Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: TATRY - BETÓN, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, Za mostom č. 1011/43, IČO: 46 688 005, práv. zast.: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta č. 936/16, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100389236/2020 zo dňa 07.02.2020, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Číslo: 100389236/2020 zo dňa 07.02.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím Číslo: 102304051/2019 zo dňa 07.10.2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 12 000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správca dane na daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017, október 2016 a november 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101839324/2019 z 31.07.2019. Žalobca si v zdaňovacom období október 2016 uplatnil právo na odpočítanie DPH od dodávateľa VH - AUTORACING s.r.o., Zborov nad Bystricou č. 70, IČO: 46 087 00 (ďalej len „dodávateľ“) z prijatej faktúry č. 102016066 z 15.10.2016, dátum dodania 15.10.2016 za propagáciu firmy na reklamnej ploche dodávateľa na pretekárskych podujatiach v sezóne 2016 v sume základ dane 60 000,00 EUR, 20 % DPH vo výške 12 000,00 EUR, celková suma faktúry 72 000,00 EUR. Žalobca na preukázanie dôvodnosti odpočtu predložil správnemu orgánu prvého stupňa Zmluvu o vykonaní reklamy z 02.01.2016 uzatvorenú medzi dodávateľom a žalobcom, Zmluvu o vykonaní reklamy z 01.07.2017 uzatvorenú medzi dodávateľom a žalobcom, e- mailovú komunikáciu s C. C., pozvánku na: RALLY PREŠOV (28. - 29. apríla 2017), RALLY TATRY (26.

- 27. mája 2017), AGROTEC RALLY HUSTOPEČE (16. - 17. júna 2017), IX. RALLY LUBENÍK (14. - 15. júla 2017), BARUM CZECH RALLY ZLÍN (25. - 27. augusta 2017), BONVER - PARTR RALLY VSETÍN (13. - 14. október 2017), Auto Show SLOVAKIA RING Bratislava (10. - 11. november 2017) a CD nosiče s fotodokumentáciou v počte 10 ks. Na preukázanie účinkov reklamy a propagácie vzhľadom na predmet podnikania žalobca predložil správcovi dane knihu pohľadávok po partneroch za roky 2016, 2017 a 2018. Svedok E. Y. (konateľ dodávateľa) vo svojej výpovedi dňa 25.03.2019 uviedol (najmä), že žalobca ho oslovil vo veci poskytnutia reklamných služieb na motoristických podujatiach na základe odporúčania iného obchodného partnera. Dodávateľ (VH - AUTORACING s.r.o.), ktorého je konateľom, mal v roku 2016 a 2017 vo vlastníctve pretekárske vozidlo Ford Fiesta R5 a Mitsubishi Lancer EVO X, ktoré sa využíva len na pretekárske účely. Dodávateľ vystavil odberateľské faktúry č. 102016066 z

15.10.2016 v sume základ dane 60 000,00 EUR, 20 % DPH vo výške 12 000,00 EUR, celková suma faktúry 72 000,00 EUR, č. 102017047 z 31.07.2017 v sume základ dane 60 000,00 EUR, 20 % DPH vo výške 12 000,00 EUR, celková suma faktúry 72 000,00 EUR, č. 102017096 z 27.11.2017, dátum dodania 27.11.2017 v sume základ dane 60 000,00 EUR, 20 % DPH vo výške 12 000,00 EUR, celková suma faktúry 72 000,00 EUR. Odberateľské faktúry boli riadne zaúčtované v účtovníctve dodávateľa a DPH bola odvedená do štátneho rozpočtu. S objednávateľom - žalobcom bola uzatvorená Zmluva o vykonaní reklamy z 02.01.2016 a Zmluva o vykonaní reklamy z 01.07.2017. V predmetných zmluvách sa zhotoviteľ (dodávateľ) VH - AUTORACING s.r.o. zaviazal, že umiestni reklamný text objednávateľa na motorových vozidlách Mitsubishi Lancer EVO X ( v roku 2016), Ford Fiesta R5 (v roku 2017) a na doprovodných motorových vozidlách. Reklamný text bol umiestnený na reklamných podujatiach - automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev SR a strednej Európy rok 2016 a 2017. Reklamný text zahŕňal propagáciu loga, obchodného mena a činnosti objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa. Cena za reklamné služby bola stanovená dohodou, ktorú si určil objednávateľ. Na základe toho potom dodávateľ umiestnil jej logo na vozidle, od čoho potom závisela aj veľkosť a viditeľnosť loga. Správca dane ďalej zo Zmluvy o vykonaní reklamy z 02.01.2016 a Zmluvy o vykonaní reklamy z 01.07.2017 s dodávateľom VH - AUTORACING s.r.o. zistil, že predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa vykonať podľa požiadaviek objednávateľa reklamu pre objednávateľa

