Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-294-2020.pdf
PDF · 124.4 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/294/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci mal. dieťaťa: G. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka I. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom T., D. X, právne zastúpená JUDr. Michaelou Šterbákovou, advokátkou, so sídlom Košice, Kováčska 40, a otec J.. G. C., L.. XX.XX.XXXX, bytom Q.Ť. L. Y. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Baláškom, advokátom, so sídlom Poprad, ul. Ludvíka Svodobu 2674/1, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. G. C., L.. XX.X.XXXX z a m i e t a
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tun. súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia rodičovskej dohody o úprave práv a povinností rodičov k mal. G. C.Á. na čas po rozvode, a to tak, že žiadal, aby súd zrušil rodičovskú dohodu z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.: XP/XXX/XXXX a následne zveril mal. G. C. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec bude zaviazaný vyživovacou povinnosťou k mal. G. vo výške 50,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk navrhuje tak, aby bol otec aj so starými rodičmi oprávnený stretávať sa s mal. G. každý párny týždeň v sobotu v čase od 13.00 hod. do 15.00 hod za prítomnosti matky.
2. Podaný návrh zdôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX utrpel navrhovateľ ťažkú dopravnú nehodu z ktorej sa lieči doteraz. Lekárska komisia MV SR v Košiciach pod číslom konania č. G.. D.-M.-XX-XXX/XXXX- G.-T. zo dňa XX.XX.XXXX vydala rozhodnutie o tom, že pG..J.. G. C., nar. XX.XX.XXXX zo zdravotných dôvodov spôsobených dopravným neslužobným úrazom určila zdravotnú klasifikáciu „ D" - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta, proti ktorému sa navrhovateľ odvolal. Ústredná lekárska komisia MV SR v Bratislave pod číslom konania č.p.: D.-M.-XXX-XXX/XXXX - G. zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie navrhovateľa v súlade s § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov zamietla ako nedôvodné a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Na základe tejto skutočnosti bol vydaný Personálny rozkaz Riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v T. číslo XXX zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ. Personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom prevzatia dňa XX.XX.XXXX J.. G. C.. Ako dôkaz o uvedených skutočnostiach predložil: rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie MV SR v BA zo dňa XX.X.XXXX a Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v T. číslo XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že od XX.XX.XXXX navrhovateľ nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, začaté konanie vo veci podanej žiadosti o invalidný dôchodok ešte nebolo ukončené.
Za tohto stavu rodičia podporujú navrhovateľa, pričom navrhované lekárske vyšetrenia sú nákladne na cestovanie, na lieky a na rehabilitačné potreby a matka z dôvodu starostlivosti o navrhovateľa nepracuje od času jeho prepustenia z ústavnej starostlivosti, čím sa výrazne znížil príjem rodiny ako takej. Otec maloletého G. rešpektuje potreby svojho syna, ale poukazuje na zmenu úpravy rodičovských práv a povinnosti vo veci určenia výšky výživného, kedy týmto návrhom preukazuje podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala v porovnaní s pôvodným rozhodnutím. Táto podstatná zmena odôvodňuje aj potrebu zmeny pôvodnej súdom schválenej rodičovskej dohody zo dňa XX.XX.XXXX. Z dôvodu dočasnej zníženej resp. neexistujúcej finančnej mobility v súlade s ustanovením § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení navrhovateľ navrhuje súdu, aby rozhodol o znížení vyživovacej povinnosť otca J.. G. C. voči mal. G. v zníženom rozsahu vo výške 50,-Eur mesačne do času jeho zmeny finančnej tiesne.
