Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/77/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: D.P.F. rent, spol. s r. o., Bratislava, Černicová č. 6, IČO: 53 132 238, zastúpený spoločnosťou BARKOCI law firm, s. r. o., Bratislava, Námestie slobody č. 28, IČO: 47 247 916, za ktorú koná JUDr. Stanislav Barkoci, proti žalovanej: O.. V. T. X. F. W. P. S. Á. , A.., O.., D. W. XX.XX.XXXX, N. N., U. Č.. XXXX/XX, zastúpená spoločnosťou FAKTOR Legal, s. r. o., Bratislava, Bárdošova č. 2/A, IČO: 53 495 730, za ktorú koná JUDr. Dávid Faktor, o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 13. novembra 2020, č.k. -45, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 13. novembra 2020, č.k. -45,

- vo výroku I. p o t v r d z u j e ;

- vo výroku III. z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III. v konaní o určenie práva zodpovedajúce vecnému bremenu, uznesením zo dňa 13.11.2020, č.k. -45, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby umožnila žalobcovi prechod peši a prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam vedeným pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, č. XXXX-záhrada vo výmere 504 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, všetko do právoplatne skončeného konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. (výrok I.). Vo výroku II. uznesenia súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby žalovanej bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu stavebných a iných úprav na parcele registra „C“ č. XXXX/XX.- ostatná plocha vo výmere 1051 m2 vedenej pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX, v rozsahu znemožňujúcom a obmedzujúcom prechod peši a prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam vedený pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, č. XXXX- záhrada vo výmere 504 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/ X, prípadne inému spôsobu zabránenia prejazdu alebo prechodu cez uvedené pozemky žalobcovi. Vo výroku III. súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

1.1. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v konaní vo veci samej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena za náhradu v prospech žalobcu (vlastníka stavby) k nehnuteľnostiam vedeným pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, v LV č. XXXX, a síce právo cesty spočívajúce v prechode pešo a prejazde osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami alebo inými vozidlami cez priľahlý pozemok vedený ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 1051 mX v LV č. XXXX pre okres Bratislava III, Obec Bratislava- m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý bude súčasťou rozsudku vydaný v predmetnej veci. Domáha sa tiež uloženia povinnosti žalovanej strpieť výkon práva cesty spočívajúci v prechode pešo a prejazde osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami alebo inými vozidlami, cez priľahlý pozemok vedený pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 1051 m2 v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý bude súčasťou rozsudku, v prospech vlastníka nehnuteľností vedených pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX ako rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, parcely registra „C“ č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, č. XXXX-záhrada vo výmere 504 m2. 1.2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v danom konaní sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu stavebných a iných úprav na parcele registra „C“ č. XXXX/XX- ostatná plocha vo výmere 1051 m2 vedenej pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX, v rozsahu znemožňujúcom a obmedzujúcom prechod peši a prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam vedeným pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, č. XXXX- záhrada vo výmere 504 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/ X, prípadne inému spôsobu zabránenia prejazdu alebo prechodu cez uvedené pozemky žalobcovi. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanej umožniť mu prechod peši a prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XXXX pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady. 1.3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná opakovane zdôraznila, že vykoná na pozemku také úpravy, ktorými znemožní jemu a iným osobám, ktoré ho navštevujú, prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. O opísanom konaní žalovanej svedčí aj osadenie zákazových značiek na pozemku žalovanej. Žalobca využíva nehnuteľnosti ako sídlo spoločnosti, a preto prístup k jeho nehnuteľnostiam, nie je nevyhnutný len pre jeho súkromné účely, ale aj pre výkon jeho podnikateľskej činnosti. Takéto zamedzenie prístupu mu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve znamená znemožnenie výkonu práv, ktoré sú obsahom jeho vlastníckeho práva, a teda predmet vlastníckeho práva v súlade s ustanovením držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Poukázal aj na potenciálny vznik škody spočívajúcej v skutočnej škode a ušlom zisku v dôsledku nemožnosti výkonu jeho podnikateľskej činnosti a zároveň aj vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v poškodení dobrého mena žalobcu v podnikateľskom prostredí. Dňa 19.11.2020 žalovaná osadila na svojom pozemku betónové zátarasy a obmedzila mu prejazd a prechod cez pozemok, pričom súčasný stav rozloženia zátarás umožňuje žalovanej veľmi jednoducho a vo veľmi krátkom čase úplne zabrániť prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a znemožniť mu prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Vzhľadom k uvedenému žalobca považoval za nevyhnutné neodkladne upraviť pomery so žalovanou spôsobom ním navrhnutom. Uložením takejto povinnosti žalovanej je možné dosiahnuť ochranu jeho vlastníckeho práva, a teda má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nielen opodstatnený, ale sa aj jeho nariadením efektívne dosiahne ochrana jeho práv. Užívanie pozemku žalovanou, najmä však možnosť akejkoľvek výstavby na pozemku, je limitovaná až nemožná, a preto mal za to, že v prípade nariadenia neodkladného opatrenia konajúcim súdom dôjde vo vzťahu k právam žalovanej len k zásahu v nevyhnutnom rozsahu a v nevyhnutnom čase, a to do rozhodnutia vo veci samej, resp. do rozhodnutia o zriadení vecného bremena práva cesty. 1.4. Nadväzne na ustanovenie ods. l, ods. 3, ods. l, ods. 2 písm. d/, ods. l, ods. 2, ods. l, ods. 2, ods. l, ods. 2, ods. l súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v jeho prvej časti a spôsobom uvedeným vo výroku I. napadnutého