- umiestnenie reklamného textu za podmienok dohodnutých touto zmluvou a záväzok objednávateľa (žalobcu) za vykonanie reklamy v zmysle tejto zmluvy zaplatiť. Reklamný text bol umiestnený na týchto reklamných podujatiach - automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev SR a strednej Európy rok 2016 a 2017 a na doprovodných motorových vozidlách. Zoznam športových podujatí Majstrovstiev SR a strednej Európy pre rok 2016 a 2017 podľa SAMŠ je uvedený ich internetovej stránke. Reklamný text bol umiestnený na motorových vozidlách Mitsubishi Lancer EVO X, Ford Fiesta R5 a na doprovodných motorových vozidlách. Reklamný text pre účel týchto zmlúv zahŕňa propagáciu loga, obchodného mena a činnosti objednávateľa podľa požiadaviek objednávateľa. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca podporil sponzorským príspevkom vo výške 216 000,00 EUR (v zmysle faktúr č. 102016066, č. 102017047, č. 102017096) automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev SR a strednej Európy pre rok 2016 a 2017. Ak na základe takto ponúknutých finančných prostriedkov boli vyhotovené faktúry, ich výška sa neodvíja od reálnej ceny za poskytnutú reklamu, ale od sumy, ktorá bola ponúknutá. Takto vyhotovené faktúry neodrážajú skutočné plnenie a týmto finančným príspevkom nehradí jeho dodávateľ prenájom reklamnej plochy na vozidle. Kontrolovaný platiteľ v skutočnosti finančné podporil automobilové rally, preteky automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev SR a strednej Európy pre rok 2016 a 2017. V predmetnej veci podľa názoru správcu dane ide v skutočnosti o sponzoring a nie o prenájom reklamných plôch, resp. reklamu, tak ako je to deklarované na sporných dodávateľských faktúrach. Správca dane ďalej uvádza, že rozlišovacím kritériom pre určenie, či ide o reklamu alebo sponzorský odkaz, je sledovaný účel. Reklamné služby sú definované ako činnosť na podporu predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj. Sponzorský odkaz v zmysle zákonnej definície () môže obsahovať reklamné oznámenie v širšom zmysle slova propagujúce obchodné meno, služby, tovar, prípadne slogan sponzora). Účelom sponzorského odkazu je vytváranie alebo upevňovanie dobrej povesti alebo mena sponzora, tzn. jedná sa o propagáciu ale len uvedením obchodného mena sponzora, resp. uvedením názvu jeho tovaru, aktivity alebo ochrannej známky. O reklamu ide vtedy, ak je informácia natoľko účinná, že jej účelom je podpora predaja a nákupu a naopak, o reklamu nejde vtedy, ak informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora. V prejednávanom prípade bolo správcom dane zistené, že na pretekárskych automobiloch bolo umiestnené logo kontrolovaného daňového subjektu, ktoré predstavuje grafické znázornenie označenia spoločnosti TATRY - BETÓN, s.r.o. bez uvedenia akejkoľvek informácie o daňovom subjekte. Uvedenie loga nemá vypovedaciu hodnotu k tovaru alebo službe. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti daňový subjekt podniká. Vzhľadom na charakter športového podujatia, ktoré navštevujú fanúšikovia tohto športu a súčasný profil podnikateľskej činnosti daňového subjektu - predaj betónu nie je možné očakávať, že na takomto podujatí by bolo možné nadväzovanie obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi, resp. spotrebiteľskou verejnosťou. Nebolo ani preukázané, že by sa na tomto podujatí reálne prezentovala podnikateľská činnosť kontrolovaného daňového subjektu, jednotlivé produkty a služby. Na základe uvedených zistení dospel správca dane k záveru, že nešlo o poskytnutie reálnych služieb kontrolovanému daňovému subjektu ale o sponzorstvo, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá by kontrolovanému daňovému subjektu zakladala nárok na odpočítanie DPH. V nadväznosti na vznesené

pripomienky daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly správca dane akceptoval pripomienku daňového subjektu, v zmysle ktorej sa na daný prípad nevzťahuje . Zotrval však na závere, že daňový subjekt v rámci výkonu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetom poskytnutých reklamných služieb bol aj naplnený účel reklamy, tak ako ho definuje zákon o reklame v ust. , podľa ktorého je reklama definovaná ako predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Správca dane nevykonal kontrolu dane z príjmov právnických osôb, z uvedeného dôvodu nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona o dani z príjmov, na ktoré sa odvolával daňový subjekt. Základným zákonom, ktorým sa riadi reklama v SR, je , v zmysle ktorého reklamou sa rozumie prezentácia produktov v každej podobe za účelom ich uplatnenia na trhu. Pojem reklamné služby nie je definovaný v zákone o DPH v Smernici č. 2006/112/ES, rovnako ani zákon o DPH sa neodvoláva na žiaden právny predpis pri posudzovaní reklamných služieb. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru správcu dane nevyhnutné vychádzať z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Definíciou a podstatou reklamných služieb sa zaoberal Európsky súdny dvor v prípadoch C-68/92 a C-69/92. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ C-68/92 reklamnými službami je akákoľvek hospodárska aktivita, smerujúca k šíreniu odkazu a informovaniu spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich odbyt. V rozsudku Súdneho dvora EÚ C-69/92 sa za reklamnú službu považuje aj šírenie tovaru pre verejnosť bezplatne alebo za zníženú cenu, organizovanie tlačových konferencií, seminárov a rôznych foriem public relation, pri ktorých dochádza k šíreniu informácií verejnosti o existencii a kvalitách výrobkov a služieb s cieľom ich predaja. Súdny dvor EÚ charakterizuje reklamu ako aktivitu informujúcu spotrebiteľa o existencii, vlastnostiach a kvalite tovaru a služieb. Táto informácia je voči spotrebiteľovi natoľko agresívna, aby sa dosiahol jej účel a to podpora predaja a nákupu. Daňový subjekt z dôkazov, ktoré predložil počas výkonu daňovej kontroly (CD) vyplýva, že na jednotlivých automobilových pretekoch bolo umiestnené logo spoločnosti TATRY - BETÓN, s.r.o. na motorových vozidlách Mitsubishi Lancer EVO X (v roku 2016), Ford Fiesta R5 (v roku 2017) a na doprovodných vozidlách, čím ale nebolo preukázané, že na automobilových pretekoch sa prezentovala existencia a vlastnosti výrobkov prípadne služieb spoločnosti TATRY - BETÓN, s.r.o. pre verejnosť za účelom zvýšenia odbytu výrobkov prípadne služieb. Daňový subjekt ani na základe výzvy správcu dane nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy o tom, čo bolo účinkom reklamy a propagácie. Nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že reklamný text umiestnený na reklamných podujatiach automobilové rally spôsobil u kontrolovaného daňového subjektu zvýšený dopyt po jeho produktoch, alebo by získal nových obchodných partnerov. Ani uzatvorená zmluva nie je dôkazom, že poskytnuté reklamné služby - reklamný text umiestnený na motorových vozidlách obsahuje odkaz verejnosti o existencii a vlastnostiach výrobkov a služieb za účelom ich uplatnenia na trhu, resp. zvýšenia ich odbytu tak, ako reklamnú službu definuje judikatúra Súdneho dvora EÚ.

