Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-27-2021.pdf
PDF · 81.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/27/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, o vymoženie 3.831,12 EUR s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin z 15. marca 2021, č.k. 18Er/3531/2012-11, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ich súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Niet pochybností, že právny vzťah medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom je vzťahom spotrebiteľským. Rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc na rozhodnutie veci, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. K uvedenému záveru dospel na základe posúdenie rozhodcovskej doložky zahrnutej v čl. 18 zmluvných dojednaní, t.j. nebola s povinným individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako povinného. Rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľná, nemohlo riadne prebehnúť, preto rozhodnutie v ňom vydané nemôže byť plnohodnotným exekučným titulom na poklade ktorého možno vykonať exekúciu. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci nebola daná z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky ako neplatnej zmluvne podmienky. Súd prvej inštancie neuviedol, ktorá časť z čl. 18 zmluvných dojednaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa domáhať sa rozhodovania sporu všeobecným súdom a poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozhodnutia neobstojí pri výklade § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odkazom na smernicu 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka bola formulovaná alternatívne, čo znamená, že aj rozhodcovské konanie je alternatívne a nemožno hovoriť o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán, pretože aj spotrebiteľ môže mať v konaní postavenie žalobcu, pričom uviedol príklady takých konaní. Rozhodcovská doložka a všetky podmienky rozhodcovského konania boli dojednané jasne a zrozumiteľne v zmluvných dojednaniach tak, aby boli zrozumiteľné aj pre priemerného spotrebiteľa. Len skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne nerobí toto ustanovenie a ani žiadnu inú zmluvnú podmienku automaticky neprijateľnou. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov s odkazom na § 220 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) za nepreskúmateľné a predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 44 ods. 2 EP v znení do 31.03.2017) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 v spojení s § 236 CSP, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou núteného výkonu rozhodnutia a jeho riadneho priebehu. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je súd prvej inštancie povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti.
7. Rozhodcovská doložka zahrnutá v neprehľadných a drobným písmom napísaných zmluvných ustanoveniach bola uzavretá v predtlačenej formulárovej podobe, z čoho vyplýva. že nebola individuálne dojednaná. Jej obsah povinný nemohol nijako ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak príslušný všeobecný súd. Výber rozhodcovského súdu bol na strane žalobcu, ktorým je najčastejšie veriteľ. Vychádzajúc z komplexnej úpravy je potrebné rozhodcovskú doložku považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože vôbec nespĺňa kritéria individuálnosti, či jednotlivého prístupu s ohľadom na potreby konkrétneho spotrebiteľa. Je zjavné, že ide o formulárové zmluvné dojednania opakovane predkladané spotrebiteľom s vopred určenými podmienkami pri uzatváraní zmlúv, a ktoré jednoznačne podliehajú skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Teda i keď v č.l. 18.1. bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní, ktorého vyberie žalobca zo zoznamu uvedeného v bode 18.2.1. rozhodcovskej doložky je zrejmé, že pánom sporu bol veriteľ, ktorý sám určil a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska vo všetkých prípadoch, keď by vystupoval na strane žalovaného. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je toho názoru, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje takmer vo všetkých prípadoch práve veriteľ, a to predovšetkým kvôli charakteru uzatváranej zmluvy a veľmi obmedzeného spektra potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená.
8. Pokiaľ ide o posúdenie obsahu rozhodcovskej zmluvy/doložky z hľadiska jej prijateľnosti v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, aj odvolací súd považoval za rozhodujúci fakt, že táto dohoda bola uzavretá z iniciatívy veriteľa, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj vlastný prospech. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený. Neplatnosť dojednanej rozhodcovskej doložky, ktorú skúmal súd prvej inštancie, predstavuje tak
závažný nedostatok, ktorý musel nevyhnutne viesť k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
9. Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorých právny vzťah teória i prax označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a aj bez návrhu exekúciu zastaví. Ak je neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a na rozhodovanie z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
10. Odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby dané ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Odkazy odvolateľa na závery rozhodnutí (iných všeobecných) súdov v obdobných veciach sú bezpredmetné, nakoľko pre konajúce súdy nie sú záväzné (§ 193 CSP, eventuálne § 391 ods. 2 CSP, § 455 CSP) a v mnohých prípadoch sú tieto už aktuálnou judikatúrou súdov prekonané.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich aplikujúc ustanovenie § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP rozhoduje aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení exekučného konania.
13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)