Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-191-2021.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Subarea
8CoP/191/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jany Dudíkovej a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. M., nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad dieťa rodičov: matky Mgr. F. G., nar. X.X.XXXX bývajúcej v U. na ulici M. T. XXXX/X zastúpenej JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Poprade na Štefánikovej ulici č. 8 a otca O. M., nar. XX.X.XXXX bývajúceho v U. na ulici Š. č. XXX/X zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Zimnej ulici č. 62 v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14P/220/2020 - 117 zo dňa 25.3.2021 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého H. do dočasnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že každý nepárny kalendárny týždeň bude maloletý v starostlivosti otca a každý párny kalendárny týždeň v starostlivosti matky s termínom odovzdávania maloletého dieťaťa každým z rodičov v posledný deň ich osobnej starostlivosti o 16:00 hod. pred bytom toho z rodičov, u ktorého osobná starostlivosť končí. Výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého H. do jej osobnej starostlivosti.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, 325 ods. 1, § 329 ods. 2 CSP, § 367 ods. 1, 2, 3 CMP a § 363 CMP, pričom dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu mal preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2020. Dňa 27.08.2020 podala matka na Okresný súd Spišská Nová Ves návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Konanie sa vedie pod sp. zn. 14P/220/2020 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. S otcom sa dohodli na styku s dieťaťom tak, že otec si syna bude brávať každý tretí deň od 10:00 hod. do 19:00 hod. Táto dohoda sa realizovala do februára 2021. Následne otec opakovane nechával u seba maloletého aj cez noc, s čím ona nesúhlasila. Konflikty medzi nimi sa stupňovali, podávali na seba trestné oznámenia. Matka sa vyjadrila, že otec jej od 9.3.2021 bránil v kontakte so synom, preto podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o zverenie mal. H. do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že nie je v schopnostiach otca zabezpečovať dieťaťu riadnu osobnú starostlivosť. Poukázala na to, že otec počas prvých dvoch rokoch sa vôbec nepodieľal na starostlivosti o maloletého, nakoľko pracoval v zahraničí. Celá ťarcha starostlivosti o dieťa spočívala na nej. Je toho názoru, že dieťa má u nej ustálený pravidelný denný režim. Zdôraznila, že medzi ňou a synom je silný vzájomný citový vzťah, nakoľko sú v nepretržitom osobnom kontakte od jeho narodenia. Ona najlepšie pozná potreby dieťaťa. Otec dieťa manipuluje proti nej. Je presvedčená, že odlúčením od jej osoby je syn vystavovaný ohrozeniu na psychickom zdraví. Otec dieťaťa pri osobnom pohovore u kolízneho
opatrovníka uviedol, že matka mu v októbri 2020 navrhla, aby realizoval osobný kontakt so synom každý tretí deň v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod., čo musel rešpektovať, keď chcel tráviť čas so synom. Keď mal záujem, aby syn u neho prenocoval, matka mala výhrady, že sa u syna nabúra psychický stav. Vo februári 2021 chcel syn u neho dvakrát aj prespať. On to oznámil matke SMS správou, aj prostredníctvom videa, kde sa syn sám vyjadril, že chce zostať spať u neho. SMS správou matke oznámil, kedy jej syna privezie. Pri odovzdaní syna na parkovisku matka začala po ňom vrieskať, že nebude u neho spať. Ak to nebude rešpektovať, uvidí ho každé dva týždne cez víkend. Uviedol, že dňa 1.3.2021 mal osobný kontakt so synom. Následne ďalších sedem dní nemal o synovi žiadne informácie, nakoľko matka s ním prerušila akýkoľvek kontakt, zablokovala ho. Potom, ako mal maloletého od 8.3.2021 u seba, matke ho nevrátil, pretože sa vyjadrila, že keby vedela, že jej ho nevráti v ten deň do 19:00 hod., do súdu by syna nevidel. Dňa 24.3.2021 sa na základe podnetu otca mal. dieťaťa dostavili ku kolíznemu opatrovníkovi obaja rodičia mal. H., aby sa dohodli ohľadne stretávania sa otca s maloletým. Otec prišiel aj s mal. H.. Obaja potvrdili, že syn je u otca od 8.3.2021. Matka sa vyjadrila, že otec jej bránil