uznesenia. V konaní bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2, č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, č. XXXX-záhrada vo výmere 504 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž so súpisným č. XXXX postavená na parcele č. XXXX/X. Titulom nadobudnutia nehnuteľností je vyhlásenie vkladateľa o vložení nepeňažného vkladu do majetku obchodnej spoločnosti; V-XXXXX/XXXX. V časti „C“: ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Tatra banky, a.s., Bratislava, na rodinný dom, samostatne stojacu garáž a pozemky; V-XXXXX/XX zo dňa 26.11.2007, V-XXXXX/XX zo dňa 15.10.2019. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX-ostatná plocha vo výmere 1051 m2. Titulom nadobudnutia nehnuteľností je uznesenie o dedičstve sp.zn. zo dňa 19.2.2020; Z-3610/2020. V časti „C“: ťarchy je zapísané vecné bremeno - oprávnenie zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti v prospech Orange Slovensko, a.s., a to na parcely registra „C“ č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, podľa o elektronických komunikáciách; Z-XXXXX/XX, geometrický plán overený dňa 28.7.2020, G1-1513/2020. 1.4.1. Pozemok vo vlastníctve žalovanej využívali právni predchodcovia žalobcu na prechod a prejazd motorovými vozidlami k svojej nehnuteľnosti bez výhrad právneho predchodcu žalovanej, pozemok slúžil aj ako parkovisko motorových vozidiel z priľahlých bytových domov, ako vonkajšie parkovacie státia alebo parkovacie státia vo vybudovaných garážach. JUDr. M. M., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z spol. s.r.o., Bratislava, ako vlastník parcely číslo XXXX/XX nachádzajúcej sa v okrese Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady súhlasil s realizáciou stavby, rekonštrukcie, nadstavby rodinného domu, T., pre W. Z. a manželku H.. Železnice Slovenskej republiky, Správa majetku ŽSR Bratislava, Oblastná správa majetku Trnava, písomným vyjadrením zo dňa 10.6.2020 prehlásila, že na pozemku boli vybudované garáže ako súčasť bytových domov, pozemok bol využívaný ako prístupová cesta. V súčasnej dobe žalobca nemá k svojim nehnuteľnostiam, rodinnému domu, samostatne stojacej garáži, predmetným pozemkom, zriadený prístup, nie je vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý vedie komunikácia, nemá inú možnosť prístupu k svojej stavbe ako cez uvedený pozemok vo vlastníctve žalovanej, na ktorom je postavená komunikácia. Vo veci samej, o žalobe (zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu spočívajúceho v práve cesty, prechode pešo a prejazdu osobnými motorovými vozidlami cez pozemok žalovanej) súd rozhodne v zmysle ustanovenia , podľa ktorého ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 1.4.2. Súd dôvodil, že na strane žalobcu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, keďže žalovaná po nadobudnutí pozemku do svojho vlastníctva sa doposiaľ nedohodla so žalobcom ohľadne prechodu a prejazdu žalobcu cez jej pozemok. V konaní zostala osvedčená skutočnosť, že žalobca vstupuje a prechádza cez celý pozemok žalovanej, ktorá má zámer pozemok oplotiť a uzavrieť pre vstup, nakoľko ide o súkromný pozemok, ktorý sa využíva ako verejná komunikácia, na ktorom parkujú viaceré vozidlá a neplatia nájomné za parkovanie. Doposiaľ teda nedošlo u zavretiu žiadnej dohody ohľadne usporiadania vzájomných práv a povinností medzi stranami sporu. Navyše žalovaná umiestnila značku, zákaz vjazdu motorových vozidiel a chodcov na pozemok s upozornením, že vozidlá budú odtiahnuté, v dôsledku čoho znemožní žalobcovi prístup k nehnuteľnostiam, pričom žalobca využíva nehnuteľnosti na výkon podnikateľskej činnosti, kde má sídlo spoločnosti, ktorému môže vzniknúť aj prípadná škoda a ušlý zisk v dôsledku nemožnosti výkonu podnikateľskej činnosti, tiež na súkromné účely. Žalovaná ďalej dňa 19.11.2020 osadila na predmetnom pozemku aj betónové zátarasy, v dôsledku čoho vzniká možnosť obmedzenia prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a znemožnenie žalobcovi prístup k nehnuteľnostiam, ako aj znemožnenie výkonu jeho vlastníckeho práva podľa . 1.4.3. Ako nedôvodný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby sa žalovaná zdržala výkonu stavebných a iných úprav na parcele registra „C“ č. XXXX/XX.- ostatná plocha vo výmere 1051 m2 vedenej pre okres Bratislava III, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV XXXX, v rozsahu znemožňujúcom a obmedzujúcom prechod peši a prejazd motorovým vozidlom k nehnuteľnostiam vedeným pre okres Bratislava, Obec Bratislava-m.č. Nové Mesto, katastrálne územie Vinohrady v LV XXXX ako parcely registra „C“ č. XXXX/

