Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1383-2008.pdf
PDF · 67.16 KB
Case nature
Subarea
15Er/1383/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: R. N., O.. XX.XX.XXXX, V. V. N. XX/XX, XXX XX Z., o vymoženie 99,58 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Povinný je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16, trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeného exekučného titulu - rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-P-2160/DI-B-2007 vydaný dňa 04.12.2007 Okresným dopravným inšpektorátom PZ Nové Zámky, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2007 a vykonateľnosť dňa 15.01.2008 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len ako „exekútor“).
2. Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Er/1383/2008-16 zo dňa 10.09.2019, ktoré nadobudlo v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoE/29/2021-44 zo dňa 29.04.2021 právoplatnosť dňa 28.06.2021, exekúciu z dôvodu, že exekučný titul sa stal v priebehu exekúcie v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie povinnosti uloženej exekučným titulom) neúčinným, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil. V bode 13. odôvodnenia predmetného uznesenia súd uviedol, že o trovách konania bude rozhodovať po predložení vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom spolu s exekučným spisom
3. Súdny exekútor si následne uplatnil trovy exekúcie vyčíslené vo výške 39,83 eur.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu preklúzie, súd skúmal, koho je možné zaviazať na úhradu trov exekúcie.
9. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje zásadu, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok však v § 203 ods. 1, 2, 3 zakotvuje výnimky, na základe ktorých je k úhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Výnimky zo zásady, že trovy exekúcie pri jej zastavení uhrádza povinný ustanovuje Exekučný poriadok v prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením samotného oprávneného, v prípade, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z vyššie uvedených výnimiek by do úvahy v danom prípade prichádzala len možnosť, kedy k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Súd po preskúmaní predmetného prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (pred uplynutím prekluzívnej lehoty). Z tohto dôvodu nemožno zavinenie zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. Oprávnený nemohol v danom prípade ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený, a preto k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.
10. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 1EMCdo/1/2013 zo dňa 23.10.2014, v ktorom okrem iného konštatoval aj to že „...pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania.“
11. V podaní súdneho exekútora, ktorým žiadal o určenie trov exekúcie zároveň vyčíslil ich výšku nasledovne: odmena podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) vo výške 33,19 eur (minimálna paušálna odmena). Zároveň si uplatnil DPH vo výške 6,64 eur ako 20 % DPH zo sumy 33,19 eur). Celkovo si tak súdny exekútor uplatnil sumu predstavujúcu trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Súd vyhovel súdnemu exekútorovi v plnom rozsahu a priznal mu tak náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur.
12. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.