3. Matka k podanému návrhu otca zaslala súdu dňa XX.XX.XXXX písomne vyjadrenie v ktorom nesúhlasila s otcovým návrhom, pretože tento je v rozpore s medzinárodným Dohovorom o právach dieťaťa so zákonom o rodine a Občianskym Zákonníkom; ale predovšetkým že tento návrh je nedôvodný. Otec podal tento návrh ani nie 1 mesiac po schválení rodičovskej dohody o výške výživného, pričom okolnosti uvádzané v návrhu na zníženie výživného boli zrejmé aj v čase schválenia rodičovskej dohody (XX.XX.XXXX), a teda neboli „novinkami“ v čase podania návrhu na zníženie výživného (XX.XX.XXXX). Rozhodnutie Ústrednej lekárskej komisie MV SR konštatujúce zdravotnú klasifikáciu „D“ (nespôsobilosť na výkon štátnej služby policajta), ktoré bolo podkladom pre prepustenie otca zo štátnej služby (Personálnym rozkazom riaditeľa KR PZ z XX.XX.XXXX), bolo vydané dňa XX.X.XXXX. Teda už v S. XXXX; t.j. ešte pred schválením rodičovskej dohody o výživnom na maloleté dieťa, bolo zrejmé, že otec nebude môcť po skončení PN pracovať v Policajnom zbore. V čase schválenia rodičovskej dohody (XX.XX.XXXX) boli tieto okolnosti otcovi známe; nenastala teda zmena pomerov, ako tvrdí otec v návrhu. Má teda zato, že návrh je v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázala na to, že v prípade starostlivosti o maloleté dieťa sa osobitne vyzdvihuje princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa (čl. 3 bod 1 Dohovoru v zmysle ktorého : Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“; a v zmysle článku V. základných zásad Zákona o rodine: „Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“). Vzhľadom na všeobecne akceptované princípy a citovanú platnú právnu úpravu považuje matka návrh otca na zníženie výživného za rozporný s platnými právnymi normami. Ďalej matka tvrdí rozpor návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa s aplikovateľnou právnou úpravou v tom, že ak aj otec maloletého momentálne možno nemá žiaden pravidelný príjem; určite mu ale všetky príslušné nároky budú vyplatené, a to v relatívne krátkom čase. Matka síce nedisponuje prístupom k informáciám týkajúcim sa aktuálnych príjmov otca, avšak určite je zrejmé, že otec požiadal o invalidný dôchodok - nakoľko to sám uvádza v návrhu. Keďže v predloženom Rozhodnutí ÚLK MV SR z XX.XX.XXXX je konštatovaná zdravotná nespôsobilosť J.. G. C. na výkon štátnej služby, je vysoko pravdepodobné, že mu invalidný dôchodok bude priznaný; a vyplatený v plnej výške aj spätne. Takisto má byť otcovi vyplatená tzv. náhrada príjmu (Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca podľa § 150a Zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení) a náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. Tieto príjmy otca sú podmienené ukončením vyšetrovania dopravnej nehody; resp. trestného stíhania vinníka dopravnej nehody pri ktorej otec utrpel úraz. V každom prípade však, po skončení trestného stíhania, budú otcovi jeho nároky uhradené. Uvedené skutočnosti teda znamenajú, že prípadná momentálna (finančná) situácia otca je len prechodného charakteru, a otec bude mať v krátkom čase k dispozícii príjem. Jednak bude otec poberateľom invalidného dôchodku, o ktorý už požiadal Sociálnu poisťovňu, a taktiež mu budú vyplatené plnenia - tzv. náhrady (príjmu a za bolesť a sťaženie spol. uplatnenia). Otec teda bude mať aj pravidelný príjem vo forme dôchodku a tiež jednorazové plnenia odškodného; zrejme vo vyšších sumách. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť; pričom v ods. 3 zákon jasne stanovuje, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu. Matka považuje obsah otcovho návrhu na zníženie výživného, v kontexte očakávaných príjmov otca, za prejav snahy vyhnúť sa plneniu svojej zákonnej povinnosti voči svojmu maloletému synovi. Podľa názoru matky svedčia o šikanóznom charaktere návrhu otca aj ním tvrdené skutočnosti o tom, že jeho matka nepracuje a preto sa znížil príjem rodiny ako takej. Pokiaľ jeho matka dobrovoľne nepracuje, má tiež nároky na určité dávky resp. podporu v nezamestnanosti, prípadne aj možnosť dostávať peňažný príspevok na opatrovanie. Bez toho, aby sa matka púšťala do podrobnejšej analýzy príjmov matky (resp. rodiny ako takej), je zrejmé, že tvrdenia otca o „znížení príjmu rodiny ako takej“ sú len účelové a vlastne nesúvisia so zákonnou vyživovacou povinnosťou rodičov k maloletému dieťaťu a súd na ne nemá prihliadať. Navyše, otec nijako nekonkretizoval a nezdokladoval svoje tvrdené zvýšené výdavky, a preto je návrh otca v tejto časti neurčitý, nezrozumiteľný a neodôvodnený. Mesačné príjmy matky tvoria rodičovský príspevok a prídavky na dieťa spolu vo výške 403 Eur; pričom otec platí výživné na dieťa vo výške 100 Eur. Matka má mesačné výdavky - Nájom 200 Eur, Internet 10 Eur, telefón paušál 29 Eur strava cca 100 Eur; a náklady na dieťa mesačne: plienky, oleje, krémy, čaje, vlhčené utierky, prebaľovacie podložky spolu cca 120 Eur, mlieko Sunar 32 Eur, oblečenie a topánky cca 130 Eur. Z uvedeného rozpočtu matky je zrejmé, že súčasné výživné vo výške 100,- Eur mesačne je nedostačujúce. Je preto v rozpore so záujmom maloletého G., aby bolo výživné znížené na navrhovaných 50,- Eur mesačne. Pre úplnosť matka uvádza, že nie je dôvod, aby bol upravený styk maloletého G. so starými rodičmi tak, ako to navrhuje otec a že s tým nesúhlasí (a zároveň matka uvádza, že o takto formulovanom petite nie je ani možné konať ani mu vyhovieť - starí rodičia nie sú účastníkmi konania). Vzhľadom na všetko uvedené matka žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní na pojednávaní návrh otca zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Zástupca kolízneho opatrovníka vyjadril písomne v správe o šetrení rodinných a sociálnych pomerov u maloletého a jeho rodičov svoj nesúhlasný postoj k podanému návrhu a navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť z dôvodu, že návrh nie je v záujme maloletého. Otcovi boli známe všetky skutočnosti, na ktoré poukazuje pred schválením pôvodnej rodičovskej dohody, bola mu známa skutočnosť, že s ním bude rozviazaný pracovný pomer. Taktiež má otec podanú žiadosť o dôchodok, pričom po vydaní rozhodnutia mu bude tento vyplatený spätne od podania žiadosti, čiže otec príjem bude mať, aj keď ho v súčasnosti zatiaľ nemá. Od rozhodnutia súdu uplynula krátka doba, dieťa rastie a jeho náklady ako aj životné potreby sú vyššie ako je určená výška výživného.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo J.. G. C. a I. C. rozvedené a na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov k mal. G. na čas po rozvode tak, že mal. G. C. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným na mal. I. vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Súčasne bol upravený styk otca s maloletým G. každý párny týždeň v kalendárnom roku, a to v sobotu od 13:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky. uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2020.
