Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu T.. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXXX/X, XXX XX U., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.03.2018 č. 26605-3/2018-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, č. 700-2910814617- GC04/2017 zo dňa 16. augusta 2017, v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15. marca 2018, žalovaná podľa o sociálnom poistení, na základe odvolania žalobkyne podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, č. 700-2910814617-GC04/17 zo dňa 16. augusta 2017, vo veci predpísania dlžného poistného, zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, tak, že vypustila text: .... zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, potvrdila.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. 700-2910814617-GC04/17 zo dňa 16. augusta 2017, ktorým podľa , zákona v znení neskorších predpisov a ôsmy bod , predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, poistné na nemocenské poistenie v sume 78 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 318,60 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 EUR (ďalej len „“), spolu v sume 562,50 EUR. Prvostupňový orgán kontrolou odvodu ho zistil, že žalobca poistné za mesiace január 2009 až jún 2009, neodviedol vôbec, čím vznikla dlžná suma ho spolu vo výške 562,50 EUR, porušením ustanovenia , , , , zákona, , a prvá veta , , a

3. Slovenská lekárska komora vydala dňa 23.1.2006 žalobcovi licenciu číslo: I na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: ortopédia. Žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako samostatne z činná osoba od 1. októbra 1998 do 30, júna 2009. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 3447/2007/ODDZ-JUR zo dňa 25. mája 2007, vyhovel žiadosti žalobcu a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: ortopédia, č. 2374/2006/OZ-JUR zo dňa 13.3.2006, vydané Prešovským samosprávnym krajom, zrušil dňom 30. júna 2007.

4. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, Číslo: , zo dňa 5. decembra 2016, prvostupňový orgán rozhodol, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe T.. T. T. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009.“ Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 25022-3/2017-BA, zo dňa 30. mája 2017.

5. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca v zákonom stanovenej lehote.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15. marca 2018. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenie účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, účinného od 1. januára 2008, účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, , , a účinného od 1. januára 2005, účinného od 1. januára 2005, účinného od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, zákona účinného od 1. januára 2004, účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, účinného od 1. januára 2005, účinného od 1. apríla 2009, zákona účinného od 1. januára 2004, zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, zákona.

7. Žalovaná ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, má formálny nedostatok, ktorý bol týmto rozhodnutím odstránený a ktorý nemá vplyv na výšku predpísaného ho. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bolo vypustené ustanovenie zákona v znení neskorších predpisov.

8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na skutočnosť, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 23.1.2006 žalobcovi licenciu číslo: I na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: ortopédia. Žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako samostatne z činná osoba od 1. októbra 1998 do 30, júna 2009.

9. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa údajov z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem účastníka konania zo živnosti za rok 2007 (992 525,00 Sk, daňové priznanie z 25. marca 2008) presiahol zákonom ustanovenú sumu 97 200,00 Sk. Na základe týchto skutočností bol účastník konania v období, za ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

10. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala, že vymeriavací základ žalobcu, na platenie ho za obdobie január 2009 až jún 2009 predstavoval sumu 295,50 EUR mesačne. Za obdobie január 2009 až marec 2009 bol žalobca povinný platiť a odvádzať poistné v sume 97,30 EUR mesačne, za obdobie apríl 2009 až jún 2009 bol žalobca povinný platiť a odvádzať poistné v sume 89,70EUR mesačne.

11. Žalovaná mala v odvolacom konaní preukázané, že účastník konania, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie január 2009 až jún 2009 neodviedol vôbec, čím porušil , , zákona, , zákona, a zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností prvostupňový orgán predpísal účastníkovi konania, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až jún 2009 poistné, spolu v sume 562,50 EUR, v správnej výške a v zmysle zákona v znení neskorších predpisov.

12. Podľa žalovanej námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 zákona v znení neskorších predpisov. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je náležíte odôvodnené. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha, ktorá je súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, a v ktorej je uvedený presný rozpis dlžného ho za jednotlivé mesiace kontrolovaného obdobia. K námietke premlčania žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 16. augusta 2017, t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti ho za obdobie január 2009 až jún 2009 (poistné za mesiac január 2009 bolo splatné 9. februára 2009, poistné za mesiace február 2009 až jún 2009 ešte neskôr). Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie, neuznala námietku premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné za uvedené obdobie.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Navrhol, aby súd rozhodnutie žalovanej č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15. marca 2018 zrušil a vec vrátil na nove konanie. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovanej za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa sa vôbec nezaoberala ustanoveniami o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Žalobca nikdy nevykonával samostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobca vždy poskytoval zdravotnú starostlivosti na podklade rozhodnutí samosprávneho kraja. Sociálna poisťovňa vôbec nevzala do úvahy, že samostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia.