v kontakte so synom, od tej doby sa so synom nestretla, nevedela, čo je s ním, aký je jeho zdravotný stav. Trikrát sa osobne domáhala stretnutia s dieťaťom, aj za prítomností svojich príbuzných, aj za prítomnosti hliadky polície. Otec dieťaťa sa vyjadril, že má obavy v tom smere, že matka mu bude brániť v kontakte so synom a že ho neuvidí. Preto navrhol matke, aby prehlásila pred kolíznym opatrovníkom, že mu nebude brániť v kontakte so synom. Matka prehlásila, že nebude otcovi brániť v osobnom kontakte s mal. H. a súhlasí s tým, aby otec prišiel pre dieťa každý tretí deň o 10:00 hod. a vráti jej ho v nasledujúci deň o 15:00 hod. Otec si vyzdvihne syna a odovzdá ho v mieste trvalého bydliska matky. Otec navrhol do rozhodnutia vo veci samej zveriť maloletého H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúce v naliehavosti potreby neodkladnej úpravy pomerov danej záujmom maloletého dieťaťa, ktorému v dôsledku zjavného nezvládnutia ukončenia partnerského vzťahu rodičov hrozí nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, ako i porušovanie jeho práva na starostlivosť oboch rodičov, keďže rodičia sa nevedia dohodnúť na realizácii ich rodičovských práv a povinností. Z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú výrazne narušené a konfliktné, odlišne hodnotia rovnaké situácie, vzájomne sa obviňujú. Súd prvej inštancie vyhodnotil argumenty oboch rodičov, ako aj zástupcu maloletého dieťaťa - kolízneho opatrovníka, pričom dospel k presvedčeniu, že v prejednávanom prípade je nevyhnutná ingerencia súdu do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia, a to dočasným zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov, nakoľko podľa jeho názoru je maloletý rovnako naviazaný na matku aj otca a je v jeho záujme, aby sa obaja rodičia na jeho výchove podieľali rovnakou mierou, nakoľko ani u jedného z rodičov neboli zistené žiadne nedostatky. Tiež poukázal na skutočnosť, že je v záujme maloletého, aby vyrastal aj so svojim nevlastným bratom, ktorý žije u ich spoločného otca. Nakoľko zveril maloletého H. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletého H. do jej osobnej starostlivosti.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vo veci vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potvrdila, že v auguste 2020 s maloletým po predchádzajúcej hádke s otcom a jeho rodičmi opustila spoločnú domácnosť. Následne sa s otcom dohodla na jeho styku s dieťaťom tak, že si syna bude brávať každý tretí deň od 10:00 hod. do 19:00 hod. Táto dohoda sa realizovala do februára 2021, kedy si syna nechal bez jej súhlasu u seba cez noc a doniesol jej ho na druhý deň. Dňa 9.3.2021 syna od nej riadne prevzal, ale odmietol jej ho vrátiť. Počas nasledujúcich dní sa niekoľko krát domáhala stretnutia so synom aj za prítomnosti príbuzných aj polície, so synom sa nestretla, nerozprával, nevedela, čo s ním je, videla ho len cez sklo dverí. Potvrdila, že dňa 24.3.2021 sa uskutočnilo stretnutie u kolízneho opatrovníka, kde sa vyhlásila, že nebude otcovi brániť v osobnom kontakte s mal. H. a súhlasila s tým, aby otec prišiel pre dieťa každý tretí deň o 10:00 hod. a vráti jej ho v nasledujúci deň o 15:00 hod. s tým, že otec si vyzdvihne syna a odovzdá ho v mieste trvalého bydliska matky. Následne jej syna odovzdal. Preto podľa jej názoru si súd prvej inštancie jednostranne a nesprávne vyhodnotil tieto skutočnosti. Otec proti jej vyhláseniu a súhlasu nemal námietky. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zveril mal. H. do jej osobnej starostlivosti a určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý tretí deň od 10:00 hod. do nasledujúceho dňa do 15:00 hod. počnúc dňom právoplatnosti uznesenia s tým, že otec si vyzdvihne syna a odovzdá ho v mieste trvalého bydliska matky. K tomu priložila úradný záznam zo stretnutia u kolízneho opatrovníka zo dňa 24.3.2021.