Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoPr-5-2020.pdf
PDF · 91.37 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoPr/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX W., právne zastúpený: JUDr. Ján Škrab, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200, 089 01 Svidník, IČO: 42 032 288, proti žalovanému: Slovenské národné múzeum, so sídlom Vajanského nábrežie 2, P.O.BOX 13, 810 06 Bratislava, IČO: 00 164 721, o zaplatenie odstupného v sume 2.055,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Cpr/9/2019-192 zo dňa 16.07.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.055,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 16.10.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Ďalej uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.09.2018 mu riaditeľ žalovaného na mimoriadnom zasadnutí navrhol rozviazanie pracovného pomeru po ukončení jeho práceneschopnosti dohodou ku dňu 31.08.2018 s tým, že od 01.09.2018 do 16.09.2018 nastupuje na riadnu dovolenku. Dôvodom bola skutočnosť, že sa ruší jeho pracovné miesto, čím sa stal nadbytočným. V dohode jeho bývalý zamestnávateľ túto skutočnosť neuviedol. Dňa 11.09.2018 mu bola predložená k podpisu dohoda o rozviazaní pracovného pomeru dňom 16.09.2018, ktorú podpísal. Po skončení pracovného pomeru mu zamestnávateľ mal vyplatiť odstupné vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku, keďže jeho pracovný pomer trval celkom 25 rokov a 78 dní. Odstupné mu malo byť vyplatené v najbližšom výplatnom termíne. Pri vyčíslení nároku vychádzal z pravdepodobného zárobku, ktorý predstavoval jeho funkčný plat vo výške 548,- eur brutto. Jeho mesačná mzda netto v mesiaci september 2017 predstavovala 411,02 eura. Zároveň poznamenal, že v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote žiadna zo strán nepodala žalobu na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, preto súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť právneho úkonu, na základe ktorého ku skončeniu pracovného pomeru došlo, a to ani v prípade, ak by sa jednalo o neplatný právny úkon. Poukázal na skutočnosť, že predmetom žaloby nebolo vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a preto vyhodnotil, že sú bez právneho významu argumenty žalobcu poukazujúce na to, že dohodu uzatváral pod nátlakom, resp. v omyle vyvolanom stranou žalovaného spočívajúcom v tom, že
dôvodom ukončenia pracovného pomeru je organizačná zmena prijatá žalovaným ešte v roku 2017, v dôsledku ktorej jeho pracovné miesto zaniklo a bude mu vyplatené odstupné. Ďalej uviedol, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou bez uvedenia dôvodu a skutočným dôvodom, pre ktorý došlo k ukončeniu pracovného pomeru podľa výpovede žalovaného bolo porušenie pracovnej disciplíny žalobcom vykázaním absencie po ukončení práceneschopnosti a verbálnym útokom na riaditeľa organizácie. Žalovaný navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že pri uzavretí dohody za čas neprítomnosti v práci bude žalobcovi vykázaná dovolenka. Žalobca tento návrh akceptoval, dohodu v znení vyhotovenom žalovaným podpísal, čo potvrdili všetci svedkovia vypočutí v konaní. Žalobca sa nedomáhal uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru. Nebol mu oznámený ani dôvod dohody, ktorý by zakladal povinnosť zamestnávateľa vyplatiť mu odstupné a takýto dôvod vzhľadom k rozhodnutiu štatutárneho zástupcu žalovaného ani neexistoval. Ani jeden zo svedkov vypočutých v konaní nepotvrdil, aby žalobcovi pri podpísaní dohody malo byť sľúbené vyplatenie odstupného. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa okolností uzavretia dohody sú preukázané tiež predloženým odpisom mzdového listu žalobcu, v ktorom za mesiac september 2018 nemá vykázaný výkon práce, ale čerpanie dovolenky a vyčíslenú náhradu mzdy za vyčerpanú a nevyčerpanú dovolenku. V potvrdení o zamestnaní rovnako nie je uvedený nárok na vyplatenie odstupného. Tieto dôkazy sú plne v súlade so záznamom z pracovného stretnutia zo dňa 11.9.2018, podľa obsahu ktorého sa strany po vzájomnej dohode rozhodli od 01.09.2018 do 16.9.2018 vykázať žalobcovi čerpanie dovolenky a ukončiť pracovný pomer dohodou. Zároveň neuveril tvrdeniam žalobcu, aby prišiel do práce dňa 01.09.2018, dochádzal do nej do 11.09.2018 a že žalovaný mu za celé obdobie zmaril možnosť zaevidovať svoju prítomnosť na pracovisku tým, že ukryl dochádzkovú knihu a ani to, že na stretnutí dňa 11.09. 