Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-9-2020.pdf
PDF · 146.04 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu : M&M Development s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 14, 010 01 Žilina, IČO : 46 806 768, právne zastúpený JUDr. Jana Košová, advokátka, so sídlom J. Milca 778/11, 010 01 Žilina proti žalovanému : SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO : 36 380 041, právne zastúpený ALMOND LEGAL s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO : 47 248 653, o zaplatenie 1.096,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa priznáva n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 27.10.2020 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.096,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia, úroku vo výške 0,05% denne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.03.2019 bola zaslaná cenová ponuka vypracovaná žalobcom/zhotoviteľom žalovanému/odberateľovi, na základe ktorej bola dňa 18.04.2019 podpísaná zmluva o dielo č. XXXXX/W.-XXX na realizáciu interiérovej vápenno-cementovej omietky Cemix v bytovom dome v B. s celkovou dohodnutou cenou za materiál, práce, prenájom strojov a zariadení, OOPP, BOZP a podobne, spolu v sume 69.900,-eur. Pri realizácií prác, ale žalobcovi/zhotoviteľovi vznikla nadspotreba materiálu z dôvodu nerovných, resp. starých stien, ktorú zdokladoval dodacími listami a celkovým vyúčtovaním nákladov za vzniknutú nadspotrebu materiálu (omietkovej zmesi Cemix) v hodnote 9.641,-eur. Dňa 02.10.2019 žalobca/zhotoviteľ predložil žalovanému/odberateľovi vyúčtovanie nadspotreby materiálu na odkontrolovanie a odsúhlasenie a následné vystavenie faktúry, nakoľko vzniknutá nadspotreba materiálu nebola súčasťou zmluvy. Dňa 25.10.2019 bola zo strany žalovaného/ odberateľa navrhnutá žalobcovi/zhotoviteľovi nízka suma za vzniknutú nadspotrebu v hodnote 1.096,84 eur. Žalovaný tiež zadržal financie z posledných dvoch faktúr v hodnote 1.004,-eur. Dňa 04.02.2020 žalobca požiadal žalovaného na ukončenie sporu vzniknutého nadspotrebou materiálu s tým, že cena, ktorú navrhol žalovaný t.j. v hodnote 1.096,84 eur je pre žalobcu neakceptovateľná, pretože vzniknuté náklady nadspotreby, materiálu boli v sume 9.641,-eur. Žalobca požiadal žalovaného o navrhnutie akceptovateľnej ceny za vzniknutú nadspotrebu, ktorá by pokryla aspoň časť nákladov. Po niekoľkých telefonických urgenciách zo strany žalobcu sa so žalovaným dohodli na akceptácií sumy 1.096,-eur a
podpísaní predávajúceho protokolu. Po viacerých urgenciách žalobcu, ale k podpísaniu predávajúceho protokolu nedošlo. Dňa 24.03.2020 vyhotovil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXX za nadspotrebu materiálu akceptovanú obidvoma stranami v sume 1.096,84 eur, s dátumom splatnosti 07.04.2020. Dňa 16.04.2020 zaslal poštou žalobca žalovanému prvú upomienku na neuhradenú faktúru č. XXXXX, dňa 29.04.2020 zaslal poštou druhú upomienku, dňa 13.05.2020 tretiu upomienku. Žalovaný žalobcovi neuhradil sumu 1.096,-eur za nadspotrebu materiálu uvedenú vo faktúre č. XXXXX. Žalovaný dlží žalobcovi aj zádržné za dve posledné faktúry v sume 1.004,-eur. Žalobca spolu so žalobou predložil faktúru č. XXXXX zo dňa 24.03.2020, upomienky s podacím lístkom.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp. zn. 23Up/1610/2020 zo dňa 08.09.2020), žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že popiera pohľadávku žalobcu. Žalobca nepredložil žiadnu z listín, na ktoré sa v návrhu odvoláva a to zmluvu o dielo, cenovú ponuku, dodacie listy a celkové vyúčtovanie a nepreukázal ani údajné dohadovanie o cene za „nadspotrebu materiálu“ žiadnou komunikáciou medzi stranami sporu. Žalovaný poukázal na čl. IV bod 3 zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2019, ktorú predložil žalovaný s tým, že žalobca ako zhotoviteľ diela sa plne oboznámil so stavom staveniska, ako aj s projektovou dokumentáciou a všetkými dokumentmi a podmienkami, ktoré boli nutné pre riadne ocenenie diela a jeho následnú realizáciu a kolaudáciu, a to ešte pred samotným začatím zhotovovania diela. V zmluve o dielo nie je dohoda zmluvných strán o postupe v prípade vzniku potreby vynaloženia materiálu nad zmluvne dohodnutý rozsah. K zmluve nebol medzi stranami sporu uzatvorený žiaden dodatok v zmysle ust. čl. IX bodu 1 zmluvy o dielo. Nárok žalobcu na zaplatenie úhrady za nadspotrebu materiálu nevyplýva zo zmluvy o dielo, medzi stranami nebola uzatvorená žiadna dohoda o úhrade nadspotreby materiálu. V zmysle uvedeného čl. IV bod 3 zmluvy, žalobca bol pred realizáciou diela úplne oboznámený so stavom a dokumentáciou vo vzťahu k realizácii diela. Počas realizácie diela nebol žalovaný žiadnym spôsobom upovedomený o údajnej potrebe dodania ďalšieho materiálu a medzi stranami sporu nikdy nevznikla dohoda o cene za takéto prípadné navýšenie. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie nadspotreby materiálu. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný údajne zadržal financie z posledných dvoch faktúr v hodnote 1.004,-eur, tento nárok nie je v zmysle návrhu žalobcu predmetom tohto konania. Napriek tomu žalovaný pre úplnosť uvádza, že žalovaný bol podľa ust. čl. V bod 2 písm. a) zmluvy o dielo oprávnený zadržať 1% z hodnoty čiastkových faktúr a navyše zádržné bolo uvoľnené dňa 21.08.2020 a dňa 24.08.2020. Žalovaný namieta aj príslušenstvo pohľadávky, osobitne namieta úrok 0,05% denne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia, nakoľko medzi stranami sporu neboli zmluvne dohodnuté úroky z omeškania, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania (v sadzbe 5% ročne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia). Popritom si však žalobca uplatnil aj úrok (nie úrok z omeškania) 0,05% denne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok na zaplatenie úroku 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odvodzuje od ustanovenia vo faktúre č. XXXXX zo dňa 24.03.2020, je však potrebné rozlišovať medzi úrokmi (t.j. cenou za poskytnutý úver) a úrokmi z omeškania (t.j. sankciou za omeškanie), ide o dva rozdielne inštitúty. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená zmluva o dielo, žalobcovi tak nemohol vzniknúť nárok na priznanie úrokov. Spolu s odporom žalovaný predložil zmluvu o dielo zo dňa 18.04.2019.
4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.10.2020, v ktorom uviedol, že čo sa týka vyjadrenia žalovaného, že nepriložil k návrhu žiadne listiny, to nie je pravda, k návrhu predložil faktúru, na základe ktorej mu vznikol nárok voči žalovanému a upomienky, pretože fakturovanú sumu neuhradil. Žalobca má za to, že zmluva o dielo č. XXXXX/W.-XXX zo dňa 18.04.2019 ani nie je pre toto konanie dôležitá, nakoľko v zmluve nebola nadspotreba vôbec dohodnutá. Svoj nárok odôvodňuje bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Poukázal na zmluvu o dielo, iba aby osvetlil skutočnosti. O nadspotrebe materiálu so žalovaným viackrát komunikoval, poukazuje na emailovú komunikáciu, žalovaným spracované vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že ich nadspotreba bola minimálne v rozsahu ich uplatneného nároku. Pokiaľ sa týka príslušenstva pohľadávky, úrok vo výške 0,05 % vyplýva z predloženej faktúry a 5% úrok z omeškania vyplýva zo zákona. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.096,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia (súd uvedené podanie podľa obsahu a ust. § 124 CSP posúdil aj ako návrh na zmenu žaloby). Žalobca spolu s vyjadrením predložil fotodokumentáciu, emailovú komunikáciu.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 15.12.2020 uviedol, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 1.096,84 eur, ktorá má predstavovať cenu za údajnú „nadspotrebu materiálu“, ktorá mala vzniknúť z dôvodu nerovných, resp. starých stien, ktorých omietanie sa realizovalo na základe zmluvy o dielo č. XXXXX/W.-XXX zo dňa 18.04.2019. Žalobca nadspotrebu materiálu nijako nepreukázal. Žalobca sa odvoláva na faktúru, na základe ktorej mu mal vzniknúť nárok voči žalovanému. Faktúra vystavená žalobcom je len účtovným dokladom, na základe ktorého nemôže vzniknúť žalobcovi žiadny nárok. Faktúra nie je dôkazom o množstve použitého materiálu, pričom žiadny zo žalobcom predložených listinných dôkazov nadspotrebu materiálu, ani jeho množstvo nijako nepreukazuje. Jediným dôkazom údajnej nadspotreby materiálu je nejaký výpočet údajnej nadspotreby vo forme e-mailovej komunikácie, z ktorej nie je zrejmé, kto je autorom tejto správy, ani komu je určená, vierohodnosť tohto dôkazu a skutočnosti tam uvedené popierajú. Ak má ísť o údajnú nadspotrebu materiálu, táto mala byť podľa tvrdení žalobcu najskôr v hodnote 9.641,-eur, následne ju žalobca mal vyčísliť na 1.096,84 eur (t.j. o 8.544,15 eur menej než pôvodne vyčíslená nadspotreba materiálu). Uvedený postup považuje žalovaný za špekulatívny, nakoľko táto suma má zodpovedať hodnote materiálu, ktorý mal byť údajne použitý. Nie je tak zrejmé, prečo za ten istý materiál mal žalobca žiadať najskôr vyššiu cenu a následne ju znížiť až o 89 %. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že podľa jeho názoru nie je zmluva o dielo v tomto konaní podstatná, nakoľko v zmluve nie je dohodnutá nadspotreba materiálu a svoj nárok odôvodňuje bezdôvodným obohatením na strane žalovaného. Takéto konštatovanie žalobcu nie je možné akceptovať. Žalobca síce neodôvodnil, z ktorej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka odvodzuje svoj nárok, napriek tomu je možné konštatovať, že v danom prípade vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného neprichádza do úvahy. Žalobca pre žalovaného realizoval dielo na základe uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá predstavuje právny dôvod záväzkového vzťahu medzi stranami, upravuje práva a povinnosti zmluvných strán a je základom pre vymedzenie právneho vzťahu a jeho obsahu medzi sporovými stranami. Nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo bol dohodnutý v čl. IV zmluvy o dielo, v prípadoch neupravených zmluvou o dielo je potrebné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý sa podľa § 261 ods. 1 na tento zmluvný vzťah použije. V čl. IV bod 1 zmluvy o dielo sa zmluvné strany výslovne dohodli, že cena za dielo bude maximálne vo výške 69.900,-eur. Zmluvné strany tak dohodli maximálnu cenu diela a zároveň sa zmluvné strany v tomto ustanovení výslovne dohodli, že cena zahŕňa aj materiál - omietku. Pre prípad nižšej spotreby omietkovej zmesi sa strany dohodli na tom, že cena sa môže primerane znížiť. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany sa jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom dohodli na maximálnej cene za dielo, ktorú nie je možné prekročiť a v ktorej bol zahrnutý aj materiál použitý žalobcom. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca v čl. IV bod 3 zmluvy o dielo vyhlásil, že sa dôkladne oboznámil so všetkými dokumentmi a podkladmi a vykonal obhliadku staveniska, argumentácia žalobcu o nevyhnutnosti použitia nadspotreby materiálu z dôvodu nerovnosti stien preto nemá opodstatnenie. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo tak nevyplýva možnosť jednostranného zvýšenia ceny zo strany zhotoviteľa, pričom takáto možnosť nevyplýva ani z ustanovení Obchodného zákonníka. Možnosť zvýšenia ceny za dielo podľa Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, ak sa zmluvné strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny (§ 549 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo v prípade naviac prác alebo zvýšenia nákladov v prípade ceny určenej podľa rozpočtu (§ 547 Obchodného zákonníka). V danom prípade k dohode o zmene diela nedošlo. Aj za predpokladu, ak by pripustili, že cena za dielo bola určená na základe nezáväzného rozpočtu podľa § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka (čo popierajú, nakoľko to nevyplýva zo znenia zmluvy), aj v takom prípade je možné požadovať zvýšenie ceny, z dôvodu zvýšenia nákladov výlučne za podmienky, že potreba zvýšenia rozpočtovanej sumy a výška požadovaného zvýšenia bola objednávateľovi zhotoviteľom oznámená bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny. V opačnom prípade nárok zhotoviteľa na určenie zvýšenia ceny zaniká. Ak by preto aj žalobca odvodzoval svoj nárok na zvýšenie ceny diela podľa ust. § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka, tento nárok z dôvodu včasného neoznámenia potreby zvýšenia sumy a jej výšky zanikol. Uplatnený nárok žalobcu nevznikol a teda žalovaný sa nemohol dostať do omeškania, žalobca si nemôže duplicitne uplatňovať úrok z omeškania. Žalovaný popiera pohľadávku žalobcu, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nadspotreby materiálu, ani jeho hodnotu, navyše ani v prípade použitia nadspotreby materiálu mu nárok na jej zaplatenie nevyplýva zo zmluvy o dielo, ani zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka.