2. Žalovaný o odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol rozhodnutím Číslo: 100389236/2020 z 07.02.2020, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil poukazujúc v podrobnostiach pritom na skutkové a právne závery obsiahnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa (bod 1 tohto rozsudku). Na dôvažok udáva, že predmetom fakturácie na faktúre č. 102016066 zo dňa 15.10.2016 je propagácia odvolávajúceho na reklamnej ploche firmy VH - AUTORACING s.r.o. na pretekárskych podujatiach v sezóne 2016. Uvedená faktúra bližšie nekonkretizuje o akú propagáciu sa jednalo (nie je určené miesto, čas a ani forma) a nekonkretizuje ani reklamnú plochu spoločnosti VH - AUTORACING s.r.o.. Ako množstvo sa uvádza 1,00 bez uvedenia jednotky množstva. Faktúra sa neodvoláva na žiadnu objednávku, dodací list a ani žiadnu zmluvu. Medzi predmetnou faktúrou a predloženou zmluvou o vykonaní reklamy zo dňa 02.01.2016 nie je vytvorená preukázateľná väzba. Uvedené dokumenty nie je možné spojiť ani na základe ceny. Spoločnosť VH - AUTORACING s.r.o. sa mala zúčastniť športového podujatia - automobilových rally, pretekov automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev SR a strednej Európy aj v roku 2016. Medzi predloženými pozvánkami nebola žiadna z roku 2016. Žalovaný konštatoval v odôvodnení rozhodnutia, že predmetom sporu je skutočnosť, či umiestnenie loga žalobcu na motorovom vozidle Mitsubishi Lancer EVO X, ktoré sa zúčastnilo športového podukatia rally a na doprovodných vozidlách, je možné považovať za reklamnú službu na účely zákona o DPH. Žalovaný uvádza, že samotné logo odvolávajúceho pozostáva z obrysu dvoch vrhov a slovného nápisu Tatry Betón. Celkové logo neevokuje, že sa jedná o logo spoločnosti, ktorej hlavnou činnosťou je výroba betónu. V logu sú uvedené slova Tatry a Betón, ktoré sú síce súčasťou obchodného mena odvolávajúceho, avšak tým, že v logu nie je uvedená aj obchodná forma spoločnosti, nie je zrejmé, že sa jedná o obchodné meno

spoločnosti, resp. časť obchodného mena spoločnosti. Z predmetného loga nie je možné zistiť, akej spoločnosti patrí, a taktiež žiadnym spôsobom nepropaguje produkty (tovary, služby), neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe a zvýšeniu ich predaja. Pokiaľ žalobca poukázal na skutočnosť, že predmet činnosti, ktorú vykonávajú, je uvedený v samotnom logu a je vyjadrený slovom betón, žalovaný udáva, že v logu je uvedené aj slovo Tatry, ktoré v spojení s obrysom dvoch vrchov vytvára dojem, že práve uvedené slovo je ťažiskovým slovom loga. K tvrdeniu žalobcu, že výroba betónu je jeho jedinou činnosťou, žalovaný poukazuje na výpis z obchodného registra žalobcu, z ktorého je zrejmé, že sú v ňom zapísané aj iné činnosti, ktoré sú predmetom podnikania žalobcu. Žalovaný konštatuje, že pre skutočnosť, že v prípade žalobcu je potrebné rozlišovať medzi propagáciou loga a obchodného mena a činnosti objednávateľa, svedčí aj čl. II bod 5 Zmluvy o vykonaní reklamy z 02.01.2016. Ďalej žalovaný konštatuje, že samotný zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamných služieb a ani sa v prípade reklamných služieb neodvoláva na žiaden zákonný predpis. Preto správca dane vychádzal odôvodnene z definície uvedenej v rozsudku ESD C-68/92, ako aktivity smerujúcej k šíreniu odkazu a informovanosti spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich odbyt. V prípade žalobcu iba samotné uvedenie loga nie je spôsobilé uplatniť a podporiť predaj jeho produktu na trhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nešlo v danom prípade o poskytnutie reklamných služieb. Správca dane predmetné plnenie označil ako sponzorský odkaz. V rámci celého zákona o DPH sa pojem sponzorský odkaz neuvádza. Pri vymedzení uvedeného pojmu správca dane iba ako pomôcku použil charakteristiku sponzorstva uvedenú v . Bezo ohľadu na to, ako správca dane pomenoval predmetné plnenie medzi spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. a žalobcom, je zrejmé, že sa nejednalo o reklamné služby a zároveň sa nepreukázalo, že predmetné plnenie použil žalobca na dodávky vlastných tovarov a služieb. Nenaplnil preto zákonnú požiadavku v zmysle citovaného ust. zákona o DPH. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej správca dane ohľadom definovania reklamy neaplikoval zákona o reklame, žalovaný udáva, že zákon o DPH reklamné služby nedefinuje a neodvoláva sa na žiadnu právnu normu. V prípade pojmu reklamné služby sa jedná o pojem Európskeho spoločenstva, ktorý musí byť vykladaný jednotne. Preto správca dane postupoval správne, keď aplikoval definovanie reklamných služieb vymedzených rozsudkom ESD.

