Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-10-2020.pdf
PDF · 167.12 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcov 1/. B. M. U. F. E. M. G. Z., R.: XX XXX XXX, M. M. I. XXXX/X, XXX XX I. Z., 2/ R.. V. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. XXXX/X, XXX XX I. Z., 3/ R.. R. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. H. XXX/XX, XXX XX I. Z., 4/ R.. V. Š., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Z. Č.. XXX, XXX XX G. Z., a 5/ W.. B. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. Z. Č.. XXX, XXX XX G. Z., všetci zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným 1/ L. X. G. I., R.: XX XXX XXX, M. M. XXX XX K. Z., a 2/ V. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. Č.. XXX, XXX XX W., obaja zastúpení Advokátska kancelária Nyúl s.r.o., IČO: 53 875 303, so sídlom Ul. kpt. Jaroša 738/4, 934 05 Levice, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 02.10.2020 sa žalobcovia 1/ až 5/ domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanými dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra bol povolený T. Ú. Ž., katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX pod č. O. XXX/XXXX, je neplatná, a teda žalovaný 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XXXX I. pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX O. k.ú. G. Z., spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XXXX na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. G. Z. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XXXX na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Z.. 1.2. Žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ je pozemkovým spoločenstvom, ktoré spravuje spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z.z., vedenú na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX v k.ú. G. Z. a č. XXXX v k.ú. Z. (ďalej len „Spoločná nehnuteľnosť“). Žalobcovia 2/ až 5/ sú podielovými spoluvlastníkmi M. I. a teda aj členmi žalobcu 1/. Žalobca 2/ je súčasne vo funkcii predsedu spoločenstva a žalobca 3/ vo funkcii podpredseda spoločenstva. Listom zo dňa 08.07.2019, ktorý bol žalobcovi 1/ doručený dňa 18.07.2019, žalovaný 2/ ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na M. I. na odkúpenie žalobcovi 1/ prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., pričom kúpnu cenu stanovil na výšku 8.209,50 Eur a požiadal o jej výplatu v prípade záujmu v lehote do dvoch mesiacov po ponuke s tým, že v prípade jej márneho uplynutia má predkupné právo zaniknúť. Žalobca 1/ listom zo dňa 23.07.2019 upozornil žalovaného 2/, že v zmysle zákona majú predkupné právo ostatní vlastníci podielov a dal na výber žalovanému 2/ dve možnosti: 1. môže byť prostredníctvom výboru jeho ponuka tlmočená v pozvánke a rokovaní najbližšieho valného zhromaždenia, alebo 2. nech žalovaný 2/ doručí svoju ponuku sám všetkým spoluvlastníkom Spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca 1/ súčasne odporučil žalovanému 2/ konzultovať kroky v tejto veci s výborom, aby sa predišlo možným nedorozumeniam.
1.3. Žalobcovi 1/ bol daný na vedomie list spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti R.. O. O. zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva pretrvávajúci záujem uvedeného spoluvlastníka o kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ zo M. I.. Žalobca 1/ listom zo dňa 04.02.2020 upovedomil žalovaného 2/ o tom, že má vedomosť o prebiehajúcich jednaniach o odpredaji medzi žalovaným a členom žalobcu (t.j. spoluvlastníkom M. I.), na ktorý prípad by predkupné právo ostatných členov nedopadalo v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z. Vzhľadom na to, že sa blížilo plánované valné zhromaždenie (uskutočnené 08.03.2020), týmto listom vyzval žalobca 1/ žalovaného 2/ na vyjadrenie k veci (k prevodu podielu). Žalovaný 2/ ani na výzvu žalobcu 1/ listom zo dňa 23.07.2019, ani na výzvu listom zo dňa 04.02.2020 nereagoval. Z uvedeného dôvodu sa žalobca 1/ ďalej ponukou žalovaného 2/ nezaoberal. 1.4. Z verejnej databázy katastra nehnuteľností sa žalobcovia dozvedeli, že vo vzťahu k M. I. prebieha vkladové konanie kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovaným 2/ ako predávajúcim. Listom zo dňa XX.XX.XXXX sa žalobcovia dovolali voči obom žalovaným relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva. Orgán katastra vklad vlastníckeho práva žalovaného 1/ pod č. V XXX/XXXX do katastra povolil. 1.5. Medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ prebiehajú viaceré súdne spory majetkového charakteru súvisiace s tým, že žalobca 1/ vymáha voči žalovanému 2/ vlastnícke práva svojich členov k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým je žalovaný 1/ neoprávnene vedený ako vlastník. S tým súvisí snaha žalovaného 1/ stať sa podielovým spoluvlastníkom M. I. a tým aj členom žalobcu 1/, aby tak vplýval na tvorbu kolektívnej vôle žalobcu 1/ najmä s ohľadom na prebiehajúce majetkové spory medzi nimi. Okresný súd Žiar nad Hronom už rozsudkom sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil nadobúdací titul žalovaného 1/ vo vzťahu k M. I. za neplatný právny úkon. 1.6. Bolo zákonnou povinnosťou žalovaného 2/ realizovať písomnú ponuku predkupného práva ostatným spoluvlastníkom M. I.I., pretože predkupné právo majú ostatní vlastníci podielov Spoločnej nehnuteľnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by predkupné právo svedčilo pozemkovému spoločenstvu. Zo znenia § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva, že ponuku jednotlivým členom spoločenstva môže realizovať povinný z predkupného práva buď priamo (listom jednotlivým spoluvlastníkom), alebo takú ponuku môže sprostredkovať výbor pozemkového spoločenstva postupom podľa § 14 ods. 3 zákona a následne sa taká otázka prejedná na zasadnutí valného zhromaždenia. Ak by si však výbor nesplnil svoju povinnosť a nepostupoval by podľa § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. (t.j. by doručenú ponuku nezaradil na rokovanie najbližšieho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva), môže dotknutý člen (povinný z predkupného práva) namietať nečinnosť výboru sťažnosťou na dozornú radu, či zvážiť iné nároky z dôvodu nečinnosti, v žiadnom prípade však uvedené nemôže znamenať zánik predkupného práva spoluvlastníkov, ku ktorým sa reálne taká písomná ponuka nedostala. V danom prípade sa výbor snažil aktívne komunikovať so žalovaným 2/ a vyzval ho na súčinnosť, avšak práve žalovaný 2/ založil svojou pasivitou presvedčenie, že na realizovanej ponuke predkupného práva netrvá. Najneskôr doručením listu zo dňa 04.02.2020 a naň nadväzujúcou pasivitou muselo byť žalovanému 2/ zrejmé, že bez jeho súčinnosti nebude výbor ďalej konať vo veci jeho ponuky predkupného práva. Uvedené nasvedčuje tomu, že ponuka nebola myslená zo strany žalovaného 2/ vážne, išlo iba o formálny akt bez reálneho obsahu, bez reálnej snahy učiniť zadosť zákonným právam ostatných spoluvlastníkov a išlo iba o ďalšiu snahu žalovaného 1/, ako proti vôli ostatných spoluvlastníkov Spoločnej nehnuteľnosti stať sa členom žalobcu 1/. 1.7. Ponuka žalovaného 2/ zo dňa 08.07.2019 nespĺňa zákonné kritériá platnej ponuky, nakoľko žalovaný 2/ ponúka svoj spoluvlastnícky podiel na M. I. nie za jeho všeobecnú hodnotu, prípadne hodnotu stanovenú konsenzom spoluvlastníkov, ale za cenu určenú svojvoľne, cenu premrštenú, určenú zrejme predošlou dohodou so žalovaným 1/, ktorý je osobou bez právneho vzťahu k M. I.Ľ.. V tomto smere žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX. 1.8. Účelom a zmyslom predkupného práva je zamedziť vstupu tretích osôb do spoluvlastníckeho vzťahu proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Pri pozemkových spoločenstvách je naliehavý právny záujem žalobcov daný aj ustanovením § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého sa predkupné právo vzťahuje iba na prvý prevod podielu na tretiu osobu, ďalšie prevody podielov spoločnej nehnuteľnosti môže táto osoba realizovať už bez obmedzenia predkupným právom. Žalovaný 1/ je majetkovo a personálne silnou právnickou osobou, u ktorej je predpoklad, že ak by pri prvom prevode podielu naň nebola uplatnená relatívna neplatnosť právneho úkonu, pokračoval by ďalej vo vykupovaní podielov (už bez obmedzenia predkupným právom) v snahe získania vplyvu, významných hlasovacích práv u žalobcu 1/. Žalobcovia majú za to, že kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovanými dňa 17.06.2020 bolo porušené zákonné predkupné právo ostatných vlastníkov podielov Spoločnej nehnuteľnosti, pričom majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tohto právneho úkonu, resp. vlastníctva pred týmto neplatným právnym úkonom.