6. Súd uznesením č.k. 38Cb/9/2020-88 zo dňa 25.03.2021 pripustil zmenu žaloby v znení : žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.096,84 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
1.096,84 eur od 08.04.2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.08.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu je založený na bezdôvodnom obohatení s tým, že faktúra, ktorá bola vyhotovená, nebola žalovaným uhradená. Listinný dôkaz je komunikácia, ktorú vypracoval zamestnanec žalovaného, predpokladá, že je to adresované riaditeľovi spoločnosti SOAR, v kontexte požiadavky dodávateľa za nadspotrebu omietky, z toho vyplýva, že žalobca uplatňoval požiadavku na nadspotrebu omietky voči žalovanému. Žalobca si uplatňoval u žalovaného nadspotrebu pôvodne vo výške 9.641,-eur s tým, že prebiehali rokovania o úhrade tejto nadspotreby, žalobca upravil výšku faktúry podľa toho, že na prvej strane listinného dôkazu je popísané, že pokiaľ by sa držali zmluvy o dielo, tak nárok na tú nadspotrebu nevznikol, ale vznikol na základe práv navyše, je tu popísané vychádzajúc zo zápisu, z fotiek obhliadky na stavbe, tam bol celkový objem nadspotreby vyvolaný stavbou, hoci neobjednaný písomne, je v zmysle týchto mojich výpočtov 12.904 kg, teda 12,94 tony, vyjadrené v cene omietky 85,-eur, je to suma 1.096,84 eur, to je suma, ktorú teda žalobca v tomto konaní aj uplatňuje. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, právna zástupkyňa žalobcu poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. 1US 1264/11, kde bol vyslovený názor, že napriek tomu, že zmluva o dielo ustanovuje povinnosť uzatvoriť všetky zmeny zmluvy formou písomných dodatkov, je možné zmeny urobiť aj ústne, pokiaľ žiadna zo strán nenamieta ich neplatnosť, ide teda o relatívnu neplatnosť takto urobených zmien a pokiaľ s tým objednávateľ súhlasí alebo si naviac práce dokonca sám objednal ústnym spôsobom, mal by byť takýto spôsob dohodnutia naviac prác postačujúci. Na základe uvedeného rozhodnutia je teda možné za dohodu o vykonaní naviac prác považovať aj ústnu dohodu, pokiaľ vedia preukázať, že k takejto dohode došlo. Žalovaný bol informovaný o vzniknutej nadspotrebe, táto mu bola aj riadne preukázaná mailovou komunikáciou konateľa žalobcu so žalovaným, teda s pracovníkom žalovaného. O tejto nadspotrebe sa bavili v priebehu vykonávania diela s tým, že táto bude uhradená po ukončení a odovzdaní diela, ku ktorému vlastne nedošlo, lebo žalovaný odmietol podpísať preberací protokol. Žalobca si vyfakturoval nadspotrebu podľa toho, ako mu to vyšlo podľa jeho výkonu s tým, že žalovaný túto výšku namietal, žalobca po dohode s ním upravil výšku nadspotreby podľa toho, ako to uviedol pracovník žalovaného. Žalobca na pojednávaní uviedol, že 14.03.2019 bola žalovanému zaslaná cenová ponuka, na základe ponukového listu im bola dňa 14.05. zaslaná zmluva o dielo, pripomienkovali ju. Hlavným bodom v zmluve o dielo bolo to, že neuviedli to, čo bolo v cenovej ponuke, avšak cenová ponuka bola prílohou zmluvy. Ten bod je vlastne to, že v prípade nadspotreby vzniknutej z dôvodu nerovných, resp. starých stien, si účtujú vápenocementovú omietku 85,-eur/tona. Je tam uvedené len opačný prípad, a to že v prípade podspotreby sa cena zníži, pretože stavba pozostáva zo starých stien a nových stien. Po začatí realizácie sa zistilo, že aj nové steny sú krivé, bude vznikať nadspotreba a staré steny boli v nepripravenom stave, neboli pripravené zrážky po inštaláciách, v stenách boli rôzne diery. Nakoniec sa ešte navýšil objem starých stien, kde sa dohodlo do pôvodnej pivnice objektu, kde boli len staré steny, toto nebolo predmetom zmluvy o dielo a musela sa vlastne navyšovať aj cena zmluvy o dielo kvôli tým pivniciam. To si myslí, že ústne dohodli, to bolo aj uhradené. Dňa 06.09. bol žalovanému zaslaný popis nadspotreby. Snažili sa so žalovaným dohodnúť na tom, aby priebežne fakturovali aj nadspotrebu, on to však odmietal, že na konci sa môže ešte niečo vykompenzovať na nových stenách a nadspotreba sa uhradí na konci diela. Zástupcovi žalovaného p. W. dňa 02.10. zaslal podrobné vyúčtovanie nadspotreby aj vrátane dodacích listov. Pán W. po dlhšom čase zaslal vyjadrenie a držal sa zmluvy. Dňa 04.02. p. W. poslal email s tým, že cena, ktorú navrhuje v protokole 1.096,-eur je neakceptovateľná, pretože náklady nadspotreby materiálu, ktoré im vznikli sú v hodnote 9.641,-eur, nedal mu žiadnu odpoveď, následne sa s ním dohodol, že akceptuje tú sumu 1.096,-eur a chce podpísať predávací protokol, aby mu bolo uvoľnené zádržné. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca nepreukázal, že mu vznikol akýkoľvek nárok voči žalovanému. Žalovaný sa so žalobcom nikdy nedohodol na navýšení materiálu, ktorý mal byť použitý pri realizácii diela. Žalobca bol pred realizáciou diela úplne oboznámený so stavom a dokumentáciou, vo vzťahu, čo sa týka realizácie diela, vyplýva to aj z ustanovenia čl. 4 bodu 3 zmluvy o dielo, ktorú majú zmluvné strany uzatvorené, poukázal aj na čl. 9 zmluvy. Počas realizácie žalovaný nebol žiadnym spôsobom informovaný o údajnej potrebe navýšenia materiálu alebo dodania nejakého ďalšieho materiálu. Medzi stranami sporu nikdy nevznikla ani dohoda o cene za takéto prípadné navýšenie. Nárok žalobcu na zaplatenie nadspotreby materiálu nevyplýva zo zmluvy o dielo, ani z inej, akejkoľvek inej dohody o úhrade nadspotreby materiálu. Poukázal na ust. čl. 4 zmluvy o dielo. Žalobca uvádza, že mala vzniknúť nadspotreba materiálu z dôvodu nejakých nerovných stien, ak by konal s odbornou starostlivosťou, tak by zistil pri obhliadke, ktorú vykonal v zmysle čl. 4 bodu 3 zmluvy
