Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Sa-1-2021.pdf
PDF · 124.13 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: F.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. K. XX, XXX XX I. H., právne zast.: JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX z XX.XX.XXXX priznaný od XX.XX.XXXX . starobný dôchodok podľa § 65, § 82 a § 193ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo “Zákon o sociálnom poistení“) a podľa článku 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. XXXX/XX. o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia v sume X XXX Sk. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., účinného od XX.XX.XXXX mu bol priznaný vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku v sume XXX,XX Eur.
2. Neformálnou žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX žalobca požiadal o doplatenie dôchodku v sume XX XXX,XX Eur, čo zodpovedá vyrovnávaciemu príplatku aj za obdobie od priznania starobného dôchodku do priznania vyrovnávacieho príplatku, t. j. za obdobie rokov od XXXX až XXXX.
3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z XX.XX.XXXX Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla žiadosť žalobcu o doplatenie vyrovnávacieho príplatku podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť o vyplatenie sumy starobného dôchodku od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pretože Sociálnej poisťovni neumožňuje priznanie vyrovnávacieho príplatku, ani iného dorovnania žiadny právny predpis.
4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX. generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zamietol odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa XX.XX.XXXX..
5. Na základe podanej správnej žaloby Krajský súd v G. G. rozsudkom č. k. XXSa/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátil
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), bližšie uvedených v odôvodnení tohto rozsudku, najmä z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v dôsledku nedostatočného vysporiadania sa so žiadosťou žalobcu a absencie záverov, úvahy Sociálnej poisťovne pri aplikovaní relevantnej právnej úpravy na prípad žalobcu.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
6. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým opätovne zamietla žiadosť žalobcu z XX.XX.XXXX o doplatenie časti starobného dôchodku nevyplatenej od XX.XX.XXXX., o ktorú mu mal byť starobný dôchodok neoprávnene krátený až do XX.XX.XXXX, a to o sumu XX XXX,XX Eur, realizujúc rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXSa/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX.. Žiadosť bola zamietnutá v zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
7. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie nepostupovala v zmysle právneho názoru vyplývajúceho z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veciach nárokov tzv. „federálnych dôchodcov“ (sp. zn. XSo/XXX/XXXX, XSo/XXX/XXXX, XSo/XXX/XXXX, XSo/XXX/XXXX), ktorými Najvyšší súd SR v obdobných veciach zaviazal Sociálnu poisťovňu priznať dôchodok v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu, nebol nižší ako dôchodok iného poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnaký vymeriavací základ u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky, čo prvostupňový orgán odôvodnil tým, že tieto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR boli vydané vo veciach, na ktoré sa vzťahoval Zákon o sociálnom poistení v čase, keď ešte nebol prijatý zákon č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť XX.XX.XXXX (okrem § 69b, ktorý nadobudol účinnosť XX.XX.XXXX) a bol prijatý práve „za účelom čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR“. Prijatím zákona č. 140/2015 Z. z. došlo k zmene právnej situácie, resp. právneho stavu oproti stavu, kedy boli vyššie citované rozhodnutia NS SR vydané. Vyrovnávací príplatok ako nová dôchodková dávka, ktorú bolo možné priznať poistencom najskôr odo dňa účinnosti zákona (od XX.XX.XXXX) a ktorej cieľom bolo zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi ako poistencovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred XX.XX.XXXX hodnotili na účely slovenského starobného dôchodcu podľa právnych predpisov SR. Konštatovala, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti a teda nemôžu platiť retroaktívne. Princíp právnej istoty je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosť, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu. Právna úprava osobitného určenia sumy dôchodku poistencov, ktorí do XX.XX.XXXX získali obdobie poistenia, za ktoré je príslušná priznať dôchodok P. V., nadobudla účinnosť XX.XX.XXXX. Právna úprava sa vzťahuje aj na nároky, ktoré vznikli pred XX.XX.XXXX.. Poistenec, ktorému bol starobný dôchodok priznaný pred XX.XX.XXXX, môže požiadať o nové určenie sumy dôchodku podľa § 293ej zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 105/2019 Z. z. Takto určená suma dôchodku, ak je pre poistenca východnejšia, môže byť však tiež priznaná až od XX.XX.XXXX.. Keďže Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom pre predmetné konanie už kogentnými ustanoveniami určuje, resp. stanovuje splnenie podmienok pre priznanie vyrovnávacieho príplatku alebo určenie sumy dôchodku podľa právnej úpravy účinnej od XX.XX.XXXX., neprichádza do úvahy nutnosť vychádzať priamo s článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR, čoho sa dovolával žiadateľ vzhľadom na neúplnú právnu úpravu, tvrdiac, že zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na spomínanú skupinu starobných dôchodcov. K všeobecnej námietke týkajúcej sa vzniknutej nerovnosti v hmotnom zabezpečení občanov v starobe, poukázal na závery vyslovené v rozsudku NS SR sp. zn. XSo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, podľa ktorého „nie je v pôsobnosti súdov stanoviť zákonné medze primeraného hmotného zabezpečenia v starobe podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR“. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 13 Ústavy SR povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto Ústavou len zákonom. Z týchto dôvodov nie je možné doplatiť žalobcovi sumu na starobnom dôchodku, ktorý žiada za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pretože táto povinnosť Sociálnej poisťovni, ako správnemu orgánu, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
8. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu Z.. Z. I. v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom opätovne žiadal o doplatenie starobného dôchodku, dôvodiac, že mu bol od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX neprávom krátený o sumu XX XXX,XX Eur.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
9. Sociálna poisťovňa, rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ako odvolací orgán, po preskúmaní napadnutého rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, spisovej dokumentácie dospela k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
10. Konštatovala, že v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do EÚ naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. V súlade s článkom 20 ods. 1 tejto Zmluvy všetky doby zabezpečenia, ktoré účastník konania získal pred XX.XX.XXXX, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Sumu starobného dôchodku účastníka konania podľa článku 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 je možné vypočítať len s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Ak by bol účastníkovi konania priznaný starobný dôchodok a jeho suma určená aj za doby dôchodkového zabezpečenia získané pred XX.XX.XXXX, teda za doby priznané Českou správou sociálneho zabezpečenia, došlo by v danom prípade k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb, čo by bolo v rozpore s koordinačnými nariadeniami EÚ.
11. Žalobcovi boli na účely starobného dôchodku zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Suma starobného dôchodku bola k XX.XX.XXXX vypočítaná správne.
12. Konštatovala, že zákon č. 461/2003 Z. z. neobsahuje žiadne ustanovenia, podľa ktorých by bolo možné určiť sumu starobného dôchodku, ak by sa aj československé obdobie dôchodkového poistenia získané do XX.XX.XXXX, za ktoré priznala dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia považovalo za obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Ani Zákon o v sociálnom poistení, ani iný právny predpis neupravuje vznik nároku na dorovnanie sumy starobného dôchodku, preto je Sociálna poisťovňa povinná postupovať podľa ustanovení právnych predpisov a medzinárodných zmlúv platných na území Slovenskej republiky. Ak by Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred XX.XX.XXXX, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia ČR, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb, čo by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred XX.XX.XXXX výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Pri určení sumy starobného dôchodku nebolo s účastníkom konania zaobchádzané odlišne ako s inými dôchodcami, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii.
13. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok s odvolávaním sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sa žalovaná v plnom rozsahu stotožnila s argumentáciou prvostupňového orgánu, a uviedla, že prijatím zákona č. 140/2015 Z. z. došlo k zmene právnej situácie, resp. právneho stavu oproti stavu, kedy boli vyššie
citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prijaté. Právne normy majú pôsobiť zásadne do budúcnosti. Sociálna poisťovňa má povinnosť rozhodovať na základe platných a účinných predpisov SR v čase vzniku nároku. Poukázaal tiež na článok 7 Ústavy SR a oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 185/2004 Z. z. koordinačné nariadenie Európskej únie o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Uplatnením pravidla na rozdelenie dôb zabezpečenia získaných počas existencie ČR a SR sa garantuje, že tieto budú zhodnotené na nárok na dôchodok, pričom sa neprizná nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu, čím sa rozdeľuje povinnosť financovania výplaty dôchodkových dávok medzi nástupníckymi štátmi.
