Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/200/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: THERMO LINE, s.r.o., Hraničná 666/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 510 483, zastúp.: JUDr. Viktor Novýsedlák, L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, proti žalovanému: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúp.: JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o., Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 657 861, o zaplatenie úroku z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -64 zo dňa 15.10.2018 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -64 zo dňa 15.10.2018 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s poukazom na ust. (ďalej len „“).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 17.02.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 5.151,37 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 13.12.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trovy konania. Podaním zo dňa 23.06.2014 vzal žalobu v časti celej istiny 5.151,37 EUR späť s odôvodnením, že žalovaný mu ju dňa 06.06.2014 uhradil. Trval na zaplatení úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 5.151,37 EUR od 13.12.2013 do 06.06.2014 vo výške 135,84 EUR a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a náhrade trov konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok od dohody o postúpení a započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF/13/70373, podľa ktorej má žalovaný zaplatiť žalobcovi 30.908,20 Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 12.839,05 Eur zaplatil žalovaný započítaním pohľadávok podľa tejto dohody, časť kúpnej ceny vo výške 13.393,55 Eur zaplatil dňa 03.12.2013 a zostávajúcu časť vo výške 5.151,37 Eur po podaní žaloby. Súd prvej inštancie konštatoval, že z listu žalobcu, koncipovaného dňa 16.12.2013 vyplýva výzva k splneniu dlhu, avšak žalobca v konaní neosvedčil doručenie predmetnej výzvy žalovanému predložením relevantného dokladu. Žalovaný v konaní doručenie predmetnej výzvy spochybnil. Žalobca taktiež v konaní predložil potvrdenie vystavené Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad zo dňa 20.01.2014 o skutočnosti, že žalobca má v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 uhradenú istinu na