o dielo, pred realizáciou diela, že bude potrebné vykonať alebo použiť väčšie množstvo materiálu a mohol o tom upovedomiť žalovaného pred realizáciou diela, čo sa samozrejme nestalo. Čo sa týka výšky nadspotreby materiálu, ktorá najskôr mala byť 9.641,-ur a následne ju žalobca mal vyčísliť na 1.096,84 eur, t.j. o sumu nižšiu o 89%, teda o 8.544,15 eur, tak takýto postup považujú za špekulatívny, lebo ak má zodpovedať hodnote materiálu, tak asi mal byť použitý potom materiál v hodnote 9.600,-eur a nie 1.096,- eur. Čo sa týka emailu, je to jednostranná komunikácia, ktorý bol podpísaný menom R., tak nepreukazuje žalobcom tvrdené skutočnosti, lebo nie je zrejmé, kto ho vypracoval, komu bol zaslaný. Žalobca, keď pre žalovaného realizoval dielo na základe zmluvy o dielo, ktorá predstavuje právny dôvod záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, je základom pre vymedzenie právneho vzťahu a jeho obsahu, tak aj ten samotný nárok bol dohodnutý v zmluve o dielo, tak nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. K dohode o zmene diela v tomto prípade nedošlo, rovnako nedošlo k dohode, že môže cena byť jednostranne navýšená. Žalobca ako zhotoviteľ bol oboznámený so stavom miesta, aj so stavom toho, čo má robiť a preto bola určená maximálna cena diela. Žalovaný sa so žalobcom nikdy nedohodol na navýšení materiálu. Možnosť použitia nadspotreby materiálu nevyplýva zo zmluvy o dielo, neexistuje osobitná dohoda ani o rozsahu, ani o cene. Počas realizácie diela žiadnym spôsobom neinformoval žalovaného o údajnej potrebe dodania ďalšieho materiálu. Cena diela je jasne určená v zmluve o dielo. Žalobca nijako ani nepreukázal, že by mu vôbec vznikla nadspotreba materiálu.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, výsluchom procesných strán a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
9. Súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 18.04.2019 zmluvu o dielo. Podľa článku II zmluvy o dielo, predmetom tejto zmluvy bol záväzok zhotoviteľa (žalobcu) zhotoviť pre objednávateľa (žalovaného) dielo : Realizácia (dodávka a montáž) interiérových omietok v rozsahu X N., X N., X N., X N., spoločné priestory, schodiská, XPP, na stavbe A. F. B. - S.. Čas plnenia bol dohodnutý v článku III zmluvy a cena diela v článku IV zmluvy, dielo bolo vykonané. Obidve strany zhodne uviedli, že nadspotreba materiálu nebola v zmluve o dielo dojednaná. Žalobca dňa 24.03.2020 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXX na sumu 1.096,84 eur, so splatnosťou dňa 07.04.2020 (na faktúre uvedené : nadspotreba materiálu).
10. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah procesných strán ako obchodnoprávny, vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.
11. Podľa článku 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
12. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
13. Podľa § 150 CSP : (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14. Podľa § 151 CSP : (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP : (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej
16. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 536 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka : (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
19. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
20. Podľa § 547 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka (cena podľa rozpočtu) : (1) Na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy. (2) Ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. (3) Ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu. (4) Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.
21. Podľa § 549 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka : (1) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. (2) Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka : (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.096,84 eur s príslušenstvom, čo skutkovo odôvodnil ako nárok na zaplatenie nadspotreby materiálu, ktorá mala vzniknúť z dôvodu nerovných, starých stien, ktorých omietanie sa realizovalo na základe zmluvy o dielo zo dňa 18.04.2019. Žalobca následne odvodzoval svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia.
