Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Csp-12-2021.pdf
PDF · 109.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanej: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie sumy 434,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 61,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18,46 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 12,04 eur od 01.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,64 eur od 01.07.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 22.02.2021 na tunajšom súde žalobu a žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 434,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 56,60 eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 51,50 eur od 14.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 284,13 eur od 01.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 12,04 eur od 01.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,64 eur od 01.07.2020 do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu č. XX- XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu zo dňa 06.10.2017 a poskytol k odbernému miestu B. XXXX/X, Z. služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu v zmysle uzatvorenej zmluvy a to až do dňa 16.08.2019, kedy došlo na odbernom mieste k prerušeniu, resp. obmedzeniu dodávky vody z dôvodu neplatenia vodného podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z.. Cenu služieb žalobca vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 56,60 eur, faktúrou č. XXXXXXXX v sume 51,50 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 284,13 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 12,04 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX v sume 30,64 eur. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z dlžnej sumy si žalobca uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr.
2. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila.
3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 434,91 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 25.08.2021 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 30.06.2021.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
5. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a listinami tvoriacimi prílohu podaného návrhu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a to Zmluvou č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX, faktúrami, preberacím protokolom, cenníkom služieb žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Medzi stranami sporu bola dňa 06.10.2017 uzatvorená Zmluva č. XX-XXXXXXXXXPDXXXX o dodávke vody a odvádzaní odpadových vôd. Predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie vody z povrchového odtoku (voda zo zrážok) do verejnej kanalizácie a to všetko pre odberné miesto žalovanej B. XXXX/X, Z., za zmluvne dohodnutú cenu vodného a stočného.
Podľa Článku III. bod 3.5. zmluvy, podkladom pre zaplatenie vodného a stočného je daňový doklad - faktúra. Kupujúci sa zaväzuje uhradiť faktúru v lehote splatnosti 14 dní odo dňa doručenia.
Podľa Článku V. bod 5.11. zmluvy, za nesplnenie podmienok vyplývajúcich z predchádzajúcich ustanovení zmluvy zo strany kupujúceho, predávajúci si vyhradzuje právo prerušenia dodávky vody, resp. zamedzenia vypúšťania odpadových vôd na ktoromkoľvek odbernom mieste kupujúceho s tým, že náklady spojené s prerušením a s obnovením pripojenia budú vyúčtované na ťarchu kupujúceho podľa platného cenníka predávajúceho.
Podľa Článku V., bod 5.12. zmluvy, v prípade neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie podľa § 25 zákona č. 442/2002 Z.z., je predávajúci oprávnený od kupujúceho požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške do 600,- eur, tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
7. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2019, splatnou dňa 30.06.2019, žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 56,60 eur a to po započítaní úhrady žalovanej vo výške 77,84 eur. Faktúrou žalobca účtoval žalovanej cenu služieb vo výške 57,31 eur a zmluvnú pokutu vo výške 77,13 eur. Vyúčtovacie obdobie bolo 16.05.2018 až 09.05.2019.
Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 26.08.2019, splatnou dňa 13.09.2019, žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 51,50 eur a to poplatok za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2019, splatnou dňa 30.09.2019, žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 284,13 eur a to cenu poskytnutých služieb vo výške 18,46 eur a zmluvnú pokutu vo výške 265,67 eur. Vyúčtovacie obdobie bolo 10.05.2019 až 16.08.2019.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.11.2019, splatnou dňa 31.12.2019, žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 12,04 eur - cenu poskytnutých služieb.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2020, splatnou dňa 30.06.2020, žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 30,64 eur - cenu poskytnutých služieb.
8. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 16.08.2019, na odbernom mieste B. XXXX/X, Z., žalobca vykonal zaslepenie za vodomerom a uplatnil nárok na zaplatenie poplatku podľa cenníka za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd vo výške 51,50 eur.
9. V zmysle cenníka žalobcu platného od 01.08.2019, poplatok za prerušenie, resp. obmedzenie dodávky vody, resp. odvádzania odpadových vôd z dôvodu neplatenia podľa § 32 ods. 1. písm. m) a ods. 8 zákona č. 442/2002 Z.z. je vo výške 51,50 eur.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník") platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
12. Podľa § 22 ods.1 zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ( ďalej len ,,Zákon"),
žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 5.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona, odberateľom vody je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona, neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je a) odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou, b) odber pred meradlom ( § 29 ods. 7 ) alebo odber po odstránení meradla, c) odber s používaním meradla, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odber nezaznamenáva alebo zaznamenáva odber menší, ako je skutočný, d) odber s používaním meradla, na ktorom bolo poškodené zaistenie proti neoprávnenej manipulácii, e) odber s použitím požiarneho obtoku na iné účely ako požiarne, f) odber bez súhlasu prevádzkovateľa.
Podľa § 28 ods.1 Zákona, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods.3).
Podľa § 28 ods. 3 Zákona, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.
Podľa § 32 ods. 1 písm. m) Zákona, prevádzkovateľ môže prerušiť alebo obmedziť dodávku vody z verejného vodovodu alebo odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie v prípade nezaplatenia vodného alebo stočného po dobu dlhšiu ako 30 dní po dobe splatnosti.
Podľa § 32 ods. 8 Zákona, v prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Súd po vyhodnotení zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že medzi žalobcom ako predávajúcim - dodávateľom a žalovanou ako kupujúcim - odberateľom bola uzavretá zmluva o dodávke vody, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku v súlade so zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Túto skutočnosť mal súd za jednoznačne preukázanú zo žalobcom predložených listinných dokladov.
Súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že žalobca plnil svoje povinnosti voči žalovanej vyplývajúce mu zo zmluvy a poskytol žalovanej služby vo forme
dodávky vody. Za poskytnuté služby žalovaná svoju povinnosť zaplatiť ich cenu nesplnila. Následne žalobca vyúčtoval žalovanej cenu služieb faktúrami predloženými v tomto konaní a táto zo strany žalovanej nebola uhradená. Z týchto dôvodov teda súd žalobe v časti žalovanej istiny predstavujúcej cenu poskytnutých služieb vo výške 61,14 eur vyhovel.
Súd zároveň priznal žalobcovi aj uplatňovaný nárok na úrok z omeškania, pretože žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením faktúr a to dňom nasledujúcim po ich splatnosti, teda so splnením svojho peňažného záväzku a preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v ním uplatňovanej výške počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr, nakoľko takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
15. Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 56,60 eur vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX a vo výške 265,67 eur vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX. Súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba nedôvodná.
Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín „zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený. ( Najvyšší súd SR XMObdo X/XXXX).
Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k).
16. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom." (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, L..Ú. XX/XXXX-XX).
17. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.
18. Dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej žalobcom a teda je sporná skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jej zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v A. vo veci XCo/XX/XXXX, cit.: „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy."
Zmluvná pokuta teda nebola individuálne dojednaná. Za vzájomnú dohodu len ťažko možno považovať to, že „dohoda" o zmluvnej pokute je dodávateľom jednostranne predložená spotrebiteľovi na podpis vo formulárovej, dodávateľom vopred pripravenej zmluve bez toho, aby mal spotrebiteľ možnosť ju odmietnuť, či nejakým spôsobom korigovať. V žiadnom prípade tak nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách používaných dodávateľom s odkazom na cenník, bez dojednania jej konkrétnej výšky v zmluve.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve o dielo za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.
20. Súd ešte poukazuje, že v zmysle uzatvorenej zmluvy so žalobcom Článok V., bod 5.12. Zmluvy, zmluvná pokuta medzi stranami konania bola dojednaná pre prípad neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu alebo neoprávneného vypúšťania odpadových vôd.
Z dôvodu neuhrádzania cien poskytnutých služieb žalobcovi zo strany žalovanej ku dňu 16.08.2019 došlo na odbernom mieste žalovanej k prerušeniu dodávky vody. Zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená na dobu neurčitú. Prerušením dodávok vody zmluva nebola ukončená. Žalobca využil iba svoje zákonné a zmluvne dojednané právo dodávku vody prerušiť, nakoľko žalovaná bola dlhšie ako 30 dní v omeškaní so zaplatením splatného vodného a stočného. Nárok na zmluvnú pokutu si však žalobca uplatnil už vo faktúrach zo dňa 20.05.2019 a 19.08.2019 a to za vyúčtovacie obdobie od 16.05.2018 do 16.08.2019, teda za obdobie keď zo strany žalobcu ešte nebola prerušená dodávka vody. Zo strany žalovanej tak ani nemohlo dôjsť k neoprávnenému odberu vody, teda nenastal prípad, pre ktorý medzi stranami konania bol dojednaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty.
21. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie dodávky vody vo výške 51,50 eur v zmysle jeho cenníka. Podľa Článku V., bod 5.11. Zmluvy sa však žalovaná zaviazala v prípade prerušenia dodávky vody, resp. zamedzenia vypúšťania odpadových vôd zaplatiť žalobcovi náklady spojené s takýmto prerušením, alebo obmedzením. Výšku nákladov spojených s prerušením dodávky vody žalovanej dňa 16.08.2019 však žalobca súdu nepreukázal.
Zmluvná podmienka uvedená v Cenníku - poplatok za prerušenie, podľa názoru súdu nespĺňa podmienku transparentnosti, nakoľko zjavne podľa uvedeného účelu zmluvy nehradia sa skutočné náklady v súvislosti s nákladmi potrebnými na prerušenie, resp. obmedzenie služieb poskytovaných žalobcom. Naopak jeho účelom je získanie majetkového prospechu výlučne v prospech dodávateľa.
Preto s poplatkom za takéto plnenie sa spája záver o jeho neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
Žalobca v konaní bol povinný uniesť nielen povinnosť tvrdenia ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca však nepreukázal vznik záväzku žalovanej uhradiť žalobcovi uvedenú sumu, a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky, pretože nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Súd je toho názoru, že žalobca nepredložil a nepreukázal súdu, že aké náklady mu v súvislosti s vykonaním úkonu - prerušenie dodávky vody, vznikli (napr. mzdové, režijné, cestovné náklady), aby ich súd mohol následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
K poplatku za účtované prerušenie poskytovania služieb žalobcom súd nepopiera, že náklady spojené s účtovaným prerušením predstavujú na jeho strane majetkovú ujmu. Problematický je len spôsob, akým žalobca pristúpil k náhrade tejto ujmy tzv. paušalizovaným spôsobom prostredníctvom poplatku. Pri tomto spôsobe vzniká vždy nezanedbateľné nebezpečenstvo, že paušalizovaná suma nemusí vždy korešpondovať so skutočnými nákladmi. Niet pritom najmenšieho dôvodu, aby spotrebiteľ platil popri cene za odobratú vodu ďalšie platby nad vzniknuté náklady. Aj v tejto časti uplatneného nároku žalobcu súd považoval žalobu za nedôvodnú.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č . 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 434,91 eur s príslušenstvom. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 61,14 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 14 % a úspech žalovanej predstavuje 86 %. Žalovanej tak vznikol nárok na priznanie pomernej náhrady trov konania v rozsahu 62 %. Nakoľko však v súvislosti s týmto konaním žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.