Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-40-2021.pdf
PDF · 155.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.A. H. XXX/XX, XXX XX N., proti dcére oprávnenej z výživného v rade 1/: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX X. a dcére oprávnenej z výživného v rade 2/: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.A. H. XX, XXX XX N., obidve oprávnené z výživného právne zastúpené: Mg. Ľubica Dendisová, advokátka so sídlom E. XX/X, XXX XX S., o zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 18Pc/11/2020-121 zo dňa 28. januára 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Oprávneným z výživného v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a dcéram - oprávneným z výživného priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trovy konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného vychádzal z filozofie podstatnej zmeny pomerov a až následnej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 ZoR. Pri vyhodnotení skutkových okolností v zmysle vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov na to, aby bolo možné zmeniť v návrhu označené súdne rozhodnutia o výživnom, teda znížiť súdom určené výživné. Výživné na H. U. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Levice, č.k. 10P/240/2011-64 zo dňa 13.03.2012, právoplatného 25.04.2012, vo výške 150,- eur mesačne (ods. 14) a na D. S. rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 19P/141/2015-183 zo dňa 01.03.2017, právoplatného dňa 03.04.2017, vo výške 160,- eur mesačne. V súvislosti s vyhodnotením podstatnej zmeny pomerov a až následnej možnosti zmeniť rozhodnutie o výživnom v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku v zmysle ust. § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý existuje v čase vyhlásenia rozsudku a teda nemôže rozhodnúť na základe takého stavu, ktorý už neexistuje alebo svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať, ako to žiadal zohľadňovať navrhovateľ, že v budúcnosti nebude poberať dávky v nezamestnanosti, ktoré však v čase rozhodovania súdu, aj podľa vyjadrenia navrhovateľa, sú mu vyplácané; potvrdil, že aj v mesiaci január 2021 mu táto dávka bude vyplatená, tiež, že jeho manželke budú nemocenské dávky vyplácané do mája 2021.
2. Potvrdením o návšteve školy bolo preukázané, že dcéry navrhovateľa H. U. a D. S. sú ku dňu rozhodovania študentkami vysokej školy. Dcéry navrhovateľa ako oprávnené z výživného ku dňu rozhodovania nie sú schopné samé sa živiť, lebo sa pripravujú na svoje budúce povolanie dennou formou štúdia. V zmysle ust. § 78 ods. 3 ZoR bolo dôvodné prihliadať nielen na zmenu pomerov na strane navrhovateľa v súvislosti s jeho možnosťami a schopnosťami plniť vyživovaciu povinnosť v zmysle právoplatných rozsudkov (Okresný súd Martin 19P/141/2015 a Okresný súd Levice 10P/240/2011, ods. 13, 14), ale rovnako aj na vývoj životných nákladov na strane oprávnených z vyživovacej povinnosti. V čase, keď Okresný súd Levice schválil rodičovskú dohodu rozsudkom, č.k. 10P/240/2011-64 zo dňa 13.03.2012, bola H. U. maloletá, mala 13 rokov; v súvislosti s dospelosťou a návštevou vysokej školy sa zvýšili aj náklady spojené so štúdiom mimo miesta bydliska, ako ich H. U. prezentovala v písomnom vyjadrení aj na pojednávaní a ktoré preukazuje aj správa vedúcej ateliéru, kde H. U. študuje, tiež výpoveď svedkyne, matky. Uvedené preukazuje, že výdavky dcéry H. podstatne prevyšujú sumu výživného, ako bolo určené predmetným rozsudkom Okresný súd Levice. V súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti, v súlade s § 62 ods. 4 ZoR, prihliadal aj na to, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť riadne (dobrovoľne) plní. Okrem toho, že jej prispieva na financovanie štúdia, na zvýšené výdavky spojené napr. s kúpou počítača, fotoaparátu a i. (položky po cca 1 000,- eur) dopredu matka šetrí. Túto povinnosť plní jej matka aj starostlivosťou o spoločnú domácnosť. Náklady, ktoré súvisia s vedením spoločnej domácnosti, hradí všetky matka. Matka platí dcére aj mesačné poplatky za telefón. Výživné pre D. S. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin dňa 01.03.2017, odkedy uplynulo viac ako tri roky. Táto už nie je študentkou gymnázia, ale študuje na vysokej škole mimo bydliska jej bývalých pestúnov, čím sa pochopiteľne zvýšili jej náklady, o. i. aj na cestovné a ubytovanie; okrem toho, že prispieva na ubytovanie a stravu svojim bývalým pestúnom, vznikli jej aj náklady na úhradu ubytovania na internáte v Prešove. K výhradám navrhovateľa, že jeho dcéra uhrádza bývalým pestúnom sumu 80,- eur, dopĺňa, že jej bývalí pestúni nemajú vo vzťahu k dcére navrhovateľa vyživovaciu povinnosť. Je preto akceptovateľné vysvetlenie D. S., že im prispieva za bývanie a stravu 80,- eur, inak by si musela zabezpečiť bývanie formou nájomnej zmluvy, čo by bolo podstatne viac ako 80,- eur. Tak isto logicky zdôvodnila aj spísanie čestného prehlásenia svojim bývalým pestúnom o tomto príspevku po podaní návrhu, keď predtým to nepotrebovala. Nesporne aj výdavky súvisiace s ošatením, drogériou a iné, ktoré dcéry navrhovateľa potrebujú, sú vyššie ako v čase, keď boli obe neplnoleté, teda v čase, kedy bola súdmi naposledy určená vyživovacia povinnosť otca.