2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalovaný 2/ využitím svojho práva ponúknuť na predaj svoj podiel prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva nemôže byť sankcionovaný za to, že podiel neponúkol súčasne ostatným vlastníkom podielov. Zákonodarca umožnil vlastníkovi podielu realizovať svoje predkupné právo prostredníctvom výboru z praktických dôvodov. Žalovaný 1/ má niekoľko sto členov a bolo by nepraktické v prípade predaja podielu ponúknuť ho každému z nich. Pri prijatí ponuky žalovaného 2/ výbor vystupoval ako určitý zástupca v mene ostatných vlastníkov podielov, preto treba ponuku považovať za doručenú aj vo vzťahu k ostatným vlastníkom podielov, vrátane žalobcov 2/ až 5/. Poukázali aj na § 9 ods. 10 zákona č. 97/2003 Z.z., z ktorého tiež vyplýva, že výbor koná v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, t.j. je ich zástupcom. Výbor treba považovať za zástupcu ostatných členov urbárskeho spoločenstva a doručením ponuky žalovaného 2/ výboru na predaj svojho podielu na M. I. vznikli práva priamo členom urbárskeho spoločenstva, t.j. akoby ponuka bola doručená priamo im. Ponuka na odkúpenie pozemkov bola doručená pozemkovému spoločenstvu dňa XX.XX.XXXX. Keďže pozemkové spoločenstvo navrhnutú kúpnu cenu ani jej časť nezaplatilo, predkupné právo zo zákona zaniklo podľa § 605 Občianskeho zákonníka a katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ ponúkol žalovanému 2/ cenu uvedenú v kúpnej zmluve a medzi žalovaným 2/ a žalobcami nebolo dohodnuté inak, preto žalobcovia museli zaplatiť cenu ponúknutú žalovaným 1/. Cena ponúknutá niekým iným má vystihnúť cenu reálne dosiahnuteľnú, t.j. cenu, ktorú je osoba v danom mieste a čase ochotná zaplatiť za predmetnú vec. Môže ísť teda aj o cenu dohodnutú s potencionálnym kupcom, čo sa stalo aj v danom prípade. Nie je správny názor žalobcov, že v prípade absencie dohody podľa § 606 Občianskeho zákonníka spoluvlastník musí ponúknuť všeobecnú cenu podľa predstavy (želania) ostatných spoluvlastníkov. Keďže rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu je listinou, na základe ktorej katastrálny úrad vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ je už nadbytočné. Nemôže byť súčasne daný naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a na pozitívnom určení vlastníckeho práva v prospech pôvodného spoluvlastníka spoločnej nehnuteľnosti.
3.1. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 22.01.2021 uviedli, že oprávnenie výboru konať za jednotlivých spoluvlastníkov je presne vymedzené v zákone č. 97/2013 Z.z. Nejde o oprávnenie generálne. Pokiaľ zákon č. 97/2013 Z.z. konať za vlastníka spoločnej nehnuteľnosti výboru v danej konkrétnej veci neumožňuje, tak výbor oprávnený konať nie je. Tak je tomu napríklad v otázke prevodu podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale aj v otázke predkupného práva pri prevode spoluvlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ nemá byť sankcionovaný (neúčinnosťou vykonania ponuky) za to, že ponuku vykonal výboru, ale za to, že ponuku nevykonal riadne. Z § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva, že výbor ponuku na prevod podielu predkladá na rokovanie valného zhromaždenia spoločenstva. Výbor spoločenstva je teda iba „podateľňou“ a „predkladateľom“ takej ponuky, v žiadnom prípade nie je oprávnený samostatne ponuku prijať alebo odmietnuť, nakoľko predkupné právo svedčí jednotlivým spoluvlastníkom. Žalovaný 2/ bol povinný spolupracovať s výborom pri prejednaní jeho ponuky a vyčkať na konanie a prejednanie ponuky valným zhromaždením, ktoré sa v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. koná najmenej raz ročne. Žalovaný 2/ takto nepostupoval, súčinnosť napriek poučeniu a výzve výboru neposkytol, čím docielil, že jeho ponuka nebola na valnom zhromaždení prejednaná. Pretože predkupné právo ostatným spoluvlastníkom ponúknuté nebolo (priamo či na zhromaždení), nebol žalovaný 2/ oprávnený svoj podiel prevádzať tretej osobe (nečlenovi pozemkového spoločenstva). 3.2. Nemožno pripustiť taký výklad, že realizácia či nerealizácia predkupného práva je otázkou „preplatenia“ ostatných spoluvlastníkov, resp. nastavenia kúpnej ceny (aj za cenu jej fingovania) tak, že ju ostatní spoluvlastníci nebudú môcť zaplatiť. Z už spomenutého rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/ XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ak sa spoluvlastníci v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného práva nedohodnú na cene podielu, odhadnú cenu určí súd. Jednotlivým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti mal byť podiel žalovaného 2/ ponúknutý za cenu určenú dohodou, resp. za všeobecnú cenu určenú objektivizovaným spôsobom (znaleckým posudkom), a nie za cenu určenú treťou osobou (žalovaným 1/), t.j. osobou bez právneho vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti, ktorá mohla byť aj fingovaná, pretože je zjavne vyššia ako všeobecná cena podielu žalovaného 2/ na spoločnej nehnuteľnosti.