3. Žalobca vyššie označené rozhodnutie žalovaného napadol v zákonom stanovenej lehote žalobou, v ktorej navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že v konaní preukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik práva žalobcu na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že dňa 02.01.2016 uzavrel s dodávateľom Zmluvu o vykonaní reklamy (ďalej ako „Zmluva o vykonaní reklamy“). Predmetom Zmluvy o vykonaní reklamy bol záväzok Dodávateľa vykonať reklamu žalobcu v podobe umiestnenia reklamného textu na motorových vozidlách dodávateľa počas automobilových rally, pretekov automobilov do vrchu zaradených do seriálu Majstrovstiev Slovenskej republiky a strednej Európy pre rok 2016 a na doprovodných motorových vozidlách počas celého roka. Nie je sporné, že fakturované reklamné služby boli dodávateľom v skutočnosti dodané, nakoľko žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy vrátane CD nosiča s fotodokumentáciou, emailovej komunikácie s dodávateľom, a pozvánok na dotknuté športové podujatia, preukazujúce uskutočnenú reklamu s dodávateľom. Správca dane nepoprel, že by nebola dodaná služba zo strany dodávateľa daňovému subjektu. Táto skutočnosť bola aj v daňovom konaní riadne preukázaná. Túto „službu“ však správca dane ani žalovaný nepovažujú za reklamnú službu (str. 11 Rozhodnutia žalovaného). Z hľadiska sledovaného účelu uzavretej Zmluvy o vykonaní reklamy je z pohľadu žalobcu nepochybné, že jej predmetom je reklama žalobcu tak, ako ju definuje § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame, v zmysle ktorého „reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v KAŽDEJ podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.“ Žalovaný tak mal podľa žalobcu v rámci posudzovania charakteru dodaných služieb vychádzať zo skutočnosti, či služby dodávateľa propagovali žalobcu a jeho podnikateľskú činnosť. Z hľadiska citovanej zákonnej definície reklamy je nepochybné, že služby dodávateľa mali povahu reklamných činností, keďže išlo o propagáciu loga, obchodného mena a činnosti žalobcu s cieľom uplatniť ním poskytované produkty a s tým spojené služby na trhu. Uvedením obchodného mena a loga žalobcu na motoristických akciách špecifikovaných v Zmluve o vykonaní reklamy, ako aj na doprovodných motorových vozidlách, je zabezpečená prezentácia žalobcu a jeho podnikateľských aktivít (a tovarov - betón) ako jedného z definičných znakov reklamy v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 2 ods. 1 písm, a) Zákona o reklame). Je nepochybné, že žalobca ako platiteľ dane prijal od dodávateľa reklamné služby na účely svojho podnikania ako platiteľ dane a splnil všetky zákonné