14. Žalovaná uzavrela, že žiadosť žalobcu o doplatenie neoprávnene krátenej časti sumy jeho starobného dôchodku nie je dôvodná, nakoľko nemá oporu v zákone a takýto postup by bol nezákonný. Nevyhovela odvolaniu, pretože postup Sociálnej poisťovne a napadnuté prvostupňové rozhodnutie je súladné s príslušnou právnou úpravou.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
15. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré navrhol zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
16. Uvádzal, že napriek tomu, že vo vzájomnej komunikácii so žalovanou viackrát odznel termín vyrovnávací príplatok, tohto sa nikdy nedomáhal a tento termín použil len ako základ pre výpočet rozdielu nevyplateného dôchodku, t.j. jeho bezdôvodného krátenia.
17. Nesúhlasil s konštatovaním v rozhodnutí generálneho riaditeľa, že by mohlo dôjsť k dvojitému zápočtu rokov a uviedol, že ak by v súlade s judikatúrou NS SR bol dôchodok priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku, ktorá by mu patrila, ak by mu všetky doby poistenia a príspevky do XX.XX.XXXX boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov, nedošlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-XXX/XX Marie Landtová proti Českej správe sociálneho zabezpečenia. Tiež poukázal na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. XSo/XXX/XXXX. Tvrdil, čo do použitia článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z. z., že pri výpočte jeho starobného dôchodku postup Sociálnej poisťovne bol diskriminačný v porovnaní s inými žiadateľmi o spravodlivo vyčíslený a priznaný starobný nárok. Jednoznačne bolo porušené jeho právo v zmysle článku 12 a článku 39 Ústavy SR. Okolnosť, že spôsob výpočtu starobného dôchodku SR je v zmysle nariadenia (ES) č. 883/2004 a článku 20 Zmluvy o sociálnom zabezpečení odvodený od priemerných príspevkov a dôb hodnotiteľných iba v SR, nie je z pohľadu článku 39 ods. 1 Ústavy SR podstatná. V kontexte s týmto článkom a zákazom diskriminácie uvedeným v článku 12 Ústavy je potrebné si uvedomiť, že SR je jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej federatívnej republiky ako jedného štátu, a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa, ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzine (inom členskom štáte EÚ). Do XX.XX.XXXX sa doby zamestnania na území ČR i na území SR ako členských štátoch federácie hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte (podľa zákona č. 100/1988 Zb.). Zamestnanie v ČR je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po XX.XX.XXXX, resp. po XX.XX.XXXX za zamestnanie v inom členskom štáte Únie.
18. Uviedol, že Najvyšší súd SR sa touto problematikou zaoberal napr. v rozsudkoch sp. zn. XSo/XXX/ XXXX, sp. zn. XSo/XXX/XXXX a sp. zn. XSo/XX/XXXX, preto žalobca navrhol, aby bolo rozhodnuté o jeho nároku v zmysle v nich vysloveného právneho názoru a aby mu bol priznaný doplatok starobného dôchodku v takej výške, v akej požaduje.
Vyjadrenie žalovanej
19. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakovala argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že žalobcovi bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65, § 82 ods. a), § 193ar ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a podľa článku 46 ods. 1 Nariadenia Rady
(EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia, od XX.XX.XXXX právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Sociálna poisťovňa postupovala pri určení príslušnosti na hodnotenie doby poistenia získanej žalobcom do XX.XX.XXXX podľa článku XX Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezp.ečení. Pretože žalobca spĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok len podľa právnych predpisov SR, nebolo potrebné prihliadnuť na dobu poistenia získanú podľa právnych predpisov ČR. Ak by Sociálna poisťovňa priznala žalobcovi starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred XX.XX.XXXX, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb, čo je v rozopre so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred XX.XX.XXXX,. by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred XX.XX.XXXX výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR. Žalovaná poukázala na prijatie zákona č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý v rozsahu § 69b nadobudol účinnosť XX.XX.XXXX., čím boli čiastočne eliminované negatívne dopady na poistencov, ktorým bol na základe rozdelenia ČSFR priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania získané pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia/zabezpečenia získané po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov bol z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch bývalej ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal výlučne podľa právnych predpisov SR za celú dobu dôchodkového poistenia.