2018 sa strany dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov, ktoré by mali odôvodňovať vyplatenie odstupného, pretože žiadnym dôkazom toto tvrdenie žalobcu nebolo preukázané. O trovách konania rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie vypočul svedkov, ktorí aj v súčasnosti sú zamestnancami odporcu, a teda z tohto dôvodu ich výpovede na hlavnom pojednávaný boli účelovo prednesené v jeho prospech, aj keď v skutočnosti ich prejavy voči nemu v čase rozviazania pracovného pomeru boli iné. Z tohto dôvodu nepovažuje ich výpovede za vierohodné. Taktiež namietal tvrdenia súdu a žalovanej strany týkajúce sa skutočnosti, že na mimoriadnom zasadnutí vedenia SNM - MUK vo Svidníku dňa 11.9.2018 bolo prejednávané porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa vraj mal dopustiť. Z obsahu zápisu je zrejme, že na tomto zasadnutí bolo prejadnávané skončenie jeho pracovného pomeru, kde sa dohodli na jeho ukončení dohodou k 16.09.2018 spolu aj s jeho nárokom na odstupné, keďže podľa príkazu č. 2, vydaného riaditeľom SNM - MUK dňa 08.09.2017, sa dňom 01.12.2017 zrušilo systematizované pracovné miesto domovníka, teda jeho pracovné miesto. Svedčí o tom aj list MK SR zo dňa 12.09.2019 č.l. MK - 4002/2019-110/13719. Uviedol, že tieto skutočnosti svedkovia - zamestnanci odporcu na hlavnom pojednávaní účelovo zrejme na pokyn riaditeľa V.. X. P. zamlčali. Poznamenal, že mu bola predložená na podpis dohoda o ukončení pracovného pomeru, ktorú v dobrej viere vzhľadom na obsah ich predchádzajúceho jednania aj podpísal. Poznamenal, že taktiež je zrejme, že jeho vzťah k novému riaditeľovi žalovaného nebol dobrý, ktorý vyústil až do jeho napomenutia zo dňa 30.06.2017. Predpokladá, že táto skutočnosť mala vplyv aj na postup riaditeľa, keď mu dal podpísať dohodu, v ktorej absentoval zo strany zamestnávateľa dôvod ukončenia pracovného pomeru dohodou, čo pokladal za jeho pomstu. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle petitu jeho žaloby s tým, že si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu okrem iného uviedol, že pracovný pomer žalobca a žalovaný ukončili písomnou dohodou o rozviazaní pracovného pomeru k 16.09.2018 podľa § 60 Zákonníka práce. Žalobca po ukončení dlhodobej práceneschopnosti, ktorá trvala do 31.08.2018 nenastúpil na pracovisko v deň stanovený ako deň od kedy je zamestnanec práce schopný. Na pracovisko sa dostavil až 11.09.2018. Riaditeľ Slovenského národného múzea- Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku (SNM-MUK) J. P. sa snažil prešetriť vzniknutú situáciu aj kontaktovaním Sociálnej poisťovne, na čo sám žalobca tento proces zastavil. Na mimoriadnom zasadnutí vedenia SNM-MUK dňa 11.09.2018, bolo za účasti svedkov výslovne žalobcovi oznámené, že neospravedlnenou absenciou porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu a následne sa sporové strany dohodli na skončení pracovného pomeru dohodou s tým, že žalobca od 01.09.2018 je schopný práce a nastupuje na riadnu dovolenku od 01.09.2018 do 16.09.2018, zvyšok dovolenky bude žalobcovi preplatený v zmysle platných
predpisov. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že žalobcu riadne viedol vo svojej evidencii ako zamestnanca, a to do 16.09.2018. Dokonca sám žalobca si osobne prevzal písomnosť zo dňa 15.01.2018 ,,Oznámenie o výške a zložení funkčného platu“, na základe ktorej mu bol z dôvodu plošnej valorizácie miezd zvýšený tarifný plat vo funkcii: domovník, prevzatie vlastnoručne potvrdil. Žalobca v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote nepodal žalobu na učenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, preto súd nie je oprávnený preskúmať platnosť právneho úkonu, na základe ktorého ku skončeniu pracovného pomeru došlo. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní považoval žalovaný za účelové a nepravdivé. Poznamenal, že súd prvej inštancie vykonal aj dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli, výsluch p. X., dožiadanie č.l. 167 spisu v súlade s § 319 Civilného sporového poriadku. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolateľ v odvolaní namietal vierohodnosť výpovede svedkov na hlavnom pojednávaní, ktoré boli podľa jeho názoru účelovo prednesené v prospech žalovaného a taktiež namietal postup riaditeľa organizačného útvaru žalovaného- Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, keď mu dal podpísať dohodu, v ktorej absentoval zo strany zamestnávateľa dôvod ukončenia pracovného pomeru dohodou, čo pokladal za akt pomsty.
6. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.055,- eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 16.10.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Predmetom žaloby je teda nárok žalobcu na vyplatenie odstupného vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku, na základe písomnej dohody zo dňa 11.09.2018 o skončení pracovného pomeru ku dňu 16.09.2018, ktorú uzavrel s riaditeľom organizačného útvaru žalovaného.
7. Spornou medzi stranami zostala skutočnosť, či dôvodom skončenia pracovného pomeru bol jeden z dôvodov uvedený v ust. § 63 ods.1 písm a/ až c/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len ,,ZP“), ktorý by zakladal nárok na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 2 ZP, pričom však v zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 77 ZP žiadna zo strán nepodala žalobu na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, preto odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že nie je oprávnený preskúmavať platnosť právneho úkonu, na základe ktorého ku skončeniu pracovného pomeru došlo, a to ani v prípade, ak by sa jednalo o neplatný právny úkon.
8. Odvolací súd však k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ dohoda bola odvolateľovi predložená a on ju bez toho, aby v zmysle § 60 ods. 2 ZP žiadal, aby v nej bol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru akceptoval, vyjadril tým vôľu skončiť pracovný pomer u žalovaného.
9. V súvislosti so žalobcom tvrdeným uvedením do omylu žalovaným odvolací súd uvádza, že za primeraný čas na uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru sa dá vnímať aj časový priestor vytvorený v rámci zasadnutia konaného dňa 11.09.2018, na ktorom bol žalobca informovaný o tom, že organizačná zmena sa neuskutočnila a zároveň bol upozornený na porušenie pracovnej disciplíny a súčasne na jeho správanie spočívajúce v opakovaných verbálnych útokoch a incidentoch vyvolaných na pracovisku počas pracovného dňa a počas kultúrno - spoločenských podujatí.
10. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca nebol nútený dohodu podpísať ihneď, aj keď toto zasadnutie mohlo uňho vyvolať stres, bez ďalšieho však nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle dotknutého zamestnanca. Ak zamestnávateľ dodržal zákonné postupy pri skončení pracovného pomeru dohodou a zamestnanec tento návrh akceptoval, takýto postup možno považovať za súladný so zákonom. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o uvedení do omylu zo strany žalovaného ani tvrdený omyl súdom zistený nebol.
11. V zmysle čl. 8 základných princípov CSP sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13. Odvolací súd má za to, že žalobca bol povinný označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa vyhlasuje dokazovanie za skončené (§ 154 CSP).
14. Z obsahu dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 11.09.2018 (č.l. 41 spisu) je zrejmé, že na základe tejto dohody sa žalobca s riaditeľom organizačného útvaru žalovaného dohodli, že pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca končí dňom 16.09.2018, bez uvedenia dôvodu.
15. Súd prvej inštancie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise a vo veci správne rozhodol, nakoľko žalobca do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepreukázal, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bol jeden z dôvodov uvedený v ust. § 63 ods.1 písm. a/ až c/ ZP, ktorý by zakladal nárok na vyplatenie odstupného v zmysle § 76 ods. 2 ZP, keďže v priebehu celého konania z listinných dôkazov a ani z výpovede svedkov nevyplýva, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov, ktoré by malo odôvodňovať nárok na odstupné, navyše za situácie, keď z vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.02.2020 (č.l. 66 spisu) je zrejmé, že dňa 11.09.2018 bolo žalobcovi oznámené, že organizačná zmena sa neuskutočnila. 16. Odvolací súd opätovne upozorňuje, že nebol oprávnený preskúmavať platnosť predmetnej dohody, na základe ktorej ku skončeniu pracovného pomeru došlo, z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dňa 16.11.2018 v zmysle § 77 ZP, nakoľko žiadna zo strán nepodala žalobu na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Zo samotného správania sa strán sporu je zrejmá vôľa ukončiť pracovný pomer a k jeho skončeniu došlo konkludentne. Vzhľadom na zjavnú konkludentnosť a uplynutie prekluzívnej lehoty žalobca ani nemohol legitímne očakávať úspech žaloby.
17. Žalobca teda neuniesol tzv. dôkazné bremeno, ktoré možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana sporu musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, t.j. kto tvrdí, dokazuje.
18. Podľa ustálenej aplikačnej praxe dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila a navyše ani ich súd nezistil.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 257 CSP. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie prihliadol na osobné, majetkové a sociálne pomery žalobcu, ktorý zabezpečuje starostlivosť o zdravotne postihnutého člena rodiny, ako aj na okolnosti daného prípadu, kedy pracovník organizačnej zložky prijímal za žalovaného vo vzťahu k funkcii vykonávanej žalobcom rozhodnutia bez príslušnej kompetencie. Z týchto dôvodov úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).