Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v spore žalobkyne: T. G., rod. W., nar. XX. Y. XXXX, bytom I. XX/XX, XXX XX U., zastúpená C. S. U. L., X. T. XXX/X, XXX XX I. L. P., proti žalovaným: 1/ K. C. N.: XX XXX XXX, so sídlom Z. XX, XXX XX X., 2/ H. J., U.., N.: XX XXX XXX, so sídlom L. XXX/XX, XXX XX V., zastúpený H. W. Y.. Q., U., N.: XX XXX XXX, so sídlom T. B. XX, XXX XX O. a 3/ I. O. & G., U.., N.: XX XXX XXX, so sídlom G. XX, XXX XX Z., zastúpený D. & L., U. N.: XX XXX XXX, so sídlom B.. U. XX, XXX XX Z., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. -439 zo dňa 12. mája 2021 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovaný 2/ m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobkyňa p o v i n n á nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

IV. Žalovaný 3/ m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalobkyňa p o v i n n á nahradiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. -439 zo dňa 12. mája 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -100 zo dňa 26.03.2020 zrušuje. III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. V. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 3/ trovy konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných pre k.ú. U., na liste vlastníctva číslo XXX ako stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo XXX, a ako pozemok - parcela registra „C“ číslo XXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1/1, ktorá sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že podpísala so žalovaným 1/ Zmluvu o poskytnutí úveru č. XXXXXX na sumu 43.380,-Eur s dobou splácania 29 rokov, súčasne bola uzavretá aj záložná zmluva na nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje množstvo neprijateľných podmienok. Úver pritom riadne splácala do konca roka 2018 a následne dňa 17.02.2019 žalovaný 1/ vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný bol však ale povinný žalobkyni doručiť Oznámenie o výkone záložného práva, čo neurobil. Žalovaný 2/ zároveň objednal u znalca N.. P. L. znalecký posudok na celkovú hodnotu nehnuteľností, ktorú tento určil na 34.000,-Eur. Žalobkyňa pritom disponovala znaleckým posudkom s určením hodnoty nehnuteľností vo výške 46.500,-Eur, konštatovala tak, že znalec L., objednaný žalovaným 2/, úmyselne podhodnotil predmetné nehnuteľnosti, čím sa dopustil trestného činu. Dobrovoľná dražba, ktorá sa mala konať XX.XX.XXXX, bola neúspešná; 12.11.2019 zaslal žalovaný žalobkyni Oznámenie o opakovanej dražbe, ktorá sa mala konať dňa XX.XX.XXXX a táto dražba bola úspešná. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3/ za cenu 25.500,- Eur. Následne žalovaný 2/ zaslal žalobkyni protokol o uspokojení pohľadávky, podľa ktorého bolo žalovanému 1/ z celkového dlhu uhradené len 23.138,86 Eur. Žalobkyňa tak tvrdila, že výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými mravmi, v rozpore s ústavným právom na obydlie a súkromný život. Namietala výšku a splatnosť pohľadávky. Tvrdila, že záložný veriteľ sa nikdy nestal vlastníkom jej majetku a nemohol nehnuteľnosti scudziť. Vykonaná dražba trpí formálnymi aj procesnými vadami, bola vykonaná v rozpore s , v rozpore s a Zákonom o dobrovoľných dražbách.

1.2 Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie; oboznámil sa so stanoviskami strán sporu, vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu zo súdneho spisu. Aplikoval ustanovenia , , , , , , , (ďalej len „“), ďalej aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , , , , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „“ alebo „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Súd prvej inštancie tiež aplikoval ustanovenie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; aplikoval ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , , , , , a o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to ustanovenie , , . Vo vzťahu k nariadeniu pojednávania aplikoval ustanovenie , Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu (ďalej len „“).

1.3 Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 12.05.2021 v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu; v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa podrobne zaoberal dôvodmi, pre ktoré žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalobkyne nepovažoval za dôvodnú.

1.4 Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa 10.03.2016 Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie č. XXXXXX a súčasne uzavreli aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, registračné číslo XXXXXX. Žalobkyňa sa v roku 2018 dostala do omeškania s platením splátok úveru, na základe čoho žalovaný 1/ dňom 15.02.2019 úver predčasne zosplatnil a pristúpil k výkonu záložného práva formou dražby. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne boli na účely dražby ohodnotené znalcom N.. P. L. na sumu 34.000,-Eur, žalobkyňa nemala námietky voči takto určenej znaleckej hodnote a nežiadala o vypracovanie nového znaleckého posudku. Nehnuteľnosti v druhom kole dražby dňa 10.12.2019 vydražil žalovaný 3/, žalobkyňa nevzniesla voči priebehu a výsledku dražby námietku do zápisnice. Medzi žalobkyňou a žalovaným 3/ bola ústna dohoda, že za cenu 35.500,-Eur žalovaný 3/ odpredá vydražené nehnuteľnosti žalobkyni, k čomu však nedošlo, nakoľko sa žalobkyňa rozhodla napadnúť platnosť dražby na súde.