20. Na základe § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. bol žalobcovi právoplatne priznaný od XX.XX.XXXX. vyrovnávací príplatok, ktorý uzákonila nová právna úprava, aby súčet starobných dôchodkov z ČR a SR nebol, po zahľadení menového kurzu, nižší ako tzv. fiktívny dôchodok, teda dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území SR.
21. K neformálnej žiadosti z XX.XX.XXXX, ktorou žalobca požiadal o doplatenie rozdielu vzniknutého v dôsledku nesprávne určenej sumy starobného dôchodku za obdobie do priznania vyrovnávacieho príplatku, na ktorú by mal nárok nebyť rozdelenia ČSFR, pričom namietal, že on nezapríčinil tento stav, žalovaná uviedla, že v priebehu rozhodovania o dôchodkovej dávke došlo k zmene právnej situácie/právnej úpravy oproti stavu, kedy boli žalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prijaté a Sociálna poisťovňa bola povinná postupovať podľa ustanovení platných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktoré majú kogentný charakter a neposkytujú priestor na možnosť ich nerešpektovať. Zosúladenie kogentných noriem platnej právnej úpravy s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli v konaní o dôchodkovej dávke žalobcu zistené a ktoré boli preukázané, je jediný možný a zákonný postup v predmetnej dôchodkovej veci.
Replika žalobcu
22. Žalobca označil vyjadrenie žalovaného za účelovú obranu, ktorou nespochybnil finančný nárok žalobcu. Opakovane poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSo/XXX/XXXX a XSo/ XX/XXXX.
23. Žalovaná nevyužila právo podať dupliku.
24. Nakoľko správny súd nezistil žiadny z dôvodov vymedzených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP verejným vyhlásením rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozsudku dňa XX.XX.XXXX bol zverejnený na úradnej tabuli súdu XX.XX.XXXX..
25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, zohľadniac, že pri sociálnej správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi ( § 203 ods. 2, § 134 ods. 2 písm. d) SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
26. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
31. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu z XX.XX.XXXX o doplatenie časti starobného dôchodku, podľa žalobcu nedôvodne krátenej v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXX, čo zodpovedá sume XX XXX,XX Eur.
Relevantná právna úprava
32. Podľa § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. platnom od 01.01.2016 do 31.12.2017; poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak získal pred XX.XX.XXXX najmenej XX rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po XX.XX.XXXX priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
33. Podľa § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 266/2017 Z. z., platnom od 01.01.2018 do 31.12.2019; poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok má nárok na vyrovnávací príplatok, ak získal pred XX.XX.XXXX najmenej XX rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po XX.XX.XXXX priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
34. Podľa § 293ej ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení zákona č. 105/2019 Z. z.; (1) Ak nárok na vyrovnávací príplatok vznikol pred 01.01.2020, podmienky nároku na vyrovnávací príplatok a na jeho výplatu sa posudzujú podľa tohto zákona v znení účinnom do 31.12.2019. (2) Ak poistencovi uvedenému v § 66a ods. 1, §68a a § 73a ods. 1 vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 01.01.2020, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od 01.01.2020 na jeho žiadosť, len raz ku dňu prvého nároku na výplatu dôchodku po 30.01.2019.
35. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR; ľudia sú slobodní a rovní dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
36. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
37. Podľa článku 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (č. 318/1994 Z. z.); (1) Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom.