3.3. Žalobný petit v prejednávanej veci nemá dve časti. Žalobcovia sa jedným petitom domáhajú jedného nároku, pričom žalobný nárok je opisným spôsobom v petite vyjadrený širšie, aby neboli pochybnosti o jeho určitosti. Neznamená to, že na časti žalobného nároku nie je daný naliehavý právny záujem.
4. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 23.02.2021 uviedli, že z hľadiska výkonu predkupného práva je rozhodujúce, či ten, kto je oprávnený vec kúpiť, zaplatil v lehote cenu, za ktorú mu bola vec ponúknutá na kúpu predávajúcim spoluvlastníkom. K účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúkaný spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej (prekluzívnej) dobe od doručenia ponuky (§ 605 Občianskeho zákonníka). Samo vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v uvedenej dobe nemožno preto považovať za účinné prijatie ponuky. Nezaplatenie ceny podielu má za následok zánik povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj spoluvlastnícky podiel, vyplývajúcej mu z predkupného práva. Je nereálne, aby v prípade nedohodnutia ceny podielu túto určil odhadom súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, v ktorej by mala cena byť aj zaplatená.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.08.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vrátane listín v pripojenom spise Okresného úradu Ž., katastrálneho odboru č. O. XXX/XXXX, výsluchom žalobcu 2/ a oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán sporu, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
6. Z výpisov z LV č. XXXX F. XXXX pre k.ú. G. Z. F. LV č. XXXX pre k.ú. Z. súd zistil, že sú na nich zapísané pozemky, ktoré sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.z. Pod bodom 216 je ako spoluvlastník na LV č. XXXX F. XXXX uvedený žalovaný 1/ v podiele X/XXXX a pod bodom 216 je žalovaný 1/ uvedený aj ako spoluvlastník na LV č. XXXX v podiele XX/XXXX, titulom nadobudnutia je vo všetkých prípadoch Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, O. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Na všetkých uvedených listoch vlastníctva sú ako spoluvlastníci predmetných pozemkov uvedení aj žalobcovia 2/ až 5/. 7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom žalovaného 2/ na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Z. a LV č. XXXX F. XXXX v k.ú. G. Z.. Kúpna cena bola X.XXX,XX Eur, splatná na účet predávajúceho č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do 7 pracovných dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva. 8. Z listu „Ponuka na odkúpenie pozemkov podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. prostredníctvom výboru“ zo dňa 08.07.2019 súd zistil, že bol spísaný žalovaným 2/ a adresovaný žalobcovi 1/. Žalovaný 2/ v ňom uviedol, že je podielovým spoluvlastníkom spoločných nehnuteľností, pričom vymenoval pozemky zapísané na LV č. XXXX F. XXXX v k.ú. G. Z., ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/XXXX a pozemky zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Z., ktorých je podielovým spoluvlastníkom v podiele XX/XXXX. Uviedol, že jeho podiely na všetkých predmetných pozemkoch spolu činia výmeru XXXX m2. Žalovaný 2/ v liste uviedol, že má záujem o predaj svojho spoluvlastníckeho podielu na týchto pozemkoch za cenu X.XXX,XX Eur, pričom týmto ponúka na predaj spoluvlastnícke podiely na uvedených pozemkoch prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. Kúpna cena sa má vyplatiť na jeho bankový účet č. M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do dvoch mesiacov po ponuke podľa § 605 Občianskeho zákonníka, v rovnakej lehote má byť uzavretá aj kúpna zmluva. Uviedol, že ak táto doba uplynie márne, Vaše predkupné právo zanikne. Podľa oznámenia Slovenskej pošty, a.s. o výsledku reklamačného konania, obsiahnutého v pripojenom spise OÚ Ž. Č.. O. XXX/XXXX, bola zásielka s týmto listom doručená žalobcovi 1/ dňa 17.07.2019, zásielku prevzal predseda. 9. Z listu „Ponuka na odkúpenie pozemkov podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. prostredníctvom výboru - odpoveď“ zo dňa 23.07.2019 súd zistil, že bol spísaný žalobcom 1/ a adresovaný žalovanému 2/. Žalobca 1/ v ňom uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva obdržal Váš list zo dňa 08.07.2019. Žalobca 1/ v liste uviedol, že pozemkové spoločenstvo Vám uvedenú skutočnosť môže zabezpečiť na najbližšom zasadnutí VZ, kde musí v programe pozvánky uviesť Vami predloženú ponuku s cenou, ktorú uvádzate. Ak následne zo strany členov spoločenstva nebude prejavený záujem, je možné ponuku predkladať tretej strane. V prípade, že sa nestotožňujete s vyššie prezentovanou možnosťou, ste povinný doručiť Vašu ponuku preukázateľným spôsobom všetkým členom žalobcu 1/. Žalobca 1/ odporučil žalovanému 2/ ako predkladateľovi konzultovať jeho kroky s výborom, aby sa predišlo možným nedorozumeniam. 10. Z listu „Vyjadrenie sa k veci“ zo dňa 04.02.2020 súd zistil, že bol spísaný žalobcom 1/ a adresovaný žalovanému 2/. Žalobca 1/ v ňom uviedol, že výbor pozemkového spoločenstva bol na svojom zasadnutí dňa 16.01.2020 informovaný členom výboru R.. O. O. o vzájomnej komunikácii, ktorá aktuálne prebieha medzi R.. O. a žalovaným 2/ ohľadne kúpy, resp. predaja podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vo vlastníctve žalovaného 2/. Týmto listom výbor pozemkového spoločenstva žiada člena pozemkového spoločenstva - žalovaného 2/ o vyjadrenie sa k veci (k prevodu podielu). 11. Z listu „Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu“ zo dňa 13.07.2020 súd zistil, že bol spísaný žalobcami 1/ až 5/ a adresovaný žalovaným 1/ a 2/. Žalobcovia v ňom uviedli, že sa dovolávajú neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim z dôvodu porušenia predkupného práva pri prevode podielu žalovaného 2/ zo spoločnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX F. XXXX v k.ú. G. Z. a LV č. XXXX v k.ú. Z..
12. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalovaný 2/ už v minulosti oslovil žalobcu 1/, že má záujem odpredať svoje podiely v pozemkovom spoločenstve, ohľadom tohto prebehla medzi nimi písomná komunikácia. Žalobca 1/ - pozemkové spoločenstvo ponúklo súčinnosť žalovanému 2/ pri predaji jeho spoluvlastníckych podielov a upozornilo ho, že pri tom musia byť splnené zákonné podmienky. Na deň 08.03.2020 žalobca 1/ chystal zasadnutie valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva, z tohto dôvodu aj oslovil žalovaného 2/ a požiadal ho o súčinnosť, najmä v tom zmysle, či trvá na svojej ponuke na predaj podielov. Na riadne doručený list žalobcu 1/ žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nereagoval. Už v tom čase bolo žalovanému 2/ zrejmé, že minimálne jeden člen pozemkového spoločenstva, tzn. ďalší spoluvlastník predmetných pozemkov má záujem o odkúpenie jeho podielov. Po konaní predmetného valného zhromaždenia v júni 2020 žalovaný 2/ previedol svoje podiely. Toto nie je prvý prípad, kedy sa žalovaný 1/ snažil stať členom pozemkového spoločenstva, pričom medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ prebiehajú viaceré súdne spory a žalobca 1/ má preto eminentný záujem na tom, aby sa žalovaný 1/ nestal jeho členom. Z § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva, že osobou oprávnenou z predkupného práva sú ostatní spoluvlastníci a toto predkupné právo nemôže teda uplatniť výbor ani dozorná rada ani žiadny iný orgán spoločenstva. Výbor je len akousi podateľňou pre zber takýchto ponúk, pričom následne ich zaraďuje na rokovanie valného zhromaždenia, pričom každý spoluvlastník sa o tejto ponuke dozvie z pozvánky na zhromaždenie a na zhromaždení potom môže uplatniť svoje predkupné právo. Tieto zákonné podmienky v prejednávanej veci dodržané neboli, nakoľko ponuka zo strany žalovaného 2/ nebola zaslaná všetkým členom pozemkového spoločenstva a na základe jeho nečinnosti nebola zaradená ani na zasadnutí valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva. Jediným prostriedkom na zmenu stavu, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností, kde ako spoluvlastník predmetných pozemkov je vedený žalovaný 1/, je určovací výrok súdu a tým je daný naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení. Žalovaný 2/ sa od počiatku len formálne snažil vyhovieť zákonným podmienkam pri predaji svojich spoluvlastníckych podielov. Nesúhlasia s výkladom, že žalovanému 2/ ako predávajúcemu postačilo poslať akýsi list pozemkovému spoločenstvu a následne už nemusí sledovať jeho ďalší osud. Výbor pozemkového spoločenstva nie je administratívne ani finančne prispôsobený na to, aby túto ponuku na predaj podielov zasielal všetkým spoluvlastníkom, ktorých je niekoľko stoviek. Úmyslom zákonodarcu tiež nebolo, aby výbor do dvoch mesiacov po doručení takejto ponuky bol povinný zvolávať valné zhromaždenie. Je možné, že každý mesiac dôjde aj niekoľko takýchto ponúk od rôznych spoluvlastníkov na predaj podielov a je nereálne, aby po každej z nich do dvoch mesiacov bolo zvolané valné zhromaždenie, nakoľko to je niekoľkomesačný proces. V zmysle zákona je výbor povinný zvolať valné zhromaždenie minimálne raz za rok a z toho vyplýva, že nemá povinnosť toto zvolať po doručení ponuky. Výboru tiež zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť obosielať alebo oboznamovať ostatných spoluvlastníkov s touto ponukou iným spôsobom ako na zhromaždení. Správny výklad je taký, že po riadnom doručení ponuky na predaj podielu výboru tento v súlade so zákonom jedenkrát ročne zvolá valné zhromaždenie a až ak na takomto zhromaždení nikto neprejaví záujem o kúpu podielov, potom ponúkajúci spoluvlastník môže predať svoj podiel tretej osobe. Práve nezodpovedným prístupom žalovaného 2/ sa členom pozemkového spoločenstva stal žalovaný 1/, a to proti vôli všetkých ostatných členov pozemkového spoločenstva. Žalobcovia v prvom rade vidia v prejednávanej veci snahu žalovaného 1/ dostať sa do pozemkového spoločenstva, a to aj tak, že je ochotný za spoluvlastnícky podiel zaplatiť tzv. cenu záľuby. Jej účelom je, aby preplatil všetkých ostatných potencionálnych záujemcov a aby dosiahol svoj cieľ stať sa podielovým spoluvlastníkom, pričom tento jeho cieľ nie je rozumný a ekonomický, cieľom žalovaného 1/ je procesne skomplikovať ostatné súdne konania. Žalovaný 1/ vyplácal za podiely žalovaného 2/ takúto cenu záľuby a nie cenu všeobecnú. Práve v záujme ochrany ostatných spoluvlastníkov by toto nemalo byť možné, aby sa nejaká tretia osoba mohla vkúpiť do podielového spoluvlastníctva. Výklad zákona, kedy by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel za akúkoľvek cenu, hoci aj astronomickú, len aby takáto tretia osoba obišla predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, by viedol k diskriminácii týchto spoluvlastníkov.
13. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia s tým, že žalovaný 2/ bol ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov povinný adresovať všetkým ostatným spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Zákonodarca v zákone č. 97/2013 Z.z. upravil špecifický spôsob vykonania takejto ponuky prostredníctvom výboru s tým, že z tohto zákona vyplýva, že výbor koná v mene spoluvlastníkov v tomto smere a je možné dovodiť, že sa jedná o plnomocenstvo sui generis. Výbor pozemkového spoločenstva je oprávnený prevziať ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov a následne je povinný zariadiť, aby v zákonnej dvojmesačnej lehote sa uskutočnilo valné zhromaždenie, alebo aby v tejto lehote inak upovedomil ostatných spoluvlastníkov o takejto ponuke. Ponuka žalovaného 2/ obsahovala všetky náležitosti vrátane navrhovanej kúpnej ceny. Nie je úlohou žalovaného 2/ sledovať akým spôsobom výbor pozemkového spoločenstva zvoláva zasadnutie zhromaždenia, resp. sprostredkuje túto ponuku ostatným spoluvlastníkom. Zasadnutie valného zhromaždenia bolo zvolané až v roku 2020, teda po uvedenej dvojmesačnej lehote a žalobca 1/ svojou ľahostajnosťou vlastne spôsobil, že ostatní spoluvlastníci sa zrejme nedozvedeli o tejto ponuke na predaj podielov žalovaného 2/. V zmysle § 9 ods. 10 zákona výbor pozemkového spoločenstva je oprávnený uzavrieť aj zmluvu o prevode takýchto podielov v mene ostatných spoluvlastníkov s tým, že predmetné podiely prirastú k podielom ostatných spoluvlastníkov. Nesúhlasia s tým, že by cena za predaj podielov mala byť nejakou všeobecnou cenou, alebo ak sa spoluvlastníci nedohodnú na tejto cene, že by ju mal určiť súd v dvojmesačnej lehote, ktorá vyplýva zo zákona na akceptáciu ponuky. Spoluvlastník môže ponúknuť svoje podiely na predaj za akúkoľvek cenu, ktorú on považuje za prijateľnú. Žalovaný 2/ sa viackrát snažil predať svoje podiely, avšak problém bol v tom, že žiadny iný spoluvlastník nebol ochotný mu ponúknuť za ne cenu, ktorú žiadal žalovaný 2/. V ponuke žalovaný 2/ uviedol aj konkrétny spôsob zaplatenia tejto ceny, uviedol svoje číslo účtu. Predkupné právo zaniká, ak ponuka nie je prijatá a súčasne nie je zaplatená kúpna cena v stanovenej lehote, čo v tomto prípade nenastalo. Žalovaný 1/ sa na základe platne uzavretej zmluvy stal spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Rozhodnutie NS SR, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú ohľadom ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu, je spoločensky a právne prekonané, jedná sa o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nikdy nebolo publikované v Zbierke a nemožno ho považovať za judikát. Naopak z novšej judikatúry vyplýva, že určitosť ponuky na odkúpenie podielov možno skúmať len z hľadiska náležitostí, ktoré vyplývajú zo zákona a nemožno vyžadovať ďalšie náležitosti, ktoré zo zákona nevyplývajú, ktoré by zakladali ďalšie povinnosti jednak prevodcu podielov alebo ich prípadných nadobúdateľov. Nie je vôbec potrebné skúmať, či cena, ktorú predávajúci spoluvlastník uviedol v ponuke na predaj podielov, bola cenou všeobecnou, trhovou alebo inou. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ už v čase, keď urobil ponuku na predaj svojich podielov za cenu, ktorú v nej uviedol, bol dohodnutý so žalovaným 1/ na takejto cene. Žalobcovia nevyužili svoje predkupné právo, je irelevantné, že si so žalovaným 2/ nejakým spôsobom dopisovali, pretože nedošlo k akceptovaniu jeho ponuky v súlade s ustanoveniami zákona. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že právo ostatných spoluvlastníkov bolo porušené, je potrebné vziať predovšetkým do úvahy, že podielový spoluvlastník má v zmysle zákona aj Ústavy právo so svojou vecou a so svojím majetkom nakladať a nikto nemôže byť postihnutý, ak chce nakladať so svojou vecou za dodržania v zákonoch stanovených podmienok.
