Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/73/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Mgr. Ing. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 618,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12. novembra 2019, č. k. -148

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 618,11 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 135,18 eura odo dňa 27.10.2017 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 472,93 eura odo dňa 27.10.2017 do zaplatenia a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10,- eura odo dňa 2.2.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ medzi sebou uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, pričom po tom ako žalobca vystavil žalovanému faktúry za dodaný zemný plyn, tento svoju povinnosť nesplnil, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie vyššie uvedenej sumy s príslušenstvom.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel zo skutkových tvrdení strán, pričom na takto ustálený skutkový stav aplikoval ustanovenia , až 4, a a , , , , o energetike a o zmene niektorých zákonov (v znení účinnom do 14.3.2007), prvá veta, a , , , , a , o energetike o zmene a doplnení niektorých zákonov. S ich použitím právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, pričom konštatoval, že z nesporných tvrdení strán je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.10.2006 uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca dodával žalovanému zemný plyn na odbernom mieste S. G., ulica I. XXX. Z dôvodu nesprávneho vyčíslenia skutočnej spotreby plynu žalovaným, žalobca dňa 12.10.2017 vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn dodatočné opravné faktúry č. XXXXXXXXXX za fakturačné obdobie od 19.7.2015 do 18.7.2016 na sumu 472,93 eura

a č. XXXXXXXXXX za fakturačné obdobie od 19.7.2016 do 23.11.2016 na sumu 135,18 eura, čo žalovaný u žalobcu neúspešne reklamoval, tvrdiac, že sa v predmetnej nehnuteľnosti v rozhodnom období vôbec nezdržiaval, a ani ju nedal do nájmu iným osobám, o čom predložil potvrdenie Obce S. G. zo dňa 31.10.2017, ktorým preukázal, že sa na odbernom mieste nezdržiaval a neplatil miestne dane a poplatky. Obrana žalovaného bola ďalej vystavaná na namietaní skutočnosti, že žalobca ani v reklamačnom konaní a ani v priebehu sporu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že na mieste spotreby bol neregistrujúci plynomer, z ktorého dôvodu neboli splnené zákonom požadované podmienky na následný postup žalobcu, ktorým žalovanému doúčtoval spotrebu plynu s využitím typových diagramov dodávky. Spornou z pohľadu súdu prvej inštancie bola skutočnosť, či na predmetnom odbernom mieste bol v rozhodnom období zistený neregistrujúci plynomer, ktoré tvrdenie malo vyplývať z montážneho listu meradla zo dňa 26.10.2016, čo prvoinštančný súd nepovažoval za dostačujúce konštatujúc nesplnenie povinnosti žalobcu pri preukazovaní (ne)funkčnosti meradla plynu postupovať podľa o metrológii, keďže až záver autorizovaného subjektu o nefunkčnosti meradla plynu by bol schopný objektívne preukázať jeho chybovosť. Zhrnul, keďže žalobca nepostupoval tak ako mu ukladá zákon (nepožiadal prevádzkovateľa distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. o výmenu určeného meradla a jeho predloženie na preskúšanie autorizovaným subjektom), tak v konaní objektívne nepreukázal, že meradlo na odbernom mieste I. XXX, S. G. malo chybu, nakoľko iný subjekt než autorizovaná osoba podľa o metrológii takýto záväzný záver vysloviť nemôže. Zároveň za použitia zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne preukázania hodnovernosti vstupných údajov použitých pri fakturácii prevádzkovateľom distribučnej siete a teda výšku poskytnutého plnenia, z ktorého dôvodu neprihliadol na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania a žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie , pričom konštatoval, že plne úspešný žalovaný si žiadne trovy neuplatňoval, preto mu ich náhradu nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach v konaní, pričom sa nestotožňuje s konštatovaním súdu, že v konaní nepreukázal svoj nárok, ktorý uplatňoval titulom zmluvy, keď považoval v zmysle ust. za postačujúce predložiť súdu prvej inštancie práve tie dôkazy, ktoré boli pripojené k žalobe. Zastával názor, že ak mal prvoinštančný súd nejakú skutočnosť za spornú, mal a mohol v zmysle ust. požiadať žalobcu o doplnenie ďalších skutkových tvrdení na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, pričom však namiesto takéhoto postupu v konaní súd prvej inštancie odmietol vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie a odkázal na aplikáciu ust. o sudcovskej koncentrácii konania s poučením žalobcu o tom, že prostriedky procesnej obrany mal v konaní použiť už dávno, a to napr. pri podanom odpore žalovaným, s čím žalobca nesúhlasí, keďže všetky vyjadrenia z jeho strany smerované žalovanému reflektovali presne to, čo žalovaný namietal, vrátane preloženého montážneho listu zo dňa 26.10.2016, ktorý bez pochýb považoval za dostatočný dôkaz preukazujúci neregistrovaný plynomer na odbernom mieste. Uvedené ust. by sa podľa odvolateľa dalo v tomto prípade aplikovať vtedy, keď by bol pred súdnym konaním a aj počas neho pasívny, nereagoval by na vyjadrenia žalovaného, či odpor a absolútne by sa nesnažil uniesť dôkazné bremeno. Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , , , a . Napokon odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v zásade stotožnil so spôsobom procesného postupu súdu prvej inštancie vo veci aj s jeho skutkovým a právnym posúdením, keď uviedol, že súd poučil strany konania o možnosti postupovať vo veci v zmysle ust. o sudcovskej koncentrácii konania