podmienky na odpočítané dane v zmysle ust. § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že už zo samotného loga a obchodného mena žalobcu je zrejmé a nespochybniteľné, v akej oblasti žalobca podniká a aké produkty a služby ponúka, nakoľko už samotné logo a obchodné meno žalobcu obsahuje označenie jediného (a nosného) produktu, ktorý žalobca ponúka na trhu, t. j. slovo „betón“. Samotné obchodné meno žalobcu a jeho logo má dostatočne jasnú vypovedaciu hodnotu o činnosti žalobcu a jeho podnikateľskej činnosti, ako aj o produktoch, ktoré ponúka. Ďalej žalobca na podporu svojej argumentácie poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v rozsudku sp. zn. z 14.02.2008, zo dňa 06.03.2018, pričom zdôrazňuje, že reklama dodávateľa bola spôsobilá vytvoriť vnem zákazníkov tak, ako na to poukazuje judikatúra Najvyššieho súdu SR. Žalobca svoje logo a obchodné meno spojil so známymi športovými podujatiami s cieľom propagovať svoju podnikateľskú činnosť medzi potencionálnymi zákazníkmi, pričom reklamné služby boli žalobcovi poskytnuté dodávateľom ako podnikateľským subjektom, ktorý nebol personálne ani majetkovo prepojený so žalobcom. Žalobca zdôrazňuje, že zákazníkov je možné získať na akomkoľvek mieste a v akomkoľvek čase, pričom reklama sa nemusí vždy prejaviť len v podobe nových zákazníkov či zvýšeným dopytom po produktoch a aj napriek tomu, že sa tak neprejaví, stále pôjde o reklamu. Žalobca zdôrazňuje, že umiestnenie loga na motorových vozidlách určite je možné považovať za činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj produktov žalobcu na trhu. Žalobca poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-231/94 vo veci Faaborg - Gelting Linien A/S proti Finanzamt Flensburg, zo záverov ktorého cituje: „V sporných prípadoch, či plnenie predstavuje dodanie tovaru alebo dodanie služby, je nevyhnutné posúdiť všetky charakteristické vlastnosti plnenia.“ Žalobca v nadväznosti na závery žalovaného súčasne podotýka, že v odvolaní neprezentoval, že jeho jedinou podnikateľskou aktivitou je predaj tovaru, ale poukazoval na skutočnosť, že žalobca na trhu ponúka jediný (nosný) produkt v podobe betónu, ktorý je premietnutý do jeho obchodného mena, a ktoré v spojení s logom žalobcu podáva jednoznačnú informáciu o produkte, ktorý žalobca ponúka. Vzhľadom na obsah a povahu zverejnenej reklamy nemožno túto mediálnu prezentáciu žalobcu spojiť s inými službami ako s tými, ktoré žalobca poskytuje na trhu ako platiteľ dane. Žalobca súčasne poukazuje na skutočnosť, že kým žalobcovi príslušný správca dane (Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš) odmietol uznať právo na odpočet DPH z faktúr vystavených dodávateľom za poskytnuté reklamné služby, podľa vedomostí žalobcu správcovia dane (Daňový úrad Žilina, Daňový úrad Trnava, Daňový úrad Čadca) iným obchodným spoločnostiam, ktoré sa zúčastnili predmetných podujatí a prezentovali svoju činnosť prostredníctvom reklamných služieb dodávateľa, uznali právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom za poskytnuté reklamné služby. Žalobca súčasne poukazuje na stanovisko žalovaného, v zmysle ktorého „pre správne posúdenie postupu platiteľov DPH je nevyhnutné vychádzať z konkrétne dohodnutých zmluvných podmienok a presne zisteného skutkového stavu veci“, ako aj „ak je zo strany sponzorovanej osoby poskytnutá služba propagácie obchodného mena a loga sponzora, ktorá je predmetom DPH podľa zákona o DPH a pri tejto službe vzniká daňová povinnosť, sponzorovi vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.“ V ďalšej časti žaloby žalobca namieta, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s argumentáciu žalobcu o nemožnosti posudzovania predmetného prípadu ako sponzoring, keď na strane 11 iba vecne skonštatoval, že „bez ohľadu na to, ako správca dane pomenoval predmetné plnenie medzi spoločnosťou VH-AUTORACING s.r.o. v likvidácii a odvolávajúcim, je zrejmé, že sa nejednalo o reklamné služby, a zároveň sa nepreukázalo, že predmetné plnenie použil odvolávajúci na dodávky vlastných tovarov a služieb.“ Uvedený záver žalovaného považuje žalobca za arbitrárny, keď nie je dostatočne odôvodnený a je v zrejmom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žalobca opakovane poukazuje na samotné posudzovanie predmetného prípadu, keď správca dane najskôr tvrdil (vrátane protokolu z daňovej kontroly), že nešlo o reklamu, ale o sponzoring v zmysle o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách (ďalej ako „“). Neskôr už správca dane síce priznal, že sa na žalobcu nevzťahuje , ale aj napriek uvedenému stále trval na závere (bez riadneho a náležitého odôvodnenia na základe ktorej konkrétnej právnej normy), že v prípade žalobcu išlo o sponzoring, a teda nešlo o reklamu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že záver správcu dane vychádzal z nesprávnej aplikácie a interpretácie na uvedený prípad, nakoľko tento sa na uvedený prípad nevzťahuje. Žalobca poukazuje na to, že zo záverov správcu dane taktiež nie je zrejmé, ako dospel k záveru a na základe ktorej právnej normy, že sponzorský príspevok nezakladá nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pričom správca dane ani neuviedol, o ktoré konkrétne znenie paragrafov opieral svoje tvrdenia. Žalobca považuje za absolútne nelogický záver žalovaného, ktorý na jednej strane použil charakteristiku sponzorstva v Z.z, ale samotný zmluvný vzťah už pod tento zákon nepodradil bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia takéhoto postupu. Žalobca zdôrazňuje, že je povinnosťou žalovaného svoje

