Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-72-2021.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
5S/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SCM Logistics s. r. o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 914 190, právne zastúpený: Advokátska kancelária CREDIS Law s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 1678/2, 902 01 Pezinok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2021/22663 UPS/US1/OK/BEZ/2021/ 11863 zo dňa 11.02.2021 a protokolu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 1678/2, 902 01 Pezinok č. PK1/ RK/KON/2019/11, č. z. 2018/104136, č. k. 63/2017 zo dňa 20.08.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2021/22663 UPS/US1/OK/BEZ/2021/ 11863 zo dňa 11.02.2021 a protokolu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 1678/2, 902 01 Pezinok č. PK1/RK/KON/2019/11, č. z. 2018/104136, č. k. 63/2017 zo dňa 20.08.2018 doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.04.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 19.04.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2021/22663 UPS/ US1/OK/BEZ/2021/ 11863 zo dňa 11.02.2021 a protokolu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 1678/2, 902 01 Pezinok č. PK1/RK/KON/2019/11, č. z. 2018/104136, č. k. 63/2017 zo dňa 20.08.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“). Žalovaný rozhodnutím č. 2021/22663 UPS/ US1/OK/BEZ/2021/ 11863 zo dňa 11.02.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č PK1/RK/BEZ/2020/736 č. z. 2020/123897 s. k. 3/2020 zo dňa 29.09.2020 o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo výške XX.XXX,- eur.
2. Žalobca žiada rozhodnutie žalovaného č. 2021/22663 UPS/US1/OK/BEZ/2021/ 11863 zo dňa 11.02.2021 spolu s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok č PK1/ RK/BEZ/2020/736 č. z. 2020/123897 s. k. 3/2020 zo dňa 29.09.2020 zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zrušiť aj protokol Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 1678/2, 902 01 Pezinok č. PK1/RK/KON/2019/11, č. z. 2018/104136, č. k. 63/2017 zo dňa 20.08.2018.
3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v nastúpení sankcie v zmysle § 21b ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o službách zamestnanosti“), podľa ktorého podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania. V zmysle citovaného ustanovenia sa obmedzenie nevzťahuje len na udelenie prechodného pobytu, ale aj obnovu už udelených prechodných pobytov a dokonca vylučuje aj inštitút dočasného pridelenia štátneho príslušníka tretej krajiny. Táto právna úprava však okrem možnosti náboru nových zamestnancov vylučuje aj obnovu pobytu pre aktuálnych zamestnancov spoločnosti, vrátane kórejského manažmentu spoločnosti. Týmto zásahom v podstate dôjde k znefunkčneniu riadenia spoločnosti, nakoľko model riadenia spoločnosti, ale aj portfólio jej zákazníkov je nevyhnutne spojené s potrebou zamestnávania kórejských občanov. V dôsledku vyššie uvedeného bol toho názoru, že mu hrozí značná hospodárska či finančná škoda, resp. nenapraviteľný následok v podobe zániku spoločnosti. Ďalej mal za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 12.07.2021 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by účastníkovi konania hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a účastníkovi konania by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Preukázať tieto tvrdenia však musí žalobca. Žalovaný je toho názoru, že žalobca svoje tvrdenia o hrozbe značnej hospodárskej či finančnej škody, resp. nenapraviteľného následku v podobe zániku spoločnosti nepreukázal. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku za nepreukázaný, nedôvodný a navrhol, aby ho správny súd zamietol.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych práv uvedeným v odseku 3. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného správny súd uzatvára, že nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná hospodárska či finančná škoda, resp. nenapraviteľný následok v podobe zániku spoločnosti nebol vôbec osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje konkrétne a reálne uvedenie a preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej hospodárskej či finančnej škody, resp. nenapraviteľného následku v podobe zániku spoločnosti v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Hrozbu zániku spoločnosti ako nenapraviteľný následok v dôsledku sankcie v zmysle § 21b ods. 3 písm. a) zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, žalobca neosvedčil. Uviedol tvrdenia, že okrem možnosti náboru nových zamestnancov vylučuje uvedená sankcia aj obnovu pobytu pre aktuálnych zamestnancov spoločnosti, vrátane kórejského manažmentu spoločnosti, čím v podstate dôjde k znefunkčneniu riadenia spoločnosti až k jej zániku. Žalobca však nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo, koľko príslušníkov tretích krajín aktuálne zamestnáva a koľko z nich bude bezprostredne žiadať o obnovu prechodného pobytu na účel zamestnania a koľko nových zamestnancov tretích krajín v rámci náboru plánuje prijať, a teda koľko žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania bude podávať a ako by prípadné neprijatie týchto zamestnancov, resp. ich odchod zo spoločnosti mohlo ovplyvniť podnikanie a chod spoločnosti žalobcu. Uvedené žalobca neosvedčil ani v prípade manažmentu spoločnosti. Žalobca neuviedol ani to, v akej výške mu hrozí hospodárska či finančná škoda a prečo ju považuje za závažnú, pričom k návrhu nepriložil žiadne dôkazy na osvedčenie tejto hrozby. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.
13. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
14. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).