1.5 Okresný súd ustálil a konštatoval skutočnosti, ktoré ostali medzi stranami sporné, a to

- či dražba nehnuteľností bola v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách;

- či je platná zmluva o úvere v dôsledku jej neprijateľných zmluvných podmienok;

- či je platná záložná zmluva v dôsledku jej neprijateľných zmluvných podmienok, resp. v dôsledku neplatnosti zmluvy o úvere, resp. v dôsledku toho, že podpis žalobkyne na návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností nebol úradne osvedčený;

- či predmet dražby bolo možné dražiť;

- či znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom;

- či bolo žalobkyni zo strany žalovaného 1/ doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva a či výkon záložného práva je v súlade s dobrými mravmi;

- či žalovaný 3/ mohol platne nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam s poukazom na zásadu nemo plus iuris a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nedala súhlas s dobrovoľnou dražbou;

- či došlo k porušeniu ústavného práva žalobkyne na ochranu obydlia;

- či znalec L. spáchal pri vypracovaní znaleckého posudku trestný čin a či sa dopustili trestného činu aj osoby zúčastnené na dražbe, vrátane žalovaného. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 137 písm. d) v spojení s § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách konštatoval prípustnosť žaloby o určenie neplatnostnej dražby, po vykonanom dokazovaní a právnom zhodnotení veci žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.6 Súd prvej inštancie konštatoval spotrebiteľský charakter zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ a ustálil, že formálne a obsahové náležitosti Zmluvy o úvere v predmetnej veci naviac upravuje Zákon o úveroch na bývanie. Tento zákon ustanovuje dôvod neplatnosti zmluvy o úvere len pri nedodržaní písomnej formy, bolo však preukázané, že zmluva má písomnú formu a teda nemôže byť neplatná pre nedodržanie jej písomnej formy v zmysle § 13 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie. V prípade nedodržania niektorých zákonných náležitostí zmluvy o úvere zákon zakotvuje sankciu, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nie však sankciu neplatnosti zmluvy. Ani prípadné nedodržanie obsahových náležitostí zmluvy o úvere by nemohlo spôsobiť neplatnosť Zmluvy o úvere ako takej, mohlo spôsobiť len bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Okresný súd podrobil Zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú kontrole z hľadiska jej prípadnej absolútnej neplatnosti a ustálil, že nezistil dôvod neplatnosti podľa a ani v zmysle ustanovenia . Nebolo preukázané, že by právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a ani že by predmetom zmluvy bolo nemožné plnenie. Súd prvej inštancie nezistil ani dôvod neplatnosti zmluvy o úvere v zmysle , nakoľko nebolo preukázané, že by právny úkon urobila osoba nespôsobilá na právne úkony, resp. konajúca v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Zmluva o úvere svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom, čo sú ďalšie prípady pre vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy. Okresný súd konštatoval, že Zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa Zákona o úveroch na bývanie. Ak žalobkyňa tvrdila, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, súd prvej inštancie konštatoval, že zákon stanovuje sankciu neplatnosti vo vzťahu k tým zmluvným podmienkam, ktoré sú neprijateľné, a nie sankciu neplatnosti celej zmluvy. Zmluva o úvere by tak bola neplatná len v časti neprijateľných zmluvných podmienok. Neprijateľnosť resp. neplatnosť zmluvných podmienok bez ďalšieho nemôže spôsobiť neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, tieto konkrétne zmluvné podmienky je možné oddeliť od ostatných častí Zmluvy o úvere, najmä od jej podstatných a teda zákonných náležitostí. Okresný súd tak ustálil, že namietaná Zmluva o úvere ako celok je platným právnym úkonom. Ak žalobkyňa namietala existenciu jednotlivých poplatkov, s týmito bola oboznámená priamo v Zmluve o úvere, neplatnosť Zmluvy o úvere resp. zmluvných podmienok v čase od uzavretia Zmluvy o úvere až do vydraženia nikdy nenapádala.

1.7 Súd prvej inštancie za platnú vyhodnotil aj záložnú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/; žalobkyňa a žalovaný 1/ sa už v zmluve o úvere dohodli na zabezpečení pohľadávky žalovaného 1/ zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Súd prvej inštancie aj záložnú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú; nezistil žiadny dôvod jej neplatnosti ako celku. Ustálil, že záložná zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky náležitosti. V záložnej zmluve bola určená zabezpečená pohľadávka žalovaného, najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, resp. hodnota zabezpečenej pohľadávky, zriadené záložné právo zabezpečovalo pohľadávku žalovaného 1/ vzniknutú zo zmluvy o úvere; v záložnej zmluve bol určený záloh. Záložné právo pritom bolo zriadené na spôsobilý predmet, bolo riadne registrované, zavkladované do katastra nehnuteľností. Okresný súd zistil, že neexistuje dôvod neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 37, § 38, §

39, . Pokiaľ žalobkyňa tvrdila dôvod neplatnosti záložnej zmluvy aj v tom, že obsahuje niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, okresný súd ustálil, že aj v prípade existencie žalobkyňou tvrdených neplatných zmluvných podmienok tieto bez ďalšieho nemôžu spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy ako celku, nakoľko je možné tieto konkrétne zmluvné podmienky oddeliť od ostatnej časti záložnej zmluvy. Skutočnosť, že podpis žalobkyne v návrhu na vklad vlastníckeho práva nebol osvedčený, nezakladá neplatnosť záložnej zmluvy, resp. neexistenciu záložného práva; žiaden právny predpis v Slovenskej republike nevyžaduje, aby bol postup záložcu v návrhu na vklad úradne osvedčený.

1.8 Za nepravdivé považoval súd prvej inštancie tvrdenie žalobkyne o tom, že jej nebolo doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva; žalovaný 1/ v spore predložil listinný dôkaz o tom, že takéto oznámenie bolo žalobkyni doručované a že ho žalobkyňa aj prevzala. Nepravdivé bolo aj ďalšie tvrdenie žalobkyne o tom, že nikdy nedala súhlas dobrovoľnou dražbou, nakoľko tento súhlas priamo vyplýva z ustanovenia článku V. záložnej zmluvy.

