Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-49-2021.pdf
PDF · 77.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/49/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX H. J., o vymoženie istiny 929,05 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 15Er/360/2010-27 zo dňa 20.01.2021 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Citoval ustanovenie § 9a ods. 1, § 39 ods. 4, § 243f ods. 1 a 5 a § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok),
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku opísaním rozhodujúcich skutočnosti tykajúci sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú v lehote 30 dní od dňa účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., t j. do dňa 22.01.2016. Keďže podľa súdu prvej inštancie si oprávnený nesplnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, podľa § 243f ods. 5 exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
4. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
5. Namietal, že posudzovanie povinného ako spotrebiteľa nie je možné, nakoľko oprávnený vstúpil do právneho vzťahu s povinným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa oprávneného je dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. V prípade postavenia
oprávneného je treba akcentovať jeho dobru vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Poukázal na ust. § 151 ods.1 CSP a to že povinný nikdy nenamietal nespotrebiteľský charakter zmluvy. Namietal, že tým, že súd exekučné konanie úplne zastavil, zbavil tým oprávneného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ods. 1 Ústavy SR. Bol toho názoru, že exekučný titul bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný s prihliadnutím na dobré mravy. Povinný mal možnosť sa oboznámiť sa úverovou zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v nej jasne, zrozumiteľne a určito uvedené. Účelom ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je zabrániť, aby spotrebiteľ súhlasil, ktorá je v pomere ku konkrétnemu právnemu vzťahu neprimeranou. Súd prvej inštancie uznesením, ktorým zastavil exekučné konanie výrazne zasiahol do zásady rovnosti účastníkov konania, čim došlo k porušeniu čl. 6 CSP. Vo vzťahu k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, sú uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonaná exekúcia. Tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe súdnemu exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, a rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Uvedené svedči, že o tom, že si splnil povinnosti stanovené § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov celého konania.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
7. K odvolacej námietke o nespotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným odvolací súd uvádza, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 16.02.2009, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko oprávnený vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a povinný je spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej zmluve o úvere je povinný označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom) Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmluve zo dňa 16.02.2009 bola vopred predtlačená veta že, „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon“, s tým, že je zaškrtnuté políčko zamestnanie, avšak z obsahu spisu nevyplýva či povinný pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a či poskytnuté finančné prostriedky boli použité na výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti.
8. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie povinnej a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti povinného vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený ako (veriteľ) predložil dôkazy, ktoré by preukazovali opak. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje, že úverová zmluva zo dňa 16.02.2009, je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
9. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, bol oprávnený povinný splniť si povinnosť v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, podľa ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným dňom vyhlásenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 5 ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda 23.12.2015. Oprávnený bol preto povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti novely, t. j. od 24.12.2015 najneskôr do 22.01.2016. Posledný deň lehoty pripadol na piatok, pracovný deň.
12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03).
13. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli a neúspešný oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádza z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).