3. Preukázateľne navrhovateľ je vlastníkom osobného motorového vozidla a jeho majetkové pomery umožňujú, aby ho mohol používať sám aj pre potreby jeho rodiny. Bolo dôvodné prihliadať aj na skutočnosť, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre Okres S., Obec N.. Aj keď navrhovateľ vypovedal, že pre nezhody s manželkou brata, s ktorým je v podielovom spoluvlastníctve k predmetným nehnuteľnostiam, nemôže v tomto rodinnom dome bývať, avšak v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojim dcéram je dôvodné na tieto majetkové pomery prihliadať v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta ZoR, lebo podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri podielovom spoluvlastníctve podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú nielen na povinnostiach, ale aj na právach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci; navrhovateľ môže svoj spoluvlastnícky podiel tiež previesť (predať). Obsahom návrhu a výsluchom navrhovateľa mal preukázané, že navrhovateľ je ženatý, žije v spoločnej domácnosti v byte, ktorý má v nájme jeho manželka, čo navrhovateľ preukázal Nájomnou zmluvou č. 33/2020 NZ, ktorá podľa výpovede navrhovateľa bola predĺžená na ďalší rok. V spoločnej domácnosti s navrhovateľom a jeho manželkou žije aj dcéra manželky navrhovateľa, X. A., ku ktorej má manželka navrhovateľa vyživovaciu povinnosť a jej dospelý syn O. A., ktorý už pracuje. Z nájomnej zmluvy vyplývajú náklady na nájom a služby spojené s nájmom 294,- eur, platby za el. energiu 50,- eur. Suma 294,- eur síce zahŕňa úhradu elektrickej energie, ale len za osvetlenie spoločných priestorov, nie teda za spotrebu spoločnej domácnosti navrhovateľa. Náklady na domácnosť predstavujú spolu sumu 344,- eur (294,- eur podľa nájomnej zmluvy a 50,- eur úhrady za elektriku na domácnosť), čo je menej, ako navrhovateľ platil v čase rozhodovania Okresného súdu Martin vo veci 19P/141/2015 dňa 01.03.2017. V tom čase platil nájom vo výške 380,- eur + poplatky za káblovú televíziu, internet, smeti, bol ženatý, príjem manželky v tam konajúcej veci nedokladoval. Sám mal príjem zo zamestnania 766,55 eur, výsluhový dôchodok 663,63 eur, spolu 1 430,18 eur, z ktorého príjmu súd vtedy vychádzal, keď určil výživné na dcéru D. 160,- eur mesačne, s tým že na dcéru H. už bolo v tom čase právoplatne určené výživné 150,- eur mesačne. Aj vyživovacia povinnosť manželky navrhovateľa voči jej dcére X. bola zohľadňovaná pri rozhodovaní súdu vo veci 19P/141/2015 dňa 01.03.2017.
Neakceptoval obranu navrhovateľa, že naposledy mu bude vyplatená dávka v nezamestnanosti v januári 2021, ani, že manželka navrhovateľa prestane poberať dávky pri dočasnej PN v máji 2021, v súlade s ust. § 217 ods. 1 CSP, lebo skutkový stav, na základe ktorého rozhoduje (§ 215 CSP), musí existovať a byť ustálený súdom v rámci procesného postupu v zmysle CSP v čase vyhlásenia rozsudku. Nezarátal do príjmu spoločnej domácnosti navrhovateľa a jeho manželky výživné, ktoré manželka navrhovateľa dostáva na svoju neplnoletú dcéru X., nakoľko toto je určené pre jej mal. dcéru v rámci plnenia si vyživovacej povinnosti otca mal. X. a má byť spotrebované pre dcéru manželky navrhovateľa, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť aj manželka navrhovateľa. Teda vychádzal z preukázaného príjmu do spoločnej domácnosti navrhovateľa, ktorý predstavuje 1 869,90 eur, keď akceptoval vzájomnú vyživovaciu povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71 ZoR. Manželia uhrádzajú nájom 294,- eur, elektriku 50,- eur, 20,- eur/mesačne za lieky navrhovateľa, 24,- eur telefón manželka navrhovateľa, 24,- eur telefón navrhovateľ, ako tieto pravidelné mesačné poplatky za telefón vyplývajú z predloženej faktúry od Slovak Telekom č. 8270466555. Preto preukázané pravidelné mesačné výdavky v domácnosti navrhovateľa sú 412,- eur. Po ich odpočítaní z príjmu navrhovateľa a jeho manželky, zo sumy 1 869,94 eur, je rozdiel 1 457,94 eur, po zaplatení výživného obom dcéram (spolu 310,- eur), zostáva navrhovateľovi a jeho manželke suma 1 147,94 eur. Uvedené preukazuje, že neboli naplnené zákonné predpoklady ust. § 78 ods. 1 ZoR, naopak, preukazuje, že na strane navrhovateľa je v jeho možnostiach, schopnostiach a v jeho majetkových pomeroch platiť výživné na H. U. vo výške 150,- eur a D. S. vo výške 160,- eur mesačne, pri súčasnom plnení si vyživovacej povinnosti aj voči jeho manželke.
