konania, na ktoré je potrebné subsidiárne aplikovať ustanovenia Správneho poriadku (§ 22 ods. 5 katastrálneho zákona). Vkladové konanie je rozhodovacím procesným postupom, v ktorom orgán katastra posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu na rozhodovanie o návrhu na vklad. V danom konaní orgán katastra skúma, či sú splnené hmotnoprávne podmienky ako aj procesné podmienky na vykonanie zápisu vzniku zmeny alebo zániku vecného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje formou vkladu. Rozsah a prieskum vkladovej zmluvy zo strany orgánu katastra je v zmysle zákonnej úpravy závislý od povahy vkladovej zmluvy, teda od toho, či ide o zmluvu prevode nehnuteľností nevyhotovenú vo forme notárskej zápisnice resp. neautorizovanú advokátom alebo inú vecno-právnu vkladovú zmluvu v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona alebo zmluvu o prevode nehnuteľností vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona. Pri zmluve o prevode nehnuteľností nemajúcej formu notárskej zápisnice alebo neautorizovanej advokátom ako aj pri inej vecno-právnej zmluve je rozsah prieskumu orgánu katastra vymedzený najmä citovaným ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

11. Aj keď od 01.09.2009 už nie je v citovanom ustanovení § 31 ods. 1 katastrálneho zákona expressis verbis uvedené, že orgán katastra preskúmava platnosť vkladovej zmluvy, ako to bolo v pôvodnom znení katastrálneho zákona je nesporné, že v rozsahu zákonom ustanovených hľadísk to tak naďalej je. Postup a rozhodovanie orgánu katastra v takomto prípade pritom nesie v sebe určité prvky justičnej činnosti. Tie spočívajú v tom, že i keď o samotnej platnosti vkladovej zmluvy orgán katastra nerozhoduje, pretože

na to je oprávnený výlučne súd, ak príde k záveru, že vkladová zmluva nie je platná, nemôže na jej podklade rozhodnúť o povolení vkladu (katastrálny zákon, komentár JUDr. Marián Fečík, Mgr. Róbert Jakubáč, PhD., vydavateľstvo C. H. BECK, 1. vydanie 2021).

12. Z citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nepochybne vyplýva, že orgán katastra preskúmava vkladovú zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou a prejavy vôle sú dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť resp. právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené a či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza resp. sa neprieči dobrým mravom. V danom prípade citované ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona nezakotvuje jediné hľadiská, ktoré orgán katastra preskúmava vo vkladovom konaní. Ďalšie hľadiská, z ktorých orgán katastra vo vkladovom konaní vychádza vyplývajú z iných ustanovení katastrálneho zákona napr. a katastrálneho zákona ako aj osobitných predpisov ( a pod.).

13. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že jediným zákonodarcom aprobovaným dôvodom odlišného rozsahu prieskumu vkladovej zmluvy zo strany orgánu katastra vo vkladovom konaní je spísanie zmluvy o prevode nehnuteľností vo forme notárskej zápisnice resp. autorizovanej advokátom (§ 31 ods. 2 katastrálneho zákona). Žiaden iný dôvod odlišného rozsahu prieskumu vkladovej zmluvy správnym orgánom zákonodarca neupravil. Z pohľadu aplikácie oprávnení správneho orgánu daných citovaným ustanovením § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (resp. ustanoveniami § 42 ods. 1, 2 katastrálneho zákona) je teda irelevantné, či účastníkom vkladovej zmluvy sú subjekty práva súkromného alebo/aj subjekty práva verejného (napr. obec, vyšší územný celok, právnická osoba zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný charakter

- v danom prípade SPF). Na oprávnení správneho orgánu skúmať platnosť vkladovej zmluvy, ktorej účastníkom bolo SPF nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že Slovenskému bola osobitnými predpismi (napr. , č. , vládne ) zverená široká škála oprávnení (aj povinností) v súvislosti s nakladaním s pozemkami vo vlastníctve štátu.

14. Žalobca ďalej dôvodí, že je podzákonným predpisom, a preto správny orgán nebol oprávnený v zmysle citovaného ustanovenia katastrálneho zákona v jeho svetle posudzovať zákonnosť vkladovej zmluvy.

15. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa nariadenia vlády č. môže pozemok vo vlastníctve štátu predať, ak osobitný predpis11) neustanovuje inak a okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise,12) z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu k nehnuteľnosti iného vlastníka. 11) o ochrane prírody a krajiny. 12) Napríklad v znení neskorších predpisov, o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa veta tretia podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností a objektívne kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

17. Správny súd je toho názoru, že správny orgán nepochybil pokiaľ aplikoval citované ustanovenie katastrálneho zákona v nadväznosti na citované ustanovenie nariadenia vlády č. a dospel k záveru, že vkladová zmluva pokiaľ ide o sledovaný účel je protiprávnym úkonom a teda je v zmysle citovaného ustanovenia absolútne neplatná. Protiprávny úkon môže byť v rozpore so zákonom buď svojom obsahom alebo účelom. Svojim účelom je právny úkon v rozpore so zákonom, keď zákon ustanovuje určité práva alebo povinnosti len za účelom, ktorý je v zákone buď výslovne vyjadrený, alebo ktorý je z neho zrejmý, ale právny úkon sledoval iný účel. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia

predpokladať. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto konania t.j. nedovolenosť správneho úkonu, nie pohnútka či iné okolnosti, ktoré viedli k vzniku právneho úkonu. Tieto okolnosti môžu mať právny význam iba z hľadiska ustanovení (vada vôle resp. predmetu právneho úkonu), (nespôsobilosť konajúcich osôb), (konanie v tiesni) a (konanie v omyle).

18. Vychádzajúc z aktuálnej judikatúry (napr. Ro NS ČR z 31.08.2004, sp. zn. ; Ro NS ČR z 27.02.2001, sp. zn. a pod.) považuje správny súd za potrebné predostrieť, že právny úkon odporuje zákonu, ak je:

- v rozpore s niektorým s kogentných ustanovení alebo iných zákonov,

- v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bol vydaný na základe zákonného splnomocnenia a uverejnený v Zbierke zákonov SR (napr. nariadenie vlády, rezortné vyhlášky a pod.).

19. V prípade vykonávacieho predpisu sa neplatnosť právneho úkonu posudzuje aj z toho hľadiska, či vykonávací predpis mal oporu v zákone. Na druhej strane však nejde o rozpor so zákonom, ak právny úkon odporuje predpisu, ktorý všeobecne záväznú povahu nemá (napr. interné predpisy ústredného orgánu štátnej správy).

20. V prvom rade považuje správny súd za potrebné v nadväznosti na vyššie uvedené právno-teoretické postuláty uviesť, že citované ustanovenie nariadenia vlády č. má kogentný charakter, pričom na úpravu podrobností o podmienkach predaja nehnuteľností formou nariadenia bola vláda SR splnomocnená citovaným ustanovením veta tretia .

21. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol správny orgán oprávnený posudzovať súlad vkladovej zmluvy aj s citovaným ustanovením vládneho nariadenia č. . Správny súd sa stotožnil so záverom správneho orgánu o absolútnej neplatnosti vkladovej zmluvy pre rozpor s dotknutým ustanovením vládneho nariadenia, nakoľko svojim účelom vkladová zmluva odporovala označenému ustanoveniu, ktoré zakotvuje právo SPF previesť vlastnícke právo k pozemku vo vlastníctve štátu len v situácii, ak nadobúdateľ nemá zabezpečený nevyhnutný prístup k vlastnej nehnuteľnosti. V danom prípade nadobúdateľ nevyhnutný prístup k vlastnej nehnuteľnosti zabezpečený mal.

22. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné sa zmieniť, že by bolo žiaduce v prejednávanej veci zo strany správneho orgánu ustáliť, či posudzovaná cestná komunikácia je miestnou komunikáciou vo vlastníctve obce, ako to tvrdí žalobca (tvoriacou de iure v právnom zmysle slova vec odlišnú od pozemku, na ktorom je zriadená) alebo komunikáciou účelovou (napr. lesnou cestou) vo vlastníctve SR (či už tvoriacou samostatný predmet vlastnícko-právnych vzťahov s ohľadom na svoje stavebnotechnické usporiadanie resp. tvoriacu súčasť pozemku). Rozhodujúcim momentom pre určenie, či sa jedná o stavbu spojenú so zemou pevným základom a vec v právnom slova zmysle alebo len o súčasť pozemku nie len hľadisko, či možno danú stavebnú konštrukciu - cestnú komunikáciu oddeliť od zeme, ale predovšetkým či je naplnená prvá časť hypotézy , teda či ide o súčasť pozemku, ktorá k pozemku (ako veci hlavnej) podľa jeho povahy patrí či nie. Pozemná komunikácia má obvykle dominantný význam sama o sebe, nakoľko plní funkciu dopravnej cesty a pri jej založení (pokiaľ nejde o púhe spevnenie povrchu pozemku, ktorý bol ako verejná cesta užívaný od nepamäti) sú pre jej trasu formou územného plánovania a následne územným rozhodnutím určované vhodné pozemky. Naopak za hlavnú vec slúžiacu danému účelu treba považovať samotný pozemok, pokiaľ sa na ňom nachádza len spevnená plocha tvoriaca púhu úpravu jeho povrchu, ktorá plnenie tejto dominantnej funkcie pozemku podporuje a vylepšuje. V takom prípade sa jedná o súčasť pozemku v zmysle nie o samostatnú stavbu spojenú so zemou pevným základom, teda o nehnuteľnosť v zmysle , s ktorou by bolo možné nakladať samostatne.