7. Otec na súdnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX požiadal o zmenu žalobného petitu v tom smere, aby Okresný súd Spišská Nová Ves zrušil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práva a povinnosti u mal. G. C. pod sp. zn. XP/XXX/XXXX v časti určenia výšky výživného upravenú sumou na 100,- Eur mesačne a v novom rozhodnutí zaviazal otca prispievať na výživu mal. G. výživným vo výške 50,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred. Súd na nariadenom pojednávaní pripustil zmenu petitu a predmetom ďalšieho konania bolo rozhodovanie znížení výživného zo strany otca na mal. G. zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
8. Vo svojej výpovedi otec zotrval na podanom návrhu v znení zmeneného návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedol, že od roku XXXX je až do súčasnosti práceneschopný. Súčasne je aj od 01.02.2021 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Chcel by pracovať v kancelárií, nakoľko sedavá práca mu nerobí problém. Necíti sa však ešte v takom zdravotnom stave, aby nastúpil do práce. Zaevidoval sa však preto, aby nemusel platiť odvody a do XX.XX.XXXX poberal dávku v nezamestnanosti. Nie je poberateľom iných ďalších dávok. O úplný invalidný dôchodok požiadal, nemá však o tom žiadne potvrdenie, rovnako ani doposiaľ nebolo vydané v jeho veci žiadne rozhodnutie. Vo veci invalidného dôchodku však bol niekedy v druhom kvartáli mesiaca jún tohto roka na pobočke Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi. Predvolaný bol telefonicky, nevedel uviesť za akým konkrétnym pracovníkom bol, pričom mu na pobočke bolo oznámené, že ešte nemajú dostatočné informácie o jeho zdravotnom stave a že budú rozhodovať neskôr. Pred posudkovým lekárom doposiaľ nebol a ani nemá žiaden posudok o jeho zdravotnom stave. Čo sa týka jeho zdravotného stavu, tak má problémy pri chôdzi, musí sa na ňu veľmi sústrediť, ináč ho stočí do strany. Tiež uviedol, že spolu s matkou sú účastníkmi konaní vo veci vyporiadania BSM po rozvode, ktoré iniciovala matka a konania o veci zapretia otcovstva, ktoré inicioval on. Uviedol tiež, že bol účastníkom trestného konania ohľadom jeho dopravnej nehody, ktorom vystupoval ako poškodený. Toto konanie bolo v júni právoplatne ukončené. Obvinená pani, ktorá zapríčinila dopravnú nehodu bola uznaná vinnou a preto mu musí jednorázovo uhradiť škodu na majetku a na zdraví, nevedel však presne uviesť jej výšku. V súčasnosti ako je na PN sa so synom nestretáva, nakoľko mu to nedovoľuje zdravotný stav. Vychádzky ma lekárom určené každý deň od 13:00 hod do 15:00 hod. Tiež je pravdou, že pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že so synom sa nestretáva, lebo nechce aby bola pri stretávaní prítomná matka a to tiež z dôvodu, že táto sa stretáva s kriminálnikmi, teda ľuďmi, ktorí majú za ušami. Chcel by sa so synom stretávať, ale matka mu to komplikuje. Návrh na zapretie otcovstva podal z dôvodu, že v čase keď sa mal syn narodiť sa matka stretávala s iným mužom. Uviedol, že syn sa narodil XX.XX.XXXX. Od jeho narodenia s nim bol len 3krát. Chcel by sa so synom stretávať, avšak len bez prítomnosti matky. Aj v tomto podanom návrhu nežiadal aby sa mohol so synom stretávať bez prítomnosti matky, lebo čaká ako dopadne súdne konanie vo veci zapretia otcovstva. Ak by bolo vyslovené, že nie je jeho biologickým otcom, prestal by sa o syna zaujímať. Výživné uhrádza a dlh, ktorý mal už vyplatil.
