Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-7Sa-34-2023.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Subarea
BA-7Sa/34/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.03.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia rozhodnúť vo veci reštitučného nároku žalobkyne uplatneného dňa 04.10.2004 v konaní sp. zn. 3629/2004, OU-BA- PLO-2013/5590/3737/13/MBE/R1 zo dňa 05.12.2013 v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/5/2014-162 zo dňa 25.06.2019. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.
2. Po oboznámení sa s obsahom žaloby a jej príloh správny súd zistil, že k žalobe nebolo priložené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom v zmysle § 246 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 05.04.2024, č. k. BA-7Sa/34/2023 – 20 žalobkyňu vyzval, aby v lehote 15 dní doplnila žalobu a odstránila jej neúplnosť tak, že doručí súdu oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
4. Žalobkyňa súdu oznámila, že jej sťažnosť nebola zo strany žalovaného vybavená, resp. nedostala žiadnu odpoveď. Podnet prokurátorovi nepodala.
5. Podľa § 31 ods. 3 SSP, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2 SSP.
6. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
7. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
8. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
9. Podľa § 58 ods. 2 SSP, na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní.
10. Podľa § 59 ods. 2 SSP, v uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
11. Podľa § 99 písm. f) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“), sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy, b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 22 ods. 1 zákona o sťažnostiach, sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti.
14. Podľa § 22 ods. 2 zákona o sťažnostiach, sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.
15. Aktívne legitimovanou osobou pre podanie žaloby podľa § 242 ods. 1 SSP je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je účastníkom už prebiehajúceho administratívneho konania, a ktorá neúspešne vyčerpala zákonom ustanovený prostriedok nápravy proti nečinnosti, a to sťažnosť proti nečinnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Na vymedzenie aktívne legitimovanej osoby nadväzuje zákonodarca v Správnom súdnom poriadku ustanovením § 246 ods. 2, v ktorom explicitne zakotvil povinnosť doložiť ako prílohu k žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom. Táto úprava (okrem toho, že slúži na osvedčenie aktívnej legitimácie) reflektuje na zásadu subsidiarity, na ktorej je celé správne súdnictvo postavené. Odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SP a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Zo znenia § 246 ods. 2 vyplýva, že oznámenie o výsledku prešetrenia alebo vybavenie podnetu je obligatórnou prílohou žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a je zrejmé, že má odlišnú povahu, ako iné prílohy prikladané žalobcami v konaniach o iných správnych žalobách. V prípade jeho absencie správny súd nemôže žalobu vecne prejednať a pristúpiť k rozhodnutiu vo veci samej.
16. Z obsahu spisu má správny súd preukázané, že žalobkyňa pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpala osobitné postupy ustanovené zákonom. Správny súd si je vedomý argumentácie žalobkyne, podľa ktorej sťažnosť nebola zo strany žalovaného vybavená, resp. nedostala žiadnu odpoveď, avšak skutočnosťou zostáva, že k momentu rozhodovania správneho súdu nepreukázala, že v administratívnom konaní v úplnosti vyčerpala všetky prostriedky ako sa domôcť odstránenia namietanej nečinnosti. Hoci ustanovenie § 246 ods. 2 SSP expressis verbis ustanovuje povinnosť žalobcu pripojiť ku žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, prípadne vybavenie podnetu prokurátorom, splnenie uvedenej povinnosti nemôže byť vynucované prísne formalisticky až do takého rozsahu, že aj pre prípadnú objektívnu nemožnosť žalobcu zabezpečiť obligatórnu prílohu z dôvodov, ktoré možno pričítať výlučne za vinu žalovanému orgánu verenej správy, nebude jeho žaloba vecne prejednaná. V praxi sa totiž správny súd stretol s prípadmi, kedy je orgán verejnej správy nečinný tak v hlavnom administratívnom konaní,
v ktorom sa o odstránenie nečinnosti žalobca usiluje, ako aj v nadväzujúcom konaní o podanej sťažnosti proti nečinnosti. Formalistickým výkladom by mohla byť niektorým účastníkom administratívneho konania úplne odňatá možnosť obrátiť sa na správny súd práve pre pretrvávajúcu nečinnosť žalovaného na viacerých úrovniach, ktorý by takýmto obštrukčným spôsobom mohol úplne zmariť súdny prieskum jeho (ne)konania. V tom lepšom prípade by sa účastník konania mohol naďalej obrátiť na príslušného prokurátora s podnetom, avšak z ustanovení Správneho súdneho poriadku nevyplýva podmienka neúspešného vyčerpania oboch prostriedkov nápravy, ale iba jedného z nich, pričom právo voľby je ponechané účastníkovi administratívneho konania, ktorý považuje za efektívnejší.
17. Je pravdou, že žalobkyňa žalovanému dňa 17.12.2021 adresovala (dôkaz o tom, či toto podanie bolo aj doručené žalovanému v spise absentuje) podanie, ktorým namietala jeho nečinnosť a toto podanie možno považovať za sťažnosti proti nečinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 5 zákona o sťažnostiach. Správny súd je však toho názoru, že zákon o sťažnostiach dáva žalobkyni ďalšie prostriedky, ako sa domôcť odstránenia nečinnosti v administratívnom konaní a až za predpokladu ich úplného a neúspešného vyčerpania bude dôvodné podať žalobu proti nečinnosti na správny súd. Ustanovenie § 22 zákona o sťažnostiach totiž upravuje postup prešetrenia spôsobu vybavenia prvotnej sťažnosti (pričom pri právnej úprave, v ktorej zákonodarca nepočítal s vydaním tzv. fiktívneho rozhodnutia možno za vybavenie sťažnosti považovať de facto aj jej nevybavenie) vedúcim orgánu verejnej správy (resp. iným príslušným orgánom) pričom až za predpokladu, že opomenutá zostane aj táto nová sťažnosť, bude správny súd považovať prostriedky nápravy za neúspešne vyčerpané. Napokon, takýto výklad je odrazom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom, podobne, ako je tomu pri prieskume rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy až po vyčerpaní opravného prostriedku. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že iniciovanie súdneho prieskumu namietanej nečinnosti v administratívnom konaní má byť až tou krajnou možnosťou, ak už iného spôsobu nápravy niet. Nemožno opomenúť, že účelom adresovania sťažnosti priamo orgánu verejnej správy, ktorého nečinnosť sa namieta, je umožniť mu omnoho pružnejšie reagovať na vzniknutú nečinnosť a túto bezprostredne odstrániť.
18. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach. Preto konanie zastavil podľa § 99 písm. f) SSP. Správny súd záverom poznamenáva, že zákonodarca neustanovil žiadnu lehotu na podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorej márnym uplynutím by aktívne legitimovaný subjekt stratil možnosť domáhať sa ochrany na správnom súde. Z uvedeného dôvodu, ani uplynutím dlhšej doby nedochádza k sanácii protiprávneho stavu daného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Za predpokladu, že bude mať žalobkyňa aj naďalej za to, že je žalovaný nečinný a za predpokladu, že skutočne a riadne vyčerpá všetky zákonom stanovené postupy, môže sa opätovne obrátiť na súd za účelom odstránenia namietanej nečinnosti.
19. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanému vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobkyňou, ich náhradu mu nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému v tomto štádiu konania navyše nevznikli žiadne trovy konania, pretože o konaní doposiaľ nenadobudol vedomosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave (a contrario § 439 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.