dani z pridanej hodnoty, pričom doručenie predmetného potvrdenia žalovanému taktiež v konaní nebolo osvedčené. Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvoril, že žalovaný v konaní osvedčil úhradu istiny 5.151,37 EUR dňa 06.06.2014, t.j. v časovej následnosti po obdržaní potvrdenia dňa 03.06.2014 zo strany žalobcu o skutočnosti, že nie je neplatičom DPH za roky 2013 a 2014, ktoré bolo vystavené daňovým úradom. Uviedol, že z dikcie Kúpnej zmluvy č. 1370373/KZ zo dňa 19.08.2013 (ďalej aj ako „KZ“) nevyplýva povinnosť žalovaného oznámiť žalobcovi skutočnosť zadržania plnenia. Nakoľko žalobca so znením kúpnej zmluvy súhlasil, akceptoval jej podmienky, súd konštatoval bezodkladné plnenie žalovaného (podľa ustálenej súdnej praxe je lehota bez zbytočného odkladu spravidla 3 dni) a žalobu zamietol. Keďže bol žalovaný v dôsledku zamietnutia žaloby plne úspešný a žalobca v späťvzatej časti 5.151,37 EUR zavinil zastavenie konania, súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že žalovaný mal ku dňu podania žaloby 17.02.2014 povinnosť zaplatiť istinu 5.151,37 EUR, a teda žaloba nebola podaná predčasne. Až po podaní žaloby v zmysle donucovacej činnosti súdu a po vydaní platobného rozkazu žalovaný s omeškaním uhradil žalovanú istinu. Argumentáciu žalovaného o zadržaní sumy 5.151,37 EUR považoval za nesprávnu, nakoľko žalobca v konaní predložil potvrdenie vystavené Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad o skutočnosti, že žalobca má v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 uhradenú istinu na DPH a toto potvrdenie zaslal dňa 22.01.2014 aj žalovanému. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nikdy písomne neuplatnil proti nemu tzv. zádržné právo na zaplatenie sumy 5.151,37 EUR, naopak žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Žalobca vystavil na zaplatenie dodávky diela faktúru č. 13172 na sumu 30.908,20 EUR so splatnosťou 12.12.2013. Z tejto faktúry uhradila KVARTETO PF, s.r.o. 15.08.2013 sumu 5.000,00 EUR, dňa 27.12.2013 sumu 7.363,28 EUR. Žalovaný uhradil z tejto faktúry dňa 03.12.2013 sumu 13.191,55 EUR. Je teda zrejmé, že faktúra č. 131172 bola žalovanému doručená a mal povinnosť ju ku dňu splatnosti zaplatiť, resp. mal možnosť uplatnil tzv. zádržné právo. Považoval za zrejmé, že žalovaný zvyšok faktúry nedoplatil, zádržné právo neuplatnil a ani neupovedomil žalobcu, prečo zvyšok faktúry vo výške 5.151,37 EUR, nezaplatil. Žalobca navyše dňa 22.01.2014 zaslal žalovanému potvrdenie daňového úradu, že nemá nedoplatky na DPH, z čoho pre žalovaného vyplynulo, že má povinnosť vyplatiť zvyšok faktúry. Nesprávne skutkové zistenie videl žalobca v tom, či žalovaný bol informovaný o povinnosti zaplatiť faktúru. Tvrdil, že faktúra bola žalovanému doručená, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že časť faktúry ešte pred podaním žaloby uhradil na bankový účet žalobcu. Žalobca mal za to, že bol v konaní úspešný a preto žiadal zmeniť aj výrok o náhrade trov konania s tým, že žalovaný má povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Záverom navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -64 zo dňa 15.10.2018 vo všetkých výrokoch tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 135,84 EUR spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených v uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR a na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania proti žalobcovi alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný a spravodlivý. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam a celú vec správne právne posúdil. V danom prípade boli splnené podmienky zmluvnej dohody strán, konkrétne, ako žalovaný v konaní pred súdom preukázal, žalobca bol v čase splatnosti predmetnej faktúry č. 13172 zo dňa 28.11.2013 (tzn. aj v čase splatnosti žalovanej istiny predstavujúcej DPH vo výške 5.151,37 EUR) vedený v príslušnom zozname Finančnej správy SR (Zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH) tak, ako to uvádza čl. VI. ods. 7. písm. b) KZ. Do tohto zoznamu bol žalobca zaradený dňa 21.06.2013, nachádzal sa tam ešte v čase podania žaloby (17.02.2014), ako i v čase podania odporu zo strany žalovaného (17.03.2014). Túto skutočnosť samotný žalobca nikdy nerozporoval, nenamietal, ani nepreukázal opak. Vzhľadom na túto skutočnosť - evidencia žalobcu v príslušnom zozname Finančnej správy SR - postupoval žalovaný v súlade so zmluvnou dohodou strán a z faktúry žalobcu č. 13172 zadržal DPH vo výške 5.151,37 EUR a túto časť svojho záväzku neuhradil v lehote splatnosti faktúry, a to až do času, kým mu žalobca v súlade s ust. čl. VI. ods. 7 písm. b) KZ nepreukáže splnenie povinností voči