9. Matka vo svojej výpovedí zotrvala na svojom písomnom návrhu, nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že otec sa o syna nezaujíma ani o nič čo sa týka jeho jediného syna. Uviedla, že nie je pravda ako uviedol otec, že sa so synom stretol 3krát, bolo to len 2krát, prvýkrát v nemocnici v T. keď sa syn narodil a druhýkrát to bolo XX.XX.XXXX v T., zhruba týždeň po prvom súdnom pojednávaní vo veci zverenia syna do starostlivosti matky. Vtedy s tým súhlasil, ako aj s tým, že bude platiť výživné vo výške 100,- Eur. Ďalej uviedla, že žije sama so synom v prenajatom byte v T., nemá žiadneho priateľa a so žiadnymi kriminálnikmi sa nestretáva. Mesačne uhrádza nájomné 200,- Eur. Je zamestnaná vo firme Ž.-Ž. E. D., avšak toho času je ešte na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok. Pracuje ako asistent predaja na plný pracovný úväzok s čistým mesačným príjmom cca 1100,- Eur v čistom. Rodičovský príspevok poberá vo výške cca 378,- Eur a 25,50 Eur prídavok na dieťa. Žiaden iným príjem nemá. Otec výživné uhrádza a dlh ktorý mal už vyplatil. Syn je zdravý a má už absolvované všetky povinné očkovania. Ďalšie očkovanie bude mať až keď bude mať 2 roky. Mesačné výdavky má na stravu, stravujú sa spoločne so synom doma. Ďalšie výdavky sú kozmetické prípravky - oleje, krémy, sprchový gél, plienky, vlhčené utierky, vitamíny, pričom len plienky mesačne zakupuje v sume cca 65,- Eur. Potom musí zakupovať oblečenie, blíži sa zima, musí zakúpiť papuče, čiapku, bundu, zimné topánky. Syn má vysoký nart, preto mu musí kupovať ortopedickú obuv, naposledy zakúpila obuv od zn. Protetika v sume 32,- Eur, prípadne zakupuje vložky do topánok, kde má náklady cca 30,- Eur. S výdavkami jej pomáhajú rodičia. Na konci mesiaca matke zostane cca 50,- Eur. Z príjmu zaplatí nájom a všetko ostatné ide na domácnosť a na stravu. Tiež uviedla, že nesúhlasí so stanoviskom otca o zapretie otcovstva. Deň alebo dva dozadu pred pojednávaním právnej zástupkyni matky bol na e-mail doručený znalecký posudok, kde bolo určené, že otec je biologickým otcom dieťaťa. Nevie však či otec už o tejto skutočnosti vie. Nad rámec výživného otec prispel 2krát, prvýkrát po prvom pojednávaní XX.XX.XXXX, kde zakúpil detské hryzadlá, knižku na hranie, 2 trička, overal, dupačky a plyšového medvedíka. Dňa XX.XX.XXXX doniesol 2 trička s dlhým rukávom a hračku, vtedy syna ani neprišil navštíviť, lebo sa ponáhľal. Na narodeniny poslal synovi balík kuriérom. Poslal plyšového medveďa, autíčko, vlhčené utierky, teplákovú súpravu a plienky bohužiaľ malé. Tento balík nemusel posielať poštou, mohol ho priniesť osobne, nakoľko bol doručený v čase, keď mal určené so synom sa stretnúť.
10. Z rozhodnutia Lekárskej komisie MV SR v Košiciach pod číslom konania č. p. D.-M.-XX-XXX/XXXX- G.-T. zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že týmto rozhodnutím bol G..J.. G. C., nar. XX.XX.XXXX zo zdravotných dôvodov spôsobených dopravným neslužobným úrazom zdravotnou klasifikáciou „ D" - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta.
11. Z rozhodnutia Ústrednej lekárskej komisie MV SR z XX.XX.XXXX je zrejmé, že týmto rozhodnutím bolo odvolanie G.. J.. G. C. proti rozhodnutiu Lekárskej komisie MV SR v T. č.p. D.-M.-XX-XXX/XXXX-G.- T. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zo zdravotných dôvodov spôsobených dopravným neslužobným úrazom určila zdravotnú klasifikáciu „ D" - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta zamietnuté.
12. Z Personálneho rozkazu Riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v T. číslo XXX zo dňa XX.XX.XXXX, je zrejmé, že v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z. G.. J.. G. C. bol prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka PZ.
13. Potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX otec preukázal tvrdenie, že nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, uvedené v písomnom vyjadrení o dobách, kedy bol nezamestnaný, napriek ktorým matke uhrádzal určené výživné.
14. Potvrdením Úradu práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa XX.XX.XXXX otec preukázal tvrdenie, že od XX.XX.XXXX je vedený v evidencií uchádzačov o zamestnanie.