X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 214 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 46 m2, č. XXXX/X-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, č. XXXX-záhrada vo výmere 504 m2, rodinný dom súpisné č. XXXX nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, samostatne stojaca garáž súpisné č. XXXX nachádzajúca sa na parcele registra „C“ č. XXXX/X, prípadne inému spôsobu zabránenia prejazdu alebo prechodu cez uvedené pozemky žalobcovi. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa však vyžaduje osvedčenie existencie dôvodnej obavy, táto obava v posudzovanom prípade berúc v úvahu znenie navrhovaného neodkladného opatrenia musí vychádzať z konkrétneho konania žalovanej, ktorá by jednoznačne vyvolávala dôvodnú obavu o nebezpečenstve vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Túto žalobca neosvedčil hodnovernými dôkazmi, ktoré by deklarovali potrebu dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, vyžadujúce si naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov aj v tejto časti. Samotná obava žalobcu o prípadnom výkone stavebných a iných úprav na pozemku žalovanej nemôže byť dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ak sa dostatočne neosvedčilo intenzívne ohrozenie nárokov alebo vzťahov, ktoré sa ním majú chrániť. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie opatrenie konečné, ale jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodujúce skutočnosti, súd nepovažoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu za dôvodný, ktorý zamietol ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 1.5. O nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa ustanovenia , nakoľko každá strana sporu mala vo veci úspech len čiastočný.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku (I.), ktorým súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, podala včas odvolanie žalovaná. V častiach označených ako A až E odvolania sa vyjadrovala k veci samej, k žalobe, s ktorou nesúhlasila s uvedením podrobných dôvodoch v daných častiach a ako takú navrhla zamietnuť. Žalobca rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k neodkladnému opatreniu neopísal správne, preto súd nemohol vychádzať z reálneho skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru o dôvodnosti neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zopakovala, že jej zámerom nie je nedôvodne (protiprávne) brániť žalobcovi v prístupe k jeho stavbám. Jej zámerom je primeť žalobcu, aby si uvedomil, že za užívanie cudzieho majetku je adekvátne poskytnúť vlastníkovi nejakú formu odplaty, čo žalobca odmieta akceptovať. Úkony v podobe „pohrozenia“ oplotením pozemku boli len výsledkom toho, že žalobca reálne nebol ochotný rokovať o konkrétnych trhových podmienkach vyriešenia situácie. Žalobca reálne užíval, užíva a na základe nariadeného neodkladného opatrenia bude mať možnosť užívať jej pozemok, pritom sama má trpieť tento stav bez akejkoľvek vôle žalobcu ponúknuť za toto užívanie náhradu. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia je v extrémne nepríjemnej situácii, pretože na jednej strane má súdom uloženú povinnosť strpieť zásah do jej vlastníckeho práva a na druhej strane vníma, že žalobca nemá vôľu jej poskytnúť akúkoľvek finančnú kompenzáciu. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože žalobca zmaril rokovania o vyriešení veci zmierlivo, keď s ňou reálne nerokoval o podmienkach korektnej dohody. Negoval všetky jej návrhy, ale sám návrh riešenia nepredložil. Má aj bez nariadenia neodkladného opatrenia dve možnosti prístupu k vlastnému pozemku a stavbám, ktoré síce nie sú také pohodlné, ale ako vyplýva z judikatúry, žalobca nemá nárok na pohodlný prístup k svojim stavbám, ale na prístup v nevyhnutnom rozsahu a obe možnosti prístupu možno považovať za viac ako nevyhnutný rozsah prístupu. Ňou umiestnená dopravná značka (zákaz vstupu a parkovania), zátaras zabraňujúci vstup na pozemok, nemalo za cieľ a ani reálne nebránilo žalobcovi v nevyhnutnom prechode k jeho stavbám pešo cez vyznačenú časť jej pozemku s tým, že parkovanie má zabezpečené na „verejných“ parkovacích miestach na verejnej komunikácii; malo za cieľ zabrániť návštevám žalobcu, iným tretím osobám, aby parkovali na jej pozemku. Odvolaciemu súdu navrhla nariadené neodkladné opatrenie zrušiť, priznať jej súvisiace trovy konania.