4. K argumentácií navrhovateľa ohľadne výdavkov na vnukov poukázal na to, že navrhovateľ nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim vnukom. V súvislosti s výdavkami podľa fa č. 8270466555, poukázal § 62 ods. 5 ZoR, ktorý ukladá povinnosť rodiča svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie súdom určenej vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Navrhovateľ nepreukázal, že skutočne nakupoval zdravotné pomôcky, maste a oleje, ani, že ich potreboval sám, že ich skutočne na tvrdený účel spotreboval. Nebolo preukázané ani, že ide o pravidelné mesačné výdavky, nakoľko išlo o jednu faktúru s vyúčtovaním za obdobie od 22.09.2020 do 21.10.2020. Z tejto akceptoval len úhrady za telefón pre manželku navrhovateľa vo výške 24,- eur a navrhovateľa vo výške 24,- eur. Ostatné výdavky, úhrady cez google play neakceptoval. Neuveril navrhovateľovi, že v sume 114,93 eur sú výdavky na prípravky, ktoré nemôže kúpiť v lekárni, lebo jeho výpoveď o tom bola nepresvedčivá. Najskôr tvrdil, že je to kurkuma, Vigantol. Je všeobecne známe, že kurkumu bežne dostať kúpiť ako korenie v potravinách a Vigantol je prípravok, ktorý na lekársky predpis možno kúpiť v lekárni. Následne sa navrhovateľ opravil, že si kupuje výživu na prostatu, masť za 59,- eur a olej za 100,- eur. Avšak v predmetnej faktúre ani jedna položka nezodpovedá uvedeným sumám, nakoľko išlo o platby, ktoré boli v rozpätí od 1,09 eur po 21,98 eur. Predmetná faktúra nepreukazuje, že boli hradené prípravky v zmysle tvrdenia navrhovateľa, a preto tieto výdavky vyhodnotil ako výdavky, ktoré nie je nutné vynaložiť, v zmysle § 62 ods. 5 druhá veta ZoR, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ohľadne príspevku na spoločnú domácnosť od syna manželky navrhovateľa, ktorý pracuje a je schopný samostatne sa živiť, by bolo spravodlivé vo vzťahu k dcéram navrhovateľa (ktoré nie sú schopné samé sa živiť, lebo sa pripravujú na svoje budúce povolanie formou denného štúdia), aby prispieval na vedenie spoločnej domácnosti primeranou sumou, teda nie len sumou 100,- eur mesačne, keď navrhovateľ má ešte vyživovaciu povinnosť k svojim dcéram, čo je dôvodné vyhodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta ZoR, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Súčasne aj vo väzbe na vzájomnú vyživovaciu povinnosť navrhovateľa a jeho manželky ako manželov v zmysle § 71 ZoR, je dôvodné poukázať aj na príjem, ktorý preukázateľne ako polovica zloženej zábezpeky bude manželke navrhovateľa ako nájomkyni z Nájomnej zmluvy č. 33/2020/NZ vrátený, polovica zo sumy 1 404,71 eur, po termíne 31.01.2021. Pri zohľadnení nákladov navrhovateľa na lieky vychádzal z listiny, ktorú navrhovateľ pripojil k žalobe, označenú ako „graf lekárne D.“. Z tejto listiny mal preukázané, že navrhovateľ vykonal transakcie v lekárni D. na zdravotnú starostlivosť/nákup liekov vo výške 234,80 eur za posledných 12 mesiacov, čo v priemere predstavuje sumu cca 20,- eur/mesiac. Nevychádzal z tabuľky, ktorú navrhovateľ predložil na pojednávaní dňa 28.01.2021, označenú ako Osobný účet/ S. M. XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX. Navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že sú to reálne vykonané transakcie na nákup liekov z účtu navrhovateľa v jeho banke, lebo z listiny nie je zrejmé, ako a kto ju vyhotovil.
5. Výživné, ktoré bolo určené na dcéry navrhovateľa podľa právoplatných rozsudkov, zodpovedá schopnostiam a možnostiam navrhovateľa aj v čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného. Z vykonaného dokazovania nezistil takú podstatnú zmenu pomerov otca od stavu, za ktorého bolo rozhodované Okresným súdom Martin naposledy dňa 01.03.2017, keď súd pri rozhodovaní o výživnom na D. S. zohľadňoval aj vyživovaciu povinnosť otca k dcére H. U., určenú rozsudkom Okresného súdu Levice dňa 13.03.2012 v rozsahu 150,- eur mesačne, aj vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k jeho manželke, ktorá aj v tom čase mala vyživovaciu povinnosť k svojej maloletej dcére. Vo veci 19P/141/2015 OS Martin pri rozhodovaní dňa 01.03.2017 vychádzal z príjmu navrhovateľa 1 430,18 eur. V súčasnej dobe v čase rozhodovania súdu má preukázaný okrem príjmu navrhovateľa 1 412,60 eur (invalidný a výsluhový dôchodok, dávka v nezamestnanosti) príjem jeho manželky ako nemocenské dávky 357,30 eur, príspevok na domácnosť od syna jeho manželky 100,- eur, spolu 1 869,90 eur. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že neuviedol sumu 527,- eur, lebo to je dávka v nezamestnanosti, z § 75 ods. 1 ZoR vyplýva, že zdrojom príjmu povinného rodiča sú aj dávky sociálneho zabezpečenia, a preto v konaní o výživnom treba prihliadať na celkové majetkové pomery povinného. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že nenastala taká zmena pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 ZoR, v dôsledku ktorej by bolo možné zmeniť rozhodnutie súdu o výživnom. Preukázateľne, ku dňu rozhodovania súdu, sa príjem samotného otca znížil oproti stavu, za ktorého súd rozhodoval naposledy dňa 01.03.2017, len o sumu 17,58 eur. Je však preukázaný príjem jeho manželky a znížili sa náklady navrhovateľa a jeho manželky na spoločnú domácnosť. Len pre úplnosť uviedol, že aj v prípade, ak na strane navrhovateľa nebude vyplácaná dávka v nezamestnanosti v rozsahu 527,- eur, v rozpočte spoločnej domácnosti navrhovateľa a jeho manželky (za predpokladu, že navrhovateľ a jeho manželka nebudú mať iné príjmy) zostane po zaplatení pravidelných mesačných výdavkov a výživného na obe dcéry suma 620,94 eur. Podstatné sú aj majetkové pomery navrhovateľa, jeho podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, ako je toto preukázané výpisom z listu vlastníctva.
6. O trovách konania súd rozhodol § 55 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a navrhovateľa zaviazal náhradou trov konania jeho dcéram v rozsahu 100%. Prihliadal na osobitosti konania, keď preukázateľne si navrhovateľ dlhodobo riadne neplnil vyživovaciu povinnosť na dcéry, aj ku dnešnému dňu je táto plnená pre obe dcéry exekučne. Bolo spravodlivé priznať obom dcéram navrhovateľa náhradu trov konania, keďže obidve sú študentky, v súvislosti s týmto konaním na návrh navrhovateľa im vznikli náklady - cestovné na pojednávanie a tiež trovy právneho zastúpenia, bolo teda dôvodné zohľadniť sociálne postavenie dcér navrhovateľa, ktoré sú výživou odkázané na navrhovateľa, ako to predpokladá aj čl. 6 ods. 2 CSP.