15. Potvrdením Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves zo dňa XX.XX.XXXX otec preukázal výšku vyplatených dávok v nezamestnanosti za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, v úhrne 4.102,20 Eur.
16. Potvrdením Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves zo dňa XX.XX.XXXX otec preukázal že ku dňu vydania tohto rozhodnutia nie je vedený v evidencií poberateľov dôchodkových dávok.
17. Po takto vykonanom dokazovaní súd uvedenú skutkovú vec takto práve posúdil.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
22. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 244/2021 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
23. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od X.X.XXXX predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
27. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
30. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
34. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
36. Vykonaným dokazovaní mal súd za preukázané, že u otca nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. G., teda že podanému návrhu otca nie je možné vyhovieť a súčasne tento návrh nie je v záujme maloletého dieťaťa. Ako však predovšetkým vyplynulo z vykonaného dokazovania, naposledy bolo o rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodnuté rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, pričom otec sa návrhom doručeným tun. súdu už dňa XX.XX.XXXX domáhal zníženia vyživovacej povinnosti z dôvodu zmeny jeho pomerov. V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je možná zmena rozsudku o výživnom len v tom prípade, ak sa zmenia pomery, pričom pripadá v úvahu zmena pomerov či už na strane dieťaťa, oprávneného alebo povinného rodiča. Z obsahu návrhu otca však táto základná podmienka pre zmenu pôvodného rozhodnutia nie je splnená. Je nepochybne zrejmé, že všetky skutočnosti ktoré otec uvádza v tomto podanom návrhu mu boli známe aj v dňa XX.XX.XXXX, teda keď súd schválil rodičovskú dohodu o výchove a výžive maloletého G.. Je nespornou skutočnosťou, že otec/navrhovateľ utrpel úraz z dôvodu ktorého s ním bol ukončený pracovný pomer z dôvodu nespôsobilosti vykonávať prácu policajta v PZ. O nespôsobilosti výkonu štátnej služby policajta bol otec uzrozumený už rozhodnutím Lekárskej komisie MV SR v T. č. D.-M.-XX-XXX/XXXX-G.-T. zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení s rozhodnutím Ústrednej lekárskej komisie MV SR z XX.XX.XXXX. Pokiaľ teda otec argumentuje, že zmena pomerov u neho nastala po právoplatnosti rozsudku o schválení dohody o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému G. na čas po rozvode, nakoľko až po ňom sa dozvedel, resp. mu bol doručený Personálny rozkaz, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru, uvedená okolnosť mu musela byť známa minimálne už po vydaní rozhodnutia Lekárskej komisie MV SR v T. zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Ústrednej lekárskej komisie MV SR z XX.XX.XXXX, resp. ju mohol dôvodne očakávať. Nemožno preto na túto okolnosť, ktorá v jeho prípade znamená stratu príjmu z pracovnej činnosti, prihliadať ako na zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného na požadovanú sumu a ktorá nastala po vydaní rozhodnutia o výživnom. Otec taktiež uviedol, že otázky prípadného súdneho konania vo veci úrazovej renty prípadne bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zvažuje až po ukončení konania vo veci návrhu otca na zníženie výživného. Ako sám otec uviedol, trestné konanie v súvislosti s jeho úrazom je právoplatne ukončené, otcovi teda nebráni uplatňovať si ďalšie nároky za účelom zlepšenia resp. zabezpečenia príjmu. Uvedené tvrdenie otca teda postráda rácio v prípade, ak otec poukazuje na skutočnosť, že je bez príjmu. Otec súčasne argumentuje, že požiadal u Sociálnej poisťovne ústredie o úplný invalidný dôchodok, pričom u otca možno dôvodne predpokladať priznanie invalidného dôchodku, ktorý