Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-170-2020.pdf
PDF · 82.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-9P/170/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa rodičov - matky: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.K. XXXX/X, C. a otca: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, W., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa: V. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. II. Súd zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého V. sumou 30 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15.dňa vopred k rukám matky s účinnosťou od 03.05.2021. III. Zročné výživné za čas od 03.05.2021 do 31.08.2021 v sume 120 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky pod následok straty výhody splátok. IV. Súd styk otca s maloletým V. neupravuje. V. Súd u d e ľ u j e súhlas p. Q. B., nar. XX.XX.XXXX k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. V. R.Č., nar. XX.XX.XXXX za otca maloletého p. M. R., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „R.“ na priezvisko „B.“. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 3.11.2020 sa matka domáhala udelenia súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého. Vec bola zapísaná pod spisovú značku 9P/170/2020.
2. Dňa 03.05.2021 matka maloletého podala na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného. Vec bola zapísaná pod spisovú značku 10P/69/2021.
3. Uznesením sp. zn. 10P/69/2021 zo dňa 4.6.2021 súd spojil na spoločné konanie obidve veci s tým, že budú naďalej vedené pod jednou spisovou značkou 9P/170/2020.
4. Matka návrhy odôvodnila tým, že s otcom maloletého V. nežijú spolu, otec sa o maloletého nezaujíma, neprispieva na jeho výživu a neplatí ani určené výživné na ich spoločnú dcéru F. B., za čo je trestne stíhaný. Preto nie je dôvod, aby maloletý nosil priezvisko po svojom otcovi, ktorý oňho nejaví záujem, je alkoholik, bezdomovec, nemá záujem sa zamestnať.
5. Keďže aktuálny otcov pobyt nie je známy, predvolanie na pojednávanie sa mu nepodarilo doručiť na poslednú známu adresu, súd ho predvolal náhradným spôsobom.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a obsahu pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletý V. R. sa narodil mimo manželstva, otec k nemu uznal otcovstvo. Zo vzťahu rodičov pochádza ešte jedno dieťa, mal. F. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá je rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/132/2015 zo dňa 30.6.2015 zverená do osobnej starostlivosti matky, aktuálne je výška vyživovacej povinnosti otca na ňu určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/8/2018 zo dňa 8.3.2018 sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 16.1.2018.
8. Matka s maloletými deťmi býva v prenajatom byte, poberá rodičovský príspevok z dôvodu starostlivosti o mal. V..
9. Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, dostavil sa dňa 21.7.2021 ku kolíznemu opatrovníkovi na úrad, kde uviedol, že teraz býva u priateľky v W., so zmenou priezviska maloletého súhlasí a navrhol výšku výživného, ktorú bude povinný platiť na maloletého a to v sume 30 eur mesačne.
10. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 111 písm. h) Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
13. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, pretože bolo preukázané, že maloletý V. sa narodil mimo manželstva a keďže rodičia spolu nežijú, je potrebné upraviť ich práva a povinnosti k nemu.
14. O maloletého sa od narodenia stará matka, preto ho súd zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená aj maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca súd zaviazal platením výživného v sume 30 eur mesačne, keďže ohľadom výšky výživného došlo medzi rodičmi k zhode a začiatok vyživovacej povinnosti otca súd určil od 3.5.2021, teda od začatia konania. Zročné výživné od uvedeného dátumu do 31.8.2021 v sume 120 eur ( 4 mesiace x 30 eur) súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.
15. Návrh matky ohľadom zmeny priezviska maloletého súd považoval takisto za dôvodný.
16. Okrem zmeny priezviska dieťaťa podľa Zákona o rodine je možné zmeniť priezvisko dieťaťa na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného správneho orgánu podľa § 6 - 11 Zákona č.300/1993 Z. z. o mene a priezvisku. K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody.
17. Na základe skutočností, ktoré boli zistené po vykonanom dokazovaní, súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho ďalší vývin, aby nieslo rovnaké priezvisko ako matka, s ktorou maloletý žije v spoločnej domácnosti, a ktorá dieťa riadne vychováva a zabezpečuje všetky jeho potreby. Priezvisko matky nosí tiež sestra maloletého Dajana, je preto v záujme obidvoch maloletých detí, aby ako súrodenci, ktorí spolu žijú, sa volali rovnako.
18. Preto súd návrhu vyhovel a nahradil súhlas otca so zmenou priezviska maloletého.
19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.