Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1133-2021.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1133/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: A. Y., K.. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX Š., o vymoženie 707,86 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Urbánek, Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, IČO: 37 838 059, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 19.04.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 707,86 eur, na základe exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. 2002410817 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. dňa 17.09.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 29.04.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Urbánek, Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, IČO: 37 838 059, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 236EX 305/21.
3. Dňa 27.05.2021 bolo súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie označené ako „Odpor proti: začatie exekúcie zdravotného poistenia č. 2002410817 zo dňa 17.09.2020, ktoré vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Panónska cesta 2, Bratislava 851 04“, ktoré súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný v rámci doručeného podania uviedol, že má hlboké podozrenie, že sám oprávnený mu je dlžný viac než 707,86 eur, a preto pokiaľ mu oprávnený nezaplatí ujmu a odškodné vo výške ľudského života (čo je podľa neho cena nevyčísliteľná), povinný nič neuhradí. Povinný ďalej poukázal aj činnosť súdneho exekútora, ktorý si od neho vymáha odmenu vo výške 242,40 eur, pričom podľa neho sa má súdny exekútor s úhradou nároku obrátiť na oprávneného, keďže oprávnený mu žiadnu zdravotnú starostlivosť ani ošetrenie nezabezpečil, čo je zrelé na podanie trestného oznámenia.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že trvá na vedení exekúcie, keďže povinný neuviedol žiadne skutočnosti, resp. nové údaje, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly ako aj na následné postúpenie pohľadávky na vymáhanie cestou súdneho exekútora.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.05.2021 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 07.05.2021 a bol doručený na exekútorský úrad dňa 11.05.2021.
7. Podľa § 61b ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 707,86 eur a zistil, že predmetné podanie je nedôvodné.
13. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 05.05.2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 07.05.2021 a bol doručený na exekútorský úrad dňa 11.05.2021, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
16. Povinný svojím podaním odmietol uhradenie vymáhaného nároku do času, kým oprávnený povinnému neuhradí plnenie, keďže mu je dlžný viac než 707,86 eur titulom ujmy a odškodného vo výške ľudského života (čo je podľa neho cena nevyčísliteľná).
17. V danom konaní je exekučným titulom výkaz nedoplatkov vydaný oprávneným na základe § 19 zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), v
zmysle ktorého vykonal oprávnený ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2019, ktorého výsledkom bolo zistenie nedoplatku poisteného vo výške 707,86 eur ku dňu 17.09.2020.
18. Z § 11 zákona o zdravotnom poistení vyplýva povinnosť platiť poistné uvedeným subjektom, pričom táto povinnosť vzniká dňom určeným v § 15 ods. 1 uvedeného zákona. Poistné sa v zmysle § 15 ods. 4 tohto zákona platí formou preddavkov na poistné, pričom spôsob a lehoty platenia preddavkov sú upravené v § 16 zákona o zdravotnom poistení a ich splatnosť je stanovená v § 17 zákona o zdravotnom poistení. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení je zdravotná poisťovňa povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, a ak mal zamestnávateľa, aj za tohto zamestnávateľa, pričom ročné vyúčtovanie poistného vykoná do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roku. Výsledkom ročného zúčtovania poistného je buď preplatok alebo nedoplatok na poistnom. Ak je v zmysle § 19 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení, výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho platiteľovi poistného (v tomto prípade povinnému). Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, je platiteľ poistného povinný príslušnej zdravotnej poisťovni nedoplatok uhradiť.
19. Podľa § 47 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.
20. Exekučným titulom bola tak povinnému uložená povinnosť uhradiť nedoplatok na poistnom vo výške 707,86 eur, ktoré mal povinnosť uhradiť v zmysle poučenia exekučného titulu do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu, t. j. odo dňa 29.10.2020. Nakoľko si povinný túto povinnosť nesplnil, exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 15.12.2020, čím bol spôsobilým exekučným titulom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Súd ďalej uvádza, že hoci povinný namietol povinnosť protiplnenia oprávneného, túto skutočnosť nemal preukázanú, nakoľko vykonateľnosť exekučného titulu nebola viazaná na žiadnu podmienku, v tomto prípade povinným tvrdené plnenie spočívajúce v náhrade ujmy a odškodnom vo výške ľudského života. Súd tak konštatuje, že predmetná exekúcia je vedená za účelom vymoženia nedoplatku na poistnom, ktoré zapríčinil sám povinný nesplnením si svojej zákonnej povinnosti a vyššie uvedené tvrdenia povinného, vrátane namietania neposkytovania zdravotnej starostlivosti oprávneným, nie sú prekážkou vo výkone tejto exekúcie, nakoľko s ňou nesúvisia, súd sa preto nimi ďalej nezaoberal. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Tieto tvrdenia mali byť uplatnené v rámci základného konania. Exekučný súd nemá kompetenciu riešiť otázky, o ktorých rozhodoval orgán v inom (základnom) konaní, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie či zmena, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Návrh na zastavenie exekúcie tak nie je opravným prostriedkom, ale má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní.
23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
25. V rámci svojho podania povinný namietol aj trovy súdneho exekútora, s úhradou ktorých sa má obrátiť na oprávneného. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že súdu bol dňa 19.04.2021 doručený návrh na vykonanie exekúcie spolu so spôsobilým exekučným titulom, a nakoľko neobsahoval žiadne vady, ktoré by bránili vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, súd poveril vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 707,86 eur súdneho exekútora: JUDr. Peter Urbánek. Súdnemu exekútorovi za výkon jeho činnosti v zmysle Exekučného poriadku patrí náhrada trov exekučného konania, ktorú vzhľadom na dôvodnosť vedenia exekúcie má povinnosť uhradiť povinný. Pri výpočte výšky trov exekúcie vychádza súdny exekútor z ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o možnosť navýšenia trov exekúcie, tu súd uvádza, že medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 vyhlášky č. 68/2017, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekúcie ako pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie). Súd tu poukazuje na upovedomenie o začatí exekúcie, kde súdny exekútor jednoznačne a prehľadne uviedol výpočet výšky trov exekúcie s ohľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, z ktorej vychádzal, uviedol podľa akých ustanovení bola vypočítaná výška trov spolu s uvedením jednotlivých položiek trov formou označenia položky a jej výšky, a to ako pre prípad uhradenia nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak aj pre prípad jeho uhradenia po tejto lehote. S poukazom na uvedené poverený súdny exekútor postupoval pri vyčíslení trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky 68/2017. Keďže vedenie danej exekúcie možno pričítať povinnému pre nesplnenie jeho povinnosti, uloženej spôsobilým exekučným titulom, súdny exekútor tak postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, keď si uplatnil náhradu trov exekúcie voči povinnému, ktorý ich má povinnosť uhradiť.
26. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
27. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.