Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: G. X., nar. XX.X.XXXX, toho času bytom L., A. P. X/XX, proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva: K. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. Z., S. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: T. X., nar. XX.X.XXXX, B. X., nar. XX.X.XXXX a B. X., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

I. Manželstvo G. X., rodenej V., narodenej XX.X.XXXX, a K. X., narodeného XX.X.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 45, ročník 2016, strana 117, pod poradovým číslom 205, rozvádza.

II. Na čas po rozvode manželstva zveruje maloleté deti, T. X., nar. XX.X.XXXX, B. X., nar. XX.X.XXXX a B. X., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, G. X., nar. XX.X.XXXX.

III. Otec, K. X., nar. XX.X.XXXX, je povinný platiť počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva na výživu maloletého T. sumu 125 eur mesačne, na maloletú B. sumu 125 eur mesačne a na maloletú B. sumu 125 eur mesačne, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám matky maloletých detí, vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.

IV. K. X., nar. XX.X.XXXX, je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Prievidza súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na súd dňa 5.11.2020, sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo s K. X. rozviedol, aby všetky tri maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a aby súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť na každé z detí vo výške 115 eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Návrh zdôvodnila tým, že okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo harmonické až do roku 2018. K vážnemu narušeniu manželstva došlo, keď prišli na územie Slovenskej republiky, jej manžel nepracoval, bývali v podnájme a všetky náklady hradili len z jej príjmu. Neskôr si zobrali úvery, aby si mohli zabezpečiť bývanie. Jej manželovi nikdy na nej nezáležalo, prednejší mu boli kamaráti. Keď nemal na cigarety, býval agresívny, robil neporiadok a deti sa ho báli. Bol nezodpovedný aj voči ich deťom, nedával jej peniaze ani na vedenie domácnosti, deťom sa nevenoval, cez deň spal a v noci sa flákal s „pofidérnymi“ ľuďmi. 2.6.2020 ich vyhodili z podnájmu a keby nebolo jej mami, nemala by kam s deťmi ísť bývať. Jej manžel pracoval vždy len veľmi krátko, nikde nevydržal. Počas trvania manželstva býval žiarlivý, takisto ju opakovane fyzicky napadol. Brával jej telefón, nemohla komunikovať ani s rodinou. Jej manžel jej zničil život. Ich vzťahy sú z vyššie uvedených dôvodov tak

vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Niet žiadnej nádeje na obnovenie ich spolužitia, pričom ona sama nemá záujem v takomto manželstve, ktoré nefunguje, zotrvať. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu ich spoločných maloletých detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám, vyvolávaných manželom. Deti chce naďalej vychovávať v pokojnom prostredí, toho času je s maloletou B. na materskej dovolenke a poberá príjem v celkovej výške 344,85 eur mesačne.

2. Manžel navrhovateľky bol v konaní pasívny. Súdne zásielky nepreberal. Pri doručovaní mu súdnych zásielok súd postupoval v zmysle ustanovení a nasl. (ďalej len ,P“). U manžela navrhovateľky platí fikcia doručenia mu všetkých písomností zo spisu, vrátane návrhu, poučenia o procesných právach a povinnostiach, a takisto predvolania na pojednávanie nariadené na deň 26.8.2021. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil a to aj napriek tomu, že o predmetnom návrhu a termíne pojednávania od navrhovateľky vedel (viď výpoveď navrhovateľky na pojednávaní).

3. Kolízna opatrovníčka po vykonanom dokazovaní sa s návrhom na rozvod manželstva v podstate stotožnila. Navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v ktorej starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. Súčasne, vzhľadom na skutočnosť, že manžel navrhovateľky začal podnikať, navrhla, aby súd určil jej manželovi vyživovaciu povinnosť na každé z maloletých detí vo výške 130 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu spisu, osobitne, návrh č.l. 1, rodné listy mal. detí č.l. 74, sobášny list manželov č.l. 74, lustrum v sociálnej poisťovni na manžela navrhovateľky č.l. 7, 37 a 85, lustrum v sociálnej poisťovni na navrhovateľku č.l. 8 a 86, tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania č.l. 22, správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Nové Zámky č.l. 40, správa Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky č.l. 43, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.l. 64, správa ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 23.7.2021 č.l. 104, výpis zo živnostenského registra na manžela navrhovateľky, výpis z Obchodného vestníka na manžela navrhovateľky č.l. 107, správa ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 25.8.2021 a obsah pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. , mal súd zistený tento skutkový stav veci:

5. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní mal súd zistené, že obaja manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 2.6.2020, kedy boli vysťahovaní z podnájmu. Navrhovateľka aj s maloletými deťmi odišla bývať k svojej starej matke a otec maloletých detí podľa tvrdenia navrhovateľky začal prespávať u svojich kamarátov.

6. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, od júna 2020 bola v osobnom kontakte so svojím manželom spolu len dvakrát, naposledy 21.7.2021, kedy jej manžel počas 4-5 hodinového rozhovoru okrem iného navrhoval, že by mohli opätovne spolu žiť, s tým, že sa už zmenil a že už aj pracuje.

7. Naposledy súd rozhodoval o právach a povinnostiach oboch manželov vo vzťahu k ich deťom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. . Rozsudkom č.k. -29, zo dňa 21.9.2020, súd zveril všetky tri maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a ich otca, manžela navrhovateľky, zaviazal platiť na ich výživu mesačne sumu 115 eur na každé z detí zvlášť. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2020.

8. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku okrem iného vyplýva, že potom, ako prišli ako rodina o spoločný byt v júni 2020, jej manžel sľuboval, že zabezpečí pre rodinu spoločné bývanie, k čomu však nedošlo. Matka detí v tom čase mala príjem, pozostávajúci z rodinných dávok v sume 334 eur mesačne a svojej starej mame, u ktorej už v tom čase s deťmi bývala, dávala mesačne sumu 200 eur, pričom finančne bola odkázaná aj na pomoc svojich príbuzných. V tom čase bola zadlžená a nemajetná. Maloletý T. v tom čase navštevoval predškolské zariadenie, za ktoré matka platila asi 22 eur mesačne. Už v tom čase býval pri učení nesústredený, vážnejšie zdravotné problémy však nemal. Maloletá B. v tom čase navštevovala škôlku, za ktorú matka mesačne platila asi 58 eur. Maloletá tiež prekonávala len bežné detské choroby. Zdravotný stav maloletej B. bol dobrý, stravovala sa s ostatnými, nosila plienky, na čo matka mesačne vynakladala sumu 30-40 eur. Otec v čase posledného rozhodovania o výkone práv a povinností rodičov k deťom nemal stále bývanie a prespával na rôznych miestach v Nových Zámkoch.

Naposledy stabilne pracoval v čase, keď spolu s matkou žili v Nemecku, kde v zamestnaní dosahoval najprv príjem 700-900 eur a následne pri nočných zmenách aj 1.200 eur mesačne. Neskôr však prestal pracovať a po návrate na Slovensko od roku 2019 pracoval len sporadicky. Napriek tomu 28.7.2020 nastúpil do pracovného pomeru, no už 4.8.2020 s ním zamestnávateľ pracovný pomer skončil z dôvodu, že prestal chodiť do práce. V prípade, ak by pracoval u tohto zamestnávateľa celý mesiac, dosahoval by príjem približne 760 eur mesačne netto.

9. Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku takisto vyplynulo, že súd bol toho názoru, že bolo v tom čase v objektívnych schopnostiach otca dosahovať priemerný čistý mesačný príjem vo výške 750 eur, keďže obdobný príjem bol schopný dosahovať nielen počas spolužitia s matkou, ale aj potom, ako bolo prerušené ich spolužitie. Schopnosť dosahovať takýto príjem otcom vyplýva i z toho, že ide o osobu v produktívnom veku, ktorej schopnosť manuálne pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená. S ohľadom na takto zistené skutočnosti a to, že náklady na maloleté deti sú štandardné a zodpovedajú tomu, že ide o deti v predškolskom veku a najmladšie z detí je stále odkázané na sústavnú osobnú starostlivosť matky, určil súd otcovi výživné na každé z detí vo výške 115 eur mesačne, majúc za to, že takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktoré vyplývajú z toho, že môže dosahovať príjem v zistenej výške. Takto zistený príjem určuje jeho životnú úroveň, pričom výživné 345 eur mesačne po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, a toho, že výlučne matka zabezpečuje maloletým deťom osobnú starostlivosť, zabezpečí matke maloletých detí také množstvo finančných prostriedkov, aby sa životná úroveň maloletých rovnala životnej úrovne otca, resp. stavu životnej úrovne, keď otec, matka a maloleté deti tvorili spoločnú domácnosť.