1.9 Okresný súd tiež ustálil, že nehnuteľnosti, aj keď ide o obydlie osoby, sú plne spôsobilým a štandardným predmetom záložného práva, v opačnom prípade by realizácia hypotekárnych úverov ani fakticky nebola možná. So zriadením záložného práva pritom počíta aj Zákon o úveroch na bývanie. Žalovanému 1/ patrilo podľa záložnej zmluvy oprávnenie na výkon záložného práva formou dražby, bolo preukázané, že žalovaný 1/ žalobkyni oznámil začatie výkonu záložného práva a v spore pred súdom predložil listinné dôkazy preukazujúce splnenie povinnosti v zmysle § 6 ods. 3, § 7 ods. 2 a § 16 Zákona o dobrovoľných dražbách. Vykonaním dražby bol poverený žalovaný 2/ ako dražobník, ktorý v súlade so zákonom zaistil ohodnotenie nehnuteľností znalcom zapísaným v zozname znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR, N. L., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. XXX/XXXX určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 34.000,-Eur. Voči takto určenej hodnote mohla žalobkyňa v zmysle § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách vzniesť námietky, prípadne žiadať vypracovanie nového znaleckého posudku, čo však žalobkyňa neurobila. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že znalecký posudok je v rozpore so zákonom a znalec úmyselne podhodnotil nehnuteľnosti a dopustil sa trestného činu, trestné oznámenie žalobkyne bolo vyšetrovateľom odmietnuté. Nehnuteľnosti boli plne spôsobilé byť predmetom záložného práva a plne spôsobilé byť predmetom dražby. Opakovaná dražba nehnuteľností bola v súlade s § 20 ods. 13 Zákona o dobrovoľných dražbách osvedčená notárskou zápisnicou; najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 25.500,-Eur, čo predstavuje 75 % zo znaleckej hodnoty; najnižšie podanie bolo určené v súlade s § 16 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách. Nakoľko na dražbe urobili všetci účastníci dražby najnižšie podanie a nikto z nich neurobil vyššie podanie, licitátor v súlade s § 20 ods. 8 Zákona o dobrovoľných dražbách rozhodol žrebom o tom, komu z nich príklep udelí. Vydražiteľom sa stal žalovaný 3/. Žalobkyňa a jej otčim, prítomní na dražbe, námietku voči priebehu dražby nevzniesli. Tvrdenia žalobkyne o machináciách na dražbe a pri žrebovaní sa v spore nepreukázali, trestné oznámenie žalobkyne bolo takisto odmietnuté. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že dražba dňa 10.12.2019 prebehla zákonným spôsobom, na žalovaného 3/ prešlo zákonným spôsobom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.

1.10 Z viacerých zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie žalovaného 1/ uspokojiť sa v rámci výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe, argumentácia žalobkyne o konaní žalovaného 1/ v rozpore s dobrými mravmi tak neobstojí; v danom prípade s poukazom na ustanovenie sa dobrých mravov nie je možné úspešne dovolávať. Neobstojí ani argumentácia žalobkyne vo vzťahu k zásade nemo plus iuris, nakoľko nejde o prevod vlastníckeho práva, ale o prechod. Okresný súd uzavrel, že následné ústne dohody medzi žalovaným 3/ a žalobkyňou o možnom odpredaji nehnuteľností žalobkyni sú vo vzťahu k otázke platnosti záložnej zmluvy a platnosti dražby právne irelevantné.

1.11 Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom okresný súd uzavrel, že v spore nebol preukázaný žiadny dôvod neplatnosti dražby, nebol preukázaný žiaden dôvod pre vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy, nebol preukázaný žiaden dôvod neplatnosti zmluvy o úvere. Konštatoval, že začatie a následný výkon záložného práva bol uskutočnený v súlade s , zmluvou o úvere, záložnou zmluvou a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách a nebol v rozpore s , ani s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.12 S poukazom na ustanovenie súd prvej inštancie osobitným výrokom zrušil prv nariadené neodkladné opatrenie.

1.13 Pri rozhodovaní nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie v spojení s a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovaným v rozsahu 100 %, vo vzťahu ku každému zo žalovaných osobitným výrokom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa (ďalej aj „odvolateľka“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovaných zaviaže na náhradu trov konania. Namietala odvolacie dôvody uvedené v , , , a , tvrdila tak, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Žalobkyňa tvrdila, že nemohla využiť svoje práva na predloženie a uplatnenie ďalších dôkazných prostriedkov, ktoré by mali zásadný vplyv na právne posúdenie veci a rozhodnutie vo veci samej. Zdôraznila, že dňa 11.05.2021 doručila vyjadrenie, v ktorom žiadala pojednávanie konané dňa 12.05.2021 odročiť z dôvodu platnosti núdzového stavu a platnosti vyhlášky č. a tvrdila, že bola v karanténe. V termíne pojednávania, dňa 12.05.2001 bol ešte vyhlásený núdzový stav s náležitými opatreniami. Upovedomenie o odročení pojednávania na deň 12.05.2021 neobsahovalo v predvolaní skutočnosť, že táto vec neznesie odklad, čo je v rozpore s vyhlášky č. Súd tak zavádzal a neuviedol zámerne tieto skutočnosti, že vec neznesie odklad, žalobkyňa vyjadrila podozrenie, že súd bol očividne naklonený žalovanému. Nepravdivé je konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý považoval konanie žalobkyne za obštrukčné, ňou uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní bol v danej situácii vážny a dôležitý. Ona nemala záujem nedôvodne robiť prieťahy v konaní, mala záujem predložiť súdu na pojednávaní dôležité dôkazy o konaní dražby v rozpore so zákonom. Pre ňu samú bol uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní dôležitý, cítila sa zle a bola v karanténe. Jasné pochybenie žalobkyňa videla v tom, že v predvolaní nebolo uvedené a zdôraznené, že vec neznesie odklad. Súd prvej inštancie, akoby obhajca žalovaného 3/ zdôrazňuje, že vec neznesie odklad z dôvodu, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosť zadarmo; takéto vyjadrenie žalovaný 3/ sám neuviedol. Je zrejmé, že súd prvej inštancie bol naklonený vydražiteľovi nehnuteľnosti.