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 22.4.2021 poukázal na skutočnosť, že je v schopnostiach oboch rodičov zabezpečovať mal. H. riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývin. Maloletý má vrúcny vzťah k obom rodičom. Matka po rozchode podporovala vzťah otca s maloletým, ktorý s ním trávil každý tretí deň a maloletý chodil k nemu bez problémov. Uviedol, že je v záujme maloletého, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jej tvrdenia v odvolaní sú nepravdivé. Poprel dohodu s ňou, že syna si bude brávať každý tretí deň. Ide o jej jednostranné rozhodnutie, autoritatívne mu tento čas stretávania so synom vyhradila. Úplne ignoruje jeho požiadavku na širší styk s dieťaťom, aj napriek požiadavke syna. Potvrdil skutočnosti, ktoré sa stali od februára do 24.3.2021. S návrhom matky pred kolíznym opatrovníkom súhlasil, len pre neochotu matky reflektovať na akékoľvek iné riešenie. Zdôraznil, že režimu striedavej starostlivosti sa maloletý úplne prirodzene prispôsobil, má dostatočne saturovaný kontakt s oboma rodičmi a zároveň obaja rodičia majú zabezpečenú rovnoprávnu a vyrovnanú možnosť v starostlivosti o syna. Vzhľadom k tomu, že tento režim funguje takmer 7 týždňov, považuje ho za lepšiu alternatívu z hľadiska ochrany najlepšieho záujmu maloletého, ako vynútená dohoda zo dňa 24.3.2021 pred kolíznym opatrovníkom. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
6. Ďalšie vyjadrenia doložené neboli.
7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené do doby, keď o nároku dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len neodkladná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
13. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v tejto právnej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z podaní oboch rodičov vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú narušené, konfliktné, neusporiadané, odlišne hodnotia rovnaké situácie, v dôsledku čoho maloletý H. nemá stabilné výchovné prostredie. Odvolací súd považuje za potrebné
zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi s dieťaťom pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča a dieťaťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výchove, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča. Neodkladným opatrením je potrebné upravovať len tie pomery, resp. práva a povinnosti, kde reálne existuje ich ohrozenie. Na základe skutočností tvrdených obidvomi rodičmi maloletého, odvolací súd dospel k presvedčeniu, že práve so zreteľom na vzniknutú skutkovú situáciu je vhodné dočasne zveriť mal. H. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, čo je predovšetkým v súlade so záujmom maloletého, ktorým je ich zdravý psychický a fyzický vývoj a nie subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
14. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie je toho presvedčenia, že v tomto prípade boli kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov neodkladným opatrením, pretože obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, a takto bude rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a budú lepšie zaistené jeho potreby tým, že rodičia budú mať rovnocenný výchovný priestor participovať na jeho fyzickom a psychickom vývine a zároveň bude rešpektované právo dieťaťa na pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi. Samotné nezhody rodičov vzniknuté z ich partnerského vzťahu a jeho následného rozpadu nemôžu byť dôvodom pre obmedzovanie rodičovských práv ktoréhokoľvek z rodičov a zároveň zásahu do práva detí na starostlivosť obidvoch rodičov.
15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutočný a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutočný stav, a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
16. Matka v odvolaní a ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bránili zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom aj kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že je v schopnostiach oboch rodičov zabezpečovať mal. H. riadnu výchovu a celkovú starostlivosť. Obaja majú vytvorené vhodné podmienky pre jeho zdravý vývin. Maloletý má vrúcny vzťah k obom rodičom.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nie je definitívnym rozhodnutím a konečné rozhodnutie o veci bude závisieť od výsledkov ďalšieho dokazovania, pričom súd bude prihliadať na rodičovské kompetencie u každého z rodičov a ich vzájomnú spoluprácu pri výchove dieťaťa i výchovný vplyv na maloletého a podmienky, ako aj vzájomné citové väzby medzi maloletým dieťaťom a rodičmi.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).