10. Navrhovateľka na pojednávaní okrem iného opakovane uviedla, že nemá záujem o obnovenie spolužitia so svojím manželom aj napriek tomu, že nemá v súčasnej dobe vzťah k inému mužovi. Poukázala na skutočnosť, že jej manžel sa vo vzťahu k nej a maloletým deťom nesprával dobre ani v čase keď žili v spoločnej domácnosti, častokrát býval agresívny a verbálne a takisto občas aj fyzicky útočil nielen na ňu, ale aj na najstaršieho syna T.. Problémy, ktoré v ich manželstve boli, mali pôvod predovšetkým v zlej finančnej situácii rodiny. Keďže chceli mať zabezpečené svoje bývanie, zobrali si viacero úverov, ktoré však následne nevládali splácať. Takisto z dôvodu, že si neplnili svoje zmluvné povinnosti ani v čase, keď naposledy spolu bývali, museli ukončiť spoločné bývanie a odvtedy si manželstvo už neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, svoj spoločenský účel. Aj keď pri poslednom stretnutí jej manžel navrhoval, aby spolu obnovili spolužitie, že sa zmenil, že už začal aj pracovať, manželovi neverí a nemá záujem situáciu v manželstve riešiť ani prostredníctvom pomoci odborníka - psychológa, mediačného procesu a takisto nežiadala súd ani o to, aby obom manželom poskytol lehotu na urovnanie ich vzťahu. Naopak, poukázala na to, že od času, keď odišli obaja ako manželia zo spoločnej domácnosti, ju jej manžel navštívil spolu len dvakrát, o ňu a takisto o deti sa inak nijako nezaujímal a doposiaľ neuhradil takisto na výživu svojich detí žiadnu sumu, a to aj napriek tomu, že o výživnom už rozhodol súd.

11. Zo šetrenia ÚPSVaR Nové Zámky, mal súd zistené, že manželia sa zo spoločnej domácnosti aj s deťmi museli vysťahovať z dôvodu, že vlastníkom bytu neplatili nájomné, pretože manžel navrhovateľky nikde nepracoval. V mieste terajšieho bydliska navrhovateľky (ďalej aj len „matka“) mali zistené, že je tam udržiavaný poriadok a čistota. Maloleté deti, T. a B. majú na spanie k dispozícii veľký rozkladací gauč a maloletá B. spáva v detskej postieľke. Maloleté deti majú izbu vybavenú k ich každodenným potrebám. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že otec detí by sa aktuálne mal zdržiavať u svojej matky, N. X., v garsónke, ktorej adresu matka nevedela presne uviesť. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že naposledy bol otec s matkou a deťmi v osobnom kontakte dňa 23.7.2021, kedy matku aj s deťmi pozval v Prievidzi na obed a kúpil deťom hračky. Takisto z výpovede matky vyplynulo, že asi pred 2 týždňami napísal matke sms správu, chcel vedieť, ako sa deti majú. Tiež verbalizovala, že otec sa pred ňou vyjadril, že sa rozvádzať nechce. Ona si však myslí, že jej manžel sa už nezmení. Maloletý T. navštevuje pedopsychiatričku MUDr. Garajovú, má diagnostikovanú poruchu správania ADHD, z dôvodu ktorého má tiež vybavený aj odklad povinnej školskej dochádzky. Matka tiež uviedla, že maloletý T. navštevuje jedenkrát za pol roka očnú ambulanciu MUDr. Madaja, keďže má zhoršený zrak, v súvislosti s čím mu zakúpila okuliare v sume 150 eur. Maloleté deti, B. a T., navštevujú materskú školu v Prievidzi. Maloletý T. sa vyjadril, že sa má dobre, býva s mamou, k ocinovi nechce chodiť, pretože je zlý, kričí, bol opitý a chcel na maminu hodiť stoličku, potom stoličku vyhodil von oknom, a s B. a B. a s maminou išli von pri vodu, lebo sa báli. Uviedol tiež, že mamina im kúpila kolobežky, ktoré im aj spontánne ukázal. Uviedol tiež, že chodia s maminou von na kolobežkách. Maloletá B. uviedla, že u maminy jej je dobre, a k ocinovi nechce chodiť, pretože sa ho bojí, bol zlý na maminu a babka ho kvôli tomu ani nepustí do bytu. Môžu s ním byť vonku, ale ocino prišiel len