a práve žalobca bol ten, kto postupoval v rozpore s týmto ustanovením , keď pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie navrhol ďalšie dokazovanie, ktoré mohol navrhnúť už skôr a nie až po niekoľkých mesiacoch od začatia konania, aj vzhľadom na skutočnosť, že v rámci svojej obrany v konaní (vyjadrenie zo dňa 18.1.2019) namietal nepreukázanie tvrdenia žalobcu, že na predmetnom odbernom mieste bol neregistrujúci plynomer, pričom na pojednávaní dňa 12.11.2019 žalovaný netvrdil žiadne nové skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci. V ďalšej časti zotrval na svojej obrane vo veci spočívajúcej v tvrdeniach o nepreukázaní skutočnosti, že na predmetnom odbernom mieste bol neregistrujúci plynomer a následnom nesplnení zákonom vyžadovaných podmienok na postup podľa , a zákona o energetike. V tejto súvislosti poukázal na to, že bolo povinnosťou žalobcu dať zákonným spôsobom preveriť plynomer, pričom jeho nečinnosť v tomto viedla k neuneseniu dôkazného bremena o svojom tvrdení o neregistrujúcom plynomeri. Namietal skutočnosť, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani netvrdil skutočnosť, na ktorej založil až odvolacie námietky, že neregistrujúci plynomer bol preukázaný montážnym listom, ktorý (montážny list) žalovaný navyše nepovažuje za zákonom uznaný doklad o neregistrovaní spotreby meradla. Navyše zamestnanec, ktorý montuje meradlo, nie je oprávnený určiť, že toto neregistruje spotrebu, keďže nie je vybavený zariadením na jeho preskúšanie a ani na to nie je zákonom oprávnený subjekt. Odvolateľ má za to, že žalobca v celom konaní postupoval v rozpore s ust. a . Zdôrazňuje, že žalobca v pôvodnej žalobe ani netvrdil, že údajný dlh žalovaného vznikol ako dôsledok opravného vyúčtovania z dôvodu údajného nefunkčného meradla, pričom to uviedol až v replike z 13.12.2018, ktorou reagoval na skutočnosti tvrdené žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu. Žalobca ani svoje ďalšie tvrdenia týkajúce sa spôsobu vybavenia reklamácie žalovaného a jej zamietnutia zo strany spoločnosti SPP distribúcia, a.s. z dôvodu zistenia údajne neregistrujúceho plynomeru nepodložil žiadnymi dôkazmi. Vo svojich vyjadreniach vo veci poukazoval na neúplnosť opísania skutkového stavu zo strany žalobcu, ktorý zamlčal niektoré podstatné skutočnosti a z toho vyplývajúcu jeho nepravdivosť. Nereklamoval pôvodné vyúčtovacie faktúry, keďže ich výsledkom bol jeho preplatok. Porušenie povinností žalobcu ustanovených v vidí v jeho následnom procesnom postupe, keď po rozsiahlych (nových) skutkových tvrdeniach uvedených v replike žalovaného z 18.1.2019, na tieto reagoval žalobca vo svojej duplike tak, že sa pridržiava predchádzajúcich vyjadrení a poukázal na svoje vyjadrenie z 13.12.2018 namiesto toho, aby sa vysporiadal s tvrdeniami žalovaného a tieto tvrdenia podložil dôkazmi. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

6. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. , , a , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.8.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. .

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne ( 2 ) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami ( veta prvá 2 ). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní ( veta druhá 2 ), odvolací súd dodáva:

9. Žalobca v danom prípade uplatnil odvolací dôvod podľa , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov (aj iných orgánov). Pod pojmom „procesný postup“ súdu sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda

sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ).

10. V zmysle tohto ustanovenia pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Pre procesnú stranu z práva na spravodlivý súdny proces nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť odvolania podľa nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

12. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky nespravodlivosti. Jedna izolovaná vada na uplatnenie odvolania nestačí.

13. V preskúmavanej veci nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu vady podľa spočívajúcej v porušení práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie vo veci postupoval v zmysle a neprihliadol na prostriedky procesného útoku žalobcu prednesené na pojednávaní dňa 12.11.2019.

14. Podľa až 3 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

15. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany ( ). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní ( ). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

16. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná ( - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná ( - zákonná koncentrácia

konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. V sporovom konaní s ochranou slabšej strany ( až 323 ) je jej použitie limitované. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie zakotvuje právnu povinnosť ( ) a sankciu za jej porušenie ( a ).

17. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v , druhá veta . Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k , druhá veta , je v označenom zmysle ustanovenie . Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe ( a ) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe ( ) sú predlžené včas, ak sú predložené v lehotách podľa .

18. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy ( ). Ustanovenie je vo vzťahu k , druhá veta lex specialis. Ak súd na pojednávaní určí lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy, považujú sa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené stranou v tejto lehote za predložené včas. Ako už bolo uvedené, ustanovenie a zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v . Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení, alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (/napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti/ (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 577s.).

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca už v žalobe neuviedol pravdivo a úplne všetky rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval svoj nárok proti žalovanému, pričom okrem opravných faktúr nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce tento nárok. Až z prvého úkonu žalovaného vo veci - odporu proti platobnému rozkazu z 9.10.2018 vyplynuli nové skutočnosti (tvrdené žalovaným), na ktoré mohol žalobca reagovať na základe uznesenia súdu z 22.11.2018 ( ), v ktorom bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa . Žalobca v replike z 13.12.2018, teda až v reakcii na obranu žalovaného uviedol, že žalovanému bola dopočítavaná spotreba plynu s využitím typových diagramov opravnými faktúrami z dôvodu neregistrujúceho plynomeru v odbernom mieste žalovaného. Na tieto nové tvrdenia žalobcu, ktoré podľa odvolacieho súdu mali byť obsahom žaloby, reagoval žalovaný vo svojej duplike z 18.1.2019 ( ), pričom okrem

