Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-3T/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci obžalovaného V. X., nar. XX.X.XXXX v I., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na a , na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.20 takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný : V. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom K. - Š., Š. Č.. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava

j e v i n n ý, ž e

dňa 2.3.2021 v čase asi o 21.45 hod. v osade pri Derivačnom kanáli, k. ú. Obce B.F., pod vplyvom alkoholu polial s benzínom z vnútornej aj vonkajšej strany chatku jeho matky S. X. s krikom, že túto chatku zapáli, v čom mu chcela zabrániť jeho družka V. G. a to tak, že ho začala ťahať za ruku preč od uvedenej chatky, kde ju následne obvinený stiahol za vlasy k zemi, viackrát ju udrel zovretou päsťou do oblasti hlavy a kričal na ňu, že ju zabije, následne odišiel z miesta, kde sa vrátil približne po jednej hodine, dobíjal sa do chatky, v ktorej sa v tom čase nachádzala S. X. F. V. G., čo sa mu však nepodarilo, počas toho vykrikoval, aby obidve vyšli von, že ich pozabíja, čím u poškodených S. X., F. V. G., vyvolal strach,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - násilím, na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , , s poukazom na na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -44 zo dňa 9.7.2021 na obžalovaného V. X., nar. XX.X.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na a , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.8.2021 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal: c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného: áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného: áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného: áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného: áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného: áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , , nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 24.8.2021 vykonal dokazovanie iba oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v súlade s .

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa priťažujúcou skutočnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.

Podľa , súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

V odpise registra trestov má obžalovaný 9 záznamov, pričom niektoré z nich má zahladené. Odsúdenia sú za rôznorodú trestnú činnosť (trestné činy proti majetku, trestný čin proti životu a zdraviu, trestné činy proti iným práva a slobodám). Posledné odsúdenie bolo Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -259 zo 4.10.2019 a to za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, pričom pre jeho výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidovaných 10 záznamov. Viacero z priestupkov bolo spáchaných v súvislosti s požitím alkoholu, 2 priestupky sa týkajú narušenia občianskeho spolunažívania. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného vyplýva, že nemá vodičské oprávnenie. Ako vodič nemotorového vozidla/nemotorový účastník cestnej premávky sa dopustil 8 priestupkov, pričom v troch prípadoch išlo o závažnejší spôsob spáchania priestupku. Všetky priestupky boli spáchané po požití alkoholu.

Zo správy Mesta K. vyplýva, že na obžalovaného nebola mestu podaná opodstatnená sťažnosť fyzických osôb alebo právnických osôb. Za posledných 5 rokov nebol mestom prejednávaný v priestupkovom konaní.

Zo správy OO PZ K. vyplýva, že obžalovaný má od začiatku roka 2021 evidované 4 priestupky (2 priestupky na úseku cestnej premávky - vedenie bicykla pod vplyvom alkoholu, 1 priestupok na úseku ochrany zdravia - porušenie zákazu vychádzania, 1 priestupok na úseku občianskeho spolunažívania).

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že jediným odvádzateľom poistného je odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to vo výmere 16 mesiacov. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil 1 poľahčujúcu okolnosť a to podľa , že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a 1 priťažujúcu okolnosť podľa , že už bol za trestný čin odsúdený. V danom prípade súd nevzhliadol dôvod na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa (napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), ako navrhoval obhajca. Podľa obhajcu pokiaľ obžalovaný vyhlási, že je vinný, napomáha tak výrazne súdu, ktorý po prijatí takéhoto vyhlásenia už nevykonáva rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k rozhodnutiu o vine a sústredí sa len na dokazovanie ohľadne trestu. Preto v danom prípade navrhol vyhodnotiť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:1 a v zmysle znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho. Pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa však nepostačuje ku skutku sa priznať, ale vyžaduje sa aktívna spolupráca pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania takých dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu, k čomu v danej veci zo strany obžalovaného nedošlo. Obžalovaného súd odsúdil za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, rozmedzie trestnej sadzby podľa neupravoval. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd musel zohľadniť trestnú minulosť obžalovaného, ako aj skutočnosť, že sa násilného trestného činu dopustil už opakovane, a to po necelých piatich mesiacoch po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ ukladané tresty (napriek tomu, že išlo o viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody) nemali požadovaný prevýchovný charakter a neviedli obžalovaného k riadnemu životu. Druh a výmera uloženého trestu pritom musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na pomery obžalovaného (ktorý bol vychovávaný v detskom

domove, čaká s poškodenou V. G. dieťa, vo výkone väzby je pracovne zaradený), aj na samotný postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k spáchaniu priznal, trestný čin oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. Súd má za to, že uložením miernejšieho trestu by nebola vzhľadom na osobu obžalovaného dostatočne chránená spoločnosť, neboli by vytvorené podmienky na jeho prevýchovu a tým, nebol neplnený účel trestu. Z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov považuje súd za primeraný a zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle a nasl. . Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.