rozhodnutie riadne a náležite odôvodniť, uviesť konkrétnu právnu normu, na ktorú sa odvoláva a ktorú navyše považuje za nosnú. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.08.2019 k protokolu poukazoval na to, že správca dane aplikoval na uvedený prípad úplne „cudzí“ element - a definície z neho plynúce (sponzoring), pričom vôbec neaplikoval ohľadom definície reklamy ďalšiu „príbuznú“ právnu normu, a to konkrétne ust. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“). Až vo svojom rozhodnutí správca dane začal posudzovať uplatnený nárok žalobcu na odpočet DPH s poukazom na ust. Zákona o reklame. Avšak aj napriek uvedenému formálne deklarovanému záveru správcu dane, že sa na žalobcu nevzťahuje (a teda ani definícia sponzoringu), správca dane stále operoval s pojmom „sponzoring“, ktorý nie je definovaný (ako sám uvádza) v žiadnej zákonnej norme, ktorú by mohol aplikovať na prípad žalobcu a vytvoril si vlastné subjektívne, ničím nepodložené domnienky o existencii „sponzoringu“ v prípade žalobcu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že ani z podujatí, na ktorých sa uskutočnilo plnenie na základe Zmluvy o reklame, ani zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by bol žalobca prezentovaný ako sponzor podujatí, alebo sponzor dodávateľa, či nejakého konkrétneho športovca. Žalobca nikdy nebol uvádzaný, ani prezentovaný ako sponzor podujatí, pričom uvedené vyplýva z dôkazov (vrátane výpovede zástupcu dodávateľa) zabezpečených počas daňovej kontroly. Žalobca prezentoval na dotknutých podujatiach výlučne len sám seba, a to za pomoci nezameniteľného loga, ktoré obsahovalo jeho obchodné meno, ako aj názov nosného produktu, ktorý žalobca ponúka na trhu.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 09.07.2020 predostrel obdobné skutkové a právne závery, aké obsiahol už v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach tak ako sú rozvedené v bode 2 tohto rozsudku). Na dôvažok žalovaný uviedol, k poukázaniu žalobcu na stanovisko Finančného riaditeľstva SR, ktoré nebolo určené žalobcovi, že správca dane v prípade žalobcu pri posudzovaní predmetného fakturovaného plnenia medzi spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. a žalobcom vychádzal z konkrétne dohodnutých podmienok a zisteného skutkového stavu veci. Žalobca svoj prípad podriadil pod posledný odstavec predmetného stanoviska, v ktorom sa uvádza, že ak je zo strany sponzorovanej osoby poskytnutá služba propagácie obchodného mena a loga sponzora, ktorá je predmetom DPH podľa a pri tejto službe vznikla daňová povinnosť, sponzorovi vzniká právo na odpočítanie dane podľa . K uvedenému žalovaný uvádza, že žalobca o sebe neuvádza, že je v pozícií sponzora (uvedenú skutočnosť dokonca popiera) a taktiež žalobcovi neboli poskytnuté služby propagácie obchodného mena a loga, ale propagované bolo iba jeho logo. Aplikácia uvedeného stanoviska na prípad žalobcu je preto neopodstatnená. K námietke žalobcu, ktorú vzniesol až v rámci súdneho konania, že podľa jeho informácií iní správcovia dane uznali iným obchodným spoločnostiam právo na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom za poskytnuté služby žalovaný uvádza, že predmetom odvolacieho konania bolo konkrétne rozhodnutie správcu dane. Žalovaný ďalej uvádza, že mu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známy zrovnateľný prípad o ktorom by rozhodol odlišne. K námietke žalobcu ohľadom vnímania loga žalobcu na motorovom vozidle žalovaný uvádza, že sa stotožňuje s názorom žalobcu, že v prípade motorového vozidla zúčastňujúceho sa rally sa nejedná o statický, ale dynamický predmet, pri ktorom však jeho dynamika (pohyb) sťažuje vnímanie polepov umiestnených na jeho povrchu. Uvedená skutočnosť - vnímanie loga žalobcu, však nebola tou skutočnosťou pre ktorú sa žalobcovi neuznalo odpočítanie dane. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetnej faktúry č. 102016066 zo dňa 15.10.2016 v sume 12 000,00 eur vystavenej spoločnosťou VH - AUTORACING s.r.o. Žalobca porušil ustanovenie , pretože nepreukázal, že predmetné plnenie použil na dodávky vlastných tovarov a služieb.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 04.09.2020 zopakoval skutkové a právne dôvody žaloby. Na dôvažok zdôraznil, že faktúra vystavená dodávateľom, obsahovala všetky zákonné náležitosti faktúry, tak ako ich definuje § 74 zákona o DPH. Materiálna existencia zdaniteľného plnenia bola riadne preukázaná. Väzba medzi faktúrou a zmluvou o vykonaní reklamy je nepochybná a nie je ani sporné, že fakturované reklamné služby boli dodávateľom v skutočnosti žalobcovi dodané. Z pohľadu žalobcu ide o prísne formalistický prístup žalovaného, ktorý argumentuje tým, že nebolo zobrazené obchodné meno TATRY - BETÓN, s.r.o. ale len slovný nápis v logu Tatry Betón v spojitosti s obrysom dvoch vrchov bez označenia právnej formy „s.r.o.“. Tak laickej, ako aj odbornej verejnosti je nepochybne už na prvý pohľad zrejmé, že nápis v logu Tatry Betón znamená, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorej obchodné meno, resp. jej časť znie Tatry Betón. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa pri zadaní slovného spojenia Tatry Betón (t. j. bez pomlčky a právnej formy tak, ako je obsiahnuté v logu spoločnosti)