25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa (žalobcu) zhotoviť pre objednávateľa (žalovaného) dielo : Realizácia (dodávka a montáž) interiérových omietok v rozsahu X N., X N., X N., X
N., spoločné priestory, schodiská, XPP, na stavbe A. F. B. - S.. V písomne uzatvorenej zmluve o dielo si zmluvné strany dojednali jej podstatné náležitosti, pričom zmluvu o dielo uzatvorenú medzi stranami súd vyhodnotil ako platnú zmluvu o dielo s jej podstatnými náležitosťami vymedzenými v ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca dňa 24.03.2020 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXX na sumu 1.096,84 eur, so splatnosťou dňa 07.04.2020. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uvedenú faktúru žalobcovi neuhradil. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal uplatnený nárok žalobcu, poukazoval na uzavretú zmluvu o dielo medzi žalobcom a žalovaným, nárok žalobcu na zaplatenie ceny za nadspotrebu materiálu nevyplýva zo zmluvy o dielo, z dojednaných zmluvných podmienok, ani zo žiadnej inej dohody, na strane žalovaného nedošlo ani k vzniku bezdôvodného obohatenia.
26. Sporným medzi stranami sporu tak bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.096,84 eur s príslušenstvom uplatnený žalobcom ako nárok na zaplatenie nadspotreby materiálu.
27. Medzi stranami sporu bola uzatvorená platná zmluva o dielo, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na predmete diela v čl. II, na čase plnenia v čl. III, na cene diela v čl. IV zmluvy. V čl. IV bode 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že celková cena za kompletné zrealizovanie diela určeného v čl. II tejto zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu ako cena maximálna vo výške spolu cca 69.900,-eur (a) strojové vápenno
- cementové omietky stien - staré omietky s cenou 16,38 eur za m2, b) strojové vápenno - cementové
- pálená tehla nová s cenou 9,20 eur za m2, c) strojové omietky vápenno - cementové - porobetón s cenou 11,70 eur za m2, d) strojové omietky vápenno - cementové - betónové steny s cenou 10,-eur za m2, e) strojové vápenno - cementové omietky stropov - staré omietky s cenou 19,-eur za m2). Bolo uvedené, že cena obsahuje najmä : prácu, materiál - omietku, sieťku, rohovníky, apulišty, penetráky, špalety, prenájom sila, prenájom kompresora, prenájom omietačky, lešenie pomocné, OOPZ, BOZP a podobne. Cena sa môže znížiť v prípade nižšej spotreby omietkovej zmesi, cena omietky je 85,-eur/t/bez DPH. Podľa čl. IV bod 3 zmluvy, zhotoviteľ prehlasuje, že pri oceňovaní zadania objednávateľa dôkladne a s najvyššou opatrnosťou preštudoval všetky dokumenty a podklady predložené objednávateľom, projektovú dokumentáciu, vykonal obhliadku staveniska a okolitého územia, ktoré súvisí so zhotovením diela a boli mu známe všetky podmienky súvisiace so stanovením ceny. Tieto považuje za dostatočné a vhodné za účelom riadnej, včasnej a úplnej realizácie diela do stavu jeho dokončenia, kolaudácie a užívania.
28. V zmluve o dielo sa tak zmluvné strany dohodli na predmete diela a na jeho cene, pričom sa výslovne dohodli, že celková cena za kompletné zrealizovanie diela bude v sume 69.900,-eur (cena za práce, materiál), dohodli sa na pevnej cene diela. Zároveň sa dohodli, že cenu je možné znížiť, nie však zvýšiť - uvedené je nesporné medzi stranami, nakoľko obe strany zhodne uviedli, že nadspotreba materiálu nebola zmluvne dohodnutá. Z čl. IV bodu 3 zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca mal k dispozícii všetky materiály, podklady, vykonal obhliadku, oboznámil sa so všetkými skutočnosťami, podmienkami súvisiacimi so stanovením konečnej ceny diela. Súd poukazuje na to, že cena bola stanovená, dohodnutá ako pevná v zmysle ust. § 546 Obchodného zákonníka. Cena bola dohodnutá za prácu, aj materiál. Cena nebola stanovená na základe rozpočtu podľa § 547 Obchodného zákonníka, a preto neprichádza do úvahy domáhať sa zvýšenia ceny diela podľa tohto ustanovenia.