2.2 Žalobkyňa zároveň poukázala na ustanovenie , a teda, že miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby je jedným z dôvodov jej neplatnosti, dražba bola vykonaná vo vzdialenej obci, v priestoroch hotela J. V. V. a dražená nehnuteľnosť sa nachádzala v katastrálnom území obce U.. Ide o XX km vzdialenosť, čím dražobník a navrhovateľ obmedzil možnosť a účasť na dražbe ostatným prípadným záujemcom, táto skutočnosť pri výbere organizovania dražby nebola zohľadnená. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Súd prvej inštancie mal vec posúdiť komplexnejšie, mal preskúmať aj iné nenamietané skutočnosti aj vo vzťahu k určeniu miesta dražby. Dražobník by mal miesto dražby zvažovať tak, aby mal na zreteli taký typ dražiteľov, ktorí môžu mať najväčší záujem o daný predmet dražby, mal posúdiť aj to, či geografické umiestnenie predmetu dražby negatívne neovplyvní okruh záujemcov o účasť na dražbe. Záujemcovia o kúpu nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitého mesta, prípadne obcí, ktorí v danom regióne žijú, pracujú a majú rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu presťahovali. Dražobník mal a musel predpokladať najväčší záujem o draženie predmetného rodinného domu v okolí U., miesto dražby bolo určené bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodniteľného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe. Iné miesto dražby mohlo mať vplyv na účasť na dražbe a tak aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Dôvodom neplatnosti dražby je aj skutočnosť, ak miesto dražby bolo vybrané nevhodne, konalo sa v V. V., obci s nízkou infraštruktúrou obce a veľmi zlým dopravným prístupom. Pre žalobkyňu to vyznelo tak, že miesto dražby bolo vopred pripravené pre vydražiteľa. Uvedené vyplýva aj z podvodnej činnosti pri uskutočňovaní dražby, ako aj nízkeho ohodnotenia domu v znaleckom posudku. Vo vzťahu k miestu dražby žalobkyňa s poukazom na závery uvedené v inom rozhodnutí tvrdila, že súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby i na základe takej skutkovej okolnosti,

ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup by nenarúšal kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, súd v takomto prípade nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv, ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie takýto postup zanedbal. V rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby je také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Takéto závery vyšších súdnych autorít sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec.

2.3 Žalobkyňa taktiež tvrdila, že žalovaný 3/ mal od počiatku úmysel pri vydražení sa obohatiť, po dražbe jej mailom zaslal návrh zmluvy o budúcej zmluve, kde chcel žalobkyni vydraženú nehnuteľnosť odpredať za 33.500,- Eur s pokutou 3.000,- Eur, ak nepodpíše kúpnu zmluvu. Celé konanie bolo od začiatku podvodné, aj v priebehu dražby, aj čo sa týka miesta dražby. Ľudia ako žalovaný 3/ skupujú na dražbách nehnuteľnosti, obyvateľov v nich nechajú bývať a odpredajú im znova ich nehnuteľnosť navýšenú o niekoľko tisíc. Takéto konanie považovala žalobkyňa za podvodné. Zároveň poukázala na skutočnosť, že ešte pred dražbou požiadala pobočku banky v Z. B. V., kde bol úver zobratý, o obnovenie splátkového kalendára. Banka bola ochotná pristúpiť na splátkový kalendár až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Je zarážajúce, že z dôvodu nízkej ceny vydraženej nehnuteľnosti a z dôvodu, že znalecký posudok bol urobený úmyselne veľmi nízko, žalobkyni ako pôvodnej dlžníčke zostane platiť ešte 20.000,-Eur, nakoľko banke nebol pokrytý celý úver a zostatok dlhu zostáva pôvodnému vlastníkovi aj s úročením.

2.4 Z vyššie uvedených dôvodov považovala žalobkyňa napadnuté rozhodnutie za nesprávne, mala za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov a tvrdila, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne aplikoval ustanovenia právnych predpisov.

3. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému 2/ voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval žalovaný 2/ za absolútne správny, zákonný a vyčerpávajúco odôvodnený; námietky žalobkyne vnímal za bezpredmetné a v mnohých aspektoch za nesprávne.

4.1 K námietke nemožnosti vykonať pojednávanie dňa 12.05.2021 žalovaný 2/ uviedol, že k uvedenému dňu vyplývala možnosť vykonať v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu pojednávanie, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie aj v ostatných veciach, ako uvedených v § 1 ods. 1 s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Žalovaný mal za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na riadne vykonanie pojednávania nariadeného na deň 12.05.2021. Súd prvej inštancie logicky a podrobne zhrnul, z akých dôvodov sa v prejednávanej veci nejednalo o vec, ktorá by zniesla odklad. Žalobkyňa bola v konaní riadne zastúpená, aj zástupca žalobkyne bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Súd prvej inštancie pritom opakovane odročoval nariadené pojednávania, a to práve počas celej doby, po ktorú nebolo možné vykonávať pojednávania tak, aby zabezpečil všetkým subjektom možnosť plnohodnotne uplatňovať im prináležiace procesné práva. Správanie žalobkyne považoval žalovaný 2/ za obštrukčné, svoju žiadosť o odročenie pojednávania doručila bezprostredne len pred dňom nariadeného pojednávania, v rámci celého priebehu konania, a to ani po predchádzajúcom pojednávaní, na ktorom bol súdom prvej inštancie vyslovený predbežný právny názor na vec, nepredložila čo i len jediný dôkaz preukazujúci jej tvrdenia.

