Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-62-2021.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Subarea
17CoE/62/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. C. XX, XXX XX N. C., prechodne bytom V. XXX/X, XXX XX B. A., o vymoženie 1 732,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/305/2017-51 zo dňa 16.02.2021, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 1Er/305/2017 - 41 zo dňa 22.07.2019.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že nemožno prijať iný záver ako ten, že predchádzajúcim uznesením zo dňa 22.07.2019, č. k. 1Er/305/2017 - 41 vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie rozhodol zákonne a vecne správne, exekučné konanie v súlade s výsledkami prechádzajúceho priebehu konania zastavil postupom podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Správne rozhodol aj o trovách súdneho exekútora v zastavenej časti exekučného konania. Vzhľadom na okolnosti, dôvody, postup a spôsob a predmet rozhodnutia napadnutým uznesením sú všetky dôvody a skutočnosti uvádzané oprávneným v sťažnosti irelevantné a túto sťažnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Preto sťažnosť oprávneného zamietol s poukazom na postup predpokladaný § 44 ods. 4 Exekučného poriadku. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý má za to, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Uvádza, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po stránke materiálnej nemôže exekučný súd skúmať rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v uznesením, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečom nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, teda zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Súd konal nad rámec zákonných ustanovení a oprávnený zdôraznil, že s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie, a to bez nariadenia pojednávania v zmysle predpokladov § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť z dôvodov jeho neprípustnosti v zmysle § 386 písm. c) CSP.
5. Odvolací súd uznesením č.k. 17CoE/21/2021-64 zo dňa 25.03.2021 vrátil vec prvoinštančnému súdu ako predloženú predčasne v zmysle ust. § 30 ods. 7 a § 30 ods. 11 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 1Er/305/2017-67 zo dňa 03.06.2021 rozhodol, že súdny exekútor Q. je vylúčený z vykonávania exekúcie. Oprávnený podaním zo dňa 09.06.2021 požiadal exekučný súd o poverenie vykonaním exekúcie súdneho exekútora Q.. J. N., so sídlom S. XX/A, XXX XX A..
6. Ako je zrejmé z obsahu spisu, uznesením zo dňa 21.05.2019, č. k. 1Er/305/2017 - 26, súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 1 023,17 eur, v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 732,17 eur od 20.09.2015 do zaplatenia a v časti trov rozhodcovského konania vo výške 409,59 eur. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2019.
7. Uznesením zo dňa 22.07.2019, č. k. 1Er/305/2017 - 41 súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v časti týkajúcej sa vymoženia istiny vo výške 1 023,17 eur, v časti týkajúcej sa vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 732,17 eur od 20.09.2015 do zaplatenia a v časti trov rozhodcovského konania vo výške 409,59 eur. V zastavenej časti súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania. Toto rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“, resp. „EP“), ak tento zákon v § 243i až § 243 k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 44 ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
11. Keďže v tejto veci o námietkach oprávneného proti už spomínanému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 22.07.2019, č. k. 1Er/305/2017 - 41 rozhodol sudca, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu s poukazom na citovanú právnu úpravu prípustné nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd toto odvolanie odmietol postupom podľa § 386 písm. c) CSP.
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu nevyplýva z ust. § 357 CSP, ktorý explicitne vymedzuje uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné. Ako už bolo uvedené, osobitne prípustnosť odvolania proti tomuto rozhodnutiu nevyplýva z Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ktorý je potrebné prednostne aplikovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.