29. Zároveň súd nemal preukázané, že by medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o zmene rozsahu diela podľa § 549 Obchodného zákonníka, že by sa dohodli na dodaní ďalšieho materiálu/na navýšení materiálu a na zaplatení tejto nadspotreby materiálu (teda aj v akom množstve a na akej cene). Ust. § 549 Obchodného zákonníka upravuje situáciu, kedy došlo ku kvantitatívnemu alebo kvalitatívnemu rozšíreniu diela, predpokladom tohto postupu je však dohoda zmluvných strán o zmene diela. Pokiaľ táto neexistuje, žalobca (zhotoviteľ) ju nevie preukázať, nie je možné aplikovať právnu úpravu podľa § 549 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, nemožno sa tak domáhať zvýšenia ceny diela podľa tohto ustanovenia a objednávateľ (žalovaný) tak nie je povinný zaplatiť inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela, v tomto prípade bola dohodnutá pevná cena diela. Pokiaľ sa žalobca odvolával na email (na č.l. 54, 55), uvedené nemožno považovať za dohodu medzi zmluvnými stranami o zmene rozsahu (obsahu) diela, za dohodu o zaplatení nadspotreby materiálu. V tomto emaili je uvedené, že a) zhotoviteľ nemá nárok na doplatok za nadspotrebu omietky, na základe zmluvy bola cena za zhotovenie stanovená ako pevná, b) ďalej z konzultácie na stavbe, zápisov vychádza celkový objem nadspotreby v zmysle mojich výpočtov na 12.904 kg, teda 12,94 t., vyjadrené v cene omietky 85e/t, cena je uvažovaná pri úspore omietky, je to suma 1.096,84 eur bez DPH. S poukazom na uvedené, súd má za to, že nejde
o odsúhlasenie zmeny rozsahu diela zo strany žalovaného žalobcovi. Ide tu iba o nejaký výpočet nekonkrétnej osoby. Nie je zrejmé, nie je preukázané, že ide o vyjadrenie žalovaného (je tam uvedený iba podpis R.), žalovaný poprel uvedenú komunikáciu. Z tohto emailu nevyplýva prejav vôle voči druhej zmluvnej strane, dohodnúť sa na zmene rozsahu diela (nejde o dohodu zmluvných strán o zaplatení nadspotreby materiálu), pričom podľa § 37 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby právny úkon bol určitý, zrozumiteľný. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že ide o komunikáciu, ktorú vypracoval zamestnanec žalovaného, predpokladá, že je to adresované riaditeľovi spoločnosti SOAR, spol. s r.o. Čiže sám potvrdil, že tento email nebol adresovaný ani žalobcovi, mala to byť iba komunikácia medzi zamestnancom žalovaného a riaditeľom spoločnosti žalovaného (a uviedol, že iba predpokladá). Uvedené tvrdenia žalobcu nepreukazuje ani email zo dňa 24.03.23020. Nebolo preukázané, že by k zmluve bol uzatvorený nejaký dodatok zmluvy, pričom podľa čl. IX bodu 1 zmluvy bolo dojednané medzi stranami sporu, že akékoľvek zmeny, doplnenia tejto zmluvy sú pre strany záväzné len vtedy, keď sú obojstranne podpísané. Pokiaľ právny zástupca žalobcu až na pojednávaní predložil listinný dôkaz - reakcia na email zo dňa 02.07.2019, súd na neskoro učinený dôkazný návrh neprihliadal s poukazom na ust. § 153 ods. 2 CSP. Súd poukazuje na to, že návrhy na vykonanie dôkazov sú prostriedky procesného útoku, žalobca má povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť. Predloženie prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania. Procesné strany nemôžu teda dôkazné návrhy vykonávať kedykoľvek, ale iba v určitých štádiách konania, čo je v súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadreným v čl. 8 CSP. V pomeroch prejednávanej veci súd prihliadal na skutočnosť, že obe procesné strany sú v konaní právne zastúpené. Súd má za to, že žalobca mal poskytnutý dostatočný časový priestor na uplatnenie prostriedkov procesného útoku, na navrhnuté dôkazy predložené neskôr, súd nemusí prihliadať s poukazom na ust. § 153 CSP (navyše ak ide o listinu - reakcia na email zo dňa 02.07.2019).
30. Pokiaľ sa teda žalobca vyjadroval, že sa so žalovaným dohodli na zaplatení nadspotreby materiálu vo výške 1.096,84 eur, že žalovaný akceptoval túto sumu, preto žalobca vystavil faktúru, súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal tieto svoje tvrdenia. Zo strany žalobcu nebolo ani preukázané, že by v priebehu realizácie diela upovedomoval žalovaného o potrebe dodania ďalšieho materiálu, teda o nadspotrebe materiálu, resp., že by si žalovaný objednal práce, resp. materiál navyše (súd iba na okraj poznamenáva, že podľa čl. III zmluvy, dielo malo byť zrealizované v termíne od 24.04.2019 do 15.07.2019, žalobca vystavil faktúru až dňa 24.03.2020). Predložená faktúra zo strany žalobcu, email, fotodokumentácia nie sú relevantným podkladom, nepreukazujú uplatnený nárok žalobcu. Nepreukazujú ani, že skutočne došlo na strane žalobcu k vzniku nadspotreby materiálu, aké konkrétne množstvo materiálu malo byť dodané navyše a v akej cene.
31. V zmysle ust. § 150 CSP v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je žalobca povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoje uplatňované právo, nárok a je jeho povinnosťou a v jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ust. článku 8 CSP, ale aj so zásadou rovnosti strán sporu. V ust. § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v
relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe.