Finančnej správe SR. Uplatnenie tohto „zádržného“ práva podľa čl. VI. ods. 7 písm. b) KZ pritom v zmysle dohody zmluvných strán (viď čl. VI. ods. 8. KZ) nepredstavovalo omeškanie žalovaného so splnením tejto povinnosti a žalobcovi z tohto dôvodu nepatrili ani žiadne sankcie, zmluvné pokuty alebo úroky z omeškania. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že uplatnenie tohto „zádržného“ práva podľa čl. VI. ods. 7. písm. b) KZ nebolo podmienené oznámením tejto skutočnosti žalobcovi, resp. upovedomením žalobcu o dôvodoch neuhradenia celej vyfakturovanej sumy (vrátane DPH); jedinou podmienkou - s ktorou žalobca ako zmluvná strana podpisom KZ vyjadril svoj súhlas - bola samotná skutočnosť evidencie žalobcu v príslušnom zozname vedenom Finančnou správou SR, pričom žalovaný v konaní splnenie tejto podmienky riadne preukázal a táto musela byť aj samotnému žalobcovi nepochybne známa (žalobca nikdy v konaní netvrdil, že by o tejto skutočnosti, t.j. o svojej evidencii v predmetnom zozname Finančnej správy SR nevedel). Táto skutočnosť bola v konaní nesporná. Navyše, samotný žalobca vedel o dôvodoch neuhradenia „zadržanej“ DPH už najneskôr okamihom, kedy mu bol doručený odpor žalovaného zo dňa 17.03.2014 a napriek tomu zaslal žalovanému potrebné doklady preukazujúce splnenie jeho daňových povinností až dňa 03.06.2014 (viď e-mailová komunikácia strán sporu zo dňa 03.06.2014). Mal za to, že vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca podal žalobu predčasne a v čase kedy žalovaný nebol voči nemu v omeškaní s úhradou sumy DPH vo výške 5.151,37 EUR. Akonáhle si žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z KZ a žalovanému preukázal splnenie svojich daňových povinností voči Finančnej správe SR podľa čl. VI. ods. 7. písm. b) KZ (prostredníctvom zaslania príslušných dokladov elektronickou poštou dňa 03.06.2014), žalovaný žalobcovi zadržanú sumu DPH vo výške 5.151,37 EUR bezodkladne uhradil (dňa 06.06.2014). Žalovaný ďalej uviedol, že v tejto súvislosti je nepravdivým a nesprávnym tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca už dňa 22.01.2014 zaslal žalovanému potvrdenie vystavené Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad zo dňa 20.01.2014 o skutočnosti, že žalobca má v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 uhradenú istinu na DPH, a teda, že už v tom čase, mal žalovaný vedomosť o splnení si všetkých povinností žalobcu voči Finančnej správe SR. Žalovanému bolo toto potvrdenie DÚ Prešov, pobočka Poprad, v skutočnosti zaslané až elektronickou poštou s ostatnými dokladmi (výpis z bank. účtu o úhrade DPH, daňové priznanie DPZ za mesiac 11/2013, evidencia, že faktúra bola zaúčtovaná a DPH odvedené) dňa 03.06.2014, nie 22.01.2014 ako to účelovo tvrdí žalobca. Žalobca opak - tzn. zaslanie, resp. doručenie tohto potvrdenia DÚ Prešov, pobočka Poprad žalovanému už dňa 22.01.2014 - v konaní navyše ani nijakým relevantným spôsobom súdu prvej inštancie nepreukázal napriek tomu, že toto tvrdenie žalovaný rozporoval a popieral (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 15.10.2018). Samotný žalobca pritom toto potvrdenie DÚ Prešov zaslal súdu prvej inštancie až spoločne s jeho podaním zo dňa 08.07.2014, tzn. v čase, kedy mu bola suma DPH vo výške 5.151,37 EUR žalovaným už zaplatená. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, ako i správneho a zákonného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný nebol nikdy vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní s úhradou žalovanej sumy vo výške 5.151,37 EUR, túto mu uhradil riadne a včas v súlade s ich vzájomnou zmluvnou dohodou dňa 06.06.2014, tzn. žaloba žalobcu zo dňa 17.02.2014 bola podaná predčasne a bezdôvodne, a teda žalobcovi nikdy nevznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny, úrokov z omeškania, resp. paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je preto v celom rozsahu správny a zákonný. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a dôvodov preto žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške (rozsahu) 100 %.

5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení nijak nevyjadril ku skutočnosti, že zádržné právo proti žalobcovi neuplatnil a to ani ústne ani písomne. Keďže žalovaný túto skutočnosť nespochybnil, je v zmysle preukázané, že žalovaný si zádržné právo neuplatnil a teda nemal ani vedomosť o tom, prečo mu žalovaný nevyplatil istinu 5.151,37 EUR. Keďže žalovaný si proti žalobcovi zádržné právo neuplatnil, nevznikol mu nárok vyplývajúci z toho zádržného práva, t.j. nárok zadržať a nezaplatiť splatnú istinu kúpnej ceny. Poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že mu žalobca predložil potvrdenie vystavené Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad, o skutočnosti, že žalobca má v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 uhradenú istinu na DPH a toto potvrdenie zaslal dňa 22.01.2014 aj žalovanému. Skutočnosť, že žalobca bol vedený ako neplatič na internetovej stránke finančného riaditeľstva, nič nemení na skutočnosti, že takýmto neplatičom nebol, keďže internetová stránka sa aktualizuje priebežne každých cca 90 dní a teda je zrejmé, že reálnu výpovednú hodnotu o skutočnosti, či nejaký daňovník je dlžníkom na DPH má len písomné potvrdenie daňového úradu, či je alebo nie je daňovým dlžníkom k určitému dátumu. V konaní

bolo preukázané, že žalobca žalovanému takéto písomné potvrdenie predložil, a teda je zrejmé, že mu preukázal, že nie je daňovým dlžníkom a teda žalovaný nebol ručiteľom za DPH predávajúceho, takže žalovaný mal jednoznačne povinnosť vyplatiť žalovanú istinu pred podaním žalobného návrhu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny a teda žalobca má nárok na úhradu úroku z omeškania a náhradu trov konania, keďže žalobu podal v časovom okamihu, keď bol žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej istiny.

6, Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že žalobca prekrúca skutočnosť, ak vo svojom vyjadrení tvrdí, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu nijako nevyjadril ku skutočnosti, že zádržné právo voči žalobcovi neuplatnil a to ani ústne ani písomne. Žalovaný vyslovene uviedol, že uplatnenie práva na zadržanie platby podľa čl. VI. ods. 7. písm. b) KZ nebolo podmienené oznámením tejto skutočnosti žalobcovi, resp. upovedomením žalobcu o dôvodoch neuhradenia celej vyfakturovanej sumy (vrátane DPH); jedinou podmienkou bola samotná skutočnosť evidencie žalobcu v príslušnom zozname vedenom Finančnou správou SR. Uvedený právny názor vyslovil aj súd prvej inštancie. Povinnosť uplatnenia práva na zadržanie platby podľa čl. VI. ods. 7. písm. b) KZ u žalobcu nebola zmluvne dohodnutá a takáto povinnosť nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Takúto povinnosť nestanovuje dokonca ani (ďalej len „“), pri úprave zádržného práva, ktoré má vecno-právny charakter. Aj takéto zákonné zádržné právo podľa ust. vzniká na základe jednostranného prejavu vôle veriteľa faktickým zadržaním veci. Z uvedeného dôvodu nemožno podľa mať za preukázané, že žalovaný si zádržné právo neuplatnil a teda žalobca nemal ani vedomosť o tom, prečo mu žalovaný nevyplatil istinu 5.151,37 EUR. Mal za to, že žalobca rovnako zavádza súd, ak uvádza, že žalovaný nepoprel, že mu žalobca predložil potvrdenie vystavené Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad o skutočnosti, že žalobca má v období od 01.01.2013 do 31.12.2013 uhradenú istinu na DPH a toto potvrdenie zaslal dňa 22.01.2014 aj žalovanému. Žalovaný toto tvrdenie poprel v konaní na súde prvej inštancie ako aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č. k. -64 zo dňa 15.10.2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

11. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 5.151,37 EUR s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa 13.06.2014 zobral svoj návrh v časti 5.161,37 EUR späť z dôvodu, že žalovaný po vydaní platobného rozkazu dňa 06.06.2014 dobrovoľne zaplatil istinu. Uznesením č. k. -39 zo dňa 08.10.2014 súd konanie v späťvzatej časti zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 5.151,37 Eur od 13.12.2013 do 06.06.2014 vo výške 135,84 Eur a paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a náhrade trov konania. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, uzavrel, že žalovaný v konaní osvedčil úhradu istiny 5.151,37 Eur dňa 06.06.2014, t.j. v časovej následnosti po obdržaní potvrdenia dňa 03.06.2014 zo strany žalobcu o skutočnosti, že nie

je neplatičom DPH za roky 2013 a 2014, ktoré bolo vystavené daňovým úradom, pričom z dikcie Kúpnej zmluvy č. 1370373/KZ zo dňa 19.08.2013 nevyplýva povinnosť žalovaného oznámiť žalobcovi skutočnosť zadržania plnenia. Uviedol, že žalobca so znením kúpnej zmluvy súhlasil, akceptoval jej podmienky, preto konštatoval bezodkladné plnenie žalovaného (podľa ustálenej súdnej praxe je lehota bez zbytočného odkladu spravidla 3 dni).