raz. Verbalizovala, že všetci chcú bývať s maminou a ocino ich môže prísť pozrieť, ale chce, aby tam bola aj mama. Obe deti pôsobili pri pohovore pokojne, boli riadne a čisto oblečené. V záujme maloletých detí je, aby vyrastali v harmonickom prostredí, avšak vzhľadom na výsledok pohovoru s matkou a maloletými deťmi vyplynulo, že problémy rodičov citlivo vnímajú, čo sa prejavuje v ich správaní. Z uvedeného dôvodu bola matke ponúknutá možnosť intervencie na referáte poradenskopsychologických služieb, s cieľom upozorniť na problematické aspekty ich partnerského vzťahu a navrhnúť kooperáciu rodičov, čo matka odmietla. Zo strany kolízneho opatrovníka bol otec cestou pošty predvolaný na osobný pohovor, avšak otec sa pohovoru nezúčastnil, predvolanie neprevzal. 11.8.2021 sa kolízny opatrovník taktiež neúspešne pokúšal otca zastihnúť na adrese jeho bydliska. Prostredníctvom ÚPSVaR Prievidza bolo kolíznemu opatrovníkovi sprostredkované telefónne číslo na rodičov maloletých detí. Otcovo telefónne číslo bolo opakovane nedostupné, preto sa s otcom telefonicky spojiť nepodarilo. Od matky sa im iné telefónne číslo na otca zistiť nepodarilo, s tým, že komunikujú len sporadicky, zväčša prostredníctvom sociálnych sietí.

12. Z lustrácie v sociálnej poisťovni na otca maloletých detí mal súd preukázané, že tento v poslednom období pravidelný mesačný príjem nemal. Lustráciou v REGO mal súd zistenú novú adresu trvalého pobytu otca od 16.6.2021 na adrese B. Z., S. XXXX/XX. Vyššie uvedená adresa je súčasne miestom podnikania otca maloletých detí od 17.6.2021 v predmete podnikania: Výroba výrobkov z gumy a výrobkov z plastov. Zo správy ÚPSVaR Nové Zámky, zo dňa 10.12.2020, mal súd zistené, že otec maloletých detí za posledných 12 mesiacov nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, prídavkov na dieťa a ani iných štátnych sociálnych dávok. Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Nové Zámky, zo dňa 15.12.2020, mal súd zistené, že otec nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti a nepoberá ani dôchodok. Zo správy ÚPSVaR Nové Zámky, zo dňa 23.7.2021, vyplynulo, že otec maloletých detí bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31.5.2021 do 16.6.2021. Za mesiac jún 2021 mu bola vyplatená SOS dotácia vo výške 300 eur. Skutočnosť, že otec je zadlžený a jeho dlžoby rieši exekútor, vyplýva z písomnosti založenej v spise na č.l. 107. Zo správy Sociálnej poisťovne - pobočka Nové Zámky, zo dňa 26.7.2021, mal súd zistené, že otec maloletých detí nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a ani dôchodku.

13. Z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že nie je vlastníčkou žiadnej veci väčšej hodnoty, nie je si vedomá ani toho, že by nejakú vec väčšej hodnoty vlastnil jej manžel, avšak v roku 2016 zomrel jeho otec a následne z dedičstva mal jej manžel dostať sumu 10 000 eur až 20 000 eur, pričom nevie uviesť, akým spôsobom s vyššie uvedenou sumou naložil, na čo ju použil.

14. Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na to, že od času posledného rozhodnutia o výživnom na jej maloleté deti sa v podstate u nej ani u detí nič nezmenilo. Stále je nemajetná, zadĺžená, býva u starej matky, ktorej z jej príjmu mesačne vo výške 344,85 eur platí za bývanie sumu 200 eur. Z peňazí, ktorej jej zostanú, kupuje maloletej B. plienky. Jej matka platí náklady na škôlku pre syna T. a dcéru B., spolu ide o sumu 80 eur mesačne. Za trvania manželstva s manželom uzavreli 4 úverové zmluvy, ktoré je potrebné splácať a tieto v súčasnosti spláca jej matka sumou 150 eur mesačne na základe exekúcie. Uviedla tiež, že z dôvodu nízkeho príjmu, ktorý má, ako i z dôvodu, že otec na maloleté deti napriek súdnemu rozhodnutiu výživné neplatí, s úhradou nákladov, ktoré má, jej musia pomáhať rodinní príslušníci, stará matka, matka i sestra. Uviedla tiež, že deti sú v podstate zdravé. T. aj B. chodia do škôlky, T. navštevoval predškolskú prípravu a v tejto bude pokračovať aj od septembra, pretože z dôvodu zdravotných problémov (ADHD) má vybavený odklad nástupu do prvého ročníka ZŠ. Uviedla tiež, že náklady na maloletého T. z dôvodu návštevy škôlky predstavovali sumu 20 eur mesačne a u maloletej B., ktorá navštevovala menšiu triedu 60 eur mesačne. Poukázala tiež na to, že B. začne navštevovať takisto tanečný krúžok. T. takisto má záujem o športové aktivity, pričom k výške nákladov s tým súvisiacich sa vyjadriť nevedela. Poukázala tiež na to, že vzťah medzi deťmi a matkou jej manžela v podstate nie je takisto žiaden, hoci nežije s manželom v spoločnej domácnosti už viac ako rok, deti neprišla za ten čas ani raz pozrieť, hoci bola s nimi v kontakte na sociálnej sieti, cez ktorú im povedala, že ich má rada. Matka jej manžela jej nedala telefónne číslo na manžela, hoci ho pozná a to pravdepodobne z dôvodu, aby jej syn nemal s ňou problémy.