iného uviedol, že žalobca k svojim tvrdeniam o spôsobe dopočítania spotreby plynu žalovaným a o neregistrujúcom plynomeri nepredložil a nenavrhol žiadne dôkazy, pričom mal za to, že plynomer riadne meral spotrebu plynu aj s ohľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá bola odberným miestom, v rozhodnom období neužíval. Predmetné vyjadrenie žalovaného (duplika) bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 12.2.2019. V následnom podaní z 14.2.2019 žalobca nereagoval na vyššie uvedené nové skutočnosti, ktoré v rámci svojej obrany v konaní tvrdil žalovaný. Až na pojednávaní dňa 12.11.2019 predniesol opakovane (zápisnica o pojednávaní zo dňa 12.11.2019 na str. 3 č.l. 140, na str. 4, č.l. 141 a na str. 7, č.l. 144) návrh na doplnenie dokazovania ohľadne preukázania sporných skutočností (spôsob dopočítania spotreby plynu z dôvodu neregistrujúceho meradla) a to dopytom súdu na spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd (rovnako ako prvoinštančný súd) toho názoru, že predloženie dôkazného návrhu zo strany žalobcu až na pojednávaní je v tomto konkrétnom prípade nedôvodné, keďže nebolo bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania na pojednávaní dňa 12.11.2019.

20. S vyššie uvedeným bezprostredne súvisí ďalšia z odvolacích námietok žalobcu, ktorou poukazuje na neúplnosť vykonaných dôkazov z dôvodu odmietnutia jeho dôkazného návrhu, aby súd zadovážil kompletnú dokumentáciu o výmene meradla od spoločnosti SPP - distribúcia, a.s..

21. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. , podstata ktorého spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov, je aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný.

22. Vo všeobecnosti dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 696). Výstižné závery v otázke rozloženia dôkazného bremena formuloval tiež ÚS SR vo svojom uznesení sp.zn. zo dňa 21.1.2015 v ktorom konštatoval, že „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí“.

23. Možno konštatovať, že pravidlom kontradiktórnych konaní je nie len formálne, ale aj materiálne uplatňovanie zodpovednosti strany za neunesenie dôkazného bremena. Výrazom toho v procese dokazovania je okrem iného tiež požiadavka nezaťažovať zabezpečením dôkazného prostriedku tú procesnú stranu, ktorá k dokazovanej skutočnosti nemá dôkazné bremeno. Právna teória v záujme naplnenia požiadavky spravodlivého procesu celkom výnimočne pripúšťa takúto ingerenciu súdu len v prípadoch tzv. vyšetrovacích dôkazov, kedy okolnosti prípadu ospravedlňujú doplniť dôkazný deficit strany zaťaženej dôkazným bremenom súdom asistovanou súčinnosťou druhej strany. V takýchto prípadoch však súd podľa právnej teórie musí postupovať tak, aby stranám bezdôvodne neuľahčoval ich dôkaznú povinnosť, a preto musí uloženie takejto povinnosti vždy pozorne zvážiť. Súd by mal strane napomôcť odstrániť jeho informačný deficit len v tom prípade, ak sa ocitne v skutkovej a dôkaznej núdzi nie z vlastnej viny a vtedy, keď objektívne nie je schopný inak tento informačný deficit prekonať (por. Svoboda, K. Dokazování. Praha : ASPI - Wolters Kluwer, 2009, s. 109). Strana musí aspoň rámcovo navrhnúť, ako je možné informačný deficit preklenúť a súd by mal posúdiť, či tento návrh môže viesť k jeho odstráneniu. Podkladom pre odstránenie informačného deficitu však nemôže byť len dohad alebo názor, že napr. v listinách, ktoré má poskytnúť druhá strana, budú potrebné informácie. Podkladom by mal byť preukázateľný a pravdepodobný úsudok o dôvodnosti a oprávnenosti uloženia vysvetľovacej povinnosti druhej strane (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 699). Pre úplnosť teoretických úvah odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to i výslovne zákonom (celkom ojedinele) upravený vyšetrovací dôkaz ( veta druhá za bodkočiarkou ) sa vzťahuje výlučne na individuálne pracovné spory, teda na konania s ochranou slabšej strany, v ktorých je kontradiktórnosť prirodzene potlačená a i tu, v ponímaní už zmienených teoretických východísk, možno podľa zákonného textu od druhej strany sporu (zamestnávateľa) žiadať súčinnosť len za predpokladu, že to zodpovedá požiadavke spravodlivosti.