do vyhľadávača na oficiálnej stránke Obchodného registra www.orsr.sk <http://www.orsr.sk> zobrazí pri zadaní predmetného slovného spojenia len jedna obchodná spoločnosť, a to spoločnosť TATRY - BETÓN, s.r.o.. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že na slovenskom trhu pôsobí len jedna spoločnosť, ktorej obchodné meno, resp. jej časť pozostáva z dvoch slov „Tatry“ a „Betón“ a neexistuje iná spoločnosť, ktorej obchodné meno by bolo zameniteľné s obchodným menom žalobcu. Neobstojí tak ani konštatovanie žalovaného prezentované v tejto nadväznosti, že celkové logo žalobcu neevokuje, že sa jedná o logo spoločnosti, ktorej hlavnou činnosťou je výroba betónu. Už zo samotného loga a obchodného mena žalobcu je zrejmé a nespochybniteľné, v akej oblasti žalobca podniká a aké produkty a služby ponúka, nakoľko už samotné logo a obchodné meno žalobcu obsahuje označenie jediného (a nosného) produktu, ktorý žalobca ponúka na trhu, t. j. slovo „betón“. Samotné obchodné meno žalobcu a jeho logo má dostatočne jasnú vypovedaciu hodnotu o činnosti žalobcu a jeho podnikateľskej činnosti, ako aj o produktoch, ktoré ponúka. Nie je ani potrebné, aby bol žalobca „všeobecne známy“, nakoľko jeho logo v divákoch muselo jednoznačne evokovať obchodnú činnosť žalobcu, a teda logo žalobcu samo o sebe podávalo dostatočnú informáciu o jeho produktoch. Z pohľadu žalovaného uvedením slova Tatry v spojení s obrysom dvoch vrchov sa vytvára dojem, že práve slovo Tatry je ťažiskovým slovom loga. Uvedené konštatovanie je nelogické, nakoľko spojitosť dvoch rovnocenných slov „Tatry“ a „Betón“ nepochybne znamená, že ide o obchodnú spoločnosť, ktorá má v širšom slova zmysle oblasť pôsobenia takpovediac „pod Tatrami“, a ktorá sa špecializuje na oblasť stavebníctva v spojitosti s výrobou a/alebo dávkou betónu. S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-16/93 chcel žalobca zdôrazniť, že reklamné služby boli protihodnotou finančného plnenia, ktoré žalobca poskytol dodávateľovi na základe vystavenej faktúry, z ktorej si žalobca zákonným spôsobom uplatnil odpočítanie dane, čo malo byť zohľadnené tak správcom dane ako aj žalovaným. Z pohľadu žalovaného aplikácia stanoviska Finančného riaditeľstva SR nie je na prípad žalobcu opodstatnená, nakoľko údajne bolo propagované len logo žalobcu. Uvedený záver opäť nie je správny, nakoľko v uvedenom prípade nebolo propagované „iba logo“, ale bol propagovaný žalobca a jeho podnikateľská činnosť a výrobky žalobcu, ako aj jeho obchodné meno, pričom táto propagácia súvisela s jeho činnosťou a jej zámerom bolo dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov.

6. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 18.09.2020 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch, ktoré obsiahol vo vyjadrení k žalobe. Na dôvažok zdôrazňuje, že obsah loga nepôsobí vôbec tak jednoznačne a presvedčivo, ako to prezentuje žalobca. Slovo „Tatry“ a „Betón“ nachádzajúce sa v logu žalobcu je možné vykladať v rôznych významoch. Do množiny významov patrí aj skupina prenesených významov uvedených slov napr. mohutný, pevný, silný, atď..

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24.08.2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len „“), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa , a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

Podľa o správe danie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

10. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v nadväznosti na obsah administratívneho spisu musí konštatovať naplnenie dôvodov, ktoré má na mysli citované ust. pre zrušenie rozhodnutia žalovaného pre chýbajúcu oporu v administratívnom spise.

11. Zrušenie napadnutého administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia pre rozpor s obsahom administratívneho spisu alebo chýbajúcu oporu v tomto spise úzko súvisí s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. V prípade zrušujúceho dôvodu podľa citovaného ust. možnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy spočívajú spravidla v uvedení takých zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. sú s ním v rozpore alebo v tom, že zistenia z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú. Skutkové zistenia sú v rozpore s administratívnym spisom, pokiaľ orgán verejnej správy síce zhromaždí v spise určité podklady pre rozhodnutie, z ktorých vyplýva určitý stav veci, no v rozhodnutí vyjde zo stavu odlišného. Chýbajúca opora podkladov, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal pri svojom rozhodnutí v administratívnom spise, nastáva aj vtedy, ak podklady pre rozhodnutie nie sú súčasťou administratívneho spisu.

12. Nevyhnutným predpokladom, aby účastník administratívneho konania mohol efektívne realizovať svoje procesné práva v administratívnom konaní (napríklad právo formulovať odvolacie námietky), je možnosť účastníka administratívneho konania oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie správneho orgánu, na ktoré správny orgán odkazuje v odôvodnení (§ 63 ods. 2, 5 Daňového poriadku). Správny orgán prvého stupňa aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach koncipovali závery vychádzajúc z podkladov, ktorými boli (okrem iného) aj rozsudky Súdneho dvora EÚ C-68/92 a C-69/92, z ktorých ani jeden netvorí súčasť správnemu súdu žalovaným predloženého administratívneho spisu. Správny súd zdôrazňuje, že závery označených rozsudkov Súdneho dvora EÚ boli pre rozhodnutie žalovaného nosnými, nakoľko z nich žalovaný vyvodil, že v prípade žalobcu samotné vyobrazenie loga spoločnosti na vozidle nepreukazuje, že na automobilových pretekoch bola prezentovaná existencia a vlastnosti výrobkov, prípadne služieb žalobcu, a teda nebola naplnená „definícia reklamných služieb“ tak, ako bola vymedzená v označených rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ.