15. Z výpovede kolízneho opatrovníka, na pojednávaní, mal súd zistené, že z prešetrených pomerov v domácnosti matky, z jej vyjadrenia ako i z vyjadrení detí, vyplynulo, že maloleté deti majú z otca strach, prejavili záujem byť zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom domácnosť, v ktorej matka aj s deťmi žije, bola počas šetrenia udržiavaná v čistote a v poriadku. Deti majú v domácnosti matky vytvorené

vhodné podmienky na bývanie, z čoho vyplýva, že je v záujme detí, aby boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. Styk nežiadajú upraviť, pričom z dôvodu, že otec maloletých detí má byť zamestnaný, navrhli uložiť otcovi vyživovaciu povinnosť na každé z detí vo výške 130 eur mesačne.

16. Podľa o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

17. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

18. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

19. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že boli splnené všetky podmienky a 23 o rodine pre rozvod manželstva. V konaní bolo preukázané, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií už dlhšie ako dva roky, kedy z dôvodov finančných prišli manželia o spoločné bývanie a začali bývať samostatne. Odvtedy sa manžel navrhovateľky o navrhovateľku a spoločné deti, ktoré zostali bývať s navrhovateľkou, v podstate nijako nezaujímal, navrhovateľke a ani mal. deťom nijako nepomáhal a za celé dva roky bol s manželkou a spoločnými deťmi spolu v osobnom kontakte len dva razy. Navyše, aj keď manželovi navrhovateľky určil súd vyživovaciu povinnosť na ich tri mal. deti spolu vo výške 345 eur mesačne, doposiaľ na ich výživu neprispel žiadnou sumou a na rodinu si nespomenie ani pri príležitosti sviatkov. Za týchto okolností, keďže aj mal. deti si na situáciu v rodine zvykli a otca sa boja, keďže počas spoločného spolužitia sa otec detí voči matke občas správal nevhodne, býval agresívny a keďže navrhovateľka ďalšie spolužitie s manželom jednoznačne odmietla, súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, keďže od navrhovateľky nebolo možné spravodlivo žiadať, aby v tomto manželstve zotrvala. Deti si na situáciu v rodine už zvykli a teda rozvod manželstva nebude na ich ujmu.

20. Z vyššie uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol. Podľa právneho názoru súdu vinu na rozvrate manželstva majú čiastočne obaja manželia, pretože pred uzavretím manželstva nedostatočne poznali povahové vlastnosti druhého partnera, pričom finančné problémy, ktoré v ich vzťahu začali vznikať, nedokázali rozumne riešiť. Podstatne vyššiu mieru zodpovednosti v rozpade vzťahu manželov však súd vzhliadol u manžela navrhovateľky, ktorý v ťaživej životnej situácii sa správal voči rodine krajne nezodpovedne, nikde nepracoval a o svoju rodinu sa prestal úplne zaujímať a dokonca vôbec neplatí ani súdom mu stanovené výživné na svoje mal. deti.

21. S konaním o rozvode manželstva je spojené takisto konanie o úprave výkonu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

22. Podľa , a o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti i kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave rodičovských práv možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

23. Ozajstný záujem o mal. deti v súčasnej dobe prejavuje z rodičov len navrhovateľka, ktorá sa o spoločné deti sama osobne stará a v ktorej starostlivosti o ne súd nezistil žiadne nedostatky. Deti sú na matku citovo naviazané a dve staršie, ktoré už vedia prejaviť svoju vôľu, jednoznačne uviedli, že chcú

byť zverené do osobnej starostlivosti svojej matky. Z týchto dôvodov, keďže otec sa o deti ani nezaujíma, neprispieva na ich potreby ničím, súd zveril všetky tri mal. deti do osobnej starostlivosti matky.