14. Žalobca 2/, ktorý je zároveň predsedom pozemkového spoločenstva - žalobcu 1/ pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaného 2/ už pred konaním valného zhromaždenia oslovili ohľadom jeho ponuky, chceli sa s ním dohodnúť a vyjasniť si veci, žiadnym spôsobom však na to nereagoval. Výbor spoločenstva nemôže odkupovať v mene ostatných spoluvlastníkov bez toho, aby ho na to poverilo valné zhromaždenie. Podľa zákona sa valné zhromaždenie koná raz ročne, pričom tieto ponuky, ktoré v priebehu roka chodia na predaj podielov, sa zhromaždia a na takomto valnom zhromaždení sa následne oboznámia. Pokiaľ sa nájde nejaký člen spoločenstva, ktorý je ochotný ich odkúpiť, tak môže a až potom je možné, aby takýto predávajúci spoluvlastník predal svoj podiel tretej osobe. O tom, že žalovaný 2/ mieni predať svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti za predmetnú cenu, sa žalobca 2/ dozvedel po doručení tej ponuky zo strany žalovaného 2/. List s ponukou prevzal a čítal ho. Žalobca 2/ osobne nemal záujem odkúpiť tieto spoluvlastnícke podiely od žalovaného 2/.
15. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z.z., na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe. Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 97/2013 Z.z., ak výbor v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti uzatvorí zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti, nadobúdateľom podielu sa stávajú všetci vlastníci spoločnej nehnuteľnosti pomerne podľa veľkosti podielov a cenu platí spoločenstvo. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva. Podľa § 14 ods. 2 veta prvá zákona č. 97/2013 Z.z., zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok. Podľa § 14 ods. 3 veta tretia zákona č. 97/2013 Z.z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. Podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z., výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
17. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/ ohľadne spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z dôvodu nedodržania právnych predpisov pri prevode spoluvlastníckych podielov a porušenia predkupného práva ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Aktuálna procesná úprava v Civilnom sporovom poriadku rozlišuje žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktoré sú procesne prípustné len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, od žalôb na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktoré sú prípustné len ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je svojím charakterom žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Pri žalobách o určenie právnej skutočnosti nie je podmienkou ich procesnej prípustnosti existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (tá je rozhodná len pre žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP), ale len to, či prípustnosť takejto žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou prípustnosti podanej žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba je s poukazom na § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 34 ods. 2 katastrálneho zákona procesne prípustná. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo, je podľa ustálenej doktríny aj súdnej praxe jedným z práv oprávneného spoluvlastníka, ktoré môže uplatniť aj v súdnom konaní podaním žaloby na určenie neplatnosti takéhoto právneho úkonu, príp. jeho časti. Pokiaľ žalovaní namietali nedostatky týkajúce sa žalobného návrhu, ktorého súčasťou malo byť aj určenie vlastníckeho práva k príslušným podielom v prospech žalovaného 2/, bez ohľadu na to, že tieto polemiky sú v prejednávanej veci bezpredmetné, keďže súd dospel k záveru o nedôvodnosti celej žaloby, súd má za to, že je možné prisvedčiť žalobcom, že sa jednalo o jeden žalobný nárok, smerujúci k určeniu neplatnosti právneho úkonu a pokiaľ by ho súd považoval za dôvodný, takémuto určeniu by zodpovedal aj výrok rozsudku bez uvádzania časti petitu smerujúcej k určeniu vlastníckeho práva, ktorú by v takom prípade súd považoval s poukazom na § 34 ods. 2 katastrálneho zákona za nadbytočnú, čo by však neznamenalo potrebu v tejto časti žalobu zamietať osobitným výrokom (situáciu možno prirovnať k žalobnému návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súčasne určeniu, že pracovný pomer trvá).
18. Hoci nebola v priebehu konania spochybňovaná, súd sa z úradnej povinnosti zaoberal aj otázkou vecnej legitimácie, predovšetkým na strane žalobcov a dospel k záveru, že u všetkých je aktívna vecná legitimácia daná. Pokiaľ ide o žalobcov 2/ až 5/, sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, ktorí tvrdili, že ich predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ bolo porušené pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Ako už bolo uvedené, opomenutí spoluvlastníci majú možnosť sa aj v súdnom konaní domáhať určenia neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Pokiaľ ide o žalobcu 1/, teda samotné pozemkové spoločenstvo, ktorého predmetom činnosti je spravovanie spoločnej nehnuteľnosti, ktorú tvoria práve pozemky zapísané na predmetných listoch vlastníctva, jeho aktívnu vecnú legitimáciu možno podľa názoru súdu dovodiť z § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z.z., keďže konanie za členov spoločenstva pred súdom v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k podielom na spoločnej nehnuteľnosti pre porušenie predkupného práva možno považovať za vec týkajúcu sa spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti. Podporne možno poukázať aj na prechodné ustanovenie v § 31 ods. 8 zákona, v zmysle ktorého po nadobudnutí právnej subjektivity zo strany pozemkového spoločenstva mohol za členov spoločenstva naďalej aj v prebiehajúcich súdnych konaniach, ktorých predmetom je spoločná nehnuteľnosť, konať výbor s tým, že v následných súdnych rozhodnutiach postačí ako účastníka označiť názvom spoločenstvo.