7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci, súd prvého stupňa nesprávne vypočítal, posúdil a vyhodnotil príjmy a listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom dôvodom odvolania sú s poukazom na § 62 ods. 1 CMP skutočnosti, že súd vychádzal zo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi s tým, že konštatoval, že mal preukázaný príjem do spoločnej domácnosti navrhovateľa 1 869,90 eur. Ďalej konštatoval, že manželia uhrádzajú nájom 294,- eur, elektriku 50,- eur, 20,- eur/mesačne za lieky navrhovateľa, 24,- eur telefón manželky navrhovateľa, 24,- eur telefón navrhovateľa ako pravidelné mesačné poplatky za telefón, ktoré vyplývajú z predloženej faktúry. Tieto výdavky akceptoval ako preukázané pravidelné mesačné výdavky v domácnosti navrhovateľa, spolu 412,- eur a po ich odpočítaní z príjmu navrhovateľa a jeho manželky je rozdiel 1 457,94 eur, po zaplatení výživného obom dcéram spolu 310,- eur im zostáva suma 1 147,94 eur. Teda zahŕňa ešte celú sumu príjmu manželky, z ktorej môže plniť vyživovaciu povinnosť na jej dcéru, okrem osobnej starostlivosti. Súd nesprávne posúdil príjmy a výdaje, nakoľko vychádzal z nesprávne interpretovaných nákladov na lieky a liečebný materiál, neakceptoval jeho obranu, že naposledy mu bude vyplatená dávka v nezamestnanosti v januári 2021 a neprihliadol na ďalšie náklady spojené s liečbou zdravotného stavu (návšteva lekára ako cestovné motorovým vozidlom, znížená pohyblivosť a s tým spojené náklady na bežný život), nesprávne posudzoval nárok dcéry, najmä fakt, že dcéra D. má ukončené vysokoškolské vzdelanie nižšieho stupňa
- bakalárske vzdelanie - a v podstate je tým pádom schopná sa samostatne živiť. Nebral do úvahy trvalý pobyt dcéry D. a možnosť jej samostatného bývania, z ktorého dôvodu nemusí oplácať pestúnom za bývanie 80,- eur a tiež nesprávne vyhodnotil výdaje na cestovné (vlak, osobné vozidlo, MHD...). Poukázal na ust. § 26 a § 78 Zákona o rodine. Navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že ho zruší a upravuje vyživovaciu povinnosť otca k dcére H. mesačne sumou 70,- eur, vždy k 20. dňu v
mesiaci a k dcére D. mesačne sumou 50,- eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Oprávnená z výživného v rade 1/ k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s odvolaním absolútne nesúhlasí a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie a s jeho vyčerpávajúcim odôvodnením. Má zato, že súd zhodnotil každý predložený relevantný dôkaz jednotlivo a následne aj v ich vzájomnej súvislosti. Prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, na všetky predložené listinné dôkazy, vrátane všetkých tvrdení účastníkov konania a svedkyne - matky oprávnenej z výživného v rade 1/. Nesúhlasí, aby bolo znížené výživné na sumu 50,- eur (ako to požadoval v žalobnom návrhu) alebo 70,- eur (ako to navrhoval v predmetnom odvolaní). Pridržiava sa všetkých svojich doterajších vyjadrení a navrhovateľ sa o ňu roky nezaujímal, neplnil si riadne svoju vyživovaciu povinnosť, snažil sa ju s matkou zatajiť pred inými manželkami alebo deťmi navrhovateľa. Na pojednávaní bolo preukázané, že už v podanom návrhu navrhovateľ klamal a zatajoval mnohé skutočnosti tak, ako to robil celý svoj život. Je študentkou vysokej školy, ktorá je finančne náročná a od navrhovateľa s matkou ani v minulosti nechceli zvýšenie výživného, hoci sa jej výdavky od posledného určenia výživného zvýšili. Zvýšenie výživného nežiadali z dôvodu, aby bol pokoj v rodine, pretože nestáli o nejaký ďalší kontakt alebo problémy zo strany navrhovateľa. Nakoľko súdom určené výživné nebol schopný platiť riadne a muselo sa vymáhať formou exekúcie tak, ako je tomu doteraz. K vyjadreniu predkladá tabuľku, v ktorej sú prehľadne uvedené priemerné jej mesačné výdavky, ako aj výdavky jej matky. Zároveň prikladá doklady o výdavkoch týkajúcich sa na okuliare a niektoré náklady o výdavkoch na tlač, fotomateriál a napr. aj na novú kancelársku stoličku, ktorú si musela z dôvodu dištančného vzdelávania zaobstarať a niektoré výdavky na stravu. S poukazom na § 63 CMP je možné v odvolacom konaní uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy. Nejde však o nové skutkové tvrdenia, pretože ich už uviedla na pojednávaní, ale nemala k nim podklady. Priloženými dokladmi chce len potvrdiť svoje skoršie vyjadrenia, ktoré nepreukázala na pojednávaní, nakoľko nemala právneho zástupcu. Ide o vyslovené klamstvo, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že nebolo prihliadnuté na jeho výdavky na lieky. Navrhovateľ počas pojednávania nepreukázal, že ním tvrdené výdavky na lieky sú podložené nejakými dôkazmi a tabuľky, ktoré predložil súdu spolu s návrhom a na pojednávaní, vôbec nekorešpondovali s jeho tvrdeniami. O faktúre na telefón vo výške 197,- eur, ktorá mala vraj obsahovať aj výdavky na lieky, ktoré si mal kúpiť cez aplikáciu Google Play, sú vysoko pochybné. Aj jeho ďalšie výdavky nie sú v takej výške, aby aj s prihliadnutím na jeho príjmy a príjmy jeho manželky v čase podania návrhu a vyhlásenia rozsudku nebolo v jeho možnostiach, schopnostiach a finančných pomeroch platiť skôr súdom určené výživné. Z vykonaného dokazovania sú toho názoru, že navrhovateľ bol čase podania návrhu a rozhodovania