24. Matka mal. detí deťom nijako nebráni s ich otcom sa kontaktovať, problém je len v tom, že otec sa o deti takmer nezajíma. Z týchto dôvodov nebolo potrebné upraviť styk otca s mal. deťmi.

25. Podľa , , , a o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa 75 ods. 1 o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na oprávnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa 78 ods. 1, 3 o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu, je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti uvedených v § 62 zákona o rodine. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov mal. dieťaťa (ust. § 62 ods. 2 prvá veta zákona o rodine) a odôvodnené potreby ich dieťaťa (ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine). V prípade, ak súd zistí podstatnú zmenu pomerov rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného a to v rozsahu, ktorá zodpovedá kritériu ust. § 62, resp. § 75 ods. 1 zákona o rodine.

29. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči všetkým trom mal. deťom uplynula doba cca 1 rok. Od tejto doby rodičom ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, sú stále nemajetní. Matka je i naďalej poberateľkou rodičovských dávok, ktorých výška sa nepatrne zvýšila. Otec mal. detí začal podnikať. Výdavky na strane matky sa v podstate nezmenili. Súčasné výdavky na strane otca sa súdu pre pasivitu otca zistiť nepodarilo.

30. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči deťom sa čiastočne zmenili pomery na strane detí, a to v tom, že sú o jeden rok staršie, a teda majú zvýšené náklady na stravu, oblečenie a dve staršie deti aj na mimoškolské aktivity (budú navštevovať krúžky).

31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otcovi detí, vychádzal súd z odôvodnených potrieb všetkých troch mal. detí ako i z možností a schopností ich rodičov, berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť všetkým trom deťom aj po rozvode bude zabezpečovať len matka. Podľa právneho názoru súdu, otec, ktorý začal podnikať je v súčasnej dobe mať z podnikania príjem minimálne v tom rozsahu, v akom ho mal v čase poslednej úpravy jeho vyživovacej povinnosti, kedy súd, v súlade s ust. vychádzal z potencionality jeho príjmu (750 eur mesačne).

32. Prihliadnuc potom na majetkové pomery oboch rodičov mal. detí, príjem matky a predpokladaný príjem otca (min. v tom rozsahu ako v čase predchádzajúcej úpravy jeho vyživovacej povinnosti) a bežné náklady (náklady súvisiace s bývaním, stravou, obliekaním, hygienou, kultúrou ap.) a na odôvodnené potreby detí, ktoré osobitné náklady na lekársku starostlivosť nemajú, berúc do úvahy ich vek, skutočnosť že T. a B. navštevuje materskú školu a majú záujem sa venovať v novom školskom roku aj mimoškolským aktivitám, a že mal. B. je stále plienkovaná, prihliadajúc tiež na ďalšie bežné náklady detí (oblečenie, strava, lieky ap.), považoval súd za spravodlivé, berúc do úvahy aj to, že osobnú starostlivosť o deti aj po rozvode manželstva bude v podstatnej miere zabezpečovať matka, určiť otcovi na čas po rozvode manželstva vyživovaciu povinnosť u každého mal. dieťaťa vo výške 125 eur mesačne, teda o 10 eur mesačne sumu vyššiu, než v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca.

33. Pokiaľ matka mal. detí v konaní deklarovala, že obaja manželia sú zadĺžení, z dôvodu ktorého je aj ich reálny mesačný príjem v skutočnosti nižší, súd na výdavky oboch rodičov, súvisiace so splácaním rôznych úverov a pôžičiek, ktoré ani riadne nepreukázali, neprihliadol, majúc za to, že nezodpovedné zadlžovanie sa rodičov nemôže byť na ujmu ich mal. detí.

34. Pretože súd navrhovateľku v priebehu konania oslobodil od povinnosti platiť súdne poplatky (uznesenie č.k. -30), poplatková povinnosť v zmysle v znení noviel prešla na otca mal. detí. Z týchto dôvodov súd uložil otcovi zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 66 eur podľa položky č. 7 sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho súčasť vyššie uvedeného zákona.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach ( v spojení s ). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , a v .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení o výkone rozhodnutia vo veciach maloletých podľa . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu (Exekučný poriadok).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.