19. V konaní nebolo sporné, že žalobca 1/ je pozemkovým spoločenstvom spravujúcim spoločnú nehnuteľnosť tvorenú pozemkami zapísanými na predmetných listoch vlastníctva v k.ú. G. Z. F. Z., že žalobcovia 2/ až 5/ sú vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti, že žalovaný 2/ bol vlastníkom podielov na tejto spoločnej nehnuteľnosti a svoje podiely predal žalovanému 1/, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol členom pozemkového spoločenstva a vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Ž.F., katastrálneho odboru č. O. XXX/XXXX ku dňu XX.XX.XXXX. Podstatná právna otázka pre rozhodnutie prejednávanej veci sa týkala skutočnosti, či žalovaný 2/ pred predajom podielov na spoločnej nehnuteľnosti dodržal zákonmi stanovené podmienky, predovšetkým či splnil ponukovú povinnosť vyplývajúcu z predkupného práva ostatných spoluvlastníkov.
20. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo je potrebné vnímať ako prejav ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním, pričom konkrétny postup a podmienky sú konkretizované v právnych predpisoch. Prevod spoluvlastníckeho podielu je obmedzený ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže spoluvlastník previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel teda musí spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom zásadne vzniká aj pri predaji inému spoluvlastníkovi. Zákonné predkupné právo spoluvlastníkov má charakter vecného práva. V prípade, ak spoluvlastník prevádzajúci svoj podiel nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a OZ. Uvedený právny úkon je teda považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol podiel na predaj za podmienok, za akých uvedený podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostáva zachované. Voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe (spoluvlastníkovi).
21. V prípade spoločnej nehnuteľnosti podmienky nakladania s ňou a podielmi na nej upravuje zákon č. 97/2013 Z.z., ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v nadväznosti na predkupné právo. Ust. § 9 ods. 7 zákona predstavuje špeciálnu úpravu k všeobecnej úprave predkupného práva, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa zásadne nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Pri prevode podielov medzi členmi spoločenstva preto neprislúcha ostatným vlastníkom podielov predkupné právo. Pri prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti), majú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo (okrem prevodu na blízku osobu). Súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 07.04.2021, s ktorého nasledujúcimi výkladovými závermi sa stotožňuje. Z ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. jednoznačne vyplýva, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti má záujem previesť spoluvlastnícky podiel na inú osobu, ponuku na prevod podielu má možnosť urobiť dvomi spôsobmi, a to a) spoluvlastnícky podiel ponúknuť všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) priamo, alebo b) ponúknuť spoluvlastnícky podiel všetkým ostatným vlastníkom podielov (spoluvlastníkom) prostredníctvom výboru. Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Rozsah právomoci výboru vymedzuje § 16 ods. 2 zákona, pričom okrem iného výbor je tým orgánom spoločenstva, ktorý uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodol ponúknuť svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8, a nie priamo všetkým ostatným vlastníkom podielov, musí tento vlastník podielu vziať do úvahy všetky špecifiká a osobitný postup, ktorý je spojený s prevodom spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu v prípade tejto zvolenej ponukovej možnosti. Z ust. § 14 ods. 3 posledná veta zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu je vždy spojený s povinnosťou ponuky všetkým ostatným vlastníkom podielov, a to či už priamo alebo prostredníctvom výboru. Pokiaľ sa vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti rozhodne previesť podiel na tretiu osobu formou ponuky prostredníctvom výboru, prenáša tým povinnosť ponúknuť uvedený podiel ostatným spoluvlastníkom na výbor, čo je pre neho výhodné, pretože nemusí ponukovú povinnosť realizovať sám voči všetkým ostatným vlastníkom podielov. Výbor v takomto prípade túto ponukovú povinnosť musí realizovať spôsobom zvolania zhromaždenia, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok. Ponuku prevodu spoluvlastníckeho podielu musí výbor uviesť v programe zasadnutia zhromaždenia. Zo strany vlastníka podielu, ktorý má záujem previesť podiel na tretiu osobu, ponuková povinnosť nie je splnená len tým, že podiel ponúkne prostredníctvom výboru, pretože v tomto prípade ponuka sa ešte nedostala do dispozičnej sféry všetkých ostatných vlastníkov podielov (spoluvlastníkov) na spoločnej nehnuteľnosti. Ponuková povinnosť vo vzťahu ku všetkým ostatným vlastníkom podielov bude splnená až dátumom konania zasadnutia zhromaždenia, pretože až zasadnutím zhromaždenia sa všetci ostatní vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti dozvedia o ponuke prevodu spoluvlastníckeho podielu. Až dňom konania zasadnutia zhromaždenia začína plynúť dvojmesačná lehota v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej ostatní vlastníci podielov majú možnosť akceptovať ponuku a vyplatiť nehnuteľnosť. Predkupné právo zanikne, ak táto dvojmesačná doba uplynie márne, teda do dvoch mesiacov od zasadnutia zhromaždenia nedôjde k akceptovaniu ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu a k vyplateniu prevádzanej nehnuteľnosti.
22. Ak sa z predkupného práva povinná osoba rozhodne vec predať, vzniká jej povinnosť urobiť oprávnenej osobe ponuku. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý má charakter návrhu na uzavretie zmluvy a ktorý musí okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov obsahovať aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu, typicky najčastejšie výška kúpnej ceny, doba splatnosti či spôsob jej zaplatenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že v júli 2019 bol žalobcovi 1/, t.j. pozemkovému spoločenstvu, doručený list žalovaného 2/ zo dňa 08.07.2019, označený ako „Ponuka na odkúpenie pozemkov podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. prostredníctvom výboru“. Žalobcovia argumentovali, že nakoľko predkupné právo patrí ostatným spoluvlastníkom a nie pozemkovému spoločenstvu, predmetná ponuka žalovaného 2/ bola nesprávne adresovaná. Z ponuky však jednoznačne vyplýva, že pozemkové spoločenstvo bolo označené len v záhlaví ako adresát tohto listu, čo plne zodpovedá zákonnému postupu pokiaľ si spoluvlastník zvolí ponúknutie svojich podielov na predaj prostredníctvom výboru. Výbor nie je samostatným subjektom práva, je len orgánom pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby. Následne zo žiadnej časti textu predmetnej ponuky nevyplýva, že by žalovaný 2/ ponúkal svoje podiely na predaj jednému konkrétnemu subjektu v podobe pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby, naopak v ponuke uviedol, že má záujem o predaj svojich presne špecifikovaných podielov na konkrétnych pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, pričom ich ponúka na predaj prostredníctvom výboru s priamym odkazom na § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z.z. Je teda nepochybné, že žalovaný 2/ mienil ponúknuť svoje podiely na predaj ostatným členom pozemkového spoločenstva, a to zákonným postupom prostredníctvom výboru. Zo zákona č. 97/2013 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva povinnosť ponúkajúceho spoluvlastníka uvádzať v ponuke zoznam ostatných členov pozemkového spoločenstva alebo ho k ponuke prikladať, pokiaľ presne a jednoznačne označil všetky pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť. Bolo by to aj v rozpore so zmyslom a účelom zákona, ktorým naopak je zjednodušenie praktických problémov s predajom podielov zavedením alternatívnej možnosti učinenia ponuky na ich predaj prostredníctvom výboru. Žalovaný 2/ v predmetnej ponuke zároveň jednoznačne uviedol kúpnu cenu, za ktorú ponúka svoje podiely na predaj, spôsob jej zaplatenia (prevodom na presne označený bankový účet) a lehotu na zaplatenie (2 mesiace, zodpovedajúcu § 605 OZ). Súd preto považoval list žalovaného 2/ zo dňa 08.07.2019 za riadnu ponuku na predaj spoluvlastníckych podielov, obsahujúcu všetky zákonom vyžadované náležitosti.