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

13. K námietke žalobcu, že rozsudok súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku na úhradu úrokov z omeškania, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Žalobca namietal, že súd nesprávne právne posúdil vec z dôvodu, že žalovaný mal ku dňu podania žaloby 17.02.2014 povinnosť zaplatiť istinu 5.151,37 EUR a teda žaloba nebola podaná predčasne; namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol, že nie je pravda, že by žalovaný mal ku dňu podania žaloby (17.02.2014) povinnosť uhradiť žalobcovi sumu pôvodne žalovanej istiny vo výške 5.151,37 EUR. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, žalovaný nebol s úhradou tejto sumy - predstavujúcej DPH z kúpnej ceny podľa Kúpnej zmluvy č. 1370373/KZ zo dňa 19.08.2013 (viď faktúra žalobcu č. 13172 zo dňa 28.11.2013 na sumu vo výške 30.908,20 EUR, z čoho 20% DPH zodpovedá sume 5.151,37 EUR) - ku dňu podania žaloby žalobcu v omeškaní, keďže v danom prípade boli splnené zmluvne dohodnuté podmienky podľa ust. čl. VI. ods. 7. a 8. Kúpnej zmluvy č. 1370373/KZ (ďalej aj len „KZ“). Odvolací súd poukazuje na článok VI. ods. 7. KZ. Súčasne, podľa čl. VI. ods. 8. KZ sa zmluvné strany dohodli, že „v prípade konania ČSOB Leasing, a.s. podľa písm. b) alebo c) ods. 7. tohto článku zmluvy nedôjde k omeškaniu s úhradou splatných záväzkov zo strany ČSOB Leasing, a.s., resp. k neplneniu zmluvných povinností zo strany ČSOB Leasing, a.s. a predávajúci nie je oprávnený nárokovať si akékoľvek sankcie, úroky, penále, náhradu škody a pod.“

14. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ( ) vyplývajúcemu z obsahu odvolania, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení a . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutému zamietajúcemu výroku nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Žalobca nesprávne skutkové zistenie videl v tom, či žalovaný bol informovaný o povinnosti zaplatiť faktúru. Žalobca tvrdil, že faktúra bola žalovanému doručená, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že časť faktúry ešte pred podaním žaloby uhradil na bankový účet žalobcu. Bol toho názoru, že podanou žalobou vymáhal nárok oprávnene, preto má nárok na úrok z omeškania od 13.12.2013 do 06.06.2014 v sume 135,84 EUR a takisto nárok na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,00 EUR. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a žalovaného, že žalovaný nebol nikdy vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní s úhradou žalovanej sumy vo výške 5.161,37 EUR, túto mu uhradil riadne a včas v súlade s ich vzájomnou zmluvnou dohodou dňa 06.06.2014, žaloba žalobcu zo dňa 17.02.2014 bola podaná predčasne a bezdôvodne, a teda žalobcovi v čase podania žaloby nevznikol proti žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej istiny, úrokov z omeškania, resp. paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR. Žalobca podal žalobu predčasne, v čase, kedy žalovaný nebol voči nemu v omeškaní s úhradou sumy DPH vo výške 5.151,37 EUR. Akonáhle si žalobca splnil svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z KZ a žalovanému preukázal splnenie svojich daňových povinností voči Finančnej správe SR podľa čl. VI. ods. 7. písm. b) KZ (prostredníctvom zaslania príslušných dokladov elektronickou poštou dňa 03.06.2014), žalovaný žalobcovi zadržanú sumu DPH vo výške 5.151,37 EUR bezodkladne uhradil (dňa 06.06.2014). V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na čl. VI ods. 8 kúpnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že v prípade konania žalovaného v zmysle ust. čl. VI. ods. 7 písm. b) (uplatnenie zádržného práva) zmluvy, nedôjde k omeškaniu s úhradou splatných záväzkov zo strany ČSOB Leasing, a.s., resp. k neplneniu zmluvných povinností zo strany ČSOB Leasing, a.s., a predávajúci nie je oprávnený nárokovať si akékoľvek sankcie, úroky, penále, náhradu škody a pod. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že z dikcie Kúpnej zmluvy č. 1370373/KZ zo dňa 19.08.2013 nevyplýva povinnosť žalovaného oznámiť žalobcovi skutočnosť zadržania plnenia. Žalobca so znením kúpnej zmluvy súhlasil, akceptoval jej podmienky, preto súd prvej inštancie správne záverom konštatoval bezodkladné plnenie žalovaného (podľa ustálenej súdnej praxe je lehota bez zbytočného odkladu spravidla 3 dni) a žalobu zamietol. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

15. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).