24. Na podklade týchto všeobecných východísk možno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré majú preukázať nárok žalobcu, hlavne ku skutočnosti, že v predmetnom odbernom mieste bolo v rozhodnom období neregistrujúce meradlo, na strane žalobcu, ktorý ich v rámci svojho procesného útoku v spore tvrdil. Z hľadiska logiky veci a rozumného rozloženia dôkazného bremena bolo preto na žalobcovi, aby preukázal tieto tvrdenia. V prípade dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia netvrdil existenciu prekážky, ktorá by mu objektívne bránila ich predložiť a neuviedol ani žiadnu inú skutočnosť, ktorá by opodstatňovala záver, že žalobca sa ohľadne tejto skutočnosti ocitol v ospravedlniteľnej dôkaznej núdzi. Pokiaľ za tohto stavu žalobca nepreukázal existenciu svojho nároku predložením napr. výpočtu spotreby plynu na predmetnom odbernom mieste od prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., s ktorou je ako odberateľ plynu takisto v zmluvnom vzťahu, resp. predložením dôkazu o preskúšaní určeného meradla, ktorý dôkaz by odôvodňoval právo použiť typové diagramy dodávky prevádzkovateľom distribučnej siete, je jeho dôkazný návrh, predpokladajúci výnimočnú ingerenciu súdu do rozloženia dôkazného bremena a uloženie vysvetľovacej povinnosti subjektu, ktorý nie je stranou v spore, jednoznačne v rozpore s požiadavkou spravodlivosti. Pokiaľ súd prvej inštancie takýto dôkaz odmietol vykonať (hoc z iného dôvodu), napadnuté rozhodnutie tým nezaťažil skutkovou vadou, čo vylučuje naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. .

25. Odvolací dôvod podľa ust. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. .

26. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , , , , alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súdu prvej inštancie v tomto smere nie je možné vytknúť žiadne pochybenie, a preto nie je ani dôvod na polemizovane s jeho skutkovými závermi.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnym predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Súd prvej inštancie na zistený a daný skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu. Odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako

ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

29. Svojimi odvolacími námietkami žalobca v konečnom dôsledku nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť skutkového záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočností smerujúcich k pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom v odbernom mieste žalovaného v rozhodnom období. Jeho odlišné nazeranie na vyššie uvedené otázky je vystavané na presvedčení, ktoré navyše prvýkrát uviedol v odvolaní proti rozsudku, že uvedenú skutočnosť preukazuje montážny list z 26.10.2016 (ktorý v rámci svojej obrany v konaní predložil žalovaný), na ktorom je uvedený dôvod výmeny meradla - neregistrovaný (správne neregistrujúci) plynomer (meradlo). Táto jeho predstava, ale nie je správna.

30. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s týmito tvrdeniami žalobcu a tiež zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval záver o nepreukázaní skutkových tvrdení ohľadom neregistrujúceho meradla a jeho práva použiť typové diagramy dodávky. Odvolací súd na tento záver, ktorý má logickú postupnosť, v celom rozsahu poukazuje, a s ktorým sa v celom rozsahu aj stotožňuje.

31. Na vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že montážny list z 26.10.2016 predstavuje dôkaz, ktorý preukazuje neregistrujúce meradlo, ako aj na námietku, že žalobca navrhoval vykonanie dopytu na spoločnosť prevádzkovateľa distribučnej siete z jeho strany (teda nie zo strany súdu), odvolací súd dopĺňa, že podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

33. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. V citovanom ust. je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva (tiež) v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.

36. V procesných súvislostiach odvolací súd konštatuje, že žalobca tieto návrhy na doplnenie dokazovania resp. prostriedky procesnej obrany uplatnil až v odvolaní. Navyše ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tento prostriedok procesnej obrany odvolateľ nemohol uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania.

37. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil procesným postupom podľa ust. 387 ods. 2 , a to v napadnutom zamietavom výroku, ako aj v závislom výroku o trovách konania ( veta druhá ), majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovaného v spore, ktorý však náhradu trov konania nepožadoval.

38. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

39. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s . Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ( ).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).