súdu prvej inštancie schopný platiť výživné v súdom určenej výške a jeho majetkové pomery aj po ním deklarovanom skončení príspevku v zamestnaní sú dostatočné na to, aby bolo v jeho finančných a majetkových možnostiach platiť výživné vo výške 150,- eur. Nakoľko po pojednávaní bolo rozčarovaná z jeho priebehu a prístupu navrhovateľa, rozhodla sa v odvolacom konaní požiadať o právne služby advokátku, ktorá zastupovala aj nevlastnú sestru, keďže poznala daný prípad. Vzhľadom k tomu navrhuje, aby navrhovateľ bol zaviazaný aj na úhradu trov odvolacieho konania v jej prospech. Žiada, aby odvolací súd potvrdil vecne správny rozsudok okresného súdu a súčasne žiada priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Oprávnená z výživného v rade 2/ k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a má zato, že okresný súd vykonaným dokazovaním dostatočne preukázal právny a skutkový stav. V napadnutom rozsudku jednoznačne a dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky predložené listinné dôkazy, svedeckú výpoveď a tvrdenia, či už navrhovateľa alebo oprávnených z výživného v rade 1/ a 2/ a preukázal finančnú situáciu účastníkov konania. Ak navrhovateľ chce postaviť svoje odvolanie na výdavkoch na lieky, tak by si mal dať záležať na tom, aké doklady súdu predkladá, pretože zo žiadnych dokumentov, ktoré predložil na pojednávaní alebo spolu s návrhom, nevyplývalo, že náklady na lieky sú v takej výške, ako sa snažil tvrdiť, či už v návrhu alebo následne na pojednávaní a v podanom odvolaní. Ani bločky predložené s odvolaním nepreukazujú, že jeho mesačné náklady na lieky sú v priemere 84,78 eur mesačne, ako to tvrdil na pojednávaní. Ak v odvolaní namieta, že súd neprihliadal na jeho zvýšené náklady na cestovné, tak tieto navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukazoval, ani netvrdil. Až na pojednávaní priznal, že syn jeho manželky O., ktorý s nimi býva v spoločnej domácnosti, je zamestnaný a finančne im prispieva na chod domácnosti. Stotožňuje sa s názorom súdu, že musí prihliadať na situáciu, aká je v čase rozhodovania vo veci a nie hypotetickými tvrdeniami navrhovateľa o jeho budúcnosti. Ak by sa vzalo do úvahy zníženie príjmu navrhovateľa, ako to uviedol súd, navrhovateľ stále bude poberateľom výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku a jeho manželka podpory v nezamestnanosti, výživného na jej maloletú dcéru a príspevku plnoletého syna manželky navrhovateľa.
Preto je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa platiť výživné v súdom ustanovenej výške a na strane navrhovateľa nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktoré by mu neumožňovalo hradiť súdom určené výživné. Je toho názoru, že neboli naplnené podmienky na zníženie výživného a stotožňuje sa s rozhodnutím prvostupňového súdu, jeho odôvodnením a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť. Žiada, aby bol navrhovateľ zaviazaný na úhradu trov odvolacieho konania v jej prospech. Je študentkou vysokej školy a nie je schopná sa sama živiť. Nemá ani druhého rodiča, ktorý by si mohol voči nej plniť vyživovaciu povinnosť, a preto je v celom rozsahu odkázaná len na seba a výživné od navrhovateľa. Je zarážajúce, že navrhovateľ, ktorý je otec, sa radšej bude starať o cudzie deti, ktorým radšej daruje pozemok (ktorý by mohol speňažiť a plniť vyživovaciu povinnosť), než o svoje vlastné dieťa. Zámer vysporiadať a darovať pozemok synovi jeho manželky sám na pojednávaní potvrdil.
10. Navrhovateľ v replike v k vyjadreniu oprávnenej z výživného v rade 1/ uvádza, že pokiaľ bola priložená tabuľka výdavkov k tomuto vyjadreniu s celkovou sumou 1 257,- eur, ide o položky, ktoré sú jednorazové, čo znamená, že tento výdaj je jedinečný, neopakujúci sa. K ďalšej tabuľke sa nevie vyjadriť, nakoľko nie sú tam uvedené žiadne sumy, ale položka ako nájom, elektrika, poistné matky na auto, byt a životné, ako aj sporenie matky, nemajú podľa neho vplyv na výživné, nakoľko ide o náklady matky. Predmetné vyjadrenie má len navodiť dojem vysokých nákladov oprávnenej a je účelové. V súdnom konaní je potrebné zisťovať a preukazovať výdavky dieťaťa na bývanie, napr. nájomné alebo školský internát, strava, ošatenie, cestovné náklady, lieky a lekárske pomôcky, hygienické potreby, poistné plnenia, sporenie, výdavky na výkon povolania, napr. študijná literatúra, záujmy a krúžky a iné, nie však výdaje a náklady matky. Zmena pomerov u neho nastala a vývoj životných nákladov má stúpajúcu tendenciu, pričom došlo k značnému poklesu príjmov. Nakoľko obe oprávnené z výživného sa o neho nikdy nezaujímali, nezavolali, nenapísali list, nenavštívili ho ani počas choroby a skoro ročnej hospitalizácie v nemocnici, o ktorej vedeli, dokonca H. si zmenila priezvisko, len aby s ním nič nemala a D. sa vyjadrila, že aby zabudol, že má nejakú dcéru a podala na neho niekoľko trestných oznámení, má zato, že obe oprávnené z výživného konajú voči nemu v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 16Co/152/2008, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 55/2011-19). Vzhľadom na to, že výživné, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné priznať, žiada, aby súd nielenže znížil výživné, ale aby výživné na obe dospelé dcéry zrušil.