13. Správny súd zdôrazňuje, že Zbierka rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu v slovenskej verzii vychádza až od 01.05.2004, t. j. od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Od tohto dňa sú tak rozsudky Súdneho dvora EÚ uverejňované v slovenskom jazyku, ktorý je jedným z úradných jazykov únie. Z rozhodnutí súdov Európskej únie, ktoré boli vydané pred 01.05.2004, však bolo do slovenského jazyka preložených doposiaľ len niekoľko najdôležitejších rozsudkov historickej judikatúry. Správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným v odôvodneniach ich rozhodnutí citované rozsudky prijaté pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie k takto preloženým rozsudkom nepatria. Nemožno z uvedených dôvodov predpokladať u účastníka administratívneho konania bez ďalšieho znalosť ich obsahu, „znalosť práva“. Pokiaľ správne orgány mienili učiniť závery svojich rozhodnutí v otázke definície „reklamných služieb“ na podklade záverov obsiahnutých v označených rozsudkoch (z ktorých naviac citovali len ich časť), mali tieto v úplnom znení a v úradne overenom preklade tvoriť súčasť obsahu administratívneho spisu tak, aby bolo umožnené účastníkovi konania sa s ich obsahom oboznámiť a prípadne v rámci podaného odvolania formulovať voči záverom správneho orgánu (ktoré odvodzoval z označených rozhodnutí) relevantné odvolacie námietky.

14. Na dôvažok správny súd podotýka, že hoci uvedený nedostatok nebol výslovne žalobcom v administratívnom konaní (ani v konaní súdnom) namietaný, správny súd naň prihliadol z úradnej moci majúc za to, že v danom prípade nemožnosťou účastníka administratívneho konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces a súvisí tak s princípmi právneho štátu, na zachovaní ktorých musí správny súd trvať. V súvislosti s uvedeným len na okraj poukazuje správny súd na rozhodnutie ESD vo veci Skoma-Lux proti Colné riaditeľstvo Olomouc z 11.12.2007, Zb. s I-10841, C-161/06 (prípadne súvisiace rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 18.06.2008, -94). Hoci sa uvedená vec týka iných otázok (a to

otázky záväznosti nariadení EÚ, ktoré neboli publikované v úradnom jazyku účastníka) možno z neho podľa mienky správneho súdu minimálne dovodiť, že otázku „znalosti práva“ nemožno posudzovať len s ohľadom na uverejnenie aktu práva v úradnej zbierke ale aj s ohľadom na publikáciu tohto aktu v úradnom jazyku účastníka konania. Z uvedeného záveru pre prípad posudzovaný správnym súdom možno vyvodiť právo účastníka oboznámiť sa v administratívnom konaní s úradným prekladom publikovaných ale doposiaľ v úradnej zbierke v úradnom jazyku nepreložených textov rozsudkov ESD, pretože od účastníka nemožno spravodlivo požadovať ich znalosť v rámci „znalosti práva“ aplikovaného na danú vec správnym orgánom, ktorá sa inak predpokladá. Vzhľadom na skutočnosť, že správnymi orgánmi aplikované rozsudky ESD neboli doposiaľ zverejnené v úradnom jazyku účastníka, t.j. nie sú na verejných portáloch účastníkovi v materinskom jazyku dostupné, možno ich považovať za podklad rozhodnutia, s ktorým prináleží sa účastníkovi konania oboznámiť ako s akýmkoľvek iným podkladom. Súčasne je potrebné poznamenať, že týmto sa správny súd nevyjadruje k samotnej otázke záväznosti rozhodnutí ESD ale len k otázke obsahu práva účastníka na oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia.

15. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v tej jeho časti, v ktorej žalovaný vyhodnocuje odvolaciu námietku žalobcu, v ktorej sa žalobca (okrem iného) domáha aplikácie ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, a to legálnej definície reklamy na posudzovaný prípad. Žalovaný na strane 11 ods. 3 svojho rozhodnutia poukazuje na definíciu reklamy v zmysle uvedeného ustanovenia pričom uvádza, že ani prípadná aplikácia uvedenej definície reklamy na prípad odvolávajúceho by nezmenila záver správcu dane. Správnemu súdu tak nie je z úvah žalovaného zrejmé, či žalovaný bol toho názoru, že uvedené ustanovenie malo byť v konaní správcom dane aplikované (popri definícii reklamných služieb podľa rozsudkov ESD) alebo nemalo byť aplikované a z akého dôvodu. Nie je správnemu súdu zrejmé ako žalovaný vyhodnotil vzájomný vzťah medzi definíciou reklamy podľa zákona o reklame a definíciou reklamných služieb podľa označených rozsudkov ESD.

16. Pre úplnosť správny súd uvádza, že na nariadenom pojednávaní zamietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania (výsluchom štatutára VH - AUTORACING, s.r.o. E. Y., oboznámením spisov Daňového úradu Žilina, Daňového úradu Trnava, Daňového úradu Čadca týkajúcich sa odpočtu DPH z faktúr vystavených dodávateľom za poskytnuté reklamné služby obchodným spoločnostiam, svedkyne R. J. a ďalších dôkazov) predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že správny súd nie je súdom skutkovým ale sudom právnym, pre správny súd je podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie , pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie, t. j. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa , , , , .

17. Z uvedených dôvodov správny súd s poukazom na citované ust. , z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a chýbajúcej opory rozhodnutia žalovaného v administratívnom spise bez možnosti zaoberať sa vecnými námietkami žalobcu rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom odstráni súdom vytýkaný nedostatok.

18. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobca má právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.