23. Ako už bolo uvedené vyššie, následný zo zákona vyplývajúci postup výboru pozemkového spoločenstva mal byť taký, že výbor mal túto ponuku žalovaného 2/ (prípadne aj iné medzičasom nazbierané ponuky od iných spoluvlastníkov) uviesť v programe zasadnutia valného zhromaždenia a následne na tomto zasadnutí s ponukou oboznámiť ostatných členov spoločenstva. Nie je možné súhlasiť s tým, že by výbor bol povinný zvolať valné zhromaždenie vždy do 2 mesiacov po doručení ponuky na predaj podielov. Podľa § 14 ods. 2 zákona zasadnutie zhromaždenia zvoláva výbor najmenej raz za rok a teda zákonu zodpovedá postup, kedy sa doručené ponuky na predaj podielov zhromažďujú a následne na aspoň raz ročne konanom zasadnutí zhromaždenia sú oboznámené. Je možné plne prisvedčiť argumentácii žalobcov, že výbor funguje ako akási „podateľňa“ vo vzťahu k týmto ponukám a nie je povinný s každou z nich osobitne oboznamovať členov spoločenstva inak, ako na najbližšom zasadnutí valného zhromaždenia, vo vzťahu k čomu mu však naopak vzniká zákonná povinnosť. V tomto smere sú z hľadiska prejednávanej veci právne irelevantné polemiky o tom, či výbor vystupuje ako určitý zástupca v mene ostatných vlastníkov podielov alebo nie. Len pre úplnosť preto súd uvádza, že zo zákona nevyplýva výboru oprávnenie konať za členov pozemkového spoločenstva pri odkupovaní ponúkaných spoluvlastníckych podielov, s výnimkou postupu podľa § 9 ods. 10 zákona, vo vzťahu ku ktorému sa však vyžaduje predošlé poverenie výboru zo strany zhromaždenia (§ 14 ods. 7 písm. e) zákona). To však nič nemení na povinnosti výboru s doručenou ponukou na predaj naložiť postupom podľa § 14 ods. 3 veta tretia zákona.
24. V prejednávanej veci bola ponuka žalovaného 2/ doručená pozemkovému spoločenstvu (výboru) v júli 2019 a najbližšie zasadnutie valného zhromaždenia sa konalo dňa 08.03.2020. Nebolo sporné, že na tomto zasadnutí ponuka žalovaného 2/ nebola oboznámená a nebola zaradená do programu tohto zasadnutia zhromaždenia. Žalobcovia to odôvodňovali tým, že žalovaný 2/ mal svojím konaním, resp. skôr pasivitou navodiť dojem, že na svojej ponuke už netrvá. Súd však takýto dôvod nezaradenia ponuky na zasadnutie zhromaždenia s poukazom na vykonané dokazovanie nepovažoval za relevantný. Ako už bolo uvedené, predmetná ponuka žalovaného 2/ obsahovala všetky zákonné náležitosti a bola riadne doručená, čo potvrdil pri výsluchu aj predseda pozemkového spoločenstva (žalobca 2/). Žalobcovia odkazovali na listy žalobcu 1/ adresované žalovanému 2/ zo dňa 23.07.2019 a 04.02.2020, zo žiadneho z nich však nevyplývajú žiadne právne relevantné okolnosti, ktoré by mohli ospravedlniť nezaradenie jeho ponuky na zasadnutie zhromaždenia. V týchto listoch žalobca 1/ v podstate len konštatoval aký je zákonný postup pri ponuke na predaj podielov (ktorý žalovaný 2/ podľa názoru súdu dodržal), vyzýval žalovaného 2/ na akési konzultácie, resp. vyjadrenie sa k veci s poukazom na tvrdenú vedomosť o záujme iného spoluvlastníka o odkúpenie podielov žalovaného 2/. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 12.05.2009, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. L. XX/XXXX, rovnako napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX zo dňa 28.05.2014 vyplýva, že k účinnému prijatiu ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (§ 140 OZ) dochádza až zaplatením kúpnej ceny za ponúknutý spoluvlastnícky podiel v dvojmesačnej dobe od doručenia ponuky (§ 605 OZ), pokiaľ nebola dohodnutá iná doba jej zaplatenia. Pokiaľ teda nebola žalovaným 2/ žiadaná kúpna cena vyplatená, resp. nedošlo k skutočnému uzavretiu zmluvy o prevode podielov s inou osobou (bez ohľadu na to, či prípadne prebiehali o jej uzavretí rokovania), nenastáva žiadny zákonný dôvod na to, aby riadne uskutočnená ponuka prestala vyvolávať právne účinky. Zo zákona nemožno dovodiť zánik povinnosti výboru uviesť v programe najbližšieho zasadnutia zhromaždenia ponuku spoluvlastníka na predaj jeho podielu len z toho dôvodu, že prípadne prebiehajú rokovania medzi ponúkajúcim spoluvlastníkom a iným členom spoločenstva o predaji podielu, pričom do konania zhromaždenia nedošlo k zmluvnému konsenzu o predaji podielu. Ponúkajúci spoluvlastník, ktorý riadne urobil ponuku na predaj svojho podielu prostredníctvom výboru, nie je povinný odpovedať na rôzne písomné dotazy spoločenstva ohľadom stavu jeho prípadných rokovaní a z jeho mlčania nemožno vyvodiť pre neho nepriaznivé dôsledky, predovšetkým že by už netrval na svojej ponuke na predaj prostredníctvom výboru, alebo že by jeho ponuka nebola myslená vážne. Zároveň mu zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť zúčastniť sa najbližšieho zasadnutia zhromaždenia a osobne tam svoju ponuku prezentovať - toto je zákonnou povinnosťou výboru.
25. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že aj pokiaľ by si výbor nesplnil svoju povinnosť a nepostupoval by podľa § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. (t.j. by doručenú ponuku nezaradil na rokovanie najbližšieho valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva), neznamená to zánik predkupného práva spoluvlastníkov, ku ktorým sa reálne taká písomná ponuka nedostala, s týmto výkladom sa súd nestotožňuje. Žalovaný 2/ ako ponúkajúci spoluvlastník urobil všetko čo s poukazom na zákonnú úpravu od neho možno spravodlivo požadovať, teda vyhotovil riadnu písomnú ponuku na predaj svojich podielov prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva a túto riadne doručil. Žalovaný 2/ nemôže byť sankcionovaný neplatnosťou následne uzavretej kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia zákonných povinností zo strany výboru pozemkového spoločenstva, pokiaľ tento jeho ponuku svojvoľne nezaradil na program najbližšieho zasadnutia zhromaždenia. Súd má za to, že práve od konania zasadnutia zhromaždenia 08.03.2020, na ktorom mala byť ponuka žalovaného 2/ oboznámená, začala v danej veci plynúť zákonná dvojmesačná prekluzívna lehota na akceptáciu ponuky v zmysle § 605 OZ (keďže v ponuke nebola uvedená dlhšia lehota). Pokiaľ teda žalovaní uzavreli predmetnú kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu spoluvlastníckych podielov dňa 17.06.2020, t.j. po uplynutí lehoty na akceptáciu ponuky zo strany oprávnených z predkupného práva, k porušeniu tohto predkupného práva ostatných spoluvlastníkov nedošlo. Okolnosť, že medzi žalobcom 1/ a žalovaným 1/ prebiehajú iné súdne spory majetkového charakteru, pričom v dôsledku predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný 1/ získa ako spoluvlastník členstvo a hlasovacie právo v rámci tvorby kolektívnej vôle žalobcu 1/, nie je pre posúdenie dôsledkov porušenia predkupného práva relevantná. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/137/2014, z odôvodnenia predmetného rozsudku je zjavné, že v danom prípade vôbec nedošlo k uskutočneniu ponuky na predaj podielov pred ich prevodom na tretiu osobu, teda jednalo sa o diametrálne odlišný skutkový stav oproti prejednávanej veci.
26. Pokiaľ žalobcovia namietali účinnosť ponuky žalovaného 2/ na predaj jeho spoluvlastníckych podielov s poukazom na výšku požadovanej kúpnej ceny s tým, že sa jednalo o tzv. cenu záľuby, ktorá mala byť neprimerane vysoká a teda nezodpovedala všeobecnej trhovej hodnote predmetných podielov, súd sa stotožnil s tým, že závery vyplývajúce z rozhodnutia NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 27.04.1993 je potrebné považovať za prekonané, resp. nezodpovedajúce záverom neskoršej súdnej praxe. Súd poukazuje napr. na závery vyplývajúce z rozhodnutia Nejvyššího soudu ČR sp. zn. XXCdo/ XXXX/XXXX, s ktorými sa stotožňuje: To, či cena (príp. vrátane ďalších podmienok) uvedená v ponuke je cenou „ponúknutou niekým iným“ v zmysle § 606 OZ, sa prejaví až v prípade predaja niekomu inému a odvíja sa od toho, či cena uvedená v ponuke spoluvlastníkovi je alebo nie je menej výhodná než cena, za ktorú bola vec inému predaná. Ak došlo k predaju inej ako blízkej osobe za cenu a ďalších podmienok uvedených v predchádzajúcej ponuke oprávnenému, ktorý ju nevyužil, je zrejmé, že taká cena je v danom mieste a čase cenou nielen reálne dosiahnuteľnou, ale bola aj reálne dosiahnutá. Je pritom irelevantné, či cena uvedená v ponuke vychádzala z ponuky konkrétneho záujemcu o kúpu, zo znaleckého posudku alebo bola stanovená iným spôsobom. Predávajúci spoluvlastník pritom nie je viazaný k predaju tomu, kto mu predtým kúpu za určitú cenu ponúkol, ale je viazaný tým, že na tretiu osobu neprevedie svoj podiel za cenu či ďalších podmienok pre ňu výhodnejších, než aké uviedol v ponuke oprávnenému z predkupného práva. Znamená to, že relevantná z hľadiska prípadného porušenia predkupného práva je len tá skutočnosť, či spoluvlastnícky podiel bol alebo nebol po vykonaní riadnej ponuky na jeho predaj ostatným spoluvlastníkom prevedený na tretiu osobu za celkovo výhodnejších podmienok (nielen z hľadiska ceny), než aké predávajúci uviedol vo svojej ponuke ostatným spoluvlastníkom. V prejednávanej veci žalovaný 2/ v ponuke zo dňa 08.07.2019 uviedol, že za svoje podiely požaduje cenu X.XXX,XX Eur, ktorá mala byť vyplatená na jeho bankový účet v lehote 2 mesiacov po ponuke. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 vyplýva, že žalovaný 2/ následne previedol svoje podiely na žalovaného 1/ práve za kúpnu cenu X.XXX,XX Eur, ktorá mala byť vyplatená na bankový účet predávajúceho do 7 pracovných dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na žalovaného 1/ neboli predmetné podiely prevedené za výhodnejších podmienok, než aké žalovaný 2/ stanovil v predošlej ponuke. Takýto prípadný rozdiel v podmienkach ponuky na predaj oproti podmienkam následného faktického predaja treba posudzovať objektívne, pričom k porušeniu predkupného práva by došlo, keby sa tieto podmienky natoľko líšili, že by rozdiel medzi nimi mohol objektívne ovplyvniť úvahu oprávneného spoluvlastníka o prijatí ponuky na realizáciu predkupného práva, čo nie je prípad prejednávanej veci (porov. napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX). Žalobcovia pritom namietali len podľa ich názoru neprimeranú výšku žiadanej a následne dojednanej kúpnej ceny za predaj podielov, ktorá mala podľa ich názoru spôsobovať neúčinnosť ponuky, v priebehu konania však relevantným spôsobom nespochybňovali, že k zaplateniu tejto kúpnej ceny aj skutočne došlo, preto sa touto okolnosťou súd nemal dôvod bližšie zaoberať. Pre úplnosť možno uviesť, že pokiaľ žalobcovia argumentovali diskrimináciou ostatných spoluvlastníkov, ku ktorej môže dôjsť tým, že tretia osoba je ochotná zaplatiť neprimerane vysokú cenu za spoluvlastnícky podiel, je potrebné dať za pravdu žalovaným v tom, že aj v zmysle Ústavy SR má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu. Niet rozumného dôvodu, aby z predkupného práva ostatných spoluvlastníkov vyplývali pre spoluvlastníka, ktorý chce predať svoj podiel na spoločnej veci, neprimerané obmedzenia týkajúce sa napr. výšky ceny, za ktorú by mal v prostredí trhového hospodárstva mať možnosť svoj podiel predať, čo by mohlo naopak viesť k neprimeraným zásahom do výkonu jeho vlastníckeho práva, ktoré je z ústavného hľadiska chránené rovnako.
27. Súd teda uzavrel, že v prejednávanej veci boli zo strany žalovaného 2/ pri predaji jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti dodržané všetky zákonom stanovené podmienky a uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2020 nedošlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Žalobu súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaní 1/ a 2/ boli vo veci úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 5/ v rozsahu 100 %. S poukazom na hmotnoprávne vzťahy na oboch stranách sporu súd zaviazal žalobcov na náhradu trov spoločne a nerozdielne, a to spoločne a nerozdielne v prospech žalovaných. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.