11. Oprávnené z výživného v duplike sa považovali za nevyhnutné sa vyjadriť k návrhu navrhovateľa v replike zrušiť vyživovaciu povinnosť z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov v prevažnej časti spoločnosti. Je poburujúce, že osoba, ktorá sa ani náhodou nespráva v súlade s dobrými mravmi, sa týchto dobrých mravov chce domáhať a žiada si ich uplatnenie od dcér, ktoré si od otca zažili veľa zlého, a to od nevšímavosti cez neprispievanie na ich stravu a základné potreby, až po úplnú ignoráciu, resp. zatajovanie a popieranie ich existencie pred tretími osobami a inými partnerkami a manželkami navrhovateľa. Na dobré mravy prihliada v zmysle zákona súd z úradnej moci a majú zato, že ak by priznanie výživného v ich prospech bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak na ne súd prihliadne už pri vydaní prvostupňového rozsudku. Voči navrhovateľovi sa však nesprávajú spôsobom, ktorý by podmieňoval použitie klauzuly o rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že mal upravené stretávanie sa s oprávnenou z výživného v rade 1/ každý druhý víkend v mesiaci, tieto stretnutia sa často neuskutočnili z dôvodu, že ich sám navrhovateľ nevyužíval. Mnohokrát tvrdil, že je už na ceste do X., ale nakoniec neprišiel a dcéra sa naňho tešila a čakala ho, a potom aj niekoľko dní nedvíhal telefón. Často sa stalo, že dcéra s matkou alebo dcéra sama čakala na autobusovej stanici na jeho príchod a on neprišiel, hoci to predtým sľúbil. Letné prázdniny trávila pravidelne u matkinej sestry blízko S., avšak, keď už sa občas uráčil prísť ju pozrieť alebo prísť za ňou, tak nie kvôli dcére, ale aby si prišil pýtať peniaze od matkinej sestry alebo samotnej dcéry, pretože vraj nemal na benzín. V tom čase dokonca pracoval a bol zamestnaný. Pokiaľ ide o zdravotné problémy navrhovateľa, o tom, že bol v nemocnici oprávnená z výživného v rade 1/, ani jej matka nevedela a nikto ich neinformoval. Ona sama mala tiež vážne zdravotné problémy a úrazy a navrhovateľ sa o ňu vôbec nezaujímal, a tiež nezisťoval, ako sa má, neprišiel ju navštíviť, nenapísal SMS, nezavolal a nijakým spôsobom sa o ňu nezaujímal, hoci o týchto problémoch ho matka informovala. Dokonca, matka oprávnenej z výživného v rade 1/, keď mala 12 rokov, bola hospitalizovaná v nemocnici a navrhovateľ absolútne ignoroval uvedenú skutočnosť a nezaujímal sa o dcéru. S poukazom na tieto skutočnosti a mnohým ďalším udalostiam z minulosti získala od navrhovateľa silné ponaučenie a veľmi skreslený pohľad na život. Oprávnená z výživného v rade 2/ žila a žije s navrhovateľom v jednej obci a i napriek tomu musela byť po smrti matky v minulosti
v pestúnskej starostlivosti navrhovateľovho brata spolu s ďalšími súrodencami, pretože sa odmietol o ňu a jej súrodencov starať vlastný otec a radšej si žil svojím vlastným životom. Súdom nariadené výživné si musela vymáhať prostredníctvom exekútora a využiť aj prostriedky trestného práva, aby si voči nej plnil zákonom uloženú povinnosť živiť. Hoci sa s ním sporadicky stretáva, nikdy už nepôjde o úprimný a skutočný vzťah otca a dcéry, a to hlavne z dôvodov na jeho strane, kedy uprednostňuje sám seba a deti svojej manželky, než svoje vlastné deti. Je jej veľmi ľúto, že práve navrhovateľ tvrdí, že jej správanie má byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože si voči nemu uplatňovala všetkými legálnymi cestami uhrádzanie výživného, ale on sa nikdy úprimne nezaujímal o to, ako sa má, či niečo nepotrebuje, či a ako sa jej darí v škole, nebol schopný jej ani dať „hlúpu“ čokoládu ku úspešným bakalárskym štátniciam. Ako sa mala zaujímať o jeho zdravotný stav, keď ju ako dieťa a dospievajúcu zaprel a tvrdil, že neexistuje a zatajoval, že ona nie je jeho dcéra. Akceptuje a rešpektuje, že navrhovateľ je jej otec, ale nemôže chcieť a vyžadovať od nej to, čo on nikdy neurobil. Úprimný záujem o jeho osobu po tom všetkom, čím si kvôli nemu musela v minulosti zažiť a to by si nemalo zažiť žiadne dieťa od svojho rodiča. Navrhovateľ ako otec sa chce dovolávať dobrých mravov a dôvodí to tým, že dcéry sa oňho nezaujímajú, nezatelefonujú mu a podobe, avšak kde bol pán navrhovateľ ako otec žijúci v súlade s dobrými mravmi podľa rodinnoprávnych pravidiel posledných 15 až 20 rokov? Nemožno spravodlivo od maloletých detí očakávať, aby samy vyvíjali iniciatívu na styk so svojím otcom. V čase, keď oprávnené z výživného boli už dospelé, navrhovateľ svojím správaním neprispel k tomu, aby rozvíjal svoj vzťah s dospelými dcérami, keď opakovane žiadal o zníženie alebo zrušenie výživného, dobrovoľne neplnil výživné, hoci bol riadne zamestnaný. Pritom ani navrhovateľ nedokáže uviesť situáciu, kedy on iniciatívne sa snažil o styk alebo komunikáciu s dcérami, ktorá sa netýkala platenia výživného. K rozhodnutiam, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, je nutné podotknúť, že rozhodnutie č.k. IV.ÚS 55/2011-19 sa týka dobrých mravov uplatnených v rozhodcovskom konaní a rozhodnutie 16Co/152/2008 odkazuje na neplatnosť kúpnej zmluvy a dobrými mravmi z tejto súvislosti. Z dostupnej judikatúry možno usudzovať, že nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi nestačí len obyčajná nevďačnosť, príp. nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Aj tejto argument poukazuje na charakter navrhovateľa, ktorý sa prelína celým konaním od jeho začiatku, kedy sa snaží vytiahnuť hocičo na svoje dcéry, len aby sa zbavil svojej zákonnej povinnosti platiť im výživné a aspoň takýmto spôsobom prevziať zodpovednosť v starostlivosti o ne. V ostatnom sa pridržiavajú všetkých svojich vyjadrení, napadnutý rozsudok navrhujú potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania.
12. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd podľa § 34 C CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67 CMP a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Vo všeobecnosti platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Táto základná zásada je prelomená § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta prvá ZoR, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
15. Rozhodná právna úprava robiaca možnosť zmeny skoršieho rozhodnutia o výživnom je závislou na existencii zmeny pomerov pri narábaní s jednotlivými relevantnými kritériami (ktorými sú podľa § 75 ods. 1 vety prvej ZoR na jednej strane odôvodnené potreby výživou oprávneného a na strane druhej možnosti, schopnosti a pomery výživou povinného) pracuje so zisťovaním a porovnávaním pomerov existujúcich v čase pôvodného rozhodnutia (majúceho sa prípadne zmeniť) aj v čase rozhodovania o zmene (teda spravidla o návrhu sledujúcom úpravu skoršieho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti), resp. podľa okolností prípadu i v určitom časovom úseku predchádzajúcom začatiu konania o zmene. Pomermi zhora sú opäť v závislosti na konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci buď reálne existujúce pomery účastníkov (rozumej ich príjmové, majetkové a celkové sociálne pomery najčastejšie doložené i správami o príjmoch a ostatnej finančnej a inej situácii tej-ktorej osoby, resp. inými tomu na roveň postavenými podkladmi), alebo i pomery reálne síce neexistujúce, vyjadrujúce však najmä pri vyhodnocovaní miery schopnosti výživou povinnej osoby plniť si vyživovaciu povinnosť jej skutočné predpoklady zhostiť sa plnenia takejto povinnosti. Práve toto má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 vety druhej ZoR, podľa ktorého na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Účelom takejto úpravy je ustanovenie miery schopností, možností a majetkových pomerov výživou povinného síce len v podobe konštatovania hypotetických pomerov, na druhej strane však takých, ktoré by za riadneho chodu vecí, čiže za predpokladu naozaj zodpovedného počínania výživou povinného bolo možno dôvodne očakávať.
16. V preskúmavanej veci bolo náležite preukázané, že k podstatnej zmene pomerov došlo na strane oboch oprávnených z výživného od posledného rozhodovania. O výživnom na oprávnenú v rade 1/ bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 10P/240/2011-64 zo dňa 13.03.2012 (pred viac ako 9 rokov), ktorým bola schválená rodičovská dohoda a navrhovateľ sa zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 150,- eur. Oprávnená mala v tom čase 13 rokov, navštevovala základnú školu. V súčasnosti sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, s čím sa jednoznačne zvýšili náklady na jej výživu od posledného rozhodovania o výživnom. Študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v študijnom programe fotografia a nové média, kde v zmysle vyjadrenia Mgr. Art. X. X. X., ArtD. (pôsobí na Katedre fotografií a nových médií na VŠVU Bratislava, v ateliéri Laboratórium fotografie) vyplýva, že na záver semestra každý študent vystavuje svoj projekt počas prieskumu, náklady ktorého môžu byť okolo 300,- eur. Taktiež každý študent k tomu potrebuje kvalitný fotoaparát, počítač, hodnota ktorých je cca 1.000,- eur, ďalej sú to náklady na literatúru súvisiacu so štúdiom. Okrem toho má oprávnená náklady súvisiace s ubytovaním na internáte 200,- eur mesačne, bežné náklady na stravu, oblečenie, hygienu. O výživnom na oprávnenú v rade 2/ bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu v Martine č.k. 19P/141/2015-183 zo dňa 01.03.2017, kedy bolo navrhovateľovi stanovená vyživovacia povinnosť vo výške 160,- eur. Oprávnená v tom čase študovala na Gymnáziu v Martine (v blízkosti miesta bydliska) a v súčasnej dobe študuje na Prešovskej univerzite v Prešove, fakulta humanitných a prírodných vied a v čase rozhodovania súdom prvej inštancie navštevovala 1. ročník dennej formy štúdia dvojročného magisterského študijného programu Učiteľstvo fyziky a matematiky. V tejto súvislosti jej vznikli nové náklady v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, ubytovaním na internáte a cestovným do školy. Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že oprávnená v rade 2/ má ukončené vysokoškolské vzdelanie nižšieho stupňa - bakalárske vzdelania, a preto je schopná sa sama živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Vyživovacia povinnosť (z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese. Oprávnená v rade 2/ získaním bakalárskeho vzdelania ešte nedosiahla najvyšší stupeň vzdelania, ktorý dokončí až získaním druhého stupňa vzdelania, a to magisterského. Príprava na budúce povolanie formou vysokoškolského štúdia sa považuje za efektívny spôsob získania kvalifikácie, keď
vyživovanej osobe zabezpečí do budúcna väčšie možnosti uplatnenia na trhu práce, a teda dosiahnutie schopnosti samostatne sa živiť.
17. U navrhovateľa bola zistené, že v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie jeho príjem predstavoval invalidný dôchodok vo výške 202,20 eur, výsluhový dôchodok 693,44 eur a dávka v nezamestnanosti 527,- eur. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom na oprávnený v rade 2/ jeho príjem predstavoval celkom sumu 1 430,18 eur, teda jeho príjem sa znížil o sumu 17,58 eur. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní musí vychádzať zo skutkového stavu v čase rozhodovania. Odvolací súd navyše podotýka, že navrhovateľ v návrhu pôvodne zatajil príjem spočívajúci v dávke v nezamestnanosti a následne sa najskôr vyjadril, že túto bude poberať iba do decembra 2020 a napokon na pojednávaní pred súdom dňa 28.01.2021 potvrdil, že dávka mu bude vyplatená aj za mesiac január 2021. Súd mal predmetnú dávku zistenú z lustrácie v sociálnej poisťovni a navrhovateľ v tejto časti jednak zatajil, príjem, následne menil svoju výpoveď dokedy mu táto prináleží a súdu ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz dokedy mu bola dávka priznaná.
18. Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne posúdenie príjmov a výdajov súdom prvej inštancie, nakoľko vychádzal z nesprávne interpretovaných nákladov na lieky a liečebný materiál, neakceptoval jeho obranu, že naposledy mu bude vyplatená dávka v nezamestnanosti v januári 2021 a neprihliadol na ďalšie náklady spojené s liečbou zdravotného stavu (návšteva lekára ako cestovné motorovým vozidlom, znížená pohyblivosť a s tým spojené náklady na bežný život). Odvolací súd jeho toho názoru, že súd prvej inštancie sa s príjmami a výdavkami navrhovateľa (vrátane výdavkov na lieky) náležite vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia (viď body 71., 75. - 86.), ako aj s námietkami navrhovateľa ohľadne výdavkov oprávnených. Odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje, poukazuje na správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie nebral do úvahy trvalý pobyt dcéry D. a možnosť jej samostatného bývania, z ktorého dôvodu nemusí oplácať pestúnom za bývanie 80,- eur a tiež nesprávne vyhodnotil výdaje na cestovné (vlak, osobné vozidlo, MHD...), k tejto námietke odvolací súd poukazuje na bod 73. odôvodnenia súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na strane navrhovateľa v čase rozhodovania neboli zistené také podstatné zmeny pomerov, že by bolo možné pristúpiť k zmene pôvodného rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti. Rovnako dospel k názoru, že aj v prípade, že navrhovateľovi nebude vyplácaná dávka v nezamestnanosti, neexistujú tu dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výške výživného, a to hlavne s poukazom na podstatné zmeny pomerov u oboch oprávnených z výživného oproti pomerom pri pôvodnom rozhodovaní a je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa z príjmu spočívajúceho z invalidnom a výsluchom dôchodku (202,20 + 693,44) si plniť stanovenú vyživovaciu povinnosť.
20. V rámci odvolacieho konania navrhovateľ v replike namietal, že oprávnené z výživného sa k nemu správajú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa o neho nezaujímali počas choroby, oprávnená v rade 1/ si zmenila priezvisko, oprávnená v rade 2/ podala na neho niekoľko trestných oznámení a navrhol preto zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávneným. Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Vzhľadom na charakter citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 ZoR, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou, abstraktnou hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Otázka nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach. Vo všeobecnosti závery súdov pri posudzovaní otázky nemožnosti priznania výživného, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva.
22. Z dostupnej judikatúry možno usudzovať, že nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi nestačí len obyčajná nevďačnosť, príp. nezáujem dieťaťa o rodiča. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Pokiaľ ide o vzťahy navrhovateľa a oprávnených z výživného, ako o vzťah otca s dieťaťom, a
posúdenia správania oprávnených k navrhovateľovi, či toto napĺňa charakter dobrých mravov je nutné prihliadnuť na správanie sa navrhovateľa ako otca k svojim dcéram, keď tieto boli maloleté a aký vzťah si k ním vytvoril. Je nutné konštatovať, že navrhovateľ si s nimi žiadnym spôsobom neudržiaval príbuzenský vzťah, s oprávnenou v rade 1/ mal upravené stretávanie aj formou súdneho rozhodnutia, avšak napriek tomu toto nevyužíval. Keď oprávnenej v rade 2/ zomrela matka, táto bola zverená do pestúnskej starostlivosti, namiesto toho, aby sa postaral o jej starostlivosť navrhovateľ, ako otec. Na obe oprávnené po celý čas dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a táto musela byť vymáhaná exekučne. Teda sám navrhovateľ sa voči oprávneným v čase ich maloletosti správal v rozpore s dobrými mravmi, a preto je na ňom aby upravil svoj vzťah k plnoletým dcéram, získal si naspäť ich dôveru. Od oprávnených nemožno spravodlivo očakávať, že tieto samé začnú iniciatívne organizovať stretávanie s otcom, ktorý dovtedy o ne nejavil žiaden záujem. Skôr svojím správaním u oprávnených vyvolával dojem, že nemá o ne záujem a viac rozvíja vzťahy s rodinou terajšej manželky a jej deťmi. Navrhovateľ ani netvrdil, že sám sa snažil o stretávanie s dcérami a tieto ho odmietli. Odvolací súd preto dospel k záveru, že by bolo nespravodlivé, keď navrhovateľ ako dospela osoba v čase maloletosti svojich dcér spôsobil vzájomné citové odcudzenie, aby v čase ich dospelosti a prípravy na budúce povolanie sa vyhodnotilo ich správanie (keď sa s otcom nestretávajú), ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu im nepriznať výživné voči otcovi. Navrhovateľ nepreukázal iné správanie oprávnených, ktoré by mohli byť považované za v rozpore s dobrými mravmi. Teda samotné chovanie navrhovateľa, ako otca spôsobilo správanie jeho dcér - oprávnených z výživného, a to že neprejavujú o navrhovateľa aktívny záujem. Preto je nutné uzavrieť, že oprávnené z výživného sa voči navrhovateľovi nesprávajú spôsobom, ktorý by podmieňoval použitie klauzuly o rozpore s dobrými mravmi.
23. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako aj závislého výroku o nároku na náhradu trov konania.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 55 CMP, v zmysle ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Oprávnené z výživného si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný. Oprávnené sa v odvolacom konaní náležite bránili, navrhovateľ im výživné nehradí dobrovoľne, preto musí byť vymáhané exekučne, stále sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, z ktorého dôvodu sú odkázané na výživu rodičov. Z týchto dôvodov odvolací súd je toho názoru, že sa jedná o okolnosti, v zmysle ktorých je spravodlivé priznať oprávneným voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
25. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)