Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-113-2020.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/113/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542097902, Francúzska republika, Paríž, Boulevard Haussmann č. 1, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Bratislava, Karadžičova č. 2, zastúpený spoločnosťou JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Martin, P.V. Rovnianka č. 5194/1, proti žalovaným v I. rade: E. Z. A. J. V. Á. F. , X. G.C. XX.X.XXXX, V. L. L., H. Č.. XXXX/X, zastúpený žalovanou v II. rade: G. Z. A. J. V. Á. F. S. Y. Á. , X. G. XX.X.XXXX, V. L. L., H. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 1.915,17 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných v I., II. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. januára 2019, č.k. 18 C 34/2012-174, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18. apríla 2019, č.k. 18 C 34/2012-189 a opravnými uzneseniami zo dňa 18. septembra 2019, č.k. 18 C 34/2012-219 a zo dňa 11. mája 2020, č.k. 18 C 34/2012-228, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. januára 2019, č.k. 18 C 34/2012-174, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18. apríla 2019, č.k. 18 C 34/2012-189 a opravnými uzneseniami zo dňa 18. septembra 2019, č.k. 18 C 34/2012-219 a zo dňa 11. mája 2020, č.k. 18 C 34/2012-228, vo výroku, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %, z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 15.1.2019, č.k. 18 C 34/2012-174, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 18.4.2019, č.k. 18 C 34/2012-189 a opravnými uzneseniami zo dňa 18.9.2019, č.k. 18 C 34/2012-219 a zo dňa 11.5.2020, č.k. 18 C 34/2012-228 (opravený rozsudok a dopĺňací rozsudok v záhlaví v označení žalobcu a zástupcu žalovaného v I. rade), žalovaným v I., II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 720,73 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu vedený v Poštovej banke, a.s., číslo účtu: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX; vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %. 1.2. Z odôvodnenia rozsudku a dopĺňacieho rozsudku vyplýva, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, Bratislava, Panenská č. 7) sa žalobou podanou na súd dňa 18.5.2011 domáhal od žalovaných v I., II. rade zaplatenia sumy 1.915,17 € z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru podľa dohodnutých podmienok. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti-návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.9.2006, poskytol žalovanému v I. rade úver vo výške 3.319,39 € na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovaného v I. rade tak, že za žalovaného v I. rade uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcej výške poskytnutého úveru, žalovaný v I. rade tovar prevzal a zároveň sa zaviazal splatiť úver v 54 mesačných splátkach po 82,95 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.10.2006. Žalovaná v II. rade sa v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 21.9.2006 zaviazala uhradiť jeho pohľadávku spoločne a
nerozdielne so žalovaným v I. rade. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas však nebol splnený ani jedným zo žalovaných. Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s., pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o úvere, je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky, so splatením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom na zaplatenie vyzvaný. V prípade vyššie špecifikovaného úveru vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 8.12.2009. Dňa 31.1.2010 sa stal splatným dlh žalovaného v I. rade vo výške 1.915,17 €, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom uvedeným vyššie. S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovaného v I. rade ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu eviduje voči obom žalovaným pohľadávku vo výške 1.915,17 € s príslušenstvom, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka. 1.3. Na základe podanej žaloby a dôkazov k nej pripojených bol vydaný dňa 23.8.2011 platobný rozkaz č.k. (správne sp.zn., poznámka odvolacieho súdu) 26 Ro/49/2011, ktorým oboch žalovaných zaviazal k úhrade žalovanej pohľadávky. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní v I., II. rade v zákonnej lehote odpor, v ktorom vyjadrili nesúhlas s nárokom žalobcu uplatneným v žalobe. Poukázali na to, že pokiaľ žalobca odstúpil od úverovej zmluvy, urobil tak len vo vzťahu k žalovanému v I. rade, ktorému odstúpenie od zmluvy doručil; žiadali preto vo veci nariadiť pojednávanie.