(2) Ak občan nemal ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa zo sídlom na území Českej a Slovenskej federatívnej republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občas trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
38. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX. (doručená Sociálnej poisťovni, pobočka I. H. dňa XX.XX.XXXX a Sociálnej poisťovni, ústredie dňa XX.XX.XXX9) požiadal o „doplatenie nevyplateného dôchodku od XX.XX.XXX8“, keď vo svojej žiadosti uviedol, že „vyzývam o doplatenie starobného dôchodku o sumu XX XXX,XX Eur, ktorý mi nebol vyplatený v období od začiatku poberania dôchodku až do priznania vyrovnávacieho príplatku v roku XXXX“. Z odôvodnenia žiadosti vyplýva, že požadovanú sumu vypočítal ako rozdiel medzi prostriedkami, ktoré mu boli pripísané na účet ako dôchodok v SR, resp. „penze“ z ČR, pričom z ČR vplyvom kurzu a poplatkov banky ani v jednom prípade nedosiahla výšku, na ktorú mal nárok. K žiadosti pripojil výpočet sumy XX XXX,XX Eur (tabuľku) ako rozdiel sumy dôchodku zo SR a ČR a sumy ročného fiktívneho dôchodku v eurách za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
39. Súčasťou administratívneho spisu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorými bol jednak priznaný vyrovnávací príplatok k dôchodku a následne tento znižovaný podľa § 69c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
40. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z XX.XX.XXXX bol žalobcovi priznaný vyrovnávací príplatok od XX.XX.XXXX podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., účinného od XX.XX.XXXX v sume XXX,XX Eur. Následne rozhodnutiami rovnakého čísla zo dňa XX.XX.XXXX bol podľa § 69c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. znížený vyrovnávací príplatok od XX.XX.XXXX na sumu XXX,XX Eur, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX . na sumu XXX Eur, rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX bol vyrovnávací príplatok znížený na sumu XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX a napokon rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX bol znížený na sumu XXX Eur od XX.XX.XXXX.
41. Posledne menovaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX . bola zároveň zamietnutá žiadosť o nové určenie sumy starobného dôchodku a rozhodnuté, že od XX.XX.XXXX žalobcovi naďalej patrí starobný dôchodok v doteraz vyplácanej sume s poukazom na § 293ej a § 66a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 105/2019 Z. z., v zmysle ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku a sumy starobného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky.
42. Vyrovnávací príplatok je dôchodkovou dávkou zavedenou od XX.XX.XXXX,. kedy nadobudol účinnosť zákon č. 140/2015 Z. z. (§ 69b), ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení. Prijatý bol za účelom čiastočnej eliminácie poistencami negatívne vnímanej skutočnosti, že na základe rozdelenia bývalej ČSFR im bol priznaný dôchodok z ČR za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo SR za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov v dôsledku odlišnej právnej úpravy dôchodkového poistenia v Česku a v Slovenskej republike po rozdelení ČSFR je nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podkladom pre legislatívnu zmenu úpravy nárokov na vyrovnávací príplatok realizovanú zákonom č. 140/2015 Z. z. účinnou od XX.XX.B., neskôr zákonom č. 105/2019 Z. z. účinnou od XX.XX.XXXX boli rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali nárokmi na dôchodkovú dávku „federálnych dôchodcov“ napríklad sp. zn. XSo/XXX/XXXX, XSo/XXX/XXXX, XSo/XXX/XXXX, XSo/XXX/XXXX.. Žalobcovi bol priznaný vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znaní zákona č. 140/2015 Z. z. v sume XXX,XX Eur, ktorý bol následne rozhodnutiami Sociálnej poisťovne vydanými v zmysle § 69c ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. znižovaný.
43. Medzi účastníkmi konania nebolo spornou skutočnosťou, že žalobcovi vznikol nárok na vyrovnávací príplatok k starobnému dôchodku podľa § 69b ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. účinného od XX.XX.XXXX., avšak spornou skutočnosťou bolo to, či mu bolo možné v zmysle princípu, na ktorom sa určuje vyrovnávací príplatok takto navýšiť/doplatiť starobný dôchodok za obdobie odo dňa priznania starobného dôchodku XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
44. Podľa žalobcu mala Sociálna poisťovňa postupovať podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR s odkazom na vymenované rozsudky v spojení s článkom 12 a článkom 39 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalovanej tomu bránilo prijatie právnej úpravy pôsobiacej do budúcnosti, ktorá už kogentnými ustanoveniami stanovila za akých podmienok je možné priznať vyrovnávací príplatok.