15. Žalobca mal za to, že k 30.06.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie SZČO. Dôkazom toho, že žalobca mal za to, že mu postavenie SZČO zaniklo, je skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Žalobca si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Žalobca predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a to ani pred 30.06.2007, ani potom; na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Žalobca ukončil prevádzkovanie ambulancie, ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.07.2007 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť ORTMEDI s.r.o., IČO: 36 769 258, ktorej bol žalobca

zamestnancom. Od 01.07.2007 žalobca riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

16. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 07.07.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. zo dňa 02.10.2017.

17. Žalobca argumentoval, že formalistický výklad žalovaným je vo vzťahu žalobcovi nespravodlivý a žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Zároveň vzhľadom k tomu, že po 30.06.2007 reálne nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa v spojení s ustanovením

18. Žalobca poukázal na ust. Z. z a konštatoval, že z uvedeného ust. vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Zo vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobca oznámil prvostupňovému správnemu orgánu skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2007. Po preskúmaní všetkých skutočností prvostupňový správny orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobca vychádza z toho, že mu nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu.

19. S poukazom na ust. a žalobca namietal, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, prvostupňový správny orgán nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.

20. Žalobca namietal, že v zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu na podklade, ktorého sa rozhodlo a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje prvostupňový správny orgán zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka.

21. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného.

22. Žalobca namietal, že ho prvostupňový správny orgán neupovedomil o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytol mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jeho návrhy.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej k žalobe

23. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

24. Námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia sú podľa žalovanej právne irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 ( v znení ).

25. Žalovaná uviedla, že čase, kedy bolo žalobcovi dňom 30. júna 2007, zrušené Prešovským samosprávnym krajom povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti rozhodnutím č. 3447/2007/ ODDZ- JUR, zo dňa 25. mája 2007, bol žalobca aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa v znení neskorších predpisov, číslo: I.A/ PO/XXXX/X5, vydanej Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 3. februára 2006. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná poukázala aj na to, že v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.

26. Žalovaná konštatovala, že na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2006 (1 185 903,00 Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Vzhľadom na príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré žalobca dosiahol za rok 2007 (992 525,00 Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osobe vznikla žalobcovi v uvedenom období aj povinnosť platiť a odvádzať poistné. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a následnej odvodovej povinnosti Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmu, ktorý fyzická osoba dosiahla v rozhodujúcom období podľa v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe I aj po 30.06.2007, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 30. júna 2007 tak, ako žalobca namieta, a teda žalobcovi nezanikla ani odvodová povinnosť súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a s ňou spojená odvodová povinnosť zanikli žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, podľa v znení neskorších predpisov až 30. júna 2009. vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2008, nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2009. Žalovaná poukázala na to, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, Číslo: , zo dňa 5. decembra 2016, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe T.. T. T. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009.“ Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 25022-3/2017-BA. ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017. Vzhľadom na to, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia konečným spôsobom upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo vecí zániku sociálneho poistenia. Ak žalobca považoval predmetné rozhodnutie za nezákonné, mal možnosť podať aj voči tomuto rozhodnutiu žalobu na krajský súd o preskúmanie jeho zákonnosti. Žalobca však žalobu voči rozhodnutiu vo veci zániku sociálneho poistenia číslo: 25022-3/2017-BA. zo dňa 30. mája 2017, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, Číslo: 700-136/2016, zo dňa 5. decembra 2016, nepodal, a preto námietky žalobcu, tkajúce sa porušenia procesného postupu pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vo veci zániku sociálneho poistenia, sú v konaní vo veci predpísania ho právne irelevantné. Rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia nie je predmetom tohto súdneho konania.

27. Žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 28. septembra 2016, ktorým odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní ho na sociálne poistenie. Obdobný prípad bol predmetom súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, t. j. rozhodnutia vo veci predpísania ho po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutí vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, na Krajskom súde v Nitre, v ktorom krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiam vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, vyslovil právny názor v rozsudku sp. zn. , zo dňa 26. júna 2017, že zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je predmetom preskúmavania súdom, pretože tieto rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu i. stupňa nadobudli právoplatnosť. Žalobkyňa voči nim odvolanie nepodala. Taktiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 8.decembra 2017, dospel správny súd k záveru, že „...sa nemohol zaoberať otázkou zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ku dňu 28.02.2007, ktorá vec už bola právoplatne vyriešená. Nemohol sa zaoberať v predmetnom konaní otázkou zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ale preskúmavať zákonnosť a postup rozhodnutí žalovanej o predpísaní ho na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ho na invalidné poistenie a ho do rezervného fondu solidarity...“.

28. Súčasne žalovaná poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27. novembra 2013, z ktorého vyplýva, že odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobcu a Ústavného súdu, že mu dňa 11. februára 2009 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nakoľko už nebol SZČO, keďže žalobca ako i Ústavný súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatne rozhodnuté skorším rozhodnutím správneho orgánu.

29. Tvrdenie žalobcu, že „si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby.“, nemá podľa názoru žalovanej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, platí domnienka, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobcovi teda svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Uvedené tvrdenie žalobcu je de facto stotožnením sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnením podľa osobitného predpisu [ v znení účinnom do 31. decembra 2010], na základe ktorej sa fyzická osoba považuje na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik povinného sociálneho poistenia a následnej odvodovej povinnosti žalobcu dňom 30. júna 2007. V žalobe apeluje len na zásadu spravodlivosti a na procesný postup, ktorý bol, podľa názoru žalobcu, porušený v konaní vo veci zániku sociálneho poistenia.

30. K námietkam žalobcu, ktorými sa odvoláva na ideu spravodlivosti žalovaná uvádza, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti sa odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 31. mája 2016. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. -36. zo dňa 18.

júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach, tak, že žalobu zamietol.

31. Žalovaná v súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobcu dopustila Sociálna poisťovňa tým, že žalobcu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 24. februára 2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon ( ). v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

32. Podľa názoru žalovanej, žalobca mal možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania. Uvedenú možnosť využil a dňa 5. septembra 2017 podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, vo veci predpísania ho odvolanie. Ak by sa v rámci odvolacieho konania preukázala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, by na základe vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a v rámci autoremedúry by napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím vydaným v súlade správnymi predpismi. Žalobca však v odvolaní voči rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne nezákonnosť rozhodnutia, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, o predpísaní ho žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie január 2009 až jún 2009; spolu v sume 562,50 EUR, nepreukázal.

33. Žalovaná uviedla vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , zo dňa 7. júla 2017, ako aj k rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , zo dňa 2. októbra 2017, na ktoré sa žalobca odvoláva, že voči predmetným rozsudkom podala Sociálna poisťovňa, ústredie, kasačné sťažnosti z dôvodu, že krajské súdy rozhodli na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa , , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

36. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

39. V tretej hlave je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

40. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

42. Podľa a predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

43. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 04.08.2021 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 16.08.2021. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.08.2021 ( ).

44. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 26.08.2021.

45. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

46. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

47. Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. -66 zo dňa 29. januára 2019 podľa , , zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15.03.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 700-2910814617-GC04/2017 zo dňa 16. augusta 2017 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

48. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Kasačný súd konštatoval, že správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobcu pre účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch. Námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný

súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 25.11 2020 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -66 zo dňa 29.1.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

49. Krajský súd opätovne posúdil po zrušení rozsudku kasačným súdom žalobu žalobcu a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako i priebehu administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

50. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15.03.2018, ktorým rozhodnutím žalovaná podľa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 700-2910814617-GC04/2017 zo dňa 16. augusta 2017 zmenila tak, že z výrokovej časti vypúšťa text: „ zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie v roku 2009 v súlade so v platnom znení.

51. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné podľa , tohto zákona a ôsmy bod , predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, poistné na nemocenské poistenie v sume 78 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 318,60 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 EUR, spolu v sume 562,50 EUR. Uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné poistné za obdobie január až jún 2009 predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcovi. Sociálna poisťovňa pobočka Humenné rozhodnutím č. 700-136/2016 zo dňa 5. decembra 2016 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe T.

- žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 25022-3/2017-BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017.

52. Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (, ).

53. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi ako poistencovi za obdobie január až jún 2009 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 562,50 EUR. Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné povinné sociálne poistné predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, ktorými rozhodla tak, že T.. T. T. - žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobcovi nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že otázka právneho postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania ho. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jeho statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného sociálneho poistenia.

54. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,

príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm ho, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.

55. Podľa zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného ho v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

56. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, resp. o predpísaní ho v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, Číslo: , zo dňa 5. decembra 2016, ako prvostupňový orgán tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009. Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 25022-3/2017-BA, zo dňa 30. mája 2017. Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutie súdom.

57. Vzhľadom na uvedené správny súd prisvedčil námietke žalovanej ohľadom nemožnosti preskúmavať zánik povinného poistenia žalobcu, vzhľadom na existujúce právoplatné rozhodnutie, ktorým bola táto otázka vyriešená. Žalobca žiadal v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedol však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia (vyjadrenia) žalovanej, nepodal.

58. Správny súd preto vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia o otázke zániku poistenia žalobcu dospel k záveru, že otázka zániku povinného poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť existenciu tohto statusu žalobcu. Na právoplatné (a súdom nezrušené) rozhodnutie o zániku povinného poistenia je správny súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní ho prihliadnuť.

59. V danom prípade by správny súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného preskúmavaným správnym rozhodnutím vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa jeho statusu na účely sociálneho poistenia.

60. Správny súd sa preto stotožnil v plnom rozsahu s argumentáciou správnych orgánov, že v prípade posudzovania žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď prvostupňový správny orgán predpísal uvedené poistné vo výške stanovenej rozhodnutím sociálnej poisťovne pobočky Humenné č. 700-2910814617-GC04/17 zo dňa 16. augusta 2017, za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, v sume 562,50 EUR, pretože správny orgán vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, Číslo: , zo dňa 5. decembra 2016, ktorým rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009. Z uvedeného rozhodnutia následne vyplynuli aj všetky povinnosti, v zmysle ktorých vydala Sociálna poisťovňa pobočka Humenné rozhodnutia o predpísaní ho tak, ako to bolo uvedené vyššie.

61. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že správne orgány nesprávne právne posúdili uvedené povinnosti žalobcu vzhľadom na to, že žalobca v tomto období nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, správny súd argumentuje poukazom na vyslovený právny názor v rozhodnutiach NS SR pod sp. zn. zo dňa 31.05.2016, ako aj zo dňa 28.09.2016. Z týchto rozhodnutí bezpochyby vyplýva, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané aj v predmetných rozhodnutiach nemohol správny súd akceptovať názor žalobcu, že zaniklo u neho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie tak, ako deklaruje v uvedených konaniach pretože konanie, ktoré sa zaoberalo riešením tejto otázky bolo už právoplatne ukončené. O týchto skutočnostiach v konaní, ktoré je vedené

ohľadom predpísania ho nemožno predmetnú otázku posudzovať ako predbežnú otázku, resp. ako otázku, ktorá sa týka daného konania. Uvedené skutočnosti nemožno teda riešiť, resp. sa nimi zaoberať v predmetnom konaní.

62. K argumentácii žalobcu, ktorý poukázal na ustanovenie a nasledujúce o sociálnom poistení správny súd musí argumentovať aj tým, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali všetky formálne aj obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že ide o nesprávne právne posúdenie, ako aj o tú skutočnosť, že rozhodnutia žalovanej sú nesprávne a nezákonné z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy správny súd ako už uviedol vyššie v rozsudku, sa plne stotožnil s právnym názorom správnych orgánov, pričom argumentáciu správneho právneho posúdenia uviedli správne orgány v odôvodnení svojho rozhodnutia správne s dôrazom na paragrafové znenie ustanovení, podľa ktorých o predpísaní ho rozhodli. Ako už súd argumentoval v odôvodnení rozsudku uvedené rozhodnutia boli formálne aj obsahovo rozhodnutiami vydanými v zmysle ustanovenia zákona o sociálnom poistení. S poukazom na námietku žalobcu, že nebol oboznámený o začiatku nedávkového konania, je súd toho názoru, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na samotné rozhodnutie a postup sociálnej poisťovne, ktorej ustanovenia zákona o sociálnom poistení túto povinnosť správnemu orgánu neustanovujú.

63. Zároveň súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností po vyhodnotení všetkých námietok žalobcu ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych orgánov, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názor kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením .

64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobca v tomto konaní nebola úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.