3. Žalobca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdiť a priznať mu trovy v plnom rozsahu. V prvej časti sa vyjadroval k vyjadreniu žalovanej veci samej (čl. I. až III.),. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej (čl. IV.) zdôraznil ustanovenie ods. ods. l, ods. 2 písm. d/ Jasne a nezavádzajúco opísal skutkový a právny stav v podanej žalobe. Žalovaná účelovo opomína niektoré zásadné skutočnosti (nemožnosť alternatívneho vstupu na nehnuteľnosti žalobcu, umiestnenie zákazových značiek, betónových zátarás, prebiehajúce rokovania ...), a tým zneprehľadňuje skutkový

stav v prejednávanej veci. Má opravdivý a reálny záujem vyriešiť vzniknutú situáciu zmierlivo, avšak žalovaná už v procese prebiehajúcich rokovaní osadila betónové zátarasy a zákazové značky, ktorými mu zamedzila vstup na jeho nehnuteľnosti. Takýto akt v procese rokovania, ktorý má slúžiť len na prinútenie, aby pristúpil na oktrojované podmienky zo strany žalovanej, nemôže byť považovaný za akúkoľvek dohodu/návrh dohody v zmysle obligačného práva. Ide výlučne o ultimatívny zásah do jeho práv ako vlastníka stavby priľahlej k pozemkom žalovanej. Zopakoval, že prístup k jeho nehnuteľnostiam nie je nevyhnutný len pre súkromné účely, ale aj pre výkon podnikateľskej činnosti. Takéto zamedzenie prístupu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve znamená znemožnenie výkonu práv, ktoré sú obsahom jeho vlastníckeho práva, v rozpore s ustanovením . U neho existoval a existuje záujem sa so žalovanou dohodnúť, rokovania pokračujú, ktoré ale neboli úspešne ukončené (do napísania predmetného vyjadrenia). Dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu je preto nevyhnutná, nakoľko prechod/prejazd k jeho nehnuteľnostiam je stále neistý. Existuje dôvodná obava, že žalovaná mu zamedzí akýkoľvek vstup k nehnuteľnostiam cez svoj pozemok, a tak je nevyhnutné, aby pomery upravené napadnutým uznesením zostali zachované do skončenia konania vo veci samej.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky, a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu (vo výroku I.) je vecne správne a ako také odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ).

6. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pri každom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný ex offo skúmať predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia z pohľadu, či v danej veci nie je možné účel dosiahnuť iným postupom, napr. zabezpečovacím opatrením. Elementárnym (základným) zákonným ustanovením vytyčujúcim hranice súdu v otázke rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je teda , podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú skutočnosti odôvodňuje záver o tom, že žalobcom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7.1. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (po 1.7.2016) či už v konaní podľa , ale aj podľa , má obsahovať náležitosti uvedené v stanovení (opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana), spolu s pripojením listín, na ktoré sa odvoláva. Cieľom neodkladného opatrenia zostalo rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Zmyslom neodkladných opatrení je úprava pomerov strán sporu, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Úprava postupu pri rozhodovaní súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil základné skutočnosti vždy vo viazanosti na konkrétnu prejednávanú vec. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (čl. 2 ods. l ). Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu (čl. 5 veta prvá ). 7.2. Súd teda musí skúmať, či je daná existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie v ním navrhovanom znení (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

8. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia je niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak strpieť určité obmedzenia. S výnimkou povinnosti niečo dať ide o zovšeobecňujúce transformovanie hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku a v jeho intenciách možno interpretovať aj citované zákonné ustanovenie. Podstatou tohto zákonného ustanovenia je, že l/ žalovaný má niečo vykonať, t.j. má konať tam, kde by v skutočnosti nekonal. Súd nariaďuje pozitívne alebo aktívne konanie, ktorým sa sleduje najmä procesné zabezpečenie osvedčeného nároku. 2/ Žalovaný sa má niečoho zdržať, t.j. vznikne mu povinnosť zdržať sa presne vymedzené rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov žalobcu; 3/ žalovaný má niečo znášať, t.j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv.

9. Pri posudzovaní nárokov žalobcu vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním predložených listín, súd prvej inštancie sa týmito ustanoveniami, zákonnými zásadami, dôsledne riadil, dostatočným spôsobom vyhodnotil tvrdené skutkové okolnosti a predložené dôkazy, z ktorých potom vyvodil správne skutkové závery a následne vec právne správne posúdil. Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti boli spôsobilé osvedčiť skutočnosti, tvrdenia, uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o bezprostredne hroziacom nebezpečenstve ohrozenia jeho práv, ktoré mu malo vzniknúť v návrhu popisovaným konaním zo strany žalovanej; listinnými dôkazmi bola dostatočne osvedčená potrebnosť a nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami prostredníctvom vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil neodkladné opatrenie v navrhovanom znení.

10. Nariadené neodkladné opatrenie je opodstatnené, keďže jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho práv a oprávnených záujmov, prípade hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Súd prvej inštancie (správne) vyhodnotil, že úkon, ktorému sa má predísť, legitímnym spôsobom by sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie žalovanej je primerané a nad nevyhnutnú mieru ju nelimituje, neposkytuje navrhovateľovi neodkladného opatrenia neadekvátnu výhodu.

11. Zhrnúc všetky žalobcom tvrdené a následne osvedčené skutočnosti vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo vzťahu k žalovanej (vo výroku I), vyššie označené zákonné zásady, tieto napĺňajú hypotézu ustanovenia

12 Odvolací súd zrušil výrok III. (súvisiaci; veta druhá ; ) uznesenia, ako výrok, ktorý v tomto štádiu nemal byť vydaný. V tomto súdnom konaní sa žalobca domáha nárokov uvedených v žalobe a súčasne nárokov uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je notorietou, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) končí ( ods. l ). Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skôr, ako bolo rozhodnuté vo veci samej, je predčasné.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).