45. Prijatím právnej úpravy - zákona č. 140/2015 Z. z., následne zákona č. 105/2019 Z. z. sa sledovalo odstrániť nedokonalosť/neúplnosť právnej úpravy, ktorá bola dovtedy nahradzovaná judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Avšak prijatie právnej úpravy znamená zmenu právneho prostredia - právneho stavu, pričom pokiaľ sú regulované právne vzťahy zákonom ako všeobecne záväzným právnym predpisom, právna úprava má prednosť pred rozhodovacou praxou súdov. Preto, ak Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom pre konkrétne konanie už kogentnými ustanoveniami určuje, resp. stanovuje splnenie podmienok za akých je možné priznať vyrovnávací príplatok, nemožno nerešpektovať zákon a riadiť sa „podpornou“ judikatúrou súdov. Súčasťou kogentnej právnej úpravy je aj určenie účinnosti zákona. Pokiaľ by zákonodarca chcel regulovať novým spôsobom aj právne vzťahy pred účinnosťou zákona, bol by to vyjadril v prechodných ustanoveniach, k čomu však nedošlo. Navyše v ustanovení § 290ej zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 105/2019 Z. z. je výslovne uvedené, že suma dôchodku podľa tohto zákona v znení účinnom od XX.XX.XXXX . sa určí na žiadosť poistenca len raz ku dňu prvého nároku na výplatu dôchodku po XX.XX.XXXX, t. j. nie za predchádzajúce obdobie, ale najskôr od XX.XX.XXXX. Preto rozhodnutie žalovanej, tak odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového orgánu je správne, súladné so zákonom, ak nebolo vyhovené žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. o doplatenie časti starobného dôchodku za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pretože Sociálna poisťovňa pre takéto rozhodnutie nemala právny rámec. Postup Sociálnej poisťovne v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu vyplýval priamo z právnej úpravy, ktorá, pokiaľ nie je výslovne uvedené v prechodných ustanoveniach, že pôsobí do minulosti (retroaktívne), pôsobí výlučne do budúcnosti. Uvedené súvisí s princípom právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu garantovaného článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR Sociálna poisťovňa ako správny orgán mohla konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže z aplikovaných právnych predpisov Sociálnej poisťovni nevyplývala možnosť doplatiť žalobcovi sumu na starobnom dôchodku, nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť.
46. Po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do EÚ sa v súlade s článkom 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy všetky doby zabezpečenia, ktoré účastník konania získal pred XX.XX.XXXX. sa považujú za doby zabezpečenia P. V. a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Ak by Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred XX.XX.XXXX, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia ČR, došlo by k duplicitnému zhodnoteniu týchto dôb, čo by v konečnom dôsledku znamenalo nerovnaké zaobchádzanie v porovnaní s poberateľmi dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred XX.XX.XXXX výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území SR.
47. Správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalovaná o žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla zodpovedajúc právnej úprave Zákona o sociálnom poistení a preskúmateľným spôsobom, keď opakované rozhodnutia vydané v oboch stupňoch, po predchádzajúcom zrušení jej rozhodnutí o predmetnej žiadosti žalobcu správnym súdom, náležite, zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila. Správny súd nezistil žiadne nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu veci, ani pri právnom posúdení veci. Žalobné námietky nie sú relevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, a ani správny súd, preskúmavajúc vec nad rozsah žalobných bodov, nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za vydané v súlade s platnou právnou úpravou vrátane medzinárodných zmlúv, ktoré majú kogentný charakter a nepredstavujú právny rámec pre vyhovenie žiadosti žalobcu.
48. Správny súd poznamenáva, že jeho úlohou v rámci súdneho prieskumu je preskúmať, či rozhodnutie, ako výsledok administratívneho konania zodpovedá príslušnej právnej úprave a v jeho právomoci nie je rozhodovať o prípadných finančných nárokoch. Je zrejmé, že rozdelenie ČSFR a zmena v systémoch sociálneho zabezpečenia v rámci nástupníckych štátov mala dopad na určité skupiny fyzických osôb pri uplatňovaní ich nárokov v oblasti sociálneho zabezpečenia, pričom je nepochybné, že zákonodarné
orgány oboch nástupníckych štátov po rozsiahlych celoplošných diskusiách túto problematiku riešili, resp. ju aj riešia ( zákon č. 105/2019 Z. z.). Účelom novej právnej úpravy je eliminovať nepriaznivé dôsledky dopadajúce na niektorých poistencov, pričom určitú „nespravodlivosť“ nie je možné odstrániť absolútne.
49. Záverom správny súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS XXX/ XX). Neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS XX/XX.), resp. ani na to, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS XXX/XX).
50. Žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Poučenie : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).