23. Uvedený nedostatok (t. j. absencia kvalifikácie prístupovej cesty) však podľa názuru správneho súdu nemal vplyv na vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko prioritne k zamietnutiu návrhu na vklad došlo zo strany správneho orgánu z dôvodu, že vykonaným dokazovaním (oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 056/2019, a s polohovým určením nehnuteľností v katastrálnej mape) mal správny orgán nepochybne preukázané, že účel zmluvy odporuje ustanoveniu § 3 ods. 1 písm. b)

nariadenia vlády č. . Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje len preto, aby sa odstránili pochybenia správneho orgánu, pokiaľ by nové konanie ani hypoteticky nemohlo priniesť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, t.j. v danom prípade iný záver ohľadne platnosti vkladovej zmluvy.

24. Pokiaľ by aj v administratívnom konaní nadovšetku pochybnosť bolo preukázané, že na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu t.j. parc. č. CKN 6962, je postavená miestna komunikácia vo vlastníctve obce, t.j. stavba de iure tvoriaca vec v právnom slova zmysle odlišnú od pozemku, na ktorom je zriadená, bolo by nutné prisvedčiť záveru správneho orgánu o absolútnej neplatnosti vkladovej zmluvy pre rozpor s ustanovením nariadenia vlády č. nakoľko nehnuteľnosť (pozemok) vo vlastníctve SR, ktorého prevod tvoril predmet vkladovej zmluvy by nebol potrebný pre zabezpečenie nevyhnutného prístupu žalobcu k svojim nehnuteľnostiam. Žalobca by mal zabezpečený nevyhnutný prístup po miestnej komunikácií, ktorá v zmysle citovaného ustanovenia v nadväznosti na citované ustanovenie slúži všeobecnému užívaniu.

25. Na druhej strane, pokiaľ by aj v administratívnom konaní bolo nad všetku pochybnosť preukázané, že na pozemku parc. č. C KN 6962 vo vlastníctve Slovenskej republiky, nachádza sa verejná účelová komunikácia tvoriaca de iure súčasť pozemku (t.j. netvoriaca vec v právnom slova zmysle spôsobilou byť samostatným predmetom právnych vzťahov), bolo by nutné opäť prisvedčiť záveru správneho orgánu o absolútnej neplatnosti vkladovej zmluvy pre rozpor jej účelu s citovaným ust. nariadenia vlády č. , nakoľko za takéhoto skutkového stavbu by predmet prevodu podľa vkladovej zmluvy tvoril pozemok vrátane jeho súčasti - verejnej účelovej komunikácie, pričom niet žiadneho legitímneho dôvodu (a tento účel nepochybne netvoril úmysel zákonodarcu), aby sa pozemok, ktorý slúži na zabezpečenie nevyhnutného prístupu k nehnuteľnostiam viacerých vlastníkov (vrátane ako správcu nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu) prevádzal do výlučného vlastníctva len jedného z vlastníkov, ktorý bol tak favorizovaný oproti ostatným vlastníkom dotknutých nehnuteľností. V danej veci je podľa názoru správneho súdu zásadné, že pod skutkovú podstatu nariadenia nemožno podradiť situácie, kedy by predmetom prevodu mala byť taká nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu, ktorá má funkciu spojnice medzi rôznymi miestami, slúži doprave či preprave, prístupu k nehnuteľnostiam viacerých vlastníkov a ku ktorej tak existuje právo všeobecného užívania cestnej komunikácie vyplývajúce z . Nepochybne do tohto okruhu nehnuteľností patria diaľnice a cesty prvej triedy ako veci v právnom slova zmysle. Budú tu však patriť aj pozemky, ktorých súčasťou je verejná účelová komunikácia netvoriaca vec v právnom slova zmysle ako aj verejná účelová komunikácia tvoriaca vec v právnom slova zmysle.