32. Na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného vystupujú podnikatelia, u ktorých sa vyžaduje nielen odborná spôsobilosť, ale sa aj predpokladá určitá obozretnosť, profesionalita, aj čo sa týka uzatvárania zmluvných vzťahov. Zmluvné strany súhlasili s obsahom zmluvy, dojednanými zmluvnými podmienkami, s dohodnutou cenou za dielo (ktorá bola dojednaná jasne, určito a zrozumiteľne), na znak čoho obe zmluvné strany zmluvu aj podpísali. Teda, ak sa zmluvné strany v zmluve dohodli na nejakých konkrétnych zmluvných podmienkach (aj na cene diela), táto zásada vyžaduje, aby plnili to, na čom sa zmluvné strany dohodli.
33. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia nadspotreby materiálu, v žalobe poukazoval na zmluvu o dielo. Cenu za nadspotrebu materiálu vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 24.03.2020. Následne v ďalšom vyjadrení sa vyjadril, že sa domáha zaplatenia uvedenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia.
34. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola platne uzatvorená zmluva o dielo, cena bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá ako pevná v zmysle ust. § 546 Obchodného zákonníka, ako konečná (cenu bolo možné podľa zmluvy znížiť, nie však zvýšiť). Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalobca mal k dispozícii všetky materiály, podklady, vykonal obhliadku, oboznámil sa so všetkými skutočnosťami, podmienkami súvisiacimi so stanovením konečnej ceny diela. Vykonaním diela teda vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie v dohodnutej cene. S poukazom na uvedené sa žalobca nemôže domáhať zaplatenia nadspotreby materiálu a uplatňovať si tento nárok titulom zmluvy o dielo (zaplatenie nadspotreby materiálu nebolo dohodnuté v zmluve o dielo, na čo poukázali obe strany). Objednávateľ teda nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie/zníženie ceny diela za podmienok vymedzených v ust. § 549 Obchodného zákonníka. Súd nemal preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli (či už ústne alebo písomne) na zmene rozsahu diela, aj keď podľa čl. IX bodu 1 zmluvy o dielo sa vyžadoval písomný dodatok (zmeny, doplnenia zmluvy obojstranne podpísané). Nebola preukázaná ani žiadna iná dohoda medzi stranami (ani písomná ani ústna) ohľadom dodania ďalšieho materiálu, zaplatenia nadspotreby materiálu a to v uplatnenej výške. Nebol uzatvorený žiadny dodatok k zmluve o dielo.
35. Súd sa taktiež nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mu patrí uplatnený nárok titulom bezdôvodného obohatenia. Tento uplatnený nárok na zaplatenie nadspotreby materiálu nie je bezdôvodným obohatením, nakoľko sa nejedná o plnenie bez právneho dôvodu, resp. o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. je neplatný. Súd vychádzal a rozhodol aj na základe ustálenej judikatúry, podľa ktorej objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu diela, ak nejde o zvýšenie alebo zníženie ceny diela za podmienok vymedzených v ustanovení § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ vykoná práce, resp. dodá materiál nad dojednaný rozsah diela a nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka, pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto prác/materiálu požadovať na základe pôvodnej zmluvy o dielo. Žalobca nepreukázal uzavretie dohody o dodaní ďalšieho materiálu/dohody o zaplatení nadspotreby materiálu. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu súd poukazuje na ustálenú judikatúru, ktorá vychádza z ustálenej judikatúry súdov Českej republiky (rozhodnutie sp. zn. 32Cdo 2592/2008, 29Odo 214/2003, 32Odo 735/2004 a iné), podľa ktorej objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako zmluvne dohodnutú cenu diela (prípadne cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), ak nejde o zníženie, či zvýšenie ceny diela za podmienok uvedených v § 549 Obchodného zákonníka. Ak aj zhotoviteľ vykoná práce nad dojednaný rozsah/resp. dodá materiál nad dojednaný rozsah a nie sú dané zákonné podmienky v zmysle § 549 Obchodného zákonníka pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi primerane zvýšenú cenu, nemôže zhotoviteľ túto nadspotrebu materiálu požadovať titulom bezdôvodného obohatenia.
36. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 1264/11, nemožno podľa názoru súdu uvedené rozhodnutie aplikovať na daný spor, nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že by k nejakej dohode, či už ústnej alebo písomnej o objednaní/dodaní ďalšieho materiálu, dohode o zaplatení nadspotreby materiálu došlo.
37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, žalobca v konaní nepreukázal skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku. Súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď ustálil, že zhotoviteľovi pre absenciu dohody o zmene diela, dodatku k zmluve o dielo, prípadne dohody o zaplatení materiálu naviac (nadspotreby materiálu) nevzniklo právo na ich zaplatenie a teda rozhodol tak, ak je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Nakoľko súd žalobu žalobcu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou sporu. Preto súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.