2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 2, § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), § 39, § 40a, § 48 ods. 2, § 52, § 54 Občianskeho zákonníka, § 349 ods. 1, § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p., dôvodiac tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 21.9.2006, č. XXXX XXX XXX XXXX, poskytol právny predchodca žalobcu spotrebiteľský úver žalovanému v I. rade vo výške 3.319,39 € (99.999,94 Sk), ktorý sa žalovaný v I. rade zaviazal splácať v mesačných splátkach po 82,95 € (2.499,- Sk) k 15. dňu v mesiaci. Počet splátok bol stanovený na 54, prvú splátku mal žalobca (správne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) v I. rade uhradiť ku dňu 15.10.2006. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,42 % a RPMN vo výške 15,90 %. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola dohoda o poistení, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi platiť poistné plnenie vo výške 2,99 % z dohodnutej mesačnej splátky. Úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou návrhu na uzatvorenie úverovej zmluvy. Žalovaná v II. rade ako partnerka, resp. manželka v súvislosti s textom umiestnením v kolónke „Prehlásenie partnera“, vyjadrila svojím podpisom na zmluve súhlas s poskytnutím úveru žalovanému v I. rade ako manželovi a súčasne sa spolu s ním zaviazala úver splácať. Uvedený úkon žalovanej v II. rade posúdil ako ručiteľský záväzok pre prípad neplnenia zo strany žalovaného v I. rade, ktorý má akcesorický charakter vo vzťahu k hlavnému záväzku, jeho zánikom zaniká aj ručiteľský záväzok. Podľa potvrdenia zo dňa 3.11.2011, bola suma klientovi, t.j. žalovanému v I. rade, poskytnutá na účet dňa 2.10.2006 vo výške 98.000,- Sk. Z predloženého potvrdenia právneho predchodcu žalobcu zo dňa 3.11.2011 vyplýva, že žalovaný v I. rade splácal úver v období od 30.11.2006 do 26.5.2009 v celkovej výške 2.532,37 €. Listom zo dňa 8.12.2009, ktorý bol doručený žalovanému v I. rade dňa 12.12.2009, žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a žiadal, aby žalovaný v I. rade uhradil dlžnú sumu 1.915,17 € s úrokom z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy. V konaní nebola sporná existencia zmluvného záväzku uzatvoreného medzi žalobcom a oboma žalovanými, sporná bola výška dlhu s poukazom na námietku žalovaných v I., II. rade vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy žalobcom i neprijateľným zmluvným podmienkam uvedeným v úverovej zmluve, na základe ktorých žalovaní v I., II. rade uznali oprávnenosť nároku žalobcu len do výšky 720,73 €, čo predstavuje zostatok dlhu na poskytnutom úvere s tým, že ho uhradia žalobcovi v celosti v súdom stanovenej primeranej lehote. Prvoinštančný súd konštatoval, že špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver, veriteľa v ustanovení § 3 ods. 1 a spotrebiteľa v ustanovení § 3 ods. 2 tohto zákona. Poukázal na základnú črtu spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňal. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný v I. rade ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Okrem toho ochrana spotrebiteľa v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá i v Občianskom zákonníku (§ 52). K odstúpeniu od zmluvy uviedol, že táto
bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch, Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Tento právny predpis v ustanovení § 351 ods. 1 umožňuje, aby určité ustanovenia mohli podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy. Na rozdiel od uvedeného, Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v ustanovení § 48 ods. 2 v zásade spája jej zrušenie, a to s účinkami od začiatku. Zákonná úprava odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa žalovaný vzdať nemohol. Aj keď ustanovenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom zmluvy dohodnúť sa na inom zrušení zmluvy, než od jej začiatku, pri spotrebiteľskom vzťahu je táto možnosť výrazne obmedzená ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Akákoľvek dohoda posúvajúca moment zrušenia zmluvy na iný termín než od začiatku, vzhľadom na následky tohto jednostranného právneho úkonu, bez akýchkoľvek pochybností zmluvné postavenie žalovaného zhoršuje. Ak zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky upravovali následky odstúpenia odlišne od občianskoprávnej úpravy, takéto dojednanie je neplatné pre jeho rozpor s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktoré nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti, išlo o neplatnosť absolútnu vyplývajúcu z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka a pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel prihliadať z úradnej povinnosti. Správnosť záveru o potrebe aplikácie občianskoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy vyplýva i z ustanovenia § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, keď v poznámke 9 k tomuto ustanoveniu je uvedený odkaz priamo na ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo nesporne preukázané ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy dňom 12.12.2009, v dôsledku čoho zmluvný vzťah zanikol od počiatku, zmluvné strany sú povinné navzájom si vrátiť poskytnuté plnenia. Žalobcovi tak vznikol nárok len na zostatok nesplatených úverových prostriedkov reálne poskytnutých žalobcovi v I. rade vo výške 720,73 €, z dôvodu ktorého vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S odkazom na vyššie uvedené sa potom ďalšími námietkami žalovaných v I., II. rade nezaoberal, keďže nemali za daného právneho stavu vplyv na výsledok sporu. 2.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %.
3. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %, podali včas odvolanie žalovaní v I., II. rade dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietli, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepostupoval podľa § 255 ods. 2 C.s.p., keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p. Navrhli nepriznať žalobcovi trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu, pretože žalobca má vlastný právny odbor, resp. zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským právnickým vzdelaním a v danej veci nejde o vec skutkovo a právne zložitú, naopak, ide o typizovanú žalobu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 5/2013 i aktuálnu judikatúru Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 988/2012. Odvolaciemu súdu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť tak, aby žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných v I., II. rade uviedol, že považuje odvolanie oboch žalovaných za nedôvodné. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v I., II. rade je dôvodné.
6. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je záver súdu prvej inštancie o tom, ako zhodnotil zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 37 % nejasným, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V danej veci súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovaným v I., II. rade ako strane sporu, aby uskutočňovali im patriace procesné práva (konkrétne právo účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Odvolací súd poukazuje na to, že trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym konaním. O náhrade trov konania je súd povinný vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj v tejto časti presvedčivo odôvodniť, a to nielen uvedením zákonného ustanovenia, podľa ktorého o trovách konania rozhodol. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.
8. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvody, pre ktoré na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., keď len konštatoval v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech. Odvolací súd sa potom stotožnil s odvolacou námietkou žalovaných v I., II. rade, že prvoinštančný súd mal v danej veci aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.915,17 € s príslušenstvom, ale priznaná mu bola len suma 720,73 €. Odvolací súd dôvodí, že úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o úplný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé ako dospel súd prvej inštancie k tomu, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37 %, nakoľko úplne absentuje výpočet toho rozsahu, z dôvodu ktorého nie je možné posúdiť správnosť postupu prvoinštančného súdu pri výpočte náhrady trov konania. Prvoinštančný súd pochybil, aj v tom, keď vo výroku, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania nevyslovil v akom rozsahu je každý zo žalovaných povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
10. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vrátil mu vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p., v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p.). Povinnosťou prvoinštančného súdu bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť.
11. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).