26. Pokiaľ nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu má charakter nehnuteľnosti, ku ktorej existuje právo všeobecného užívania cestnej komunikácie plynúce z , potom žalobca bez ďalšieho (t.j. bez toho, aby získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti daného charakteru) má zabezpečený nevyhnutný prístup k svojej nehnuteľnosti.

27. Hoci v prejednávanej veci nebolo nad všetku pochybnosť správnym orgánom ustálené, akého charakteru je prístupová komunikácia (t.j. či ide o miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce, ako to tvrdí žalobca, resp. o verejnú účelovú komunikáciu vo vlastníctve štátu), pre posúdenie veci (t.j. pre konštatovanie rozporu vkladovej zmluvy s nariadenia vlády č. ) bolo podstatné (postačujúce), že cestná prístupová komunikácia má charakter komunikácie, ku ktorej podľa je založené právo všeobecného užívania, nakoľko v konaní nebola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, že na pozemku parc. č. CKN 6962 sa nachádza cestná komunikácia ako verejné priestranstvo označená názvom ulice Gladiola slúžiaca ako prístupová komunikácia k okolitým nehnuteľnostiam (a to nielen vo vlastníctve žalobcu, ale aj vo vlastníctve ďalších vlastníkov a SPF). Nespornú skutočnosť potvrdenú katastrálnou mapou predstavuje podľa názoru správneho súdu aj fakt, že uvedená cesta je jedinou prístupovou komunikáciou v danej lokalite.

28. Po uvedenej prístupovej komunikácii má žalobca zabezpečený nevyhnutný prístup k vlastnej nehnuteľnosti. Z hľadiska aplikácie citovaného ust. § 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády je irelevantné, že žalobca by chcel prístupovú komunikáciu zrekonštruovať a na tento účel ako jej vlastník požiadať o vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ žalobca (majúc za to, že v danom prípade ide o miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce) tvrdí, že táto verejne prístupná komunikácia je v nevyhovujúcom stave,

môže využiť iné prostriedky nápravy. Z ust. plynie povinnosť vlastníka ako aj správcu pozemnej komunikácie tieto udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

29. Žalobca zastáva názor, že v danom prípade existuje situácia, kedy vlastník pozemku (Slovenská republika) nie je súčasne aj vlastníkom verejnej komunikácie (ktorou je obec). Súčasne tvrdí, že jediným účelom uzavretia zmluvy bolo pozemok pod komunikáciou kúpiť, aby mohol žalobca požiadať o vydanie stavebného povolenia a cestu po rekonštrukcii uviesť do dobrého technického stavu. Správny súd k uvedenému argumentu uvádza, že pokiaľ by bol správny predpoklad žalobcu, že pozemok a cestná komunikácia sú samostatnými vecami v právnom slova zmysle, t.j. verejná cestná komunikácia by netvorila len súčasť veci hlavnej - pozemku, ale bola by stavbou so samostatným právnym režimom, potom by žalobca nemohol byť len z titulu vlastníctva pozemku legitimovaný na podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia na rekonštrukciu cestnej komunikácie. Status vlastníka by pri rekonštrukcii pozemnej komunikácie vo vlastníctve obce mala obec a žalobca ako vlastník pozemku by mal len postavenie účastníka stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona.