4.2 Pokiaľ ide o miesto konania dobrovoľnej dražby, žalovaný 2/ zdôraznil, že spojenie medzi obcami V. V. a U. je bežnými dopravnými prostriedkami bez akýchkoľvek problémov dostupné, vzdialenosť uvedených obcí predstavuje XX km, nemožno tak hovoriť o obmedzení účasti verejnosti. Priemerná dĺžka trvania cesty na trase V. V. - U. predstavuje cca XX minút, s prihliadnutím na súčasnú dobu a používané dopravné prostriedky nemožno zvolené miesto konania dražby považovať za neprimerané. Žalobkyňa účelovo a nesprávne poukazuje na súdne rozhodnutie, ktoré vychádzali z absolútne odlišného stavu a odlišných okolností.

4.3 K návrhu zmluvy o budúcej zmluve, ktorý mal byť žalobkyni zo strany žalovaného 3/ zaslaný, o tejto skutočnosti sa konateľka žalovaného 3/ v rámci svojej výpovede vyjadrila, túto výpoveď považuje žalovaný 2/ za presvedčivú, logickú a konzistentnú, v konaní nebolo vyvrátené žiadne z tvrdení konateľky žalovaného 3/. Žalovaný 3/ je podnikateľským subjektom aj v oblasti trhu s nehnuteľnosťami, venuje sa práve nákupu, predaju a prenájmu nehnuteľností. Je logické, že žalovaný 3/ môže mať záujem príslušnú nehnuteľnosť predať práve za účelom dosiahnutia zisku, činnosť na rovnakej báze vykonávajú desiatky až stovky iných podnikateľských subjektov. Nejde o postup neštandardný, neobvyklý a ani protiprávny. Názor žalobkyne o potrebe ponechania si akejkoľvek nehnuteľnosti zrejme na dobu neurčitú, vo vlastníctve akéhokoľvek podnikateľského subjektu, ako dôkazu o vážnosti prejavu vôle pri jej nadobúdaní, je záverom neprijateľným a nemajúcim akékoľvek opodstatnenie.

5. Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd postupom podľa napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov žalovaného 3/ v odvolacom konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti žaloby.

5.1 V rámci svojej argumentácii žalovaný 3/ uviedol, že v predmetnom konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktoré žalovaného 3/ obmedzuje v užívaní jeho vlastníckeho práva k predmetu dražby viac ako rok. Okresný súd tak mal správne, keď vo veci na nariadenom pojednávaní rozhodol aj bez prítomnosti žalobkyne; v čase 12.05.2021, umožňovala takéto pojednávanie uskutočniť. Žalovaný 3/ považoval konanie žalobkyne za obštrukčné, o čom svedčí nielen ospravedlnenie z pojednávania deň pred pojednávaním ale aj to, že súčasťou podania bola námietka zaujatosti sudcu, ktorá nespĺňala zákonné náležitosti podľa ustanovenia Je tak zrejmý úmysel žalobkyne robiť prieťahy v sporovom konaní, s cieľom privodiť si výhodnejšie postavenie, ktoré je dané tým, že žalobkyňa je stále oprávnená užívať nehnuteľnosť žalovaného 3/ na základe vydaného neodkladného opatrenia.

5.2 Ak žalobkyňa tvrdila, že mala záujem predložiť konajúcemu súdu na pojednávaní dôležité dôkazy o konaní dražby v rozpore so zákonom, nerešpektuje zásadu koncentrácie konania, mala dostatok času v priebehu sporového konania predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa nepreukázala jediný dôvod neplatnosti dražby, žaloba obsahovala rozsiahly prehľad rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky, bez bližších logických súvislostí so žalobnými tvrdeniami. Neplatnosť dražby nebola preukázaná ani vykonaným dokazovaním navrhovaným práve žalobkyňou. Žalovaný 3/ má značné pochybnosti o relevancii odvolacieho tvrdenia o predložení dôležitých dôkazov, žalobkyňa v priebehu sporového konania tieto nepredložila a neuviedla ich ani v odvolaní. Žalobkyňa rovnako nepreukázala, že bola v karanténe, ako to uvádza v odvolaní, potvrdenia o karanténe konajúcemu súdu nedoložila. Tvrdenie o tom, že sa cítila zle a bola v karanténe, žalovaný 3/ považoval za účelové.

5.3 Vo vzťahu k miestu konania dražby žalovaný 3/ uviedol, že miesto konania dražby bolo vybrané vhodne, na dražbe sa zúčastnilo 13 účastníkov dražby, čo vyvracia tvrdenie žalobcu o nevhodnosti miesta konania dražby a o odradení od účasti na dražbe. Ak žalobkyňa uvádza, že vzdialenosť miesta nehnuteľnosti od dražby je XX km, týmto tvrdením zavádza, podľa internetového portálu je táto vzdialenosť XX,X km. Žalobkyňa zavádza aj tvrdením, že miesto konania dražby je miestom so zlým dopravným prístupom, nakoľko o mieste konania dražby nemožno takto hovoriť, keďže k miestu konania dražby sa dá dopraviť zjazdom z diaľnice G. v meste Z. a miesto konania dražby je vzdialené X km jazdy od zjazdu z diaľnice G Z uvedených dôvodov považoval žalovaný 3/ odvolacie dôvody a tvrdenia žalobkyne za nedôvodné, nepreukázané a značne zavádzajúce.