sa v prípade jeho vyplatenia bude vyplatený spätne. Súčasne bol otec v období V. až júl XXXX poberateľom dávky v nezamestnanosti, teda v uvedenom období mal príjem z dávok, čo vyvracia jeho tvrdenie, že je absolútne bez príjmu. V tomto smere sa otec súčasne vyjadril, že sa síce zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie, súčasne je však dlhodobo od roku XXXX práce neschopný a preto sa ešte necíti na to, aby začal pracovať. Ako sa tiež vyjadril, dôvodom evidencie bolo to, aby nemusel platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Možno preto pripustiť fakt, že otec sa v krátkodobých časových intervaloch mohol ocitať bez akéhokoľvek príjmu, odkazujúc na úspory a pomoc príbuzných, avšak v tejto súvislosti treba upriamiť pozornosť na dve fakty a to jednak že pri určovaní výživného na maloleté dieťa neplatí princíp rozporu s dobrými mravmi (75 ods. 2 Zákona o rodine) a na druhý, že matka je so svojimi výdavkami rovnako odkázaná na finančnú pomoc príbuzných. Tu treba tiež poukázať na ďalšiu zásadnú skutočnosť, na ktorú súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada a to, ktorý z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. V danom konaní bolo z vykonaného dokazovania zistené, že túto starostlivosť zabezpečuje výlučne matka. Uvedená starostlivosť musí byť preto zo strany povinného rodiča kompenzovaná zvýšeným výživným, nahradzujúc jednak úplnú starostlivosť o dieťa a jednak zvýšené náklady spojené s celodennou starostlivosťou. Povinný rodič, v prípade ako o dieťa starostlivosť nezabezpečuje, nemá na toto dieťa, s výnimkou výživného, žiadne ďalšie výdavky (napr. na stravu, trávenie voľného času a pod.), všetky tieto výdavky sú prenesené na matku. Matkin príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 378,- Eur a prídavku na dieťa 25,50 Eur, pričom len sumu 200,- Eur uhrádza na nájomné, zostatok sumy jej ostáva na úhradu nákladov stravy a starostlivosti o dieťa. Otec v tomto konaní argumentoval skutočnosťami, z ktorých dôvodov sa so synom nestretáva. Zhrnúc jeho argumenty, uviedol že 1. vadí mu, ako sa stretáva so synom, teda len za prítomnosti matky, 2. nedovoľuje mu to zdravotný stav a 3. matka mu komplikuje stretávanie sa so synom. Súd posudzujúc argumenty otca, nevidí v otcovi skutočnú vôľu sa so synom stretávať a to jednak z dvoch zásadných faktov, jednak z dôvodu iniciovania konania o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu a jednak že otec síce argumentoval, že mu vadí prítomnosť matky pri stretávaní sa so synom, napriek v pôvodne podanom petite tohto návrhu žiadal rovnako upraviť styk so synom len za prítomnosti matky. Sám neinicioval konanie o zmenu spôsobu styku so synom. Súčasne že so synom sa od jeho narodenia stretol 2krát maximálne 3krát. Z týchto argumentov možno vyvodiť záver, že otec neprejavuje skutočnú vôľu sa so synom stretávať. Tiež stojí za zmienku fakt, že otec argumentujúc nemožnosťou plniť si pravidelne svoju vyživovaciu povinnosť z dôvodu, že to nie je v jeho možnostiach a schopnostiam a možnostiach avšak v jeho schopnostiach a možnostiach bolo uhradiť sumu cca 500,- Eur za účelom preddavku na trovy dôkazu vo veci konania o zapretie otcovstva. Rovnako sa javí nehodnoverné tvrdenie otca o nevedomosti výšky náhrady škody, ktorá mu bola priznaná v trestnom konaní titulom náhrady škody a bolestného. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že sa jedná o rozsudok, ako uviedol z júna tohto roka, dokonca vedel, že je právoplatný, avšak výšku odškodného u človeka, ktorý ako sám seba otec označuje, je bez príjmov, ostala bez záujmu.
37. Zhrnúc vyššie uvedené má súd zato, že vykonaným dokazovaním nezistil u otca zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu jeho návrhu na zníženie výživného na sumu 50,- Eur a preto ho zamietol v celom rozsahu.
38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (trovy právneho zastúpenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.