30. V prejednávanej veci ďalej nie je nevýznamným aj zistenie správneho orgánu, že vlastníctvo k časti pozemku C KN 6962 je duplicitné. Zo zistení správneho orgánu vyplynulo, že technicko-hospodárskym mapovaním v roku 1991 časť predmetného pozemku C KN 6962 bola vytvorená z pozemkov E KN 4186/1, ktorý je súčasťou spoločnej nehnuteľnosti Urbár Martin, Pozemkové spoločenstvo, so sídlom Hrdinov SNP č. 43, IČO: 14 225 557 (LV č. XXXX v katastrálnom území Y.), predmetný pozemok C KN 6962 bol však zapísaný v prospech Československého štátu v celosti (pod číslom zmeny 800/91 na pôvodnom LV XXXX v katastrálnom území Y.). K uvedenému zisteniu správny súd udáva, že oprávnenie prevodcu (v danom prípade Slovenského pozemkového ) nakladať s nehnuteľnosťou nemôže mať orgán katastra za preukázané zápisom v liste vlastníctva, ak je v katastri nehnuteľnosti duplicitne zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo jej časti. Evidencia duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností predstavuje stav, pri ktorom sú v katastri nehnuteľnosti ako výluční vlastníci tej istej nehnuteľnosti (resp. jej časti) zapísané dve, resp. viacero osôb. Duplicitný zápis vlastníctva v katastri je dôsledkom najmä právnej úpravy vzniku, zmeny a zániku vecných práv k nehnuteľnostiam a právnej úpravy evidencie nehnuteľností a práv k nehnuteľnostiam v období roku 1951 až 1992, keď zápisy do pozemkovej knihy a evidencie nehnuteľností mali len evidenčné účinky, pričom právne predpisy neoznámenie vzniku, zmeny alebo zániku práva k nehnuteľnosti orgánu spravujúcemu pozemkovú knihu, resp. evidenciu nehnuteľností nesankcionovali žiadnymi bezprostredne negatívnymi dôsledkami. Súdna prax dospela k záveru, že evidencia duplicity vlastníctva je nesporne takou skutočnosťou, ktorá bráni nakladaniu s nehnuteľnosťou, a teda i prevodu vlastníckeho práva k nej. Právo nakladať s nehnuteľnosťou je teda nepochybne obmedzené aj v prípade evidovania duplicity vlastníctva v katastri nehnuteľností. V prípade duplicitného zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností je totiž v zásade objektívne sporné, kto je vlastníkom nehnuteľnosti (resp. jej časti), ku ktorej je vlastníctvo v katastri nehnuteľností evidované duplicitne, a teda je sporné, kto je oprávnený s touto nehnuteľnosťou nakladať. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad však musí mať orgán katastra nesporne preukázané, že ten, kto nakladá s nehnuteľnosťou, je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. V prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nepochybne ide o spor o vlastníctvo, a to bez ohľadu na to, ako túto skutočnosť vnímajú v katastri nehnuteľností duplicitne evidovaní vlastníci (katastrálny zákon, komentár JUDr. Marián Fečík, Mgr. Róbert Jakubáč, PhD. C. H. Beck, 1. vydanie 2021).

31. Orgán katastra nie je oprávnený vo vkladovom konaní, pokiaľ ide o evidenciu duplicity vlastníctva, rozhodnúť, ktorý z v katastri nehnuteľností duplicitne evidovaných vlastníkov nehnuteľnosti, resp. jej časti, ktorá je predmetom návrhu na vklad, je jej skutočným vlastníkom. Spor o vlastníctvo ako občiansko-správny spor rozhoduje sud v zmysle . Za situácie, ak niektorý z duplicitne evidovaných vlastníkov uzatvorí zmluvu o prevode nehnuteľností (resp. jej časti), vo vzťahu ku ktorej je v katastri vyznačená poznámka o zápise duplicity vlastníctva, na základe takejto zmluvy orgán katastra až do odstránenia spornosti vlastníctva nemôže povoliť vklad. Samotné zistenie evidencie duplicity vlastníctva však samo o sebe nie je dôvodom na to, aby len na základe uvedeného zistenia orgán katastra návrh na vklad zamietol. Za situácie, keď správny orgán zistí evidenciu duplicity vlastníctva, je povinnosťou správneho orgánu vkladové konanie, ktorého predmetom je nehnuteľnosť dotknutá duplicitným zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností prerušiť a účastníkov konania poučiť, akým spôsobom je možné odstrániť duplicitný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností ( Správneho poriadku v spojení s katastrálneho zákona). Súčasne orgán katastra by mal vyzvať účastníkov vkladového konania, aby v stanovenej lehote doložili rozhodnutie súdu, z ktorého

bude zrejmé, ktorý z v katastri nehnuteľností evidovaných vlastníkov je jej skutočným vlastníkom alebo aby v určenej lehote preukázali orgánu katastra podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva na súd s poučením, že inak bude vkladové konanie zastavené.

32. Hoci v prejednávanej veci správny orgán nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného, len pre uvedené pochybenie v procesnom postupe nepristúpil správny súd k zrušeniu rozhodnutia žalovaného jednak z dôvodu, že žalobca uvedený nedostatok (t.j. neprerušenie konania z dôvodu duplicity vlastníctva) nenamietal ako aj z dôvodu, že dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť samotná skutočnosť, aby správny orgán odstránil vytýkané procesné pochybenie, pokiaľ by v konečnom dôsledku nové konanie ani hypoteticky neprispelo k vydaniu priaznivejšieho rozhodnutia vo veci žalobcu. Aj v prípade, že by v občianskom súdnom konaní bolo preukázané, že výlučným vlastníkom spornej parcely je Slovenská republika, účel vkladovej zmluvy by naďalej odporoval ust. nariadenia vlády č. .

33. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. zamietol.

34. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi rozhodol správny súd podľa a contrario tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému ( a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.