6. Žalobkyňa sa k podaným vyjadreniam v replike napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila.

7. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa , ako vecne správny potvrdil.

8.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Napadnuté rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľností, odôvodnenie rozsudku okresného súdu je plne v súlade s ustanovením ; súd prvej inštancie precízne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ktoré dôkazy okresný súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich hodnotil; je zrejmé, že správne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov a vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Napokon z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako súd prvej inštancie vec právne posúdil; odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je mimoriadne presvedčivé, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti Zmluvy o úvere, prípadne Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenými medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ neposudzoval ich neplatnosť iba a výlučne z dôvodov uvedených v žalobe ale posudzoval aj všetky dôvody, pri ktorých by prichádzalo do úvahy konštatovanie o absolútnej neplatnosti týchto zmlúv.

9.1 Okresný súd stručne a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za nesporné (tieto závery odvolateľka ani nenamietala) a definoval si okruh skutočností, ktoré považoval medzi stranami sporu sa sporné; s týmito skutočnosťami sa v rámci svojho rozhodovania a odôvodnení napadnutého rozhodnutia precízne vysporiadal keď dospel k záveru o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len s prihliadnutím na odvolacie dôvody uvádza:

10. Odvolanie žalobkyne v danom prípade nie je dôvodné. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, žalobkyňa predovšetkým tvrdila, že pojednávanie, uskutočnené dňa 12.5.2021 na súde prvej inštancie, sa konalo v rozpore s ustanoveniami a predovšetkým vyhlášky č.; ako (nový) dôvod neplatnosti dražby tvrdila, že dražba sa uskutočnila v rozpore s ustanovením a poukázala na nepoctivý úmysel žalovaného pri vydražení nehnuteľnosti aj v súvislosti s neprimerane nízkou hodnotou predmetu dražby podľa znaleckého posudku.

10.1 Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola na okresný súd podaná dňa 9.3.2020. Okresný súd už dňa 26.3.2020 uznesením č.k. -100 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým „žalovanému 3 ukladá znášať užívanie nehnuteľností v katastri obce U., okres Z., katastrálne územie U., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX ako: parcela registra „C“ parcelné číslo XXX o výmere XXXmX - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súpisné číslo XX postavený na parcele registra „C“ číslo XXX, žalobkyňou a je rodinnými príslušníkmi: T. G., nar. XX.XX.XXXX, mal. T. G., nar. XX.X.XXXX a T. Z., nar. X.X.XXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej“. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 16.5.2020. Po vzájomných vyjadreniach strán sporu okresný súd vytýčil prvé pojednávanie na deň 12.8.2020, vec prejednal v prítomnosti žalobkyne, žalovaného 1/, zástupcu žalobkyne, právnych zástupcov žalovaných 2/ a 3/, na pojednávaní okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti považuje za nesporné a ktoré za sporné, uviedol predbežné právne posúdenie, podľa ktorého sa žaloba javí ako nedôvodná. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu potreby predloženia listinných dôkazov. V nadväznosti na tvrdenie žalobkyne, že podala podnet na začatie trestného stíhania pre trestné činy „machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe“ a „nepravdivý znalecký posudok, tlmočnícky úkon a prekladateľský úkon“ okresný súd zisťoval stav prípadného trestného stíhania. Následne okresný súd vytýčil pojednávanie na deň 18.12.2020. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného 3/ (z dôvodu pozitívneho testu zamestnanca AK na ochorenie COVID1-19; pojednávanie žiadal odročiť aj zástupca žalobkyne na termín po ukončení

núdzového stavu, resp. po ukončení konania vo veci trestného činu na polícii. Pojednávanie bolo opakovane odročené na dni 29.1.2021 (termín zrušený z dôvodu predĺženia zákazu vychádzania); 19.2.2021 (termín zrušený vzhľadom na vyhlášku MS SR č., bez žiadosti o odročenie pojednávania zo strany strán sporu); 12.3.2021 (termín zrušený vzhľadom na predĺženie núdzového stavu a vyhlášku č.; bez žiadosti strán sporu o odročenie pojednávania); 9.4.2021 (termín zrušený vzhľadom na predĺženie núdzového stavu a na vyhlášku č.; bez žiadosti strán sporu o odročenie pojednávania).

10.2 Z obsahu spisu tiež vyplýva podanie žalobkyne doručené okresnému súdu dňa 11.5.2021 (deň pred termínom pojednávania), v ktorom žalobkyňa prostredníctvom zástupcu uviedla: „s poukazom na vyhlášku MS SR 24/2021 a následne na stále prebiehajúci núdzový stav, žiada žalobkyňa pojednávanie určené na deň 12.5.2021 o 10,00 hod odročiť na termín až po ukončení núdzového stavu v súvislosti s ochorením COVID-19“. Žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi (s ktorou sa sudca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal). Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne; na pojednávaní konštatoval, že sú splnené všetky procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie veci.

10.3 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadne situácie a núdzového stavu v znení účinnom do 27.4.2021 v ustanovovala možnosť vykonať pojednávanie nasledovne: „Okrem vecí podľa odseku 1 možno v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonať pojednávanie, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie vtedy, ak ide o vec, ktoré neznesie odklad; túto skutočnosť konajúci súd v predvolaní zdôrazní“. Od 28.4.2021 došlo k zmene citovaného ustanovenia nasledovne: „Okrem vecí podľa odseku 1 sa v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia aj v ostatných veciach s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad“. 10.4 Súd prvej inštancie upovedomenie o odročení pojednávania pôvodne vytýčeného na deň 9.4.2021 a s predvolaním na nový termín pojednávania expedoval dňa 29.3.2021; v čase, keď ustanovovala povinnosť upozorniť, že ide o vec, ktorá neznesie odklad. Predvolanie na pojednávanie toto upozornenie neobsahovalo. Žalobkyňa a jej zástupca predvolanie prevzal dňa 6.4.2021. Podstatné však je, že od 28.4.2021 takúto povinnosť (zdôraznenia, že vec neznesie odklad) nedefinuje; najmä ju neustanovuje v čase, kedy zástupca žalobkyne ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní a keď sa pojednávanie uskutočnilo (12.5.2021). Od 28.4.2021 súd nemal na výber, či pojednávanie uskutočni (možno uskutočniť pojednávanie), ale z ustanovenia vyhlášky mu vyplýva povinnosť (vykonávajú sa pojednávania) veci prejednať a rozhodnúť; výnimkou boli veci, ktoré znesú odklad. Pokiaľ teda zástupca žalobkyne neúčasť na pojednávaní ospravedlňoval a pojednávanie sa uskutočnilo v čase, keď vyhláška neustanovovala namietanú povinnosť súdu, nemôže dôvodne tvrdiť, že pojednávanie sa z tohto dôvodu nemohlo uskutočniť. V čase, keď zástupca žalobkyne ospravedlňoval neúčasť na pojednávaní, takáto zákonná povinnosť neexistovala; navyše od 28.4.2021 bolo povinnosťou súdu plynule pokračovať v rozhodovacej činností s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Vada v predvolaní realizovanom dňa 29.3.2021 tak nemá za následok konštatovanie nesprávneho postupu súdu, ktorý by strane znemožnil uskutočňovať jej patriace práva.

10.5 Vo vzťahu k účasti na pojednávaní je tiež podstatné, že strany sporu boli na pojednávanie riadne predvolané. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňovala iba s poukazom na prebiehajúci núdzový stav; žiadne ďalšie dôvody neuviedla. Súd prvej inštancie správne žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, z vyhlášky č. platnej v čase pojednávania vyplýva, že núdzový stav prejednaniu veci na pojednávaní nebránil. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie riadne odôvodnil, z akých dôvodov považoval prejednávanú vec považoval za takú, ktoré odklad neznesie; s jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje s prihliadnutím na dátum konania dražby (10.12.2019), na ktorej nehnuteľnosti vydražil žalovaný 3/; dátum podania žaloby 26.3.2020; vydané neodkladné opatrenie ktoré žalovanému 3/ ukladalo povinnosť znášať užívanie vydražených nehnuteľností žalovanou a jej rodinou ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že z objektívnych dôvodov (mimoriadna situácia a núdzový stav) nebolo možné vec prejednať a rozhodnúť v primeranej lehote od podania žaloby. Existoval dlhodobý stav, keď nehnuteľnosť (aj na základe neodkladného opatrenia) reálne užívali osoby, ktoré neboli vlastníkmi nehnuteľnosti; naopak vlastník nehnuteľnosti

svoje vlastnícke oprávnenia nemohol po dobu cca 18 mesiacov realizovať. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, pre ktoré mal zato, že vec neznesie odklad, postupoval v súlade s ustanovením ; nemožno dôvodne tvrdiť, takýmto postupom „nadŕžal“ žalovanému.

10.6 Navyše, pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že bola v karanténe, uvedené tvrdenie je v rozpore s podaním - žiadosťou o odročenie pojednávania, ktorá takéto tvrdenie neobsahuje. Ani ďalšie odvolacie tvrdenie, že „sa cítila zle a bola v karanténe“ zo žiadosti o odročenie pojednávania nevyplýva. Žalobkyňa si tak protirečí.

10.7 Odvolací súd tak konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, pokiaľ žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, nebol v rozpore s ustanoveniami ; žalobkyňa v žiadosti o odročenie pojednávania ani nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ustanovenia druhá veta .

10.8 Navyše ak žalobkyňa tvrdí, že na pojednávaní mienila využiť svoje právo na predloženie ďalších dôkazných prostriedkov tieto v konaní pred súdom prvej inštancie napriek opakovanému odročovaniu pojednávaní nepredložila a neoznačila ich a nepredložila ani v odvolacom konaní.

11. Odvolacou námietkou bolo tvrdenie, že dražba sa uskutočnila v rozpore s ustanovením , podľa ktorého miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. S poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zopakovala jeho argumentáciu prispôsobením na pomery prejednávanej veci.

11.1 K nastolenej otázke zaujal už stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 24. októbra 2012, v ktorom konštatoval, že „dobrovoľná dražba ( o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej miestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu do tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca“. Najvyšší súd ustálil, že záujem o predmet dražby bude vždy závisieť od reálnej možnosti spoločenského využitia dražby; pri nehnuteľnostiach určených na bývanie budú záujemcami spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca; záujem prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce v okolí); v danom prípade vzdialenosť obce, kde sa konala dobrovoľná dražba od nehnuteľnosti predstavovala najkratšou trasou XXX km; táto skutočnosť spôsobovala, že určenie miesta dražby nezodpovedalo ustanoveniu .

11.2 V prejednávanej veci odvolací súd nemal pochybnosť, že dražené nehnuteľnosti sú určená na bývanie; platí tak s prihliadnutím na možnosť reálneho využitia nehnuteľnosti, že najväčší záujem budú mať spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca.

11.3 Podľa novšieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 5. júna 2019 „závery rozhodnutia sp.zn. nemožno „paušálne“ vzťahovať na všetky prípady dobrovoľnej dražby, u ktorých miesto konania dražby bolo vzdialenejšie od miesta draženej nehnuteľnosti, ale iba také, kedy takto určené miesto konania dražby skutočne mohlo ovplyvniť účasť dražiteľov (z blízkeho okolia) na nej, resp. ak by ich účasť bola z tohto dôvodu sťažené. Aj preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje, že „spravidla“ (teda nie vždy) je (ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie) v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Je teda zrejmé, že neprimerane veľká vzdialenosť miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti tu musí byť dôvodom (dôsledkom) obmedzenia možnosti účasti záujemcov o predmet dražby. Túto okolnosť možno potom vyvodiť iba z okolností toho - ktorého konkrétneho prípadu.“. Dovolací súd uzavrel, „že samotná vzdialenosť miesta

konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy teda, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t.j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“

11.4 V prejednávanej veci je jednoduchým spôsobom zistiteľné že vzdialenosť miesta, kde sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti (U.) od miesta konania dražby (V. V.), je XX,Xkm, ktorú možno motorovým vozidlom prekonať za čas XX minút; z toho XX,Xkm z obce U. do mesta Z. po ceste prvej triedy; XX,Xkm z mesta Z. do mesta Z. po rýchlostnej ceste G.X a X,Xkm z mesta Z. do obce V. V.. Medzi obcami U. a V. V. nie je priame spojenie prostriedkami hromadnej dopravy, s jedným prestupovaním (vo Z.) je časová dostupnosť cca X hod XX min, v ktorej je zahrnutá aj čakacia doba na ďalší spoj.

11.5 V danom prípade teda vzdialenosť medzi miestom, kde sa nachádza nehnuteľnosť a miestom konania dražby nie je vzdialenosťou, ktorá by bez ďalšieho odôvodňovala neplatnosť dražby z dôvodu, že by táto vzdialenosť mohla viesť k porušeniu práv dražbou dotknutých osôb znemožnením im účasti na dražbe.

11.6 Ďalšie okolnosti okrem vzdialenosti týkajúce sa vykonávanej dražby z hľadiska jej dostupnosti prípadným dražiteľom žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla a nezistil ich z obsahu spisu ani odvolací súd. Vzdialenosť nebola dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby, dostupnosť miesta konania dražby bola primeraná či už motorovým vozidlom alebo prostriedkom hromadnej dopravy; začiatok dražby bol stanovený na takú hodinu (11:30hod.), že nemožno konštatovať, že by mohla byť účasť na dražbe pre osoby mieniace sa na nej zúčastniť sťažená (napríklad ak by sa dražba konala v skorých ranných hodinách bez dostupnosti prostriedkami hromadnej dopravy). Žalobkyňa ako vlastníčka dražených nehnuteľností sa so svojím otčimom dražby zúčastnila a ani netvrdila, že existovali osoby, ktoré mali záujem o draženú nehnuteľnosť a z dôvodov vzdialenosti miesta dražby sa na dražbe nezúčastnili. Prihliadnuc na uvedené závery odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku za dôvodnú.

12. Odvolateľka napokon namietala podvodný spôsob dražby, ktorý videla v tom, že vydražiteľ jej ponúkal vydraženú nehnuteľnosť za vyššiu kúpnu cenu, než za akú ju nadobudol v dražbe, resp. namietla nízku cenu vydraženej nehnuteľnosti. S týmito odvolacími námietkami sa už vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na ktorého závery odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje zdôrazňujúc skutočnosť, že súd prvej inštancie overil stav trestných konaní iniciovaných z dôvodu tvrdených trestných činov žalobkyňou, trestné oznámenia podané žalobkyňou boli odmietnuté.

12.1 Napokon skutočnosť, že napriek úspešnému druhému kolu dražby sa nehnuteľnosť nepodarilo vydražiť aspoň za sumu stanovenú znaleckým posudkom resp. že z výťažku dražby nebola uspokojená ani celá pohľadávka navrhovateľa dražby, nie je ničím neobvyklým; súd prvej inštancie pritom v odôvodnení rozsiahlo a precízne zdôvodnil, že ustanovenia právnych predpisov o dobrovoľnej dražbe pri vykonávaní dražby porušené neboli.

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom sa odvolací súd stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala žiaden z dôvodov, pre ktorý by mohlo dôjsť k záveru o neplatnosti dražby a ani súdom, skúmajúcim otázku prípadnej absolútnej neplatnosti právnych úkonov, takéto dôvody zistené neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto rozsudok okresného súdu postupom podľa § 387 ods.1, ods.2 ako vecne správny potvrdil vrátane závislých výrokov o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne prihliadol na zásadu úspechu v konaní; z dôvodu, že žalobu zamietol boli v konaní v celom rozsahu úspešní žalovaní.

13.1 Napokon za vecne správny považoval odvolací súd aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým postupom podľa ustanovenia zrušil v konaní vydané neodkladné opatrenie z dôvodu, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia v spojení s , z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia , podľa ktorej nárok na náhradu trov konania patrí v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Nakoľko si však žalovaný 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, k podanému odvolaniu sa nevyjadril a zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu v odvolacom konaní trovy vznikli, odvolací súd žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Naopak, žalovaní 2/ a 3/ boli v odvolacom konaní aktívni, nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnili, preto im ich osobitnými výrokmi